Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/34/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119429 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104119429.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: M. B., bytom V. L.. Č.. X, W., zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Olexovou, Dunajská ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. marca 2011 č. k. 10C/104/2004, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 12 450 Sk ( 413,26 eur ). Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 460,27 eur z titulu bolestného a 8 464,45 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 27. 8. 1981 vo veku 27 rokov utrpel pracovný úraz, keď prepadol z lávky z výšky 10 metrov. Utrpel kompresívnu zlomeninu 12. driekového stavca so znížením teda stavca o 3/4 výšky, pohmoždenie miechy, pohmoždenie chvosta s následným zúžením kanála chrbtice, trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia. Žalobca ochrnul na dolnú časť tela s následnou poruchou močenia a vyprázdňovania stolice. V čase úrazu žalobca pracoval v Pozemných stavbách Nitra, n. p. Od 28. 5. 1982 bol uznaný za invalidného, pričom od 12. 4. 2006 je pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Lekárskym posudkom z 30. 6. 1982 bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 445 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 800 s doporučením zvýšenia na dvojnásobok. Posudkom z 22. 4. 2004 bolo bolestné za rovnaké položky ako v prvom posudku ohodnotené na 890 bodov z dôvodu komplikácií - dekubitov, opakovaných operácií a infekcie a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené počtom bodov 1000, pričom bolo doporučené toto ohodnotenie SSU zvýšiť na dvojnásobok. V.. W. S., ktorý vypracoval oba vyššie spomenuté posudky, uviedol, že zdravotné problémy žalobcu sa postupom času zhoršovali. Poranenia, ktoré žalobca pri úraze utrpel, spôsobili komplikácie. V čase medzi oboma posudkami žalobca podstúpil opakované bolestivé operácie. Svedkyňa Q.. Z. B. vypovedala, že zdravotný stav žalobcu sa stále zhoršuje, je pripútaný na vozík, bol opakovane reoperovaný, nemá vlastnú rodinu a je odkázaný na starostlivosť sestry. Sám sa dokáže iba najesť a obliecť, opakovane trpí preležaninami. Znalkyňa V.. V. A., W.. v znaleckom posudku uviedla, že od úrazu v roku 1980 do roku 2005 bol žalobca spolu 30 krát hospitalizovaný a podstúpil 8 operačných zákrokov. Jeho postihnutie je trvalé s tendenciou zhoršovania. Zlomenina pravej stehennej kosti a pravého predkolenia sa zle zahojila, vznikla psudoartróza, ktorá spôsobuje patologickú pohyblivosť pravého predkolenia a pravá dolná končatina je skrátená o 5 cm. V dôsledku poškodenia miechy žalobca trpí bolesťami oboch dolných končatín neuropatického pôvodu. Trpí tiež gonarthrózou a flekčnou kontraktúrou oboch kolenných kĺbov. V dôsledku preťažovania horných končatín, ktoré používa pri presune z vozíka, má zápal ramenných kĺbov v oblasti zápästí. Ďalej trpí chronickým močovým infektom a chronickým zápalom ľadvín. Psychiater konštatuje chronicky subdepresívne ladenú osobnosť s občasnými sebevražednými úvahami. Od roku 1981 do roku 2005 nemal ustálený zdravotný stav. Po úraze jeho zdravotný stav komplikovali vysoké teploty a bolesti pre opakované infekty močových ciest a preležaniny spojené s ochrnutím, ktoré si vyžadovali opakované chirurgické ošetrenia. Až tretia plastická operácia v roku 2005 tento kožný defekt definitívne ošetrila a až po nej sa ustálil jeho zdravotný stav. Ochrnutí pacienti sú ohrození chronickou infekciou močových ciest a ľadvín, a hrozí akútny zápal. Žalobca ukončil liečbu rehabilitačným pobytom v období marec - máj 1983, jeho zdravotný stav však v tom čase nebol ustálený, sústavne pretrvávala otvorená preležanina, ktorá bola diagnostikovaná v roku 1981 a odstránená bola až v roku 2005. Počas operácií a hospitalizácií žalobca užíval silné analgetiká aj morfínového typu, v súčasnosti dostáva lieky na tzv. neuropatickú bolesť dolných končatín. V dôsledku preťaženia rúk trpí zápalom ramenných a zápästných kĺbov, čo mu spôsobuje výrazné bolesti. Vzhľadom na následky zranení je žalobca trvale vylúčený z možnosti plne sa uplatniť v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote. Znalkyňa v posudku ohodnotila bolestné počtom bodov 445 za rovnaké položky, ktoré sú uvedené v posudku z 22. 