Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/125/2023 1114211468 19. 08. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1114211468.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o., so sídlom Andreja Hrehovčíka 185/1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 581 000, zastúpeného: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o, so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 397.525,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/45/2014 - 616, zo dňa 03.05.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/45/2014 - 616, zo dňa 03.05.2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 397.525,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 397.525,69 Eur od 29.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu o poistení majetku a zodpovednosti za škodu číslo 0100002889 (ďalej tiež ako "poistná zmluva"), so začiatkom poistenia od 05.09.2007 na dobu neurčitú. Predmetom poistenia bolo tzv. združené poistenie monobloku, nachádzajúceho sa na parcelnom čísle 1556/3, katastrálne územie U., C. T., pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Poistenie bolo dojednané na novú hodnotu. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe písomne uzatvorenej poistnej zmluvy, keď žalobca v postavení akceptanta prijal návrh žalovaného v postavení oferenta, ktorý predmetnú nehnuteľnosť poistil na poistnú sumu (nadobúdaciu hodnotu), ktorá bola určená vo výške 79.463.000,- Sk, teda 2.637.688,38 Eur. Ročné poistné činilo 43.705,Sk, teda 1.450,74 Eur. Dňa 09.06.2012 došlo k poistnej udalosti, keď následkom živelnej udalosti víchrice bola zo šesťposchodovej budovy nemocnice strhnutá strecha a poškodená statika drevenej strešnej konštrukcie (krovu). Vplyvom dažďa boli poškodené interiérové priestory piateho, šiesteho a siedmeho podlažia budovy. Podaním zo dňa 11.06.2012 žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanému. Dňa 13.06.2012 žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie zálohy na poistné plnenie vo výške 50% hodnoty predpokladaných nákladov na znovuzriadenie poškodenej veci, t. j. zo sumy 250.000,- Eur.
Žalovaný poskytol žalobcovi zálohu na poistné plnenie v sume 23.000,- Eur. Následne žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.01.2013 informoval žalobcu, že dňa 11.01.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti a vypočítal výšku poistného plnenia, a to podľa expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o., pričom žalovaný pri výpočte poistného plnenia uplatnil tzv. podpoistenie v zmysle čl. 11 Všeobecných poistných podmienok ("VPP"). Žalovaný žalobcu informoval, že uznal primerané náklady na znovuzriadenie veci vo výške 239.427,31 Eur (bez DPH), od ktorých odpočítal podpoistenie vo výške 178.644,38 Eur (bez DPH). Poistné plnenie tak predstavovalo sumu 60.782,93 Eur (bez DPH) a po zohľadnení poskytnutej zálohy na poistné plnenie vo výške 23.000,- Eur žalovaný vyčíslil výšku doplatku na poistnom plnení v sume 37.782,93 Eur. Žalobca poukázal na to, že inštitút podpoistenia bol žalovaným uplatnený podľa článku 11 VPP na základe expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o., ktorá hrubým odhadom stanovila poistnú hodnotu na čiastku 10.390.000,- Eur bez DPH. Žalobca uviedol, že podľa znaleckého posudku č. 90/2012 z 17.10.2012, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalobcu, poistná hodnota (všeobecná hodnota nehnuteľnosti) predstavuje sumu 4.009.784,86 Eur a východisková (obstarávacia) hodnota predstavuje sumu 6.424.971,48 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 40/2013 z 26.11.2013, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom stanovenia hodnoty, za ktorú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť formou výstavby v stavebno-technickom stave v čase ohodnotenia k dátumu 04.09.2007, východisková (obstarávacia) hodnota predstavuje sumu 6.377.742,43 Eur. Žalovaný sa podľa žalobcu na čl. 11 VPP odvolával bez toho, aby preukázal, že VPP boli v čase uzatvorenia zmluvy pripojené, resp. že tieto boli pred uzatvorením zmluvy žalobcovi oznámené, a teda nepreukázal, že sa VPP stali súčasťou poistnej zmluvy a oprávňujú žalovaného na postup podľa čl. 11 VPP. Ak by aj VPP boli súčasťou poistnej zmluvy, žalobca mal za to, že postup žalovaného pri určení výšky poistného plnenia je v rozpore so zákonom, a to najmä § 798 Občianskeho zákonníka a čl. 14 VPP a nemá oporu ani v ustanoveniach § 52 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Návrh poistnej zmluvy mal formu formulárovej zmluvy, pričom bol žalovaným vypracovaný a vyplnený, vrátane údajov o výške poistnej sumy a z nej vyplývajúcej výšky poistného. Žalobca zdôraznil, že si splnil povinnosť uloženú § 793 Občianskeho zákonníka, a preto z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol pristúpiť v zmysle § 798 Občianskeho zákonníka k zníženiu poistného plnenia, a teda použitie čl. 11 VPP by bolo možné len v prípade, ak by žalovaný preukázal porušenie § 793 Občianskeho zákonníka žalobcom. Zároveň žalobca poukázal na to, že v čase uzatvárania zmluvy so žalovaným mal podľa v danom čase platného a účinného § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa a poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mala charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca mal za nepochybné, že poistné podmienky v predmetnej poistnej zmluve neboli individuálne dojednané, pričom žalobca nemohol podstatne ovplyvňovať obsah tejto zmluvy a čl. 11 VPP považuje za tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znenie čl. 11 VPP neobstojí podľa žalobcu ani v kontexte s § 265 Obchodného zákonníka o poctivom obchodnom styku, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu medzi záujmami poisťovateľa a poisteného prostredníctvom poistných podmienok. Okrem podpoistenia bola žalovaným znížená výška poistného plnenia o sumu 141.131,14 Eur, a to z nákladov vynaložených žalobcom na opravu zatečenej strechy a zatečených priestorov. Zo žalobcom uplatnených nákladov vo výške 318.687,45 Eur bez DPH bolo spoločnosťou Inservis Slovakia s.r.o. uznaných len 133.204,30 Eur. Žalobca poukázal na to, že podľa znaleckého posudku č. 19/2013 z 03.12.2013, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom stanovenia primeraných nákladov na opravu škody spôsobenej veternou smršťou a následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5. až 7. poschodí budovy, predstavuje hodnota stavebných prác a materiálov, ktoré sú potrebné na uvedenie konštrukcií do pôvodného stavu pred škodou 381.923,85 Eur bez DPH. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že nakoľko výška škody nepresahovala poistnú sumu (čl. 1 VPP), žalobcom uplatňovaný nárok na plnenie z poistnej zmluvy, po odpočítaní čiastočného plnenia žalovaným vo výške 60.782,93 EUR predstavuje 321.140,92 Eur. 3. Počas konania žalobca poukazoval na to, že § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje dve obligatórne podmienky, aby predmetné poistné podmienky bolo možné považovať za súčasť poistnej zmluvy, a teda, že poistná zmluva sa musí na poistné podmienky odvolávať a že poistné podmienky musia byť k poistnej zmluve pripojené alebo musia byť tomu, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzatvára, predtým oznámené. Žalobca mal za to, že v danom prípade je pochybnosť o splnení prvej obligatórnej podmienky, nakoľko samotná poistná zmluva sa na žiadne poistné podmienky neodvoláva, a preto podľa žalobcu vzniká pochybnosť, či VPP a v nich upravený inštitút podpoistenia boli súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. VPP neboli k poistnej zmluve v čase jej podpisu priložené a skutočnosť, že sa na ne žalobca odvoláva je dôsledkom toho, že tieto boli vyžiadané od makléra žalovaného. Žalobca zotrval na tom, že si žalovaný poistnú sumu určil sám, čím spôsobil daný
