Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/442/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104113867 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104113867.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Bc. W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. H. č. XX, C., zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Štefánikova č. 7, Bratislava proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská č. 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, o zaplatenie 4.169,97 Eur ist. a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 05. 2011 č. k. 26Cb/258/2004-191 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 05. 2011 č. k. 26Cb/258/2004-191 v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v časti trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom po vykonaní dokazovania zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.138,32 Eur od 27. 07. 2006 do 23. 08. 2009 a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po oboznámení sa s rámcovou poistnou zmluvou o poistení súboru motorových vozidiel, leasingovou zmluvou, protokolom o prevzatí predmetu leasingu, záznamom o dopravnej nehode, hlásením o škode a ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi zistil, že žalobca a spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. uzavreli dňa 06. 08. 2003 leasingovú zmluvu č. LZF/03/20834 a predmetom leasingu bolo motorové vozidlo zn. Peugeot 406, ev. č. TT 300 AB. Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené žalovaným na základe rámcovej zmluvy zo dňa 13. 07. 2001 uzavretej medzi leasingovou spoločnosťou a právnym predchodcom žalovaného poisťovňou R+V poisťovňa, a.s. Dňa 19. 08. 2003 došlo k dopravnej nehode a následnému poškodeniu vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil žalobca. Priebeh nehody bol opísaný žalobcom a uvedený v zázname o dopravnej nehode a následne žalovaný uvedenú poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu. Žalovaný z dôvodu porušenia ust. § 809 ods. 1, 2, § 417 Obč. zák. krátil poistné plnenie o 50 % a po vykonaní ďalších odpočtov plnil leasingovej spoločnosti poistné plnenie vo výške 94.387,- Sk. Po ukončení leasingovej zmluvy a jej finančnom vyrovnaní žalobca uhradil leasingovej spoločnosti čiastku 115.170,80 Sk. Výška nároku uplatneného žalobcom predstavovala čiastku neoprávnene kráteného poistného plnenia vo výške 122.411,- Sk a nepreplatenej čiastky 3.313,60 Sk za odťah havarovaného vozidla. Súd prvého stupňa vzhľadom na námietku žalovaného sa zoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a s poukazom na čl. III ods. 1, veta tretia rámcovej poistnej zmluvy konštatoval, že žalobca podpísaním protokolu o prevzatí vozidla sa stal účastníkom poistnej zmluvy so všetkými povinnosťami a právami poisteného vrátane uplatnenia nároku na vyplatenie poistného plnenia cestou súdu. Uzavrel, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaným účastníkom konania. Súd prvého stupňa prvým rozsudkom zo dňa 05. 06. 2009 (č. l. 162 spisu) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.138,32 Eur (64.419,10 Sk), ktorá pozostávala z polovice kráteného poistného plnenia vo výške 61.205,50 Sk a nákladov odťahu vo výške 3.213,60 Sk) a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a v dôsledku odvolania žalobcu krajský súd uznesením zo dňa 08. 07. 2010 č. k. 1Cob 362/2009-184 v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou oprávnenosti krátenia poistného plnenia žalovaným vo výške, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté (61.205,50 Sk). V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa zaoberal skutočnosťou, či zo strany žalobcu konaním predchádzajúcim vzniku dopravnej nehody išlo zo strany žalobcu o vedomé alebo nevedomé konanie, keď žalobca sa počas jazdy pootočil za zvoniacim mobilným telefónom, nevšimol si ľavotočivú zákrutu, nezvládol riadenie a zišiel z vozovky. Dospel k záveru, že žalobca už pravdepodobne zákrutou prechádzal, čo si vyžadovalo od žalobcu ako vodiča zvýšenú pozornosť a koncentráciu na vedenie vozidla a tvrdenie žalobcu len o pootočení sa za telefónom považoval za tvrdenie účelové. Ustálil, že takéto konanie žalobcu bolo konaním vedomým, porušujúcim ust. § 4 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase vzniku dopravnej nehody. Zotrval na závere tak ako v pôvodnom rozsudku, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške polovice už kráteného poistného plnenia a preto vo zvyšnej časti istiny nárok žalobcu opätovne zamietol. Po pripustení rozšírenia žaloby žalobcom o priznanie úroku z omeškania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie aj tohto úroku z omeškania a za deň vzniku omeškania určil deň 27. 07. 2006. Vzhľadom na to, že žalovaný nárok žalobcu priznaný právoplatným rozsudkom uhradil dňa 23. 08. 2009 priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania do tohto dátumu a vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol. Výšku úroku z omeškania určil vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS ku dňu vzniku omeškania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a po zohľadnení úspešnosti účastníkov konania približne v 50 %, nepriznal žiadnemu z nich náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol i v tejto časti návrhu žalobcu vyhovieť. Poukázal na nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o tom, že v konaní žalobcu išlo o vedomú nedbanlivosť a porovnal význam vedomej a nevedomej nedbanlivosti a vyjadril názor, že v konaní žalobcu išlo o nevedomú nedbanlivosť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoj záver o vedomom konaní žalobcu ničím neodôvodnil zrejme pre absenciu základných kritérií pre posúdenie vedomej nedbanlivosti a neodôvodnil ani to ako toto vedomé konanie prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu jej dôsledkov, ktoré odôvodnenie je nevyhnutným predpokladom pre zníženie poistného plnenia. Rovnako navrhovateľ namietal aj nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď súd prvého stupňa mal postupovať pri rozhodovaní podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania žalobcu a poukázal na to, že podľa záznamu o dopravnej nehode bolo jednoznačne konštatované porušenie povinnosti žalobcu a bola mu uložená pokuta vo výške 1.500,- Sk, čím žalobca uznal porušenie svojich zákonných povinností, keď sa plne nevenoval vedeniu vozidla, ktorú povinnosť mu ukladá zákon. Uviedol, že žalobca sa chce vyviniť zo spáchania priestupku, ktorý bol jednoznačne preukázaný a to formou vedomej nedbanlivosti. Súd prvého stupňa dodatočne rozsudkom modifikoval zníženie poistného plnenia na 25 %, ktoré žalovaný akceptoval s poukazom na všetky okolnosti a súvislosti veci. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v časti napadnutej odvolaním, prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. na odvolacom pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil vo veci skutkový stav a vo veci správne rozhodol a s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu v konaní žalobcu, ktoré malo za následok dopravnú nehodu a spôsobenie škody na vozidle, išlo o vedomú nedbanlivosť, keď sa žalobca bezdôvodne spoliehal, že jeho konanie - pootočenie sa za zvoniacim telefónom - nebude mať žiadne následky. V tom okamihu sa však žalobca nevenoval vedeniu vozidla, porušil tým predpisy o premávke na pozemných komunikáciách, za čo bol postihnutý pokutou. Preto zníženie poistného plnenia žalovaným bolo čiastočne dôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219m ods. 1, 2 O.s.p. Podľa výsledku konania, súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a určenie výšky rozsahu plnenia záviselo od úvahy súdu Preto o náhrade trov konania je potrebné rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovenie však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil. Ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nebolo použité správne, v tejto časti preto jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a žiadne si neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.