4. 2004 a doporučila zvýšenie bolestného na dvojnásobok, teda na 890 bodov. V porovnaní s posudkom z 22. 4. 2004 pridala ďalšiu položku - operáciu preležaniny, ktorú ohodnotila 15 bodmi. Celkovo teda znalkyňa bolestné ohodnotila 460 bodmi, po zvýšení na dvojnásobok ide o 920 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila podľa rovnakej položky ako v predchádzajúcom posudku 1 000 bodmi s doporučením zvýšenia na dvojnásobok. Pridala ďalšiu položku - nezhojená zlomenina oboch kostí pravého predkolenia, ktorú ohodnotila 225 bodmi. Spolu teda sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila 2 225 bodmi ( 1 000 x 2 = 2 000 + 225 = 2 225 bodov ). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná čiastočne. Žalovanej podľa súdu prvého stupňa nechýba pasívna vecná legitimácia. Táto vyplýva z § 51f zák. č. 274/1994 Z.z., ktorý zakotvuje, že predmetné nároky uspokojuje štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Žalovaná je samostatnou právnickou osobou a nie teda orgánom štátu, ktorý by mal za ňu konať. Námietka premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná, je podľa súdu prvého stupňa čiastočne dôvodná. Premlčaný je nárok žalobcu na bolestné v časti pôvodných 445 bodov v zmysle posudku z 30. 6. 1982 a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola v tomto posudku ohodnotená 800 bodmi. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. začala plynúť 30. 6. 1982 a uplynula dňom 30. 6. 1984. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 27. 4. 2004, teda oneskorene. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd prvého stupňa premlčané právo v tomto rozsahu žalobcovi nepriznal a v tejto časti preto žalobu zamietol (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Premlčaný nie je nárok na odškodnenie bolestného v rozsahu 445 bodov vyplývajúci z posudku z 22. 4. 2004. Jedná sa o mimoriadne zvýšenie bolestného o 100 % v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že poškodenie zdravia žalobcu je tak závažné, že tu ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa. K tomu súd prvého stupňa pripočítal 30 bodov v zmysle posudku V.. V. A., W.. z 22. 9. 2010 a spolu tak bolestné predstavuje 475 bodov. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádzal z nepremlčaných 200 bodov v zmysle posudkov z 22. 4. 2004 a z 22. 9. 2010, k čomu pripočítal 225 bodov v zmysle posudku V.. A.. Spolu teda ide o 425 bodov. Bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšil na 60 - násobok. Pri zvýšení bolestného prihliadol na to, že žalobca absolvoval od roku 1981 do roku 2005 30 hospitalizácií a 8 operácií, bral silné lieky proti bolesti a aj v súčasnosti trpí bolesťami spôsobenými zápalmi ramenných a zápästných kĺbov, chronickým močovým infektom a chronickým zápalom ľadvín. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca je od svojich 27 rokov ochrnutý s poruchou močenia a vyprázdňovania stolice, má problémy s erekciou a ejakuláciou trpí následkami zlého zhojenia oboch kostí pravého predkolenia, je invalidný a odkázaný na pomoc inej osoby. Bolestné teda predstavuje 285 000 Sk (475 bodov x 10 Sk = 4 750 Sk x 60 = 285 000 Sk = 9 460,27 eur). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 255 000 Sk = 8 464,45 eur (425 bodov x 10 Sk = 4 250 Sk x 60 = 255 000 Sk). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 460,27 eur z titulu bolestného a 8 464,45 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 31. 12. 2011). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietol, že jeho nárok nie je premlčaný. Náhradu škody pri pracovných úrazoch je možné uplatniť až momentom, kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený. Pokiaľ zdravotný stav nie je definitívne ustálený a dochádza k zmenám k horšiemu alebo k lepšiemu, premlčacia doba plynie až od posledného z radu zmien a to bez ohľadu na skutočnosť, či medzičasom bol alebo nebol vydaný znalecký posudok. Posudok z 22. 4. 2004 vychádza z rovnakých skutočností ako posudok z 30. 6. 