stav podpoistenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že čl. 11 VPP vo svojej podstate upravuje zníženie poistného plnenia, teda upravuje možnosť poisťovne znížiť poistné plnenie, ktorého rozsah stanovil čl. 10 ods. 2 VPP. Zníženie výšky poistného plnenia je v Občianskom zákonníku stanovené taxatívne a Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich inštitút poistnej zmluvy neumožňuje poisťovateľovi, aby si dôvody pre zníženie poistného plnenia stanovil svojvoľne, resp., aby boli stanovené v poistnej zmluve a v poistných podmienkach nad rámec úpravy v Občianskom zákonníku. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na § 798, § 799 ods. 1 a ods. 3, § 799 ods. 1 a ods. 2 a § 809 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nevyhnutným predpokladom pre zníženie poistného plnenia je vždy vedomé porušenie právnych povinností poisteného, či poistníka, prípadne porušenie povinností v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a zároveň je nevyhnutným predpokladom, aby toto porušenie zároveň malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Keďže k naplneniu týchto predpokladov nedošlo, žalobca mal za to, že aj z tohto dôvodu nemožno na prípad zníženia poistného plnenia v zmysle čl. 11 VPP prihliadať. 4. Žalovaný k žalobe a k následným vyjadreniam počas konania uviedol, že z jeho strany došlo k plneniu z poistnej udalosti vo výške 60.782,93 Eur a to z dôvodu neakceptovania celkovej výšky uplatnenej škody zo strany žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti ako aj v dôsledku uplatnenia podpoistenia v zmysle čl. 11 VPP. Oprávnenosť žalobcom uplatnených škodových nárokov vo výške 380.558,45 Eur v rámci likvidácie poistnej udalosti bola predmetom preskúmavania zo strany spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o., kde výsledok je zhrnutý v Expertnej správe č. 112475 zo dňa 07.01.2013 (ďalej tiež ako "Expertná správa"). V zmysle záverov Expertnej správy je podľa žalovaného možné za oprávnené náklady považovať náklady vo výške 216.398,09 Eur bez DPH, ku ktorým žalovaný pripočítal náklady na opravu zatečených priestorov vo výške 23.029,22 Eur bez DPH. Rozdiel oproti škode uplatnenej žalobcom u žalovaného vo výške 318.687,45 Eur bez DPH vznikol v dôsledku skutočnosti, že žalobcom vykonané opravy neboli do pôvodného stavu a naviac u viacerých častí nebol preukázaný rozsah poškodenia a súvis s predmetnou udalosťou. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že v dôsledku škodovej udalosti žalobcovi vznikol a relevantne preukázal škodový nárok v súčte vo výške 239.427,31 Eur. K otázke uplatnenia podpoistenia žalovaný poukázal, že v zmysle poistnej zmluvy, poistenie nehnuteľnosti bolo dojednané na poistnú sumu vo výške 2.637.688,38 Eur, a to na základe výšky uvedenej žalobcom na základe jeho účtovných dokladov, ktorú žalovaný nemal žiadny dôvod spochybňovať. Poukázal na poistnú zmluvu a čl. 2 ods. 2 VPPZ, pričom v rámci poistnej zmluvy nebolo sporné, že poistenie bolo dojednané na novú hodnotu. Žalovaný uviedol, že Expertnou správou bola východisková (nová) hodnota nehnuteľnosti stanovená vo výške 10.390.000,- Eur. Následne žalovaný v súlade s čl. 8 VPPZ a čl. 11 VPP, nakoľko poistná suma (určená žalobcom) bola v pomere k stanovenej východiskovej (novej) hodnote nehnuteľnosti iba v hodnote 0,25386798, rovnaký koeficient žalovaný uplatnil vo vzťahu k preukázanej škode vo výške 239.427,31 Eur, čo vo výsledku predstavovalo sumu 60.782,93 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi plnil. Vo vzťahu k žalobcom predloženým znaleckým posudkom, ktoré sa vyjadrovali aj k výške východiskovej (novej) hodnoty nehnuteľnosti, žalovaný poukázal na vyjadrenie spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. zo dňa 06.05.2016, v zmysle ktorého k značným rozdielom v stanovenej výške východiskovej hodnoty nehnuteľnosti medzi znaleckými posudkami žalobcu a Expertnou správou došlo v dôsledku podhodnotenia technického prevedenia nehnuteľnosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že ohľadom tvrdení o tom, že žalobca spoločne s poistnou zmluvou neobdržal VPP a VPPZ, žalobca sa na tieto úvodom žaloby odvoláva, priložil ich ako dôkaz k žalobe a zároveň sa na ne odvolával aj v pokuse o zmier zo dňa 30.01.2014. 5. Žalovaný v rámci dôkladnej internej kontroly na príslušnom regionálnom pracovisku zistil, že originál príslušnej poistnej zmluvy mal fyzicky rozkladací formát, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné poistné podmienky. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že bolo relevantne preukázané, že žalobca bol od počiatku so všeobecnými poistnými podmienkami oboznámený, a že ich aj prevzal. Vo vzťahu k samotnému procesu uzatvárania poistnej zmluvy odkázal na čestné vyhlásenie pani G. G., ktorá za žalovaného bola osobne účastná v uvedenom procese a zároveň za žalovaného podpisovala aj predmetnú poistnú zmluvu a jej prílohy, a to z pozície regionálneho obchodného zástupcu žalovaného v obchodnom mieste Michalovce. Žalovaný mal v zmysle uvedeného za to, že poistnú sumu žiadnym spôsobom negeneroval, ale ju výlučne akceptoval tak, ako ju ako podmienku uzatvorenia poistnej zmluvy stanovil žalobca. V prípade potreby odstránenia spornosti žalovaný navrhol výsluch svedkyne G.Á. G., alternatívne aj jej výsluch v konfrontácii so svedkom W., ktorý vypovedal, že za žalobcu konal v procese uzatvárania poistnej zmluvy. Skutočnosť, že poistná suma nezodpovedala
poistnej (novej) hodnote, teda nemôže byť vykladaná na ťarchu žalovaného, ktorý následne po poistnej udalosti v súlade s čl. 11 VPP aplikoval podpoistenie. 6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci vychádzajúc z vykonaného dokazovania a to výsluch zástupcov strán sporu, výsluch svedkov, listinné dôkazy: Poistná zmluva č. 010002889 účinnou od 05.09.2007, Zoznam poisteného nehnuteľného majetku k poistnej zmluve, Dodatkom k poistnej zmluve, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, Oznámením o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku zo dňa 11.06.2012, listom žalobcu zo dňa 13.06.2012 Žiadosť o poskytnutie zálohy na poistnú udalosť, listom žalovaného zo dňa 14.01.2013 - Oznámenie o poistnom plnení, Expertná správa o škode na objekte Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. zo dňa 07.01.2013 spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., Znalecký posudok č. 90/2012 vypracovaným znalcom Ing. Mariánom Furdom zo dňa 17.10.2012, Znalecký posudok č. 19/2013 vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Čechovským zo dňa 03.12.2013 a Znalecký posudok č. 40/2023 vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom Szollossym zo dňa 26.11.2013. Zo znaleckého posudku č. 40/2013 vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Szollossym na objednávku právneho zástupcu žalobcu dňa 26.11.2013 vyplynulo, že úlohou znalca bolo určiť východiskovú hodnotu stavby: Psychiatrická nemocnica, n.o. v rozsahu stavebný objekt 01 - Monoblok, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X, kat. územie U., C. T., k dátumu 04.09.2007, ktorú znalec určil v sume 6.377.742,43 EUR bez DPH. Zo znaleckého posudku č. 90/2012 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Furdom na objednávku žalobcu dňa 17.10.2012 vyplynulo, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu objektu 01-monoblok na parc. č. XXXX/X, kat. územie U., C. T.. Znalec metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu uvedenej stavby na sumu 4.009.784,86 EUR. Z Expertnej správy o škode na objekte Psychiatrickej nemocnice Michalovce n.o. vypracovanej dňa 07.01.2013 spoločnosťou Inservis Slovakia s.r.o. vyplýva, že predložené podklady sú neprimerane navýšené a nezodpovedajú poškodeniu objektu predmetnou udalosťou, a to najmä čo sa týka tých častí, ktoré majú súvis so zatečenými dažďovými zrážkami po poškodení strechy. Po vykonaní obhliadky poisťovňou dňa 11.06.2012 bol vypracovaný položkový rozpočet nákladov na opravu do pôvodného stavu v celkovej sume 216.398,09 EUR bez DPH, čo predstavuje 259.677,71 EUR s DPH. V súlade so štandardnou metodikou spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. bola pre danú nehnuteľnosť hrubým odhadom stanovená poistná hodnota. Na základe šetrenia spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. bola stanovená východisková (poistná) hodnota v čase pred vznikom poistnej udalosti pre nehnuteľnosť na čiastku 10.390.000,00 EUR bez DPH, teda 12.468.000,00 EUR vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 19/2013 vypracovaného dňa 03.12.2013 znalcom Ing. Jozefom Čechovským na objednávku právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že úlohou znalca bolo stanovenie výšky primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy Psychiatrická nemocnica Michalovce n.o., t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti 09.06.2012. Znalec v uvedenom znaleckom posudku stanovil výšku primeraných nákladov na opravu škody spôsobenej veternou smršťou a následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5., 6. a 7. podlaží Psychiatrickej nemocnice Michalovce n.o., t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom tej istej alebo porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti dňa 09.06.2012 na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, a teda sumu 458.308,62 EUR s DPH. Znalec uviedol, že sa jedná o hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré sú potrebné na uvedenie konštrukcií do pôvodného stavu pred škodou. 7. Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 27Cb/45/2014 - 445 zo dňa 06.08.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/35/2020 - 516 zo dňa 26.04.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/45/2014 - 445 zo dňa 06.08.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že prvoinštančný súd sa nezaoberal základnou otázkou, resp. ju naznačil, avšak nevysvetlil a to dopadom skutočnosti, že poistné podmienky neboli súčasťou zmluvy na samotný záväzkový vzťah medzi stranami sporu najmä vo vzťahu k otázke platnosti poistnej zmluvy ako takej. Z rozsudku nebolo zrejmé, akými úvahami a spôsobom dospel k preukázaniu základu nároku ako aj spôsobu určenia výšky nároku na poistné plnenie, keďže podľa jeho záverov na vzťah žalobcu a žalovaného sa žiadne poistné podmienky nevzťahujú. Ak považoval poistnú zmluvu za platnú, bolo potrebné uviesť akými úvahami k tomuto záveru dospel. Odvolací súd ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pri zisťovaní okolností uzavretia zmluvy zvážiť vykonanie navrhnutého dôkazu a to výsluch svedkyne p. G. G., ktorá za žalovaného zmluvu uzatvárala, resp. náležite odôvodniť nevykonanie navrhovaného dôkazu.
8. Prvostupňový súd postupoval po vrátení veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov T. W. a G. G., ako aj výsluch svedkov T. W. a G. G. vo vzájomnej konfrontácii a dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.09.2007 uzatvorená Poistná zmluva č. 0100002889 s účinnosťou od 05.09.2007, predmetom ktorej bolo združené poistenie majetku pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Predmetom poistenia bolo združené poistenie Monobloku 01 Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou udalosťou. V konaní nebolo sporné, že poistenie bolo dojednané na tzv. novú hodnotu. Poistenie bolo dojednané na sumu 79.463.000,- Sk, t j. 2.637.688,38 EUR. Ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 43.705,- Sk. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú. V konaní nebolo sporné, že dňa 04.09.2007 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok k poistnej zmluve č. 0100002889 účinnej od 05.09.2007 - Zmluvné dojednania o pripoistení rizík. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že dňa 09.06.2012 došlo k poistnej udalosti, keď následkom živelnej udalosti, víchrice s rýchlosťou vetra nad 75 km/hod, došlo k strhnutiu a poškodeniu sedlovej strechy z centrálnej budovy poisteného objektu a k zatečeniu piateho, šiesteho a siedmeho nadzemného podlažia uvedenej budovy. Žalobca dňa 11.06.2012 oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému, ktorý po vykonanom šetrení na základe záverov Expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. určil sumu poistného plnenia vo výške 239.427,31 EUR bez DPH, ktoré znížil v dôsledku aplikácie inštitútu podpoistenia upraveného v čl. 11 VPP na sumu 60.782,93 EUR bez DPH. V zmysle čl. 11 VPP žalovaný určil koeficient podpoistenia 0,25386798 ako pomer poistnej sumy a poistnej hodnoty určenej Expertnou správou spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. 9. Spornými otázkami v konaní tak bola otázka postavenia žalobcu ako spotrebiteľa pri uzatváraní poistnej zmluvy, otázka platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným s ohľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, otázka oprávnenosti aplikácie inštitútu podpoistenia v zmysle čl. 11 VPP žalovaným, otázka započítania DPH vo výške 20% do poistného plnenia a spornou bola aj výška primeraných nákladov potrebných na znovuzriadenie poistenej veci do pôvodného stavu. 10. Prvoinštančný súd z predloženej poistnej zmluvy mal preukázané, že predložená poistná zmluva všetky uvedené náležitosti poistnej zmluvy obsahuje, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Ďalšou súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky, ktoré v konkrétnostiach upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Ďalej mal jednoznačne preukázané, že predmetná poistná zmluva sa na žiadne všeobecné poistné podmienky poistiteľa neodvoláva, a to v žiadnom svojom ustanovení, všeobecné poistné podmienky nie sú ani uvedené medzi „podkladmi“ k poistnej zmluve a nie sú nijakým spôsobom v poistnej zmluve spomenuté. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú tak z fotokópie poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom, zo scanu poistnej zmluvy (tej istej) predloženej v konaní žalovaným, ako aj z originálu poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom. 11. Okolnosť ich oznámenia poistenému žalovaným v konaní v čase rozhodovania súdu nebola medzi stranami sporu spornou otázkou. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním, a to predložením originálu poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.09.2007 preukázané, že hoci poistná zmluva na konkrétne poistné podmienky v jej texte neodkazuje, žalobcovi bolo zo strany žalovaného predložené písomné vyhotovenie poistnej zmluvy, ktorú tvorí šesť listov (hárkov) vo formáte A4, ktoré boli (sú) pevne spojené tak, že tvorili (tvoria) technickú jednotu listiny. Súčasťou predmetnej technicky jednotnej listiny je poistná zmluva č. 0100002889, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) a tlačivo označené ako Podklady - overené fotokópie. Poistná zmluva a VPP sa tak nachádzajú na technicky jednotnej listine, čo má podľa názoru súdu zároveň za následok, že hoci samotná poistná zmluva v texte na konkrétne poistné podmienky neodkazuje, konkrétne Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) sa stali súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou technicky spojené do jednotnej listiny. Poistná zmluva tak zároveň netrpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti, nakoľko z uvedenej technickej jednoty poistnej zmluvy a príslušných VPP je pre strany sporu jednoznačne jasné, určité a zrozumiteľné, ktoré konkrétne poistné podmienky sa vzťahujú na ich konkrétny poistný vzťah, čo je ich obsahom a aké sú práva a povinnosti zmluvných strán z daných poistných podmienok vyplývajúce. V danom prípade tak nedošlo k situácii, kedy by poistná zmluva odkazovala na neexistujúce poistné podmienky alebo na neexistujúce časti poistných podmienok, v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci mal súd bez rozumných pochybností preukázané, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu sa stali súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.09.2007, a
