Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/316/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110235806 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110235806.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P E Z A a.s., K cintorínu 47, 011 49 Žilina - Bánová, IČO: 30 224 918, zast.: NOVÁK & PARTNERS, s.r.o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 47 241 063, zast. konateľom JUDr. Natália Šipošová, advokátka, proti žalovanému: D.. D. O. L.., T. Z. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 23.466,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27 Cb/150/2010 - 91 zo dňa 28.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/150/2010 - 91 zo dňa 28.11.2013 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.368,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.10.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti o zaplatenie sumy 12.097,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.05.2010 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.368,89 eur za obdobie od 23.03.2010 do 10.10.2010 p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 23.466,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.097,69 eur od 22.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 11.368,89 eur od 23.03.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. 4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v konaní pred Okresným súdom Žilina zaplatil súdny poplatok za žalobu, ku dňu 19.09.2006 bola uzavretá Dohoda o započítaní, ktorá je platná a účinná, žalobca nežaloval jej neplatnosť. Uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením procesnej povahy č.k. 10 Cb/104/2005 - 65 zo dňa 15.11.2006 len nepripustil zastúpenie žalobcu D.. V. Č. (z dôvodu, že D.. Č. bol súčasne v konaní žalovaným v štvrtom rade), čo nemá vplyv na platnosť dohody o započítaní. Konštatoval, že ďalšia skutočnosť uvedená na pojednávaní žalobcom, že D.. V. Č. nebol štatutárnym zástupcom žalobcu, resp. či bol štatutárnym zástupcom žalobcu poverený, resp. to vyplývalo z jeho pracovnej náplne, či riadiacej funkcie, by bola otázkou ďalšieho dokazovania v samostatnom konaní. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca ďalej nepreukázal existenciu právneho titulu ani v prípade náhrady trov konania zaplatených z jeho strany žalovaným v 1/ až 3/ rade na účet ich právneho zástupcu. Mal za to, že žalobca ich zaplatil na základe vlastného rozhodnutia, len na základe výzvy zo strany právneho zástupcu, bez ohľadu na existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti považoval za potrebné podotknúť, že žalobca zaplatil právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ až 3/ rade (v konaní pred Okresným súdom Žilina) náhradu trov konania, hoci sa sám v tomto konaní odvoláva a poukazuje na otázku legitimácie riešenú v rozhodnutiach Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline. 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného, ani naplnenie zákonných podmienok pre priznanie plnenia z titulu ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a uviedol, že žalovaný síce mal vo veci plný úspech, doposiaľ mu však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý bol toho názoru, že podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. - súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Pochybenie súdu prvej inštancie videl žalobca najmä v tom, že prejednávanú vec skutkovo nesprávne vyhodnotil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Namietol, že súd nešiel do hĺbky a neskúmal obsah Dohody o vyrovnaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.09.2006 (ďalej len „Dohoda o vyrovnaní“), ktorú v odôvodnení napádaného rozsudku nazýva Dohodou o započítaní, dôsledne a v celom kontexte. Uviedol, že predmetom dohody bolo uznanie dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 428.733,- Sk. K jeho urovnaniu zo strany žalovaného malo dôjsť takým spôsobom, že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10 Cb/104/2005, ktoré inicioval a v ktorom ako zákonný zástupca spoločnosti PEZA, a.s. zaplatil aj súdny poplatok, splnomocní na zastupovanie namiesto seba D.. Č., ktorý bude oprávnený vziať podaný návrh späť, v dôsledku čoho bude zo strany súdu súdny poplatok vrátený, avšak nie už žalovanému, ale priamo spoločnosti