1982, ale znalec ich posúdil v kontexte zmien nasledujúcich rokov. Súd prvého stupňa podľa žalobcu pri určení rozsahu mimoriadneho zvýšenia bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepostupoval správne a a zvýšenie na 60 - násobok je neprimerane nízke vzhľadom na následky úrazu na zdravie a život žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že absolvoval 8 operácií, prežíval mučivé bolesti, ktoré pretrvávajú dodnes a musí ich tíšiť liekmi. Aj pri bežných životných úkonoch je odkázaný na pomoc inej osoby a od mladosti je vyradený z akejkoľvek činnosti a sebarealizácie. Je plne invalidný, nemá priateľov a od smrti rodičov je prakticky opustený. Trpí ťažkými depresiami. Preto 60 - násobné zvýšenie bodového ohodnotenia nie je adekvátne rozdielu medzi potenciálnym životom žalobcu a jeho skutočným stavom, a to tak v prípade bolestného, ako aj v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. namietla, že v spore jej chýba pasívna vecná legitimácia. Keďže predmetný úraz sa stal 27. 8. 1981, na žalobcu sa nevzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré bolo upravené v § 205d Zák. práce (Zák. č. 65/1965 Zb.). V zmysle § 51f ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty, a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku SR (§ 285 ods. 1 písm. g/ zák. č. 461/2003 Z.z.). Z týchto ustanovení podľa žalovanej vyplýva, že subjektom prípadnej povinnosti, ktorá je predmetom žaloby, je štát, ktorý uspokojí nároky prostredníctvom Sociálnej poisťovne a na tento účel jej poskytne i finančné prostriedky. Žalovanou by preto mala byť Slovenská republika zastúpená ministerstvom, ktoré bolo zriaďovateľom zrušeného zamestnávateľa žalobcu, prípadne ministerstvo, ktoré je jeho právnym nástupcom. Ak by žaloba smerovala proti štátu, žalovaná by do konania vstúpila ako vedľajší účastník na jeho strane. Prechod povinnosti hradiť škodu na zdraví, resp. od 1. 1. 2004 plniť dávky úrazového poistenia, neznamená, že žalovaná zodpovedá za škodu z pracovných úrazov. Medzi ňou a žalobcom neexistuje žiaden priamy právny vzťah, ktorý by mal vyplývať zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze. Ďalej žalovaná namietla, že žalobca sa podrobilo operačnému zákroku 26. 5. 1995 a potom až 14. 6. 2005, pričom žaloba bola podaná v roku 2004. Žalobca bol naposledy hospitalizovaný 2. 12. 1999 na traumatológii, ale táto hospitalizácia bola následkom pádu žalobcu a preto nemá súvislosť s pracovným úrazom. Nárok na zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného vznikol najneskôr v decembri 1999, keďže z lekárskych správ je zrejmé, že komplikácie, na základe ktorých je v doplňujúcom posudku navrhované zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného, sa opakovali - napríklad preležaniny boli v lekárskej správe z februára 1984, operácia pravého kolenného kĺbu v roku 1993, 26. 5. 1995 - operácia preležanín, naposledy 22. 4. 1999 - malíček dolnej končatiny. Z toho je podľa žalovanej zrejmé, že na bolestné za ďalších 445 bodov je premlčaný, pretože zvýšenie bolestného o týchto 445 bodov mohlo byť ohodnotené najneskôr v decembri 1999 a 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku uplynula v decembri 2001. V časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná poukázala na to, že znalkyňa V.. V. A., W.. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa vypovedala, že plný počet 1 000 bodov bolo možné ohodnotiť už v čase, keď bolo SSU ohodnotené 800 bodmi, teda už v roku 1982. Z prehľadu liečení žalobcu vyplýva, že posledné liečenie prebehlo v roku 1999, takže nárok na 200 bodov z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prehľadu liečení žalobcu vyplýva, že posledné liečenie prebehlo v roku 1999, takže nárok na 200 bodov z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol minimálne v roku 2001 premlčaný. Ak by bolo opodstatnené hodnotiť 200 bodov za SSU až od 1. 1. 2004, bola by na rozhodovanie daná kompetencia žalovanej a nie súdu. Čo sa týka 225 bodov v zmysle posudku V.. A., W.., nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi touto položkou a predmetným pracovným úrazom. ak by tu aj príčinná súvislosť bola, nebolo preukázané, kedy bolo možné túto položku po prvý raz ohodnotiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny iba v časti. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či je opodstatnená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. V konaní nebolo sporné, že zamestnávateľ, u ktorého žalobca pracoval v čase predmetného pracovného úrazu, zanikol a nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojil likvidátor a ani správca konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva z § 51f ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. Žalovaná tvrdila, že na vec sa síce vzťahuje § 51f ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z., resp. od 1. 1. 2004 § 285 ods. 1 písm. g/ zák. č. 461/2003 Z.z., ale v zmysle týchto ustanovení je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanej v spore nechýba pasívna vecná legitimácia. Žalovanú ako verejnoprávnu inštitúciu zriadil štát na to, aby prostredníctvom nej vyporiadaval svoje záväzky za zrušených zamestnávateľov. Žalovaná tak za štát plní záväzky, ktoré jej zveril zákon. Pasívna vecná legitimácia žalovanej podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z § 285 ods. 1 písm. g/ zák. č. 461/2003 Z.z. Toto ustanovenie ukladá štátu povinnosť poskytovať na osobitný účet žalovanej finančné prostriedky na úhradu nákladov na odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku SR. Tým je povinnosť štátu vo vzťahu k týmto zamestnancom vyčerpaná. Nemožno preto z tohto ustanovenia vyvodiť pasívnu vecnú legitimáciu samotného štátu v prejednávanej veci. Je síce pravda, že žalovaná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku predmetného pracovného úrazu nezodpovedá, keďže nebola zamestnávateľom žalobcu, ale štát ju určil za subjekt, ktorý bude škodu hradiť. Keďže predmetný pracovný úraz sa stal v roku 1981, v zmysle § 251 ods. 1 druhá veta Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) treba vec posúdiť podľa Zákonníka práce - zák. č. 65/1965 Zb. Jednotlivé dielčie nároky zamestnanca na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom sa premlčujú samostatne, pretože predpoklady ich vzniku sú odchylné a časovo sa môžu odchylne napĺňať. Dôsledkom tejto relatívnej samostatnosti jednotlivých nárokov z hľadiska premlčania je, že premlčacia doba môže začať bežať nezávisle ohľadom každého z nich zvlášť, pretože poškodený sa dozvie o škode až v závislosti na vzniku jednotlivých dielčích nárokov. V prípade bolestného začína premlčacia doba plynúť ukončením liečebného procesu, resp. ustálením zdravotného stavu poškodeného. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčacia doba začne plynúť dňom, keď sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské uplatnenie a je možné ich ohodnotiť. Poškodenému môže vzniknúť zo škodnej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taký nárok treba z hľadiska premlčania posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Pokiaľ ide o bolestné, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že nárok na zvýšenie bolestného zo základného bodového ohodnotenia 445 bodov - 4 450 Sk na dvojnásobok, teda o ďalších 4 450 Sk v zmysle posudku z 30. 6. 1982 a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo základnej výšky bodového ohodnotenia 800 bodov = 8 000 Sk, teda o ďalších 800 bodov v zmysle toho istého posudku, je premlčaný. Tento záver súdu prvého stupňa je správny. V.. W. S. v posudku z 30. 6. 1982 ( č. l. 20 ) bolestné ohodnotil počtom bodov 445 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 800. Súčasne v posudku doporučil tieto hodnoty zvýšiť na dvojnásobok, teda o ďalších 445, resp. 800 bodov. Žalobcovi vyplatil jeho zamestnávateľ bolestné v základnej výške 4 450 Sk a SSU zvýšené na dvojnásobok, teda 16 000 Sk, čo žalobca potvrdil aj v odvolaní. Z toho vyplýva, že v časti bolestného zvýšeného na dvojnásobok (teda v časti ďalších 445 bodov) sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, už v roku 1982 na základe posudku z 30. 6. 1982. Teda už v roku 1982 mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 263 ods. 3 prvá veta Zák. č. 65/1965 Zb. ( Zák. práce) na uplatnenie tohto nároku. Keďže žalobu podal až 27. 4. 2004, tento jeho nárok sa premlčal. Žalovaná sa premlčania dovolala a preto nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať (§ 261 ods. 1 zák. č- 65/1965 Zb.). Pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalších 800 bodov, tento nárok žalobcu jeho zamestnávateľ uspokojil. V tejto časti preto odpadol predmet sporu a vzhľadom na to (keďže žalobca v tejto časti nevzal žalobu späť) žalobe ani v tejto časti nebolo možné vyhovieť. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 12 450 Sk = 413,26 eur (4 450 Sk + 8 000 Sk = 12 450 Sk). V spise sú založené 4 posudky a to posudky V.. W. S. z 30. 6. 1982 a z 22. 4. 2004 a posudky V.. V. A., W.. č. 2/2008 a č. 11/2010. Vo všetkých týchto posudkoch ich autori pri ohodnotení bolestného vychádzali z rovnakých položiek (pol. č. 107b, č. 229, č. 198b, č. 198c) a bolestné zhodne ohodnotili základným počtom bodov 445 a všetci navrhli zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Pritom suma zodpovedajúca základnému bodovému ohodnoteniu 445 bodov bola žalobcovi zaplatená a žalobu v časti zvýšenia bodového ohodnotenia o 100 %, teda o ďalších 445 bodov, súd prvého stupňa z dôvodu premlčania zamietol. Napadnutý rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, že v dôsledku úrazu došlo v mimoriadnej miere k obmedzeniu, resp. k strate doterajších možností žalobcu uplatniť sa v tých formách spoločenského života, ktoré slúžia rozvoju jeho osobnosti. Preto je namieste mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Žalobca je však ochrnutý a pripútaný na invalidný vozík už najneskôr od roku 1982 (ochrnutie konštatoval V.. W. S. v posudku z 30. 6. 1982). Odvolací súd je toho názoru, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia by nebol premlčaný za predpokladu, že by v období po úraze došlo k mimoriadnemu zhoršeniu už ustáleného zdravotného stavu žalobcu a to v čase, od ktorého do podania žaloby neuplynula premlčacia doba. Toto je tiež predpokladom samotného vzniku nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Inak povedané, ochrnutie žalobcu tu bolo už v roku 1982, preto nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu ochrnutia žalobca zrejme mohol uplatniť už v roku 1982. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o rozdiel medzi 60 - násobým zvýšením bolestného a SSU priznaným súdom prvého stupňa a 150 - násobným zvýšením požadovaným žalobcom a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či je liečebný proces žalobcu ukončený, resp. či je jeho zdravotný stav ustálený. Ak žalobca trpel od roku 1981 do roku 2005 kontinuálne bolesťami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s úrazom, jeho zdravotný stav zrejme v tomto období nebol ustálený, resp. liečebný proces nebol ukončený a v takom prípade nárok na bolestné nie je premlčaný. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné akceptovať ohodnotenie bolestného rovnakými položkami a v rovnakej výške 4 posudkami vypracovanými v rokoch 1982 až 2010. Žalobca má nárok na bolestné za bolesti vytrpené s konkrétnymi zákrokmi. Inými slovami, žalobca má nárok na bolestné, ak po prvom posudku z roku 1982 vytrpel ďalšie bolesti, s ktorými sa pri vypracovaní posudku z roku 1982 nepočítalo. Pritom suma zodpovedajúca základnému bodovému ohodnoteniu bolestného 445 bodov už bola žalobcovi zaplatená a nárok v časti sumy zodpovedajúcej zvýšeniu na dvojnásobok (teda ďalších 445 bodov) súd prvého stupňa zamietol z dôvodu premlčania. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa bude musieť zistiť, či v dobe, od ktorej do podania žaloby neuplynula premlčacia doba, sa tak mimoriadne zhoršil zdravotný stav žalobcu, že mu okrem pôvodného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol aj ďalší nárok. Odvolací súd si uvedomuje mimoriadne ťažké zdravotné postihnutie žalobcu. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že z hľadiska premlčania nemôže obstáť uplatnenie nároku vyplývajúceho z toho istého poškodenia zdravia, aké tu bolo 13 rokov pred podaním žaloby. Na záver odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru podľa ktorej pre rozhodovanie o nárokoch na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, zostala právomoc súdov zachovaná aj po 1. januári 2004 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 253/2004). V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.