to reflektujúc technickú jednotu listiny, na ktorej sa nachádza samotná poistná zmluva, ako aj konkrétne VPP, a teda obsah právneho úkonu - poistnej zmluvy, ktorej súčasťou (v právnom aj technickom zmysle) sú aj konkrétne poistné podmienky, nie je vnútorne rozporný, naopak je určitý a zrozumiteľný a pre strany sporu boli jasne zrozumiteľné ich práva a povinnosti zo zmluvy a konkrétnych VPP vyplývajúce. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc tiež zásadu preferencie platnosti právnych úkonov, mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že záväzkový vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným poistnou zmluvou uzatvorenou dňa 04.09.2007 je platný, všeobecné poistné podmienky sa s poukazom na technickú jednotu listiny poistnej zmluvy a konkrétnych poistných podmienok, stali súčasťou poistnej zmluvy a v danom konkrétnom prípade tak okolnosť, že poistná zmluva na poistné podmienky vo svojom texte neodkazuje, neplatnosť poistnej zmluvy nespôsobila. 12. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal námietkou žalobcu, že žalobca mal pri uzatváraní poistnej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Pojem spotrebiteľ bol v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (04.09.2007) definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom samotná definícia pojmu spotrebiteľ nevylučovala zo skupiny osôb právnické osoby, stanovovala však podmienku, že osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zo svedeckej výpovede svedka N.. W. na pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 vyplynulo, že žalobca potreboval uzatvoriť poistnú zmluvu, nakoľko „čakali peniaze z Európskej únie“. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z., je zrejmé, že aj žalobca ako nezisková organizácia v rámci svojej činnosti môže dosiahnuť zisk, pričom je, podľa názoru súdu pre posúdenie otázky, či žalobca mal pri uzatváraní poistnej zmluvy postavenie spotrebiteľa, irelevantné akým spôsobom žalobca musí zo ziskom naložiť. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobcu nemožno pri uzatváraní poistnej zmluvy považovať za spotrebiteľa, nakoľko žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy a plnení povinností z poistnej zmluvy nekonal primárne za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, ale poistnú zmluvu uzatváral s ohľadom na poskytnutie finančných prostriedkov z Európskej únie. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci zabezpečenia určitých podnikateľských záujmov a nemožno dospieť k záveru, že by pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobca vystupoval mimo predmetu svojej činnosti a len na zabezpečenie svojich súkromných potrieb, resp. potrieb svojich zamestnancov. Naopak, z deklarovaného účelu uzatvorenia poistnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalobca uzatváral poistnú zmluvu so žalovaným v rámci predmetu svojej činnosti, a preto mu v danom prípade pri uzatváraní poistnej zmluvy nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa. 13. Nakoľko prvoinštančný súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru o platnosti uzatvorenej poistnej zmluvy, v ďalšom sa zaoberal spornou otázkou ohľadom výšky poistného plnenia, na ktoré má žalobca od žalovaného nárok za skutkového stavu, kedy samotný vznik poistnej udalosti, ako aj vznik nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia nebol medzi stranami sporný. Spornou bola otázka výšky poistného plnenia, a to jednak vo vzťahu k otázke určenia výšky (hodnoty) primeraných nákladov na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou (čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP), vo vzťahu k otázke dôvodnosti, resp. oprávnenosti aplikácie inštitútu podpoistenia žalovaným v zmysle čl. 11 VPP, ako aj vo vzťahu k otázke, či DPH bolo súčasťou nákladov žalobcu na znovuzriadenie poškodenej veci. 14. Z predložených Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu mal prvostupňový súd preukázané, že spôsob určenia poistného plnenia bol medzi stranami dojednaný v čl. 10 ods. 2 VPP. Z formulácie ustanovenia čl. 11 VPP bolo zrejmé, že v čl. 11 VPP si zmluvné strany upravili spôsob zníženia poistného plnenia, a teda nie spôsob určenia výšky poistného plnenia v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka, pričom súd k uvedenému záveru poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka s tým, že poistné podmienky vytváral a formuloval žalovaný, ktorý teda aj prvý použil formuláciu „zníži plnenie“ v uvedenom ustanovení VPP, preto je potrebné tento pojem posudzovať v kontexte celého znenia ustanovenia čl. 11 VPP na ťarchu žalovaného, a teda je zrejmé, že čl. 11 VPP upravoval spôsob zníženia poistného plnenia. V konaní nebolo sporné, že poistná zmluva bola uzatvorená na novú hodnotu. V konaní tiež nebolo sporné, že poistná suma bola stanovená vo výške 2.637.688,38 EUR bez DPH. Súd mal ďalej v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že poistná suma bola stanovená z účtovnej evidencie žalobcu, čo vyplynulo z výsluchu svedka N.. W., z výsluchu svedkyne G. G., ako aj z prílohy k poistnej zmluve - „Tabuľka pre určenie poistnej sumy u nehnuteľnosti z účtovnej evidencie“ (č. l. 352), z ktorej vyplynulo, že poistná suma bola stanovená z účtovnej evidencie, ktorá bola k 30.06.2007. Z výsluchu svedkyne G. G. tiež vyplynulo, že poisťovňa v danom čase pri uzatváraní poistnej zmluvy pri určovaní poistnej sumy vychádzala buď z
účtovnej evidencie, alebo zo zastavanej plochy alebo si klient mohol poistnú sumu určiť sám, pričom v danom prípade si poistnú sumu mal určiť klient z účtovnej evidencie. Poistná suma tak bola v danom prípade určená z účtovnej evidencie žalobcu, a teda nebolo nijako preukázané, že by žalobca ako klient žalovanému uviedol vedome nepravdivú odpoveď resp. informáciu pri určovaní poistnej sumy, táto bez pochybností vychádzala a bola relevantne určená z účtovnej evidencie klienta, pričom určenie poistnej sumy z účtovnej evidencie bolo jedným zo spôsobov určovania poistnej sumy, z ktorých vychádzala pri určení poistnej sumy aj samotná poisťovňa, ktorá pritom mala povinnosť pri uzatváraní poistného vzťahu postupovať s odbornou starostlivosťou. V zmysle uvedeného mal súd za to, že za danej situácie nebolo v konaní nijako preukázané, že by žalobca žalovanému pri určovaní poistnej sumy uviedol vedome nepravdivú alebo neúplnú alebo nesprávnu odpoveď, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poistná suma bola stanovená z účtovnej evidencie žalobcu k 30.06.2007. V danom prípade stranami dojednaný inštitút podpoistenia je potrebné vykladať v zmysle ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné, a to vzhľadom na formuláciu predmetného čl. 11 VPP, kedy v zmysle dohody strán sporu, bolo jednoznačne dojednané, že sa pre prípad podpoistenia strany sporu dohodli na znížení poistného plnenia, a teda jednoznačne išlo o zníženie už určeného poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že poistná suma bola určená z účtovnej evidencie žalobcu, nemožno v danom prípade hovoriť o konaní, ktoré by bolo možné pripočítať žalobcovi ako snahu podhodnotiť majetok, ktorý mal byť predmetom poistenia. Vzhľadom na dohodu strán sporu v čl. 11 VPP, k podpoisteniu musí prísť, zohľadňujúc ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka, na základe vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej odpovede žalobcu, čo v konaní preukázané nebolo. V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobca za trvania poistného vzťahu porušil niektoré z dojednaní poistnej zmluvy alebo, že by zanedbal niektorú svoju zmluvou, či zákonom stanovenú povinnosť a nebolo preukázané, že by k podpoisteniu objektu došlo na základe vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej odpovede od poisteného. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade na aplikáciu inštitútu podpoistenia v zmysle čl. 11 VPP neboli splnené podmienky, a teda žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie z dôvodu podpoistenia. 15. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP si žalobca a žalovaný dojednali, že ak bola poistená vec poškodená, zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na novú hodnotu, hodnotu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov. Z predloženej poistnej zmluvy mal súd preukázané, pričom uvedené ani nebolo v konaní sporné, že objekt žalobcu bol poistený na novú hodnotu. Pre prípad vzniku poistnej udalosti a nároku žalobcu na poistné plnenie, ktoré skutočnosti rovnako neboli v konaní sporné, tak v zmysle uvedeného ustanovenia VPP vznikol žalobcovi nárok na hodnotu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov. Žalobca aj žalovaný v konaní predložili znalecké posudky, pričom znalecký posudok č. 19/2013 predložený žalobcom je potrebné považovať za listinný dôkaz a znalecký posudok č. 190/2017 predložený žalovaným možno v zmysle § 209 ods. 2 CSP považovať za súkromný znalecký posudok, v zmysle ktorých mali znalci určiť výšku primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy v dôsledku škôd vzniknutých pri živelnej udalosti dňa 09.06.2012, t .j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci, v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 09.06.2012, a to najmä s poukazom na aplikáciu čl. 10 ods. 2 písm. a) všeobecných poistných podmienok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že všetky dôkazy predložené v konaní majú rovnakú dôkaznú silu a je potrebné ich posudzovať jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na posudzovanie spornej otázky výšky primeraných nákladov na opravu alebo znovuzriadenie poškodenej veci, súd aj pri hodnotení znaleckého posudku č. 19/2013 vychádzal z toho, že obsahom uvedeného listinného dôkazu je znalecký posudok obsahujúci odborné závery znalca, a teda oba dôkazy hodnotil z hľadiska ich presvedčivosti, a to aj vo vzájomnej súvislosti s realizovanými výsluchmi N.. B. a N.. Č.. 16. Znaleckým posudkom č. 19/2013 znalec určil výšku primeraných nákladov na opravu škody spôsobenej veternou smršťou a následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5., 6. a 7. poschodí poškodenej budovy, t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti 09.06.2012 na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, teda
458.308,62 EUR s DPH. Znaleckým posudkom č. 190/2017 znalec stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy, v dôsledku škôd vzniknutých pri živelnej udalosti zo dňa 09.06.2012, t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 09.06.2012 v sume 304.699,63 EUR bez DPH, teda 365.639,56 EUR s DPH. Z predložených znaleckých posudkov vyplynulo, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 19/2013 vychádzal z poskytnutej projektovej dokumentácie stavby, fotodokumentácie stavu po veternej smršti, z predložených faktúr za práce po 09.06.2012, z fotodokumentácie stavu v čase obhliadky dňa 12.06.2012, stanoviska statika zo dňa 12.06.2012 a zo záznamu z miestneho šetrenia zo dňa 24.09.2013. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 190/2017 vychádzal z Expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. zo dňa 07.01.2013, stanoviska statika Ing. Petra Hilčanského zo dňa 12.06.2012, zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 09.06.2012 a fotodokumentácie z obhliadky strechy zo dňa 09.06.2012, 11.06.2013 a 30.08.2012. Každý zo znalcov použil pri stanovení ceny stavebných prác a materiálov inú databázu, Ing. Čechovský databázu ODIS a znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonómie, s.r.o. databázu CENEKON 1/2012. Použitie odlišnej databázy síce má vplyv na stanovenie konečnej výšky primeraných nákladov, avšak z hľadiska stanovenia celkových nákladov bol tento rozdiel v zásade nepatrný. Zásadný vplyv na rozdielnu výšku vyčíslených primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej veci do stravu bezprostredne pred poistnou udalosťou dňa 09.06.2012 mala tá skutočnosť, že Ing. Čechovský pri stanovení výšky nákladov v plnom rozsahu zohľadňoval stanovisko autorizovaného statika Ing. Petra Hilčanského zo dňa 12.06.2012, v zmysle ktorého v prípade obnovy krovovej sedlovej strechy, je nevyhnutné previesť demontáž jestvujúcej drevenej konštrukcie, ktorá zostala na objekte po veternej smršti. Nové kotvenie je nevyhnutné osadiť do novej polohy, a to z dôvodu možného narušenia jestvujúceho kotvenia, spôsobeného dynamickým zaťažením od vetra počas smršte. Drevené prvky krovu, vzhľadom na ich poškodenie, nie je možné použiť na staticky namáhané konštrukcie. Poškodenie poplastovaného tvarovaného plechu je v takom rozsahu, že plech sa nedá použiť na obnovu sedlovej strechy. Znalecká organizácia naproti tomu sa síce so stanoviskom statika oboznámila a tento je uvedený v prílohách znaleckého posudku č. 190/2017, avšak pri stanovení primeraných nákladov na znovuzriadenie poškodenej veci použila odborný odhad znalca vychádzajúci z poskytnutej fotodokumentácie a pri stanovení výšky nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou vychádzala z koeficientu, ktorý určil rozsah použitých nepoškodených stavebných súčastí a rozsah nových stavebných súčastí. Znalec Ing. Nagy mal za to, že na to, aby bolo možné dôjsť k záveru, že všetky nosné prvky na streche by bolo potrebné demontovať, by bolo nutné vypracovať sanačný projekt, pričom stanovisko statika na takýto záver znalca nepostačuje. 17. Po vykonanom dokazovaní, a to predloženými znaleckými posudkami, ako aj výsluchmi N.. B., L.. a N.. Č. prvostupňový súd dospel k záveru, že vo vzťahu k spornej otázke ohľadom určenia hodnoty zodpovedajúcej nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP je potrebné prikloniť sa k záverom znalca Ing. Čechovského v znaleckom posudku č. 19/2013, a to z toho dôvodu, že tento pri určení výšky predmetných nákladov zohľadnil aj stanovisko autorizovaného statika Ing. Hilčanského, z ktorého vyplynul záver, že na obnovu strechy do jej pôvodného stavu bude potrebná aj demontáž konštrukcie, ktorá na streche po veternej smršti zostala, z dôvodu možného narušenia jestvujúceho kotvenia. Znalecký posudok č. 19/2013 tak najvernejšie určuje výšku nákladov, ktoré by skutočne musel žalobca vynaložiť na znovuzriadenie poškodenej poistenej veci. Súd poukazuje na to, že ako z výsluchu N.. Č., tak aj z výsluchu N.. B., L.. vyplynulo, že v prípade demontáže drevených nosných prvkov strechy, tieto strácajú certifikáciu a v zmysle platných predpisov ich už nie je možné do žiadnej stavby opätovne zabudovať. Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané, že práve znalecký posudok č. 19/2013 znalca Ing. Čechovského určuje najvernejšie výšku nákladov na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou. Účelom poistného plnenia, zohľadňujúc ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP, je náhrada primeraných nákladov, ktoré by žalobca ako poistený skutočne vynaložil na znovuzriadenie poškodenej veci do stavu pred poistnou udalosťou a preto sa súd priklonil k záverom ohľadom výšky výpočtu primeraných nákladov na znovuzriadenie poškodenej stavby do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou dňa 09.06.2012 uvedeným v znaleckom posudku č. 19/2013 Ing. Čechovského, ktorý výšku primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy pri poistnej udalosti určil na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, teda 458.308,62 EUR s DPH. 18. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie 20% DPH zo znaleckým posudkom č. 19/2013 stanovenej výšky primeraných nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou s poukazom na § 49
ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a § 29 a § 30 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom sa odvolával aj na predložené stanovisko audítora Ing. Jána Miľovčíka. Súd sa s argumentáciou žalobcu stotožnil, keď mal za preukázané, že daň z pridanej hodnoty je v prípade faktúr za opravu strechy a najvyššieho nadzemného podlažia poškodenej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca poskytuje len všeobecne-prospešné služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci súčasťou nákladov žalobcu, a preto by mala byť zohľadnená aj vo výške poskytnutého poistného plnenia žalovaným. 19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného plnenia počnúc dňom omeškania, teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 11.01.2013, následne listom zo dňa 14.01.2013 oznámil žalobcovi výšku poskytnutého poistného plnenia, ako aj dôvody jeho zníženia. Žalovaný sa tak s platením poistného plnenia v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania odo dňa 29.01.2013, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, a nie odo dňa 27.01.2013, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Zároveň súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynula zmluvne dohodnutá výška nároku na úroky z omeškania, preto žalobcovi patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy s tým, že za preukázaný a dôvodný súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 397.525,69 EUR od 29.01.