KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/208/2011 z 18. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2012, sp. zn. 15Co/208/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1104143130.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/208/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104143130
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1104143130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: X.. Z. P. W. W. Q.
K..X, O., zastúpenej: JUDr. Angelikou Marsovszkou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Bjőrnsonova 14
proti odporkyni: Y. P., O. O., K.. J.. W. XX, o zaplatenie XXX,XX A. (XX.XXX,XX Sk) s príslušenstvom, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa XX.X. XXXX Č..S.. XC X/XXXX-
XXX v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.marca XXXX Č..S.. XC X/XXXX-XXX , jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.marca 2011 Č..S.. XC X/XXXX-XXX
potvrdzuje.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.Q. XXXX Č..S..
XC X/XXXX-XXX p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume XX,XX A. k
rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Angeliky Marsovszkej, advokátky so sídlom v Bratislave,
Bjőrnsonova 14, do troch dní

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. XC X/XXXX - XXX G. dňa 6.9.2007 súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľke XX XXX,XX Sk s 9% úrokom z omeškania od 27.10.2004 do zaplatenia a trovy
konania X.XXX,- Sk. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.11.1999 splnomocnila odporkyňa navrhovateľku
na zastupovanie v súdnom konaní vedenom pred Okresným W. O. H. Č..S.. XXC XXX/XX proti W.
Y. R. G. H. XXX.XXX,- Sk s príslušenstvom. Dňa 28.2.2000 vystavila navrhovateľka zálohovú faktúru
číslo 10/2000 na sumu XXXX,- Sk za poskytnutie právnej pomoci, ktorú sumu odporkyňa zaplatila.
Právne zastúpenie bolo ukončené navrhovateľkou listom zo dňa 21.10.2004 a dňa 21.10.2004 vystavila
navrhovateľka odporkyni faktúru číslo 75/2004, ktorou vyúčtovala odmenu za poskytnuté právne služby
podľa § 13 vyhlášky číslo 240/1990 Zb. v sume XX XXX,XX Sk po R. G. XXXX,- Sk. Odporkyňa
akceptovala ukončenie právneho zastúpenia navrhovateľkou, faktúru na sumu XX XXX,XX Sk prevzala,
avšak túto doposiaľ neuhradila. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 24 ods.
1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 517 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka poskytla odporkyni právne služby, za
ktoré si účtovala tarifnú odmenu za 6 úkonov právnej pomoci s tým, že 3 úkony uhradila odporkyňa
preddavkovo na základe zálohovej faktúry č. 10/2000 zo dňa 28. 2. 2000 v sume XXXX,- Sk, vrátane



režijného paušálu po 100,- Sk a ostatné úkony boli navrhovateľkou účtované podľa vyhlášky č. 163/2002
Z.z. tarifnou sadzbou podľa § 13 tak, že hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola vyčíslená v sume
XXXX,- W.S., režijný paušál za 2 úkony po 100,- Sk a za 1 úkon 128,- Sk. Navrhovateľka tiež preukázala,
že je platcom DPH, a preto jej vznikla povinnosť pre všetky úkony vyrubiť daň z pridanej hodnoty v sume
XXXX,XX Sk. V konaní nemal preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o odmene
advokáta v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., a preto dospel k záveru, že navrhovateľke
vznikol nárok na tarifnú odmenu vo výške stanovenej vyhláškami číslo 240/1990 Zb. a číslo 163/2002
Z.z.. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny.
Nakoľko odporkyňa sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania priznal navrhovateľke aj úrok
z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal
náhradu trov konania.

Na odvolanie navrhovateľky S. súd B. O. T. Č..S.. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 27.5.2009 tento
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyni bola
postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, keď v danom prípade nebolo
možné na doručenie predvolania na pojednávanie dňa 6. 9. 2007 aplikovať ustanovenie § 47 ods. 2
O.s.p., keďže odporkyňa bola v čase doručenia predvolania na pojednávanie vytýčené na 6.9.2007,
práceneschopná, a teda nemožno objektívne zistiť z akých dôvodov si zásielku v úložnej lehote
neprevzala, respektíve či bola schopná si túto zásielku v úložnej lehote prevziať.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa opakovane rozhodol tak, že uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľke XXX,XX A. s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.10.2004 do zaplatenia a
trovy konania XXX,XX A.. Po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania a oboznámením
exekútorského úradu v Bratislave JUDr. Júliusa Petríka zo dňa 26.2.2010 dospel k rovnakým skutkovým
a právnym záverom ako v rozsudku zo dňa X.X.XXXX Č..S.. XD. X/XXXX - XXX, a preto návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na svoje pôvodné výsledky vykonaného dokazovania,
ktorými mal preukázané, že dňa 16.11.1999 splnomocnila odporkyňa navrhovateľku na zastupovanie
v súdnom konaní vedenom pred Okresným W. O. H. Č..S.. XX D. XXX/XX proti W. Y. o G. H. XXX
XXX,- Sk s príslušenstvom. Dňa 28.2.2000 vystavila navrhovateľka zálohovú faktúru číslo 10/2000
na W. XXXX,- Sk za poskytnutie právnej pomoci, ktorú sumu odporkyňa zaplatila. Právne zastúpenie
bolo ukončené navrhovateľkou listom zo dňa 21. 10. 2004 a dňa 21.10.2004 vystavila navrhovateľka
odporkyni faktúru číslo 75/2004, ktorou vyúčtovala odmenu za poskytnuté právne služby podľa § 13
vyhl. č. 240/1990 Zb. v sume XX XXX,XX Sk po odpočítaní zálohy XXXX,- Sk. Odporkyňa akceptovala
ukončenie právneho zastúpenia navrhovateľkou, faktúru na sumu XX XXX,XX Sk prevzala, avšak túto
doposiaľ neuhradila. S poukazom na ust. § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a § 517 Občianskeho zákonníka. Považoval návrh za dôvodný, keď mal preukázané, že navrhovateľka
poskytla odporkyni právne služby, za ktoré si účtovala tarifnú odmenu za 6 úkonov právnej pomoci s
tým, že 3 úkony uhradila odporkyňa preddavkovo na základe zálohovej faktúry č. 10/2000 zo dňa 28.
2. 2000 v sume XXXX,- Sk, vrátane režijného paušálu po 100,- Sk a ostatné úkony boli navrhovateľkou
účtované podľa vyhlášky číslo 163/2002 Z.z. tarifnou sadzbou podľa § 13 vyhlášky tak, že hodnota
jedného úkonu právnej pomoci bola vyčíslená v sume XXXX,- Sk, režijný paušál za 2 úkony po 100,- Sk
a za 1 úkon 128,- Sk. Navrhovateľka tiež preukázala, že je platcom DPH, a preto jej vznikla povinnosť
pre všetky úkony vyrubiť daň z pridanej hodnoty v sume XXXX,XX Sk. V konaní nemal preukázané, že
by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o odmene advokáta v zmysle § 24 ods. 3 zákona číslo
586/2003 Z.z., a preto dospel k záveru, že navrhovateľke vznikol nárok na tarifnú odmenu vo výške
stanovenej vyhláškou číslo 240/1990 Zb. a vyhláškou číslo 163/2002 Z.z.. Nakoľko odporkyňa sa s
plnením peňažného dlhu dostala do omeškania priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktoré
jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX A. (X.XXX,-Sk) a trovami právneho
zastúpenia za 10 úkonov právnej služby, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/,d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 13.2.2007, 6.9.2007, 12.11.2009,
16.2.2010, účasť na odročených pojednávaniach dňa 27.3.2007, 10.5.2007, 5.6.2007, a za vyjadrenia
zo dňa dňa 16.3.2008 a dňa 21.6.2010, vychádzajúc z tarifnej odmeny 51,45 eur za jeden úkon právnej
služby.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľky zamietnutý dôvodiac tým, že postup a rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za nesprávny a nespravodlivý, keď súd prvého stupňa opäť pochybil v celom
procesnom, ako aj hmotnom konaní. Uviedla, že navrhovateľka svojim prístupom k riešeniu veci
sťažovala postup súdu, nezúčastňovala sa riadne súdneho pojednávania, nerešpektovala predvolania
súdu na pojednávania, jej nezodpovedný a nečestný postup k riešeniu veci mal podstatný význam v
súvislosti s dĺžkou trvania sporu. Poukázala na to, že navrhovateľka bola počas celej doby konania
zastúpená svojou kamarátkou advokátkou, s ktorou vykonáva advokáciu spoločne, dokonca príjmový
pokladničný doklad zo dňa 28.3.2000 a zo dňa 16.5.2000 vyhotovila JUDr. Marsovszka. Má pocit, že
sudca nevykonával svoje povinnosti svedomito, čo vzhľadom na povahu porušených povinností, spôsob
konania a mieru zavinenia má v danom prípade zvýšenú škodlivosť a nerešpektoval ani požiadavky
odvolacieho súdu, keď uniklo jeho pozornosti, že jeho úlohou malo byť opätovne vec prejednať za
prítomnosti navrhovateľky. Súd prvého stupňa opäť pojednával dňa 12.11.2009 i napriek tomu, že
navrhovateľka sa opäť bezdôvodne nezúčastnila pojednávania, dňa 8.4.2010 sa navrhovateľka opäť
pojednávania nezúčastnila a jej advokátka sa ospravedlnila. Naďalej zotrvala na svojom tvrdení, že s
navrhovateľkou prišlo k dohode. Poukázala na § 24 ods. 4 zákona číslo 586/2003 Z.z., podľa ktorého
advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné
pomery alebo majetkové pomery klienta, alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa a v
tejto súvislosti zdôraznila, že súd jej uznesením priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko to
odôvodňovali jej finančné pomery a sociálna situácia. Vypovedanie plnej moci považuje za neplatné a
v tejto súvislosti uviedla, že listom zo dňa 16.10.2004 navrhovateľku požiadala o zaslanie návrhu na
exekúciu, o päť dní jej poslala ukončenie právneho zastúpenia, pretože list v kontexte chápala ako
nedôveru voči advokátovi a poukázala tiež na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní dňa 16.2.2010.
Vytýkala súdu prvého stupňa, že opäť nebral do úvahy právoplatné rozhodnutie S. W. B. O. Č..S.. XCo
XX/XX - XXX G. P. XX.X.XXXX, a vykonateľné dňa 2.10.2003, podľa ktorého Stanislav Rybár je povinný
zaplatiť k rukám navrhovateľky trovy právneho zastúpenia a trovy konania; rozhodnutie je právoplatné
po materiálnej aj formálnej stránke a má pocit, že z toho vyplýva zákaz konať ešte raz. Poukázala
na pochybenie súdu prvého stupňa pri opise rozsudku, kde je uvedená odmena právneho zastúpenia
navrhovateľky za 6 úkonov právnej služby a na strane dva za 10 úkonov.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že toto neuvádza ani jednu
skutočnosť, s ktorou by sa súd prvého stupňa v konaní nevysporiadal a odporkyňa v ňom kopíruje
svoje prednesy pred súdom prvého stupňa. Za relevantné dôvody odvolania nepovažovala to, že
rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny a nespravodlivý a ani tvrdenia o jej sociálnych a majetkových
pomeroch. Napádanie vypovedania zastupovania plnej moci po šiestich rokoch od vypovedania
považuje za účelové, napokon ide o jednostranný právny úkon, na ktorý nemá vplyv súhlas alebo
nesúhlas druhej strany a strata dôvery je zákonným dôvodom vypovedania plnej moci. Zotrvala na svojej
argumentácii pred súdom prvého stupňa pokiaľ ide o rozdiel medzi odmenou advokáta a náhradou
trov konania, keď odmena advokáta voči klientovi je individuálny nárok advokáta voči klientovi, určený
zákonom o advokácii, a náhrada trov konania sa priznáva výlučne účastníkovi konania, pričom osobou
oprávnenou z priznania náhrady trov konania je výlučne účastník, ktorého advokát zastupoval a advokát
je len platobným miestom. Vo veci vymáhania dlžnej pohľadávky v exekučnom konaní má výlučné
dispozičné právo odporkyňa, teda aj na vymoženie trov konania, vrátane právneho zastúpenia, advokát
nemá právo bez súhlasného prejavu vôle - splnomocnenia - klienta trovy právneho zastúpenia vymáhať
exekučnou cestou. Vo veci považovala za nesporné, že odporkyni poskytovala právne služby a že k
osobitnej dohode medzi nimi neprišlo, čo preukazuje samotná zálohová faktúra čo do výšky i obsahu.
Má zato, že súd prvého stupňa skutkový stav zistil riadne a úplne a vec správne právne posúdil. Z
uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov odvolania, ktorými je
viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie



dôvodnosti návrhu navrhovateľky na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnej služby a
opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uvádzala na svoju obranu (§ 120 ods.
1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel
k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (§ 24 ods. 1,ods.2, ods.3)
a vyhl. č. 240/1990 Zb. a vyhl.č. 163/2000 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (§ 13 ods.1) a svoje dôvody vedúce k priznaniu odmeny za tri úkony právnej služby
( účasť na pojednávaní dňa 27.9.2002, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.12.2002 a účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 29.5.2003) aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi a návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.

Odporkyňa vo svojom odvolaní už len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a
v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom,
tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporkyne nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou tvrdených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa postupoval v súlade s uznesením S. W. B. O. Č..S.. XXCo/XXX/
XXXX - XXX zo dňa 27.5.2009, keď vec na pojednávaní dňa 16.2.2010 prejednal za prítomnosti
navrhovateľky a odporkyne a doplnil dokazovanie ich výsluchom ako účastníkov konania postupom
podľa § 131 O.s.p., a preto odporkyňa nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodnutie
odvolacieho súdu nerešpektoval. Rovnako súd prvého stupňa postupoval zákonným spôsobom, keď v
súlade s občianskym súdnym poriadkom vec prejednal a rozhodol na pojednávaniach, ktoré za týmto
účelom nariadil, a námietky odporkyne v súvislosti s dĺžkou trvania sporu sú bezvýznamné.

Súd prvého stupňa správne skutkovo dovodil, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o odmene,
a preto patrila navrhovateľke za poskytnuté úkony právnej služby tarifná odmena (§ 24 ods. 3 zákona
č. 586/2003 Z.z.), keď nič nenasvedčovalo ani tomu, že by napriek vystaveniu faktúry na zaplatenie
zálohy, išlo o prípad poskytovania právnych služieb za zníženú odmenu, resp. bezplatne v zmysle §
24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.. Odporkyňa v tejto súvislosti neopodstatnene poukazuje na to, že
v súdom konaní jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko táto skutočnosť nemá
vplyv na vznik ani trvanie jej povinnosti zaplatiť navrhovateľkou uplatňovanú odmenu za poskytnuté
právne služby. Nedôvodná je aj obrana odporkyne v tom, že jej bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia v konaniach zastupovaných ju navrhovateľkou proti W. Y., a správne v tejto súvislosti
argumentuje navrhovateľka, že je potrebné rozlišovať nárok na odmenu advokáta za poskytnuté právne
služby na základe zmluvy o právnej pomoci a náhradou trov konania priznaných účastníkovi v súdom
konaní, keď odmena advokáta voči klientovi je hmotnoprávny nárok advokáta voči klientovi založený
na zmluvnom základe a náhrada trov konania je rozhodnutím súdu založený nárok účastník konania,
ktorý je jedine oprávneným na jej vymáhanie a jeho zastupujúci advokát je len platobným miestom pre
zaplatenie súdom priznaných trov konania. Odporkyňa sa preto mylne domnieva, že navrhovateľka si
má vymáhať svoj nárok na zaplatenie odmeny od W. Y., ktorý bol na zaplatenie náhrady trov konania k jej
rukám zaviazaný súdnym rozhodnutím v súdnom konaní. Námietka odporkyne týkajúca sa neplatnosti
vypovedania plnej moci navrhovateľkou na jej zastupovanie, resp. jej nesúhlasné stanovisko s takýmto
postupom navrhovateľky, sú z hľadiska posúdenia uplatňovaného nároku, právne irelevantné.



Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania, keď postupom podľa § 142 ods. 1
O.s.p. priznal úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. Správne priznal navrhovateľke aj
náhradu trov právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby, vykonaných v priamej vecnej a časovej
súvislosti s konaním, keďže náklady na tieto musela navrhovateľka účelne (nevyhnutne) vynaložiť na
uplatnenie svojho práva a odporkyni neprináleží úroveň ich odbornosti hodnotiť. Správne súd prvého
stupňa vzal za základe pre výpočet tarifnej odmenu za jeden úkon právnej služby hodnotu XXX, XX
A. (XX.XXX,XX Sk) a správne tak vychádzal z odmeny za jeden úkon vo výške 51, 45 eur ( § 10 ods.
1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.).

So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Uznesením č.k. XC X/XXXX - XXX zo dňa 25.3.2011 súd prvého stupňa opravil odôvodnenie rozsudku
zo dňa 22.6.2010 č.k. XC X/XXXX - XXX strana 3, ods. 10, veta tretia tak, že správne znie tak, že
trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu právnej zástupkyne navrhovateľky za 10 úkonov právnej
služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/ a d/ vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., keď s poukazom
na § 164, 165 ods. 1 O.s.p. vykonal opravu rozsudku z dôvodu chyby v písaní ku ktorej došlo v jeho
odôvodnení.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho
zrušenia a zamietnutia návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu s poukazom na to, že rozsudok zo dňa
22.6.2010 je kópiou rozsudku zo dňa 27.5.2009 iba s malým dodatkom, pričom sudkyni uniklo, že úlohou
súdu 1. stupňa malo byť opätovne vec prejednať za prítomnosti navrhovateľky, ktorá bola prvýkrát
vypočutá až 16.2.2010. Okrem toho, že advokátka navrhovateľky bola povinná odmietnuť poskytnutie
právnych služieb navrhovateľke, má námietky aj voči výpočtu odmeny pre advokáta, a to za prevzatie
a prípravu konania, za vyjadrenia, ktoré nie sú potrebné a ktoré by dokázal napísať aj priemerný žiak
základnej školy, a trikrát za odročenie pojednávania. Dodala, že ako vyštudované právničky by mali mať
vedomosť aj o tom, že každý jeden účastník konania musí byť aspoň jedenkrát vypočutý. Podľa nej
navrhovateľka svojím správaním významnou mierou prispela k spomaleniu súdneho konania.

Navrhovateľka sa k tomuto odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade
s ust. § 164 O.s.p. keď uznesením opravil chybu v písaní, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovovaní
odôvodnenia rozsudku, a preto odvolací súd považoval odvolacie námietky odporkyne proti vydaniu
opravného uznesenia za neopodstatnené a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej navrhovateľke priznal ňou riadne a včas uplatnenú (§ 151 ods.
1 O.s.p.) náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.12.2010) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške XX,XX A.,
k tomu paušálnu náhradu vo výške X,XX A., W. XX,XX A.. Náhradu trov konania je odporkyňa povinná
zaplatiť advokátke navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)