Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/121/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209195 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110209195.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcov 1/ T. Š., B.. XX. C. XXXX, X. XXX/X, Y., 2/ L. Š.H., B.. X. C. XXXX, T. XXX/XXX, Y., obidvaja zastúpení Nechala & Co. s. r. o., Nitrianska 3, Bratislava proti žalovaným 1/ Obec Veľký Biel, Železničná 76, Veľký Biel, IČO: 00 305 146, zast. advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová ul. č. 35, Bratislava, 2/ CIRIDIS, a. s., Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 820 624, zast. advokátom JUDr. Rastislavom Železníkom, Gajova 11, Bratislava, o určenie neplatnosti memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci a iné, o odvolaní žalobcov a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27Cb/18/2010 - 162 zo dňa 20. januára 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27Cb/18/2010 - 162 zo dňa 20. januára 2011 p o t v r d z u j e . Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 78,44 EUR k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v 2. rade je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 78,44 EUR k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 39,79 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Žalobca v 2. rade je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 39,79 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa 7. októbra 2008 uzatvoreného medzi žalovanými a určenia neplatnosti notárskej zápisnice zo dňa 7. októbra 2008 spísanej na Notárskom úrade Mgr. Tomáša Leškovského v Bratislave pod sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX s odôvodnením, že ani jeden zo žalovaných nie je účastníkom memoranda, a preto nie je vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Súčasne rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov v sume 301,13 EUR a žalovanému v 2. rade v sume 226,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil úspechom žalovaných v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. V odôvodnení uviedol, že žalovaným nepriznal trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslili v podaniach zo dňa 21. januára 2011, 31. januára 2011, nakoľko sa žalobcovia nedomáhali plnenia, ale určenia neplatnosti právneho úkonu, a preto vychádzal v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo základnej sadzby tarifnej odmeny rovnajúcej sa jednej trinástine výpočtového základu. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkali súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nie sú aktívne vecne legitimovaní. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom publikovaným pod č. 10/2003, ktorý hoci sa síce týka spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ale možno ho jednoznačne aplikovať aj na akciovú spoločnosť a akcionárov, ktorých postavenie je pre účely posúdenia tohto prípadu totožné. Poukázal na to, že predmetom tohto sporu nie je totiž uplatňovanie práv menšinového akcionára alebo riešenie vnútorných rozporov spoločnosti, ale ide o posúdenie otázky, či obec ako orgán verejnej moci môže uzavrieť akékoľvek dohody týkajúce sa vykonania krokov potrebných k zmene územného plánu, vydania územných rozhodnutí, stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona a to najmä v prípade, ak si za túto činnosť nárokuje finančné protiplnenie. Poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade podmieňoval vydanie územného rozhodnutia poskytnutím určitých plnení zo strany žalovaného v 2. rade, memorandum bude preto neplatné, nakoľko pri právnom úkone absentovala slobodná vôľa žalovaného v 2. rade memorandum uzavrieť. Nakoľko obsah záväzku žalovaného v 1. rade a účel memoranda sú v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a jedná sa o bezprávnu vyhrážku je memorandum v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobcovia tiež namietali, že postup súdu prvého stupňa pri výsluchu žalobcu v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2010 bol vedený v rozpore s § 131 ods. 2 v spojení s § 126 ods. 3 O. s. p., sudkyňa kládla útočné otázky a predniesla aj sugestívnu poznámku. Za nesprávny postup označil aj výsluch právneho zástupcu žalovaného v 2. rade právnym zástupcom žalovaného v 1. rade, ktorý aj napriek svojmu procesnému postaveniu bol v podstate vypočúvaný ako svedok. So zreteľom na uvedené vyslovil záver, že rozhodnutie v tejto veci nebolo vydané nezávislým a nestranným súdom po objektívnom zistení skutkového stavu veci. Rozhodnutie označil za nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa súd prvého stupňa nevysporiadal s viacerými skutočnosťami uvedenými žalobcami, a to najmä v súvislosti s vecnou legitimáciou a naliehavým právnym záujmom. Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade navrhujúc ho zmeniť a priznať mu celú ním uplatnenú náhradu trov v sume 46.193,04 EUR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení základnej sadzby vychádzal z nesprávneho výpočtového základu, pretože podľa jeho názoru je tarifná hodnota jednoznačne určitá, zrejmá a vyčísliteľná a ide o súčet súm, ktorých prijatie mal žalovaný v 1. rade zmluvne zabezpečené a ktoré bola povinná osoba žalovanému v 1. rade vyplatiť. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v 1. rade uviedol, že ak žalobca v 1. rade ako akcionár nesúhlasil s konaním spoločnosti mal a má v rámci svojich práv a povinností, vymedzených v Obchodnom zákonníku možnosť toto konania ovplyvniť. Poukázal na to, že žalobcovia svoje tvrdenia o situácii v spoločnosti žalovaného v 2. rade ale ani svoje snahy o preukazovanie nečinnosti orgánov žalovaného v 2. rade nepreukázali riadne označenými dôkazmi. Uviedol, že pokiaľ bol niekto oprávnený podať návrh v tejto právnej veci, tak to bol žalovaný v 2. rade, prípadne v mene žalovaného v 2. rade na žiadosť akcionárov, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou najmenej 5% základného imania, jeho orgány - predstavenstvo, dozorná rada a až v prípade ich nečinnosti aj samotní akcionári. Vyslovil záver, že sa žalobcovia snažili prehlasovať názor väčšiny v spoločnosti žalovaného v 2. rade bez ohľadu na záväzky a záujmy žalovaného v 2. rade a jeho ďalších akcionárov. Podľa jeho názoru už vôbec nemožno zdôvodňovať aktívnu legitimáciu žalobcov právami a povinnosťami plynúcimi z postavenia žalobcov ako členov orgánov spoločnosti, nakoľko, ak dospeli k záveru, že uzatvorením memoranda došlo k pochybeniu predstavenstva žalovaného v 2. rade, mali konať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o uplatnení nárokov na náhradu škody voči zodpovedným členom predstavenstva. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Nakoľko rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod č. 10/2003 zo dňa 5. apríla 2002, sp. zn. 2 Obo 222/2001 nebol vydaný v tejto konkrétnej veci, nie je pre odvolací súd v zmysle citovaného § 226 O. s. p. právne záväzný, a preto sa ním odvolací súd v prejednávanej právnej veci neriadil. Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd neprihliadal na procesné pochybenia, na ktoré v odvolaní poukazovali žalobcovia, nakoľko podľa jeho názoru vzhľadom na ich charakter neboli spôsobilé v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. privodiť nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 O. s. p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O. s. p., súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Nakoľko námietky žalobcov, týkajúce sa sudkyne Y.. R. X., sa týkali len okolností uvedených v § 14 ods. 3 O. s. p., odvolací súd na ne podľa § 15a ods. 5 O. s. p. neprihliadal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ako aj žalovaných, že žalobcovia v zmysle žiadneho právneho predpisu neboli oprávnení podať predmetnú určovaciu žalobu, spôsob ich ochrany upravujú najmä § 181 a § 182 Obchodného zákonníka medzi ktoré však nepatrí právo vo vlastnom mene podať predmetnú určovaciu žalobu a oprávnenia dozornej rady a jej členov upravujú § 197 až § 199 Obch. zák., ale ani z týchto ustanovení nevyplýva oprávnenie člena dozornej rady vo svojom mene podať predmetnú žalobu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustná určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali neplatnosti notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených, pokiaľ nie je preukázaný opak. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné sa domáhať iba určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Odvolací súd považoval rozsudok za vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keď sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť neoceniteľnú peniazmi, preto námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu ich trov. Žalovanému v 1. rade vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31. marca 2011 v sadzbe 57,-EUR a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18. apríla 2012 v sadzbe 58,69 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,41 EUR a 1x 7,63 EUR a náhrade DPH 26,14 EUR, t. j. v celkovej sume 156,87 EUR, teda každý zo žalobcov je povinný zaplatiť trovy v sume 78,44 EUR. Žalovanému v 2. rade vznikli trovy na právnom zastúpení za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 18. apríla 2011 v sadzbe 58,69 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 7,63 EUR, náhrade DPH v sume 13,26 EUR, t. j. v celkovej sume 79,58 EUR, teda každý zo žalobcov je povinný zaplatiť trovy v sume 39,79 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.