PEZA a.s., v zastúpení D.. Č.. Pretože k vráteniu súdneho poplatku zo strany súdu nikdy nedošlo, nemohlo dôjsť ani k urovnaniu dlhu žalovaného takým spôsobom, ako predpokladala Dohoda o vyrovnaní. Žiaden iný logický výklad obsahu Dohody o vyrovnaní v danom prípade neprichádza do úvahy. Ďalej mal za to, že súd pochybil, ak Dohodu o vyrovnaní stotožnil s dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok. V danom prípade, v čase uzavretia Dohody o vyrovnaní totiž neexistovala zo strany žalovaného žiadna pohľadávka voči žalobcovi vo výške 364.455,-Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za žalobcu. Z uvedeného považoval za zrejmé, že obsahom Dohody o vyrovnaní nemohlo byť a ani nebolo započítanie pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného. 9. Žalobca ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že dohodu o vyrovnaní neposudzoval podľa jej obsahu, vyjadril sa len k jej platnosti, a teda podľa posúdenia súdu je dohoda platná a účinná, lebo žalobca nežaloval jej neplatnosť. Žalobca však nemal záujem na určení platnosti, či neplatnosti Dohody o vyrovnaní, ale žiadal súd, aby žalovaného zaviazal na plnenie práve v dôsledku platne uzavretej Dohody o vyrovnaní, pretože k plneniu - urovnaniu dlhu podľa tejto dohody nedošlo. Súd sa však touto predmetnou otázkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. 10. Rovnako namietol pochybenie súdu prvej inštancie a nedostatočné odôvodnenie rozsudku aj čo sa týka nepriznania druhej časti žalovanej istiny žalobcovi, t.j. sumy vo výške 11.368,89 eur, pri ktorej žalobca podľa názoru súdu nepreukázal ani naplnenie zákonných podmienok pre priznanie plnenia z titulu ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nevysvetlil, prečo ich považuje za nenaplnené, keď je jednoznačne preukázané, že žalobca uhradil trovy konania za žalovaného (či už v dôsledku omylu alebo nesprávneho právneho posúdenia danej veci), ktoré podľa práva (§ 182 ods. 3 Obchodného zákonníka) mal hradiť žalovaný sám. 11. Žalobca ďalej s poukazom na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10 Cb/104/2005-128 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/167/2009-156, právoplatným dňa 21.03.2010, uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ani to, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, keď nepravdivo konštatoval, že žalobca zaplatil právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ až 3/ rade (v konaní pred Okresným súdom Žilina) náhradu trov konania bez existencie právoplatného exekučného titulu. Zdôraznil, že bankový prevod zrealizoval dňa 22.03.2010, teda až po nadobudnutí právoplatnosti oboch rozsudkov. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia a skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil, žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 221 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý namietol včasnosť a správnosť podania odvolania žalobcom. K samotnému obsahu odvolania uviedol, že z obsahu predmetnej Dohody o vyrovnaní a aj zo zostavy podpisujúcich je zrejmé, že išlo o dve skutočnosti súvisiace aj s tým, že dohoda sa podpisovala ako súčasť realizácie predaja akcií dovtedajšieho minoritného akcionára PEZA a.s. - D.. O. - majoritnému akcionárovi - obchodnej spoločnosti MAROLUS s.r.o., na základe čoho D.. O. prestal byť akcionárom PEZA a.s. a tým stratil legitimáciu PEZA a.s. v právnej veci PEZA a.s. proti žalovaným Q.Ý. T. Q.. (z ktorých väčšina boli do roku 2003 - vrátane - členmi predstavenstva PEZA a.s.) zastupovať. Predajom akcií prešli na ich nového majiteľa všetky práva a povinnosti viažuce sa na predávané akcie. 14. Žalovaný uviedol, že prvou súčasťou Dohody bolo potvrdenie práva, aby žalobca v právnej veci PEZA a.s. proti žalovaným Q. T. Q.. ďalej podľa svojho uváženia v spore postupoval (teda aj prípadne vzal žalobu späť) a aby v tomto záujme zabezpečil na súde zmenu zástupcu, lebo doterajší akcionár stratil legitimáciu a aj právny záujem vo veci, keďže z úspechu v tejto veci by už nemal žiadny prospech, ale tiež preto, že vlastníctvo akcií, s ktorými bolo toto právo spojené, teda aj podiel na prospechu z úspechu v tomto spore (spor bol zhruba o 7 mil. Sk), prešli na majoritného akcionára PEZA a.s. - obchodnú spoločnosť MAROLUS s.r.o.. S tým bolo spojené aj vrátenie sumy súdneho poplatku, ktorý za žalobcu zaplatil žalovaný ako bývalý akcionár. Druhou súčasťou Dohody bolo vyrovnanie záväzkov z exekúcie žalobcu. Zdôraznil, že Dohodu žiadna z podpisujúcich strán (ani majoritný akcionár) nenapadla, takže je platná. 