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania (za dni 27.01.2013 a 28.01.2013) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil pomer úspechu žalobcu voči žalovanému vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného nároku. Súd úspech žalobcu posudzoval k celkovému meritórnemu výsledku predmetného sporu a dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom I. a III., dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd dospel k rovnakému skutkovému záveru, že poistná zmluva na žiadne poistné podmienky neodkazuje (odsek 74 Rozsudku 2). Podľa názoru žalovaného už len samotná uvedená skutočnosť, s poukazom na skoršie právne záväzné závery uznesenia v nadväznosti na zákonnú podmienku kumulatívneho splnenia podmienok podľa § 788 ods. 3 OZ, mali mať za následok zamietnutie Žaloby z dôvodu neplatnosti Poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ. 22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to napriek viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení, ktorým sa však dôsledne neriadil. Odňal žalovanému právo na spravodlivý proces, poprel zásady rovnosti zbraní, primeranosti, proporcionality a primárnej spravodlivosti, a to tým, keď postupu žalobcu po vydaní uznesenia priznal právnu ochranu, keď nerozhodoval o zmene žaloby, a to napriek 180° zmene skutkových tvrdení žalobcu ohľadom VPP a VPPZ, čím OS úplne odignoroval článok 5 CSP. Žalovaný má taktiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v nadväznosti na čo opätovne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v podaní zo dňa 26.09.2022 prvýkrát odo dňa podania žaloby uvádza, že poistná zmluva na žiadne poistné podmienky neodkazuje a súčasne, že žiadne poistné podmienky súčasťou poistnej zmluvy neboli, a že neboli ani žalobcovi oznámené, a teda že vec je potrebné posudzovať výlučne podľa OZ (s ktorými mal v skoršom priebehu konania plný úspech), prichádza žalobca s tvrdením, že údajne z vykonaného dokazovania čestným vyhlásením p. G. vyplynulo, že VPP a VPPZ boli súčasťou poistnej zmluvy, a že túto skutočnosť považuje za nespornú. Žalovaný uvádza, že žalobca až na pojednávaní dňa 3.2.2023 predložil originál poistnej zmluvy aj s VPP a VPPZ. Pri porovnaní s fotokópiou poistnej zmluvy ako aj
VPP a VPPZ prikladaných k žalobe je pritom zrejmé a zjavné, že tieto boli vyhotovené práve z originálu predloženého na pojednávaní dňa 03.02.2023, a že od počiatku teda boli tvrdenia žalobcu v tomto smere doslova nepravdivé, zavádzajúce a nehodné poskytnutia právnej ochrany zo strany súdu. Za daného nesprávneho právneho posúdenia platnosti poistnej zmluvy zo strany OS v rozpore s uznesením preto žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 390 CSP rozsudok 2 zmenil tak, že žalobu zamietne. V prípade, aj ak by odvolací súd akceptoval závery OS o platnosti poistnej zmluvy v zmysle odsekov 74 - 76 rozsudku, tento by bol bez ďalšieho udržateľný len v prípade riadneho rozhodovania o pripustení zmeny žaloby, kde v takom prípade je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá z dôvodu premlčania. Za predpokladu, ak by sa odvolací súd s vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi a návrhmi na zamietnutie žaloby nestotožnil, žalovaný má za to, že OS vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ vo veci neaplikoval podpoistenie podľa článku 11 VPP. Zdôraznil, že Žalobca v konaní, resp. pri uzatváraní Poistnej zmluvy, nemal postavenie spotrebiteľa, ako správne OS skonštatoval. Žalobca konal v rámci svojich podnikateľských záujmov a v rámci predmetu svojej činnosti. Taktiež je všeobecný predpoklad, že je to práve žalobca, ktorý sa v zmysle zásady poctivého hospodára má riadne starať o svoj majetok, a je od neho očakávaná vyššia miera znalostí a skúseností, a to aj k poisťovaniu svojho majetku. Žalovaný z titulu poisťovateľa nemá žiadnu povinnosť poistné podmienky žalobcovi vysvetľovať, ale ho s nimi len oboznámiť a v uvedenom kontexte je potom na ťarchu žalobcu, že si dojednal poistnú sumu vo výške práve podľa účtovnej evidencie, a nie na novú hodnotu nehnuteľnosti, čo nemožno hodnotiť inak, ako minimálne vedomú nedbanlivosť. V zmysle § 806 OZ potom ustanovenie článku 11 VPP nie je ničím iným, ako subkategóriou spôsobu stanovovania výšky poistného plnenia v prípade výskytu poistnej udalosti, výlučne vo vzťahu medzi poistnou sumou a novou hodnotou poistenej veci. Pre prípad porušenia povinností na strane poisteného, na toto VPP reflektujú v ustanovení článku 10 ods. 5 a 6 VPP. Práve s poukazom na charakter strán sporu, podnikateľskú činnosť žalobcu a očakávanú minimálne štandardnú mieru starostlivosti o svoj majetok a vedomosti o obsahu poistenia, je preto popretím princípu rovnosti strán a zbraní, pokiaľ je v tomto smere „zodpovednosť“ v celom rozsahu pripisovaná výlučne žalovanému, čo je ešte viac alarmujúcejšie s poukazom na celkové vedenie sporu zo strany žalobcu. Pokiaľ ešte v tomto OS k uvedenému záveru dochádza „vypichnutím“ textácie článku 11 VPP na jediné slovíčko „zníži“, namiesto napr. „určí“ či „stanoví“, ide celkom zjavne len o gramatickú barličku a formalizmus, v snahe vyhnúť sa aplikácii daného zmluvného ustanovenia, ktoré bolo výsledkom voľnej a slobodnej dohody oboch strán sporu. Z uvedených dôvodov má preto žalovaný za to, že vec možnej aplikácie podpoistenia podľa článku 11 VPP OS nesprávne právne posúdil. Hodnotu podpoistenia je potom potrebné aplikovať ako pomer medzi poistnou sumou a novou hodnotou nehnuteľnosti (východisková hodnota) tak, ako uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 04.04.2023, alternatívne ako uvádzal aj žalobca v podaní zo dňa 27.03.2023. V konečnom dôsledku má žalovaný za to, že OS sa nedostatočne a nepresvedčivo v rozsudku vysporiadal s otázkou stanovenia výšky primeraných nákladov na znovuzriadenie nehnuteľnosti, pričom samozrejme opäť možno konštatovať, že tieto otázky by bez akceptovania VPP a VPPZ v prípade pripustenia zmeny žaloby nemali žiadnu oporu. OS na jednej strane konštatuje, že síce ZP Čechovský bol v konaní vykonaný ako listinný dôkaz, výsluch N.. Č. bol vykonaný ako výsluch svedka, a ZP Ústavu bol vykonaný ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, výsluch N.. B., L.. ako výsluch znalca, napriek uvedenému sa OS priklonil k záverom ZP Čechovský. Žiadnym spôsobom sa však podľa názoru žalovaného OS nevysporiadal so zásadným tvrdením Ing. Nagya, PhD., ohľadom nevyhnutnosti existencie tzv. sanačného projektu, kde len v prípade jeho vyhotovenia by bolo možné akceptovať, resp. potvrdiť závery ZP Čechovský o rozsahu primeraných nákladov na znovuzriadenie nehnuteľnosti. Čiastkové vyjadrenie statika Ing. Hilčanského na uvedenom závere nič nemení, kde s týmto vyjadrením pracoval a naň reflektoval aj ZP Ústavu. Takýto záver zo strany OS potom taktiež nemožno označiť za iný ako arbitrárny, nakoľko ide výlučne o otázku odbornú, ktorú súd nie je oprávnený posudzovať. Nie je potom zrejmé, prečo sa súd nezaoberal a napríklad aj nepriklonil k ďalšiemu listinnému dôkazu - Expertnej správe, na základe ktorej aj žalovaný plnil. Aj pokiaľ by sme preto pre argumentačné účely pripustili, že v danej veci nebolo možné aplikovať článok 11 VPP, žalobca by mal vo výsledku nárok maximálne na doplatenie sumy 304.856,63,EUR, ako rozdielu medzi primeranými nákladmi na znovuzriadenie nehnuteľnosti podľa ZP Ústavu a už poskytnutého poistného plnenia. Od uvedeného by bolo zároveň ešte potrebné odpočítať aj DPH, nakoľko zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy, či VPP a VPPZ takýto nárok žalobcu nevyplýva, a rozsudok aj v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotné vyjadrenie audítora k charakteru žalobcu vo vzťahu k inštitútu DPH ako takého je vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné, nakoľko výška prípadného poistného plnenia, a to najmä pri závere o tom, že žalobca nie je spotrebiteľom, je určená v zmysle § 806 OZ výlučne podľa poistných podmienok vo všeobecnosti.
23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom a jeho odôvodnením a naopak odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Žalovaný sa približne po 15 rokoch od uzavretia poistnej zmluvy so žalobcom snaží zbaviť oprávnených záväzkov voči žalobcovi spochybňovaním platnosti poistnej zmluvy poukazovaním na vadnosť jej obsahu, pričom túto poistnú zmluvu sám koncipoval a jej obsah sám pripravoval. Pochybnosti o platnosti poistnej zmluvy od jej uzatvorenia samozrejme nemal dovtedy, kým si žalobca voči nemu riadne plnil svoje záväzky z tejto zmluvy a riadne plnil predpísané poistné. Platnosť samotnej poistnej zmluvy začal spochybňovať až v čase, keď mal naopak on sám plniť svoje záväzky z poistnej zmluvy žalobcovi a keď súdne konanie spelo k tomu, že žalobca bude pri súdnom vymáhaní svojich oprávnených nárokov na poistné plnenie z poistnej zmluvy voči žalovanému úspešný. Nepochybne svedčí o tom skutočnosť, že prvotné námietky voči platnosti poistnej zmluvy vzniesol až v odvolaní voči prvotnému rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uspel žalobca. Preto pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolaní na to, že žalobca zavádzal, či účelovo menil svoje tvrdenia, je to práve žalovaný, ktorý sa akýmkoľvek nepoctivým spôsobom (aj tvrdeniami o zavádzaní či účelovom konaní zo strany žalobcu) snaží zbaviť svojich riadnych záväzkov tvrdením a argumentáciou, že vlastne poistná zmluva, ktorú uzavrel so žalobcom pred viac ako 15 rokmi je vzhľadom na ním pripravený chybný obsah neplatná a z toho dôvodu sú nároky žalobcu neoprávnené. Práve tento postoj žalovaného, ako aj obsah poistnej zmluvy a hodnotenie jej platnosti, je potrebné posudzovať i z hľadiska rešpektovania zásady ochrany dobrých mravov a zásady ochrany poctivého obchodného styku zakotvenej v z. č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku v znení neskorších predpisov. K údajnej zmene žaloby žalobca uviedol, že oproti skutkovým tvrdeniam, či rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe nijako nezmenil svoje tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia. Veľmi jednoducho sa to dá posúdiť porovnaním a preskúmaním obsahu samotnej žaloby, kde v úvode žalobca poukazuje na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, čo bolo predmetom poistenia a že pre toto poistenie platili VPP. Následne v žalobe poukázal na vznik poistnej udalosti a na jej rozsah. V ďalšom obsahu potom poukazuje na znenie VPP a na jednotlivé ustanovenia OZ s tým, že vzhľadom na obsah ustanovení VPP a OZ mu žalovaný neoprávnene zadržiava časť poistného plnenia, ktorá mu podľa poistnej zmluvy patrí. Nárok si uplatnil s tým, že so žalovaným riadne uzatvoril poistnú zmluvu, počas jej trvania došlo k poistnej udalosti, pri ktorej mu vznikla škoda, ktorá je krytá poistením dojednaným v poistnej zmluve a vzhľadom na znenie zákonných ustanovení OZ a ustanovení VPP má nárok na ním žiadané poistné plnenie. Tieto rozhodujúce skutočnosti žalobca počas celého konania nezmenil a slovami žalovaného konštantné a opakovane na nich zotrváva doteraz. V tomto smere je zrejmé, že žalobca podstatne nezmenil ani nedoplnil rozhodujúce skutočností tvrdené v žalobe tak, ako to má na mysli ustanovenie § 140 ods. 2 CSP a nebol dôvod na pripustenie zmeny žaloby a následne na posudzovanie prípadného premlčania nároku žalobcu. Ide opäť len o účelovú snahu žalovaného zviesť pozornosť na nepodstatné skutočnosti namiesto toho, aby sa pozornosť upriamila na podstatu sporu. Na okolnosť, že Poistná zmluva neodkazuje na VPP poukazoval žalobca len v súvislosti s tým, že ak chýba takýto odkaz, je potrebné zvážiť, či možno aplikovať ustanovenie o podpoistení, ktorý sa v týchto VPP nachádza. Samozrejme, žalobca mal ohľadom aplikácie inštitútu podpoistenia v neprospech neho aj iné argumenty, ktoré vychádzali zo znenia VPP ako aj zo znenia ustanovení OZ. Poukaz na chýbajúci odkaz na VPP v poistnej zmluve bol len jeden z viacerých argumentov. Žalobca nikdy nestaval chýbajúci odkaz na VPP v poistnej zmluve do pozície, že by mala byť poistná zmluva z tohto dôvodu neplatná, resp. že by mal byť obsah poistnej zmluvy neurčitý či nejasný. Žalobca teda nikdy originálne vyhotovenie Poistne] zmluvy nezatajoval. Svedčí o tom napokon aj fakt, že originálne vyhotovenie Poistnej zmluvy v dispozícií žalobcu mal so sebou na pojednávaní svedok p. W., a toto originálne vyhotovenie ukazoval aj súdu, čo je zjavné aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Odvolací súd v Uznesení nevyslovil záväzný právny názor, že v prípade, ak Poistná zmluva neodkazuje na VPP, musí byť považovaná za neplatnú. Odvolací súd síce naznačil, že nesplnenie podmienok podľa § 788 ods. 3 OZ môže viesť aj k neplatnosti poistnej zmluvy, neuvádza to však ako jediný možný záver. Žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. K inštitútu podpoistenia je podľa žalobcu potrebné rozlišovať inštitút určenia výšky poistného plnenia a inštitút zníženia poistného plnenia. Žalovaný toto rozlišovanie považuje za gramatický formalizmus. Ak však vychádzame z ustanovení OZ, ktoré upravujú základný rámec práv a povinností z poistenia a z uzavretých poistných zmlúv, tieto jednoznačne tieto inštitúty vzájomne odlišujú a toto odlíšenie je z hľadiska právnych účinkov podstatné a nezameniteľné. Kým stanovenie výšky poistného plnenia a jeho rozsahu je predovšetkým vecou dojednania, či dohody zmluvných strán, či jeho určenia v poistných podmienkach, možnosť zníženia poistného plnenia je regulovaná oveľa prísnejšie stanovením kogentných zákonných podmienok, za ktorých môže k zníženiu
poistného plnenia dôjsť. Rozlíšenie stanovenia výšky, či rozsahu poistného plnenia a zníženie poistného plnenia nie je preto gramatickým formalizmom, ale zákonom stanovenou odlišnosťou dvoch právnych inštitútov. Podľa OZ je možné poistné plnenie znížiť len v tam uvedených prípadoch a je zrejmé, že prípad zníženia poistného plnenia podľa článku 11 V PF VČ nespadá pod žiadny z uvedených prípadov stanovených zákonom, v ktorých má poisťovateľ možnosť uplatniť právo na zníženie poistného plnenia. Preto je znižovanie poistného plnenia v zmysle článku 11 VPP v rozpore so zákonom. Žalovaný v podanom odvolaní namieta aj posúdenie a stanovenie výšky primeraných nákladov na znovuzriadenie poistenej nehnuteľnosti, pričom mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že práve v znaleckom posudku Ing. Čechovského je správe stanovená výška nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na znovuzriadenie poistenej stavby do stavu pred poistnou udalosťou, a to v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a) VPP. K započítaniu DPH do poistného plnenia žalobca poukázal na § 49 ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého si platiteľ DPH nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 tohto zákona. Z uvedených zákonných dôvodov si žalobca nemohol odpočítať DPH z nákladov vynaložených na opravu strechy a najvyššieho nadzemného podlažia na budove, v ktorej poskytuje len všeobecne prospešné služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci a z uvedeného dôvodu je preto DPH súčasťou nákladov na znovuzriadenie poistenej veci a má byť aj predmetom poistného plnenia v zmysle článku 10 ods. 2 písm. a) VPP VČ. Uvedená skutočnosť bola potvrdená stanoviskom audítora Ing. Jána Miľovčíka. 24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a oboznámení sa s následnými vyjadreniami strán sporu dospel súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, podrobným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal za preukázané, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na dôvody uvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. 26. Prvostupňový súd postupoval po vrátení veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, v napadnutom rozhodnutí sa precízne zaoberá otázkou platnosti poistnej zmluvy, kedy v súvislosti aj s poistnými podmienkami mal za to, že hoci samotná poistná zmluva v texte na konkrétne poistné podmienky neodkazuje, konkrétne Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu sa stali súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou technicky spojené do jednotnej listiny. Poistná zmluva tak zároveň netrpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti, nakoľko z uvedenej technickej jednoty poistnej zmluvy a príslušných VPP je pre strany sporu jednoznačne jasné, určité a zrozumiteľné, ktoré konkrétne poistné podmienky sa vzťahujú na ich konkrétny poistný vzťah, čo je ich obsahom a aké sú práva a povinnosti zmluvných strán z daných poistných podmienok vyplývajúce. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrvával na absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy, avšak odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pri posudzovaní platnosti poistnej zmluvy zohľadnil zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle a právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu by bol úkon neplatný iba ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel. Ak nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu a nie naopak. Z predloženej poistnej zmluvy bolo v konaní preukázané, že poistná zmluva všetky zákonné náležitosti poistnej zmluvy obsahuje, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Ďalšou súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky, ktoré v konkrétnostiach upravujú práva a povinnosti zmluvných strán,
pričom bolo preukázané, že predmetná poistná zmluva sa na všeobecné poistné podmienky poistiteľa neodvoláva, všeobecné poistné podmienky nie sú ani uvedené medzi „podkladmi“ k poistnej zmluve a nie sú nijakým spôsobom v poistnej zmluve spomenuté. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú tak z fotokópie poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom, zo scanu poistnej zmluvy (tej istej) predloženej v konaní žalovaným, ako aj z originálu poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané predložením originálu poistnej zmluvy, že hoci poistná zmluva na konkrétne poistné podmienky v jej texte neodkazuje, žalobcovi bolo zo strany žalovaného predložené písomné vyhotovenie poistnej zmluvy, ktorú tvorí šesť listov (hárkov) vo formáte A4, ktoré boli (sú) pevne spojené tak, že tvorili (tvoria) technickú jednotu listiny. Súčasťou predmetnej technicky jednotnej listiny je poistná zmluva č. 0100002889, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) a tlačivo označené ako Podklady - overené fotokópie. Poistná zmluva a VPP sa tak nachádzajú na technicky jednotnej listine, čo má aj podľa názoru odvolacieho súdu zároveň za následok, že hoci samotná poistná zmluva v texte na konkrétne poistné podmienky neodkazuje, konkrétne Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) sa stali súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou technicky spojené do jednotnej listiny. Poistná zmluva tak netrpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti, a ani nedošlo k situácii, kedy by poistná zmluva odkazovala na neexistujúce poistné podmienky alebo na neexistujúce časti poistných podmienok. Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu sa stali súčasťou poistnej zmluvy a samotná poistná zmluva, ako aj konkrétne VPP nie je ako právny úkon vnútorne rozporný, naopak je určitý a zrozumiteľný a pre strany sporu boli jasne zrozumiteľné ich práva a povinnosti zo zmluvy a konkrétnych VPP vyplývajúce. 27. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že prvostupňový súd svojim postupom odňal žalovanému právo na spravodlivý proces, poprel zásady rovnosti zbraní, primeranosti, proporcionality a primárnej spravodlivosti, a to tým, keď postupu žalobcu po vydaní uznesenia priznal právnu ochranu, keď nerozhodoval o zmene žaloby, a to napriek zmene skutkových tvrdení žalobcu ohľadom VPP a VPPZ. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil, žalobca v rámci konania nezmenil svoje skutkové tvrdenia ohľadne skutkového či právneho podkladu uplatneného nároku tým spôsobom, že by bolo potrebné o zmene žaloby rozhodovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP, podľa ktorého je zmenou žaloby podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca v danom prípade oproti skutkovým tvrdeniam, či rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe nijako nezmenil svoje tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia. Už z obsahu samotnej žaloby, žalobca poukazuje na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, čo bolo predmetom poistenia a že pre toto poistenie platili VPP. Následne v žalobe poukázal na vznik poistnej udalosti a na jej rozsah, ďalej poukazuje na znenie VPP a na jednotlivé ustanovenia OZ s tým, že vzhľadom na obsah ustanovení VPP a OZ mu žalovaný neoprávnene zadržiava časť poistného plnenia, ktorá mu podľa Poistnej zmluvy patrí. 28. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu (ktorým prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie) viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a dokazovanie vykonal presne v intenciách tohto rozhodnutia a žalobca mal právo využívať všetky dovolené prostriedky procesného útoku, rovnako ako žalovaný prostriedky procesnej obrany. Napriek tomu však odvolací súd sa nestotožňuje s nejakou výraznou zmenou procesného útoku a skutkových tvrdení žalobcu od počiatku konania, kedy v samotnej žalobe žalobca poukazuje hneď v bode I. na poistnú zmluvu, dodatok k poistnej zmluve, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a Všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť. 29. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď vo veci neaplikoval podpoistenie podľa čl. 11 VPP odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v ods. 79 napadnutého rozhodnutia. Poistné podmienky vytváral a formuloval žalovaný, ktorý teda aj prvý použil formuláciu „zníži plnenie“ v uvedenom ustanovení VPP, preto je potrebné tento pojem posudzovať v kontexte celého znenia ustanovenia čl. 11 VPP na ťarchu žalovaného, a teda je zrejmé, že čl. 11 VPP upravoval spôsob zníženia poistného plnenia. V konaní nebolo sporné, že poistná zmluva bola uzatvorená na novú hodnotu. V konaní nebolo sporné, že poistná suma bola stanovená vo výške 2.637.688,38 EUR bez DPH. Výška poistnej sumy bola v danom prípade stanovená jedným zo spôsobov, ktoré žalovaný používal pre určenie výšky poistnej sumy, teda stanovením poistnej sumy na základe podkladov v účtovnej evidencii. Stanovenie výšky poistného
plnenia a jeho rozsahu bola vecou dojednania zmluvných strán v poistných podmienkach, možnosť zníženia poistného plnenia je regulovaná stanovením kogentných zákonných podmienok v Občianskom zákonníku, za ktorých môže k zníženiu poistného plnenia dôjsť. Inštitút podpoistenia by bolo možné uplatniť výlučne v prípadoch stanovených zákonom, avšak žiadna zo stanovených a predpokladaných situácii v konaní zo strany žalovaného preukázaná nebola. 30. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia a stanovenia výšky primeraných nákladov na znovuzriadenie poistenej nehnuteľnosti, ktorou namietal nesprávne vyhodnotenie znaleckých posudkov, ako aj nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí, čo malo viesť k nesprávnemu záveru odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd oba posudky hodnotil z hľadiska ich presvedčivosti, a to aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ustanovení CSP s realizovanými výsluchmi N.. B. a N.. Č., veľmi podrobne zhodnotil a uviedol svoje právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu a zároveň na ne v plnom rozsahu odkazuje. Žalobca nárok na zaplatenie dane z pridanej hodnoty odôvodnil odkazom na § 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a § 29 a § 30 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom sa odvolával aj na predložené stanovisko audítora Ing. Jána Miľovčíka, pričom aj odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu stotožnil, keď mal na základe predložených listinných dôkazov a s odkazom na uvedené zákonné ustanovenia preukázané, že daň z pridanej hodnoty je v prípade faktúr za opravu strechy a najvyššieho nadzemného podlažia poškodenej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca poskytuje len všeobecne-prospešné služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci súčasťou nákladov žalobcu, a preto by mala byť zohľadnená aj vo výške poskytnutého poistného plnenia žalovaným. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).