Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/228/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110226016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: C.. R.. C. V., bytom L. O.Á.. XX, V., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., advokátkou, AK Bratislava, Dobrovičova 6, a P. I.Á., bytom V., I. X, zast. JUDr. Andreou Cisárovou, advokátkou, AK Bratislava, Kominárska 2,4, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava , so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, vo veci obmedzenia výkonu rodičovských práv, obmedzenia styku otca s maloletou, nariadenia výchovného opatrenia, zverenia maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov a nariadenia predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 129/2010-351 zo dňa 29.03.2012, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 29.03.2012, č.k. 1P 129/2010-351 nariadil predbežné opatrenie, ktorým obmedzil styk otca s maloletou Z. V., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny rok dňa XX.XX. od X.XX hod. do XX.XX hod. a XX.XX. od X.XX hod. do XX.XX hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin v pondelok od X.XX hod. do XX.XX hod. a nasledujúci utorok od X.XX hod. do XX.XX hod., počas Veľkonočných prázdnin každého párneho kalendárneho roka v sobotu od X.XX hod. do XX.XX hod. a v nedeľu od X.XX hod. do XX.XX hod., počas letných prázdnin počas každého párneho víkendu v mesiaci v sobotu od X.XX hod. do XX.XX hod. a v nedeľu od X.XX hod. do XX.XX hod.. V ostatných výrokoch rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.09.2009, č.k. 1P 43/2009-45 ponechal nezmenený. Súd prvého stupňa predmetné predbežné opatrenie nariadil, keď sa stotožnil s dôvodmi návrhu matky z XX.XX.XXXX, s prihliadnutím na psychologické vyšetrenie maloletej psychiatričkou PhDr. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX, obsah a záver znaleckého posudku Doc. MUDr. M. Z. CSc. znalca z odboru zdravotníctvo a farmacia, odvetvie psychiatria a sexuológia z XX.XX.XXXX a výsluch znalca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, obsah a záver znaleckého posudku Mgr. X. O.U. znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých z XX.XX.XXXX a výsluch znalkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie psychologičky Mgr. F. D. PhD. z XX.XX.XXXX, potvrdenie psychologickej poradne V., s.r.o. z januára XXXX, správu psychologičky Mgr. U. Š. z XX.XX.XXXX a správu psychologičky PhDr. F. O. z XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o znalecké posudky konštatoval, že znalci v záveroch znaleckých posudkoch, ako aj pri svojich výsluchoch na pojednávaní neodporučili aby maloletá u otca prespávala, pokiaľ otec maloletej sa nebude zúčastňovať psychoterapie a nepodstúpi ambulantnú psychiatrickú liečbu. V tejto súvislosti poukázal najmä na výsluch Doc. MUDr. Z. ktorý uviedol, že u otca zistil poruchu osobnosti, nekorigovanú verbálnu agresivitu, keď otec nevie korigovať svoje správanie, uvedené črty môžu byť rizikové pre ďalší vývoj dieťaťa, pričom sa vyjadril, že maloletá trpí. Styk otca s maloletou podľa jeho vyjadrenia by mal prebiehať za prítomnosti tretích osôb napríklad psychológa, túto verziu podporila i PhDr. O.. Pokiaľ ide o odporúčania znalcov k osobe otca zistil, že napriek tomu, že znalci odporúčili otcovi individuálnu psychoterapiu a psychofarmakologickú intervenciu, ktorých nevyhnutnosť potvrdili svojimi výpoveďami, otec doposiaľ odborníkov v tejto oblasti nekontaktoval. Pokiaľ ide o návštevu psychologičky Mgr. F. D. PhD. otcom, bol toho názoru, že zmeny v správaní otca a jeho vplyv na výchovu dieťaťa nemožno vyhodnotiť iba na základe potvrdenia o návšteve psychologičky Mgr. D., z ktorého nevyplýva ani intenzita psychologickej intervencie a už vôbec nie výsledky. Svoje rozhodnutie podporil aj správou psychologičky Mgr. U. Š. z XX.XX.XXXX, ktorá 11CoP 228/2012-434 dieťaťa vyšetrila dňa XX.XX.XXXX a na základe predložených listinných dôkazov v kontexte s vykonaným dokazovaním konštatoval, že existuje dôvodná obava, že maloletá je v celej vzniknutej situácii stratená, nedokáže sa s ňou vysporiadať ani ju riešiť, ochranu a pomoc preto hľadá aj u tretích osôb, čo rozhodne negatívne vplýva na dieťa. V tejto súvislosti zdôraznil, že úlohou súdu je v najvyššom záujme dieťaťa takýmto vplyvom zamedziť. Súčasne konštatoval, že v danom prípade je prvoradá ochrana záujmov maloletej, hoc i preventívna pred právom otca na styk s dieťaťom, preto ju uprednostnil a predbežným opatrením dočasne obmedzil styk otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov. Zdôraznil, že aj napriek takémuto dočasnému obmedzeniu zostáva kontakt otca s maloletou zachovaný v pravidelných intervaloch tak, aby nedošlo k prerušeniu vzájomných väzieb. Nakoľko súd dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme dieťaťa posúdiť