15. Žalovaný záverom poukázal na skutočnosť, že na pojednávaniach pred súdmi v právnej veci PEZA a.s. proti žalovaným Q. T. Q.., ktoré sa začalo až po určitom čase od podpisu Dohody a skončilo až v roku 2010, sa podľa dostupných informácií zrejme nikto za žalobcu nezúčastnil, resp. neobhajoval jeho práva, čo zrejme malo vplyv na to, že spor o 7 mil. Sk žalobca prehral a dobrovoľne zaplatil z toho vyplývajúce podlžnosti. Napriek tomu, že žalobca mal v tomto spore silné a presvedčivé argumenty, čo však žalovaný považoval za vec, ktorú si musia vyriešiť aktuálni vlastníci akcií, teda akcionári PEZA a.s. so štatutármi PEZA a.s.. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, prejednal odvolanie žalobcu a po zopakovaní dokazovania, oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. V súvislosti s námietkou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie nebolo podané včas, odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie včas, v zákonnej 15 - dňovej lehote, nakoľko napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 07.04.2014 a odvolanie bolo podané 16.04.2014. 17. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ktorým súd zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 18. Odvolací súd s poukazom na ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku, ktorým žalobu zamietol. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom voči žalovanému a naplnenie zákonných podmienok pre priznanie plnenia uplatneného jednak na základe Dohody o vyrovnaní zo dňa 19.09.2006 a jednak z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 19. Odvolací súd prejednaním veci, výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného, zopakovaním dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 10 Cb/104/2005 zo dňa 27.01.2009, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Žilina 10 Cb/104/2005, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/167/2009 zo dňa 20.01.2010, Dohodou o vyrovnaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.09.2006, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 22.03.2010, výzvou žalobcu na vrátenie peňažnej sumy predstavujúcej trovy konania zo dňa 26.04.2010, výzvou na náhradu trov konania zo dňa 15.03.2010, výpisom žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zistil nasledovný skutkový stav: 20. Žalobca si uplatnil žalobou sumu v celkovej výške 23.466,58 eur s príslušenstvom. Sumu 12.097,69 eur si uplatnil s poukazom na Dohodu o vyrovnaní zo dňa 19.09.2006 a sumu 11.368,89 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo tým, že za neho žalobca zaplatil na základe právoplatného súdneho rozhodnutia trovy konania. 21. Odvolací súd sa zaoberal najprv dôvodnosťou podaného odvolania v časti o zaplatenie 12.097,69 eur. Zo spisu Okresného súdu Žilina mal za preukázané, že rozsudkom č.k. 10 Cb/104/2005 - 128 zo dňa 27.01.2009 v právnej veci žalobcu: PEZA a.s., K cintorínu 47, 010 04 Žilina - Bánová, IČO: 30 224 918, v jej mene akcionár L.. D.. D. O., T.É. Z. X, XXX XX B. proti žalovaným: v 1/ rade: Ľ. Q., B. Ž. - B., Na Q. XX, v 2/ rade: D.. P. A., B. Ž. - B., F. R.. XXX, v 3/ rade: X. V., B. Ž., R.. Q. XX, zastúpení právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom v Žiline, D. Dlabača 35, v 4/ rade: D.. V. Č., B. Ž., Z. XXXX/X v konaní o náhradu spôsobenej škody súd rozhodol tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v rade 1/ až 3/ rade trovy konania vo výške 11.368,89 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní žalobcu PEZA a.s., v jej mene bývalý akcionár L.. D.. D. O. uvedený rozsudok potvrdil rozsudkom sp.zn.: 13Cob/167/2009 zo dňa 20.01.2010 s tým, že ho doplnil o výrok, ktorým žalovanému v 4/ rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a zároveň žalovaným v 1/ až v 3/ rade a žalovanému v 4/ rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že súdny poplatok vo výške 12.097,69 eur v konaní na Okresnom súde Žilina zaplatil žalovaný. Nakoľko žalobca si uvedenú sumu uplatnil s poukazom na Dohodu o vyrovnaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.09.2010, odvolací súd sa touto dohodou zaoberal aj v súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní súvisiacimi s jej posúdením súdom prvej inštancie. Zo znenia Dohody o vyrovnaní mal odvolací súd za preukázané, že uvedenou dohodou došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli pri uhrádzaní zmenky uzavretej povinným: PEZA a.s. Žilina - Bánová a oprávneným: L.. D.. D. O.. Strany sa zhodli na tom, že čiastočne neavizované preddavky na splatenie zmeniek v celkovej sume 761.910,-Sk, ktoré neboli rozsudkami Krajského súdu v Žiline uznané ako čiastočné plnenie zo zmeniek, boli oprávneným riadne vrátené na účet PEZA a.s.. Ďalej bolo konštatované, že na základe uvedeného by záväzok oprávneného voči povinnému mal byť vo výške 428.733,-Sk. Oprávnený však uhradil ako zástupca PEZA a.s. na účet Okresného súdu v Žiline dňa 27.02.2006 súdny poplatok vo výške 364.455,-Sk v kauze PEZA a.s. c/a D.. Ľ.. Q. a spol. vedenej pod sp. zn. 10 Cb/104/2005. Konaním v tejto kauze D.. O. splnomocnil D.. V.. Č. v takom rozsahu, že môže prípadne aj späťvziať žalobný návrh a prevziať pre PEZA a.s. vrátený súdny poplatok, pretože pojednávanie je zvolané až na 13.10.2006. Povinný ostávajúcu čiastku uznal ako náhradu nákladov oprávneného v celom procese vymáhania zaplatenia zmeniek. Záverom strany uviedli, že týmto sú ich vzájomné záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli pri uhrádzaní zmeniek vyrovnané, teda PEZA a.s. nemá voči L.. D.. D. O. žiadne pohľadávky, ani D.. O. z titulu uhrádzania zmeniek nemá žiadne pohľadávky voči PEZA a.s.. 23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich právne posúdil, akými úvahami sa riadil. V odôvodnení bez následného ďalšieho nadväzujúceho a logického myšlienkového pochodu a záveru uviedol, že ku dňu 19.09.2006 bola uzavretá Dohoda o započítaní, ktorá je platná a účinná, žalobca nežaloval jej neplatnosť a Okresný súd Žilina uznesením procesnej povahy sp.zn. 10 Cb/104/2005-65 zo dňa 15.11.2006 len nepripustil zastúpenie Ž. D.. V. Č. (z dôvodu, že D.. Č. bol súčasne v konaní žalovaným v štvrtom rade), čo nemá vplyv na platnosť Dohody o započítaní. Taktiež nie je zrejmé, ako s rozhodovaním o uplatnenom nároku žalobcu v tejto časti súvisí konštatovanie súdu prvej inštancie, že ďalšia skutočnosť uvedená na pojednávaní žalobcom, že D.. V. Č. nebol štatutárnym zástupcom žalobcu, resp. či bol štatutárnym zástupcom žalobcu poverený, príp. to vyplývalo z jeho pracovnej náplne či riadiacej funkcie by bolo otázkou ďalšieho dokazovania v samostatnom konaní. Nie je zrejmé, na základe čoho následne bez bližšieho zdôvodnenia vyhodnotil a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného, ani naplnenie zákonných podmienok pre priznanie plnenia z titulu ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 24. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pochybil, ak Dohodu o vyrovnaní stotožnil s dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, keďže v čase jej uzavretia neexistovala zo strany žalovaného žiadna pohľadávka voči žalobcovi vo výške 364.455,-Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za žalobcu a tak obsahom dohody nemohlo byť a ani nebolo započítanie pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného. Za predmet Dohody o vyrovnaní žalobca považoval uznanie dlhu žalovaným a následne dojednanie spôsobu jeho splatenia, a to formou vrátenia súdneho poplatku, nie žalovanému, ktorý ho zaplatil, ale priamo spoločnosti žalobcu. 25. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 26. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 27. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomných pohľadávok. Započítanie vzájomných pohľadávok má právne účinky zániku záväzku k okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú (z oboch strán musí ísť o splatné pohľadávky). V okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Možno ho definovať ako dvojstranný právny úkon alebo jednostranný kompenzačný prejav účastníka. Dobrovoľné započítanie pohľadávok je možné na základe dohody o započítaní pohľadávok, ktorá musí okrem označenia účastníkov obsahovať presnú identifikáciu pohľadávok, ktoré sa majú započítať. 28. Uznanie záväzku sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii záväzku v dobe uznania. Na základe uznania záväzku nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom (ako je tomu napr. v prípade urovnania). Aby uznanie záväzku vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním § 323 ods. 1 Obch. zák. spája, musí akt uznania záväzku spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade si vyžaduje písomnú formu a ako jednostranný právny úkon, musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený veriteľovi. Na to, aby z hľadiska obsahu úkonu uznanie záväzku malo právne účinky na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu, nevyžaduje určenie výšky, ani právneho dôvodu, ktorý sa uznáva, stačí, ak bude z obsahu úkonu uznania záväzku záväzok, ktorý sa uznáva, bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. 29. Odvolací súd dodáva, že ďalším právnym dôvodom zániku záväzku je aj dohoda o urovnaní v zmysle § 585 O.z., ktorá má za následok zánik pôvodného sporného záväzku (sporných práv a povinností) a vznik záväzku nového, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Na rozdiel od iných dohôd, ktoré spôsobujú zánik záväzku (novácia, zrušenie záväzku), dochádza v prípade urovnania k „vyporiadaniu“ pôvodného záväzku na základe dohody. Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomné práva znova upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom. Dochádza tak k zániku doterajšieho záväzku jeho nahradením novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. 30. Ako je zrejmé z obsahu vyššie citovanej dohody zo dňa 19.09.2006 označenej stranami ako dohoda o vyrovnaní vzájomných záväzkov a pohľadávok, záverom tejto dohody strany aj za prítomnosti majoritného akcionára žalobcu spoločnosti MAROLUS s.r.o. konštatovali, že týmto sú ich vzájomné záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli pri uhrádzaní zmeniek vyrovnané, teda žalobca nemá voči žalovanému žiadne pohľadávky, ani žalovaný z titulu uhrádzania zmeniek nemá žiadne pohľadávky voči žalobcovi. Odvolací súd posudzoval dohodu zo dňa 19.09.2006 podľa jej obsahu v súlade s ust. § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že nespĺňa náležitosti dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, nakoľko z nej nie je zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky a záväzky strán sa započítavajú, ich označenie nie je dostatočne identifikovateľné tak, ako si to vyžaduje právna úprava v ust. § 580 O.z.. Taktiež sa nejedná o dohodu o urovnaní v zmysle ust. § 585 O.z., ktorou účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomné práva znova upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom, nakoľko, ako je zrejmé zo znenia dohody o vyrovnaní, neboli nahradené doterajšie prípadné záväzky strán novými záväzkami, keď strany uzavreli, že ich vzájomné práva a pohľadávky, ktoré vznikli pri uhrádzaní zmeniek sú vyrovnané. Dohoda nie je ani uznaním záväzku žalovaného a následne dojednaním spôsobu jeho splatenia, a to formou vrátenia súdneho poplatku, tak ako to žalobca v odvolaní posúdil, nakoľko žiadna časť dohody nespĺňa zákonné náležitosti uznania záväzku žalovaného vo výške 12.097,69 eur (predtým 364.455,- Sk). Žalovaný žiaden záväzok v takej výške, ani po prípadnom započítaní, ako je uvedené v dohode, voči žalobcovi neuznal. V dohode je len konštatované, že žalovaný ako zástupca PEZA a.s. uhradil na účet Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Cb/104/2005 súdny poplatok vo výške 364.455,- Sk a v tejto veci splnomocnil Ing. V. Černého v takom rozsahu, že môže prípadne aj vziať späť žalobný návrh a prevziať pre žalobcu vrátený súdny poplatok. Z tejto formulácie v žiadnom prípade nevyplýva uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi vo výške 364.455,- Sk. Uznanie v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák. vyžadovalo, aby došlo k písomnému uznaniu záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktoré síce nevyžadovalo určenie výšky, ani právneho dôvodu, ktorý sa uznáva, ale by postačovalo, aby z obsahu úkonu uznania záväzku v citovanej dohode záväzok, ktorý sa uznáva, bol bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi stranami. Odvolací súd je toho názoru, že dohoda neobsahuje právny úkon uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi vo výške 364.455,- Sk, ani v nej neboli dostatočne určito identifikované pohľadávky a záväzky strán, ktoré by navrhovali započítať prípadným dvojstranným právnym úkonom alebo niektorá zo strán jednostranným kompenzačným prejavom, ani z neho nevyplýva, že by niektorá zo strán uznala voči druhej svoj určitý záväzok. Taktiež podmienené konštatovanie, že záväzok žalovaného voči žalobcovi by mal byť vo výške 428.733,- Sk, nespĺňa náležitosti uznania v zmysle cit. ust. zákona. 31. Z uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal v konaní existenciu právneho titulu na zaplatenie sumy 12.097,69 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32. Odvolací súd sa následne zaoberal posúdením dôvodnosti odvolania žalobcu v časti uplatneného nároku vo výške 11.368,89 eur, ktorý si uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že za neho žalobca zaplatil trovy konania, ktoré bol povinný platiť žalovaný na základe právoplatných súdnych rozhodnutí citovaných v odseku 19. tohto rozhodnutia. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 22.03.2010 odvolací súd zistil, že trovy konania vo výške 11.368,89 eur priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline žalovaným v 1/ až 3/ rade prevodom na účet ich právneho zástupcu zaplatil žalobca. 33. Zistený skutkový stav v tejto časti odvolací súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: 34. Podľa § 182 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, ak predstavenstvo alebo dozorná rada bez zbytočného odkladu nesplní žiadosť akcionárov, môžu akcionári podľa § 181 ods. 1 uplatniť nároky podľa odseku 1 v mene spoločnosti. Iná osoba ako akcionár, ktorý návrh na súd podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. 35. Akcionári, ktorí uplatnia v mene spoločnosti nároky podľa odseku 2, sú povinní znášať trovy súdneho konania za spoločnosť. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten , ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju akcionárovi, ktorý uplatňoval nároky v mene spoločnosti. 36. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 37. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 38. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 39. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. 40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis. 41. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu omeškania. 42. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odvolanie žalobcu bolo podané v časti o zaplatenie 11.368,89 eur dôvodne. Stotožňuje sa s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo považuje podmienky pre priznanie plnenia z titulu ustanovenia § 451 a nasl. O. z. za nenaplnené a nevysporiadal sa s otázkou, aký dôvod mal žalobca k tomu, aby hradil trovy konania namiesto žalovaného, skonštatoval len bez ďalšieho, že žalobca plnil na základe vlastného rozhodnutia, bez existencie právoplatného exekučného titulu. 43. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn 10 Cb/104/2005 mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný ako menšinový akcionár podal žalobu v zmysle § 182 ods. 2, 3 Obch. zák., ktorá bola zamietnutá rozsudkom Okresného sudu Žilina č.k. 10 Cb/104/2005-128 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/167/2009-156, právoplatným dňa 21.03.2010, z dôvodu, že v priebehu súdneho konania žalobca - L.. D.. D. O., L.. stratil postavenie menšinového akcionára v zmysle ust. § 181 ods. 1 Obch. zák., nakoľko dňa 19.09.2006 previedol svoje akcie s vlastníctvom ktorých je de lege lata spojený status menšinového akcionára na tretiu osobu, s čím je spojená strata aktívnej legitimácie na podanie žaloby v mene spoločnosti, ktorou akcionár uplatnil nároky voči predstavenstvu spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako procesne legitimovaný účastník nevykonal inú dispozíciu so žalobným návrhom, ku ktorej bol oprávnený v zmysle ust. § 182 ods. 2 Obch. zák., súd žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietol. Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí zdôraznil, že postavenie akcionára podľa § 182 ods. 2, 3 Obch. zák. je iné ako štatutárneho orgánu, u ktorého, ak sa zmení štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, tak za spoločnosť konajú v dôsledku tejto zmeny noví členovia štatutárneho orgánu alebo na nový štatutárny orgán. Právna úprava v ustanovení § 182 ods. 2, 3 neupravuje situáciu, že pokiaľ L.. D.. D. O., ktorý pri uplatnenom nároku podanou žalobou v mene spoločnosti stratil vecnoprávnu aktívnu legitimáciu, táto by bola prenesená na samotnú spoločnosť PEZA, a.s.. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu Žilina vyslovenom v uvedenom rozhodnutí, že vzhľadom k osobitnému postaveniu - oprávneniu konať v mene spoločnosti, ktoré zákon dával L.. D.. D. O. - žalobcovi, nemohla bez ďalšieho v konaní na strane žalobcu vystupovať spoločnosť PEZA a.s. a v jej mene štatutárny orgán alebo jej zástupca. 44. Citovanými rozhodnutiami bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi PEZA a.s. v jej mene akcionár a po prevode akcií bývalý akcionár L.. D.. D. O., C.. žalovaným 1/ až 3/ trovy konania vo výške 11.368,89 eura na účet ich právneho zástupcu v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Bankový prevod však zrealizoval namiesto žalovaného žalobca dňa 22.03.2010, teda po nadobudnutí právoplatnosti oboch rozsudkov. Neobstojí obrana žalovaného, že podpisom dohody o prevode akcií a podpisom dohody o vyrovnaní medzi ním a žalobcom sa skončila akákoľvek jeho účasť v uvedenej kauze i akýkoľvek vzťah k žalobcovi, čo je zrejmé aj z odôvodnení uvedených rozhodnutí v konaní o žalobe, ktorú podával žalovaný ako menšinový akcionár, ktorému v zmysle cit. ust. zákona vznikla povinnosť znášať trovy súdneho konania za spoločnosť, ktorú nestratil ani po prevode akcií a strate postavenia akcionára. Tak ako konštatoval aj Krajský súd Žilina, jeho postavenie bývalého akcionára sa odrazilo v jeho označení v záhlavovej časti rozsudku „bývalý akcionár“. Odvolací súd dodáva, že žalovaný v uvedenom konaní v postavení žalobcu ako „pán sporu“ mohol po strate aktívnej legitimácie v zmysle § 92 O.s.p., v tom čase platného procesného predpisu navrhnúť zmenu na strane žalobcu, príp. vziať žalobu späť, čo by následne malo vplyv aj na výšku trov konania, zaplatený súdny poplatok mu mohol byť súdom v prípade zastavenia konania vrátený. Keďže uvedené návrhy nepodal, zostal v postavení žalobcu v konaní a v tej súvislosti mu vznikla aj povinnosť zaplatiť rozsudkami uložená povinnosť trov konania vo výške 11.368,89 eur. Nakoľko žalobca, ktorý takúto povinnosť nemal, plnil za žalovaného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, žalovaný sa bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť. Keďže žalobca preukázal naplnenie zákonných podmienok pre priznanie sumy 11.368,89 eur z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel. 45. Žalovanému vznikla povinnosť v zmysle cit. ust. zákona zaplatiť zo sumy 11.368,89 eur aj úroky z omeškania vo výške 9 % od 11.10.2010 do zaplatenia, nakoľko je v omeškaní s jej úhradou a žalobca si ich uplatnil vo výške v súlade so zákonom. Výška úrokov z omeškania je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.368,89 eur za obdobie od 23.03.2010 do 10.10.2010 nepriznal a potvrdil zamietajúci prvoinštančný rozsudok v tejto časti z dôvodu, že je síce pravdou, že žalobca zaplatil trovy konania za žalovaného dňa 22.03.2010, ale žalovaný si výzvu žalobcu na vrátenie peňažnej sumy predstavujúcej trovy súdneho konania zo dňa 26.04.2010 neprevzal, vrátila sa žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný sa prvýkrát o nároku žalobcu dozvedel až doručením žaloby dňa 10.10. 2010, spolu s výzvou súdu prvej inštancie, aby sa k nej v lehote 15 dní písomne vyjadril, teda až dňom 11.10.2010 nasledujúcim po doručení sa dostal do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku. 46. (R 27/1977: Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 78 OZ (teraz § 563) vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.) 47. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) a g) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 48. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 49. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v tejto časti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, preto v napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil. 50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 51. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2 CSP v súlade so zásadou úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 2 CSP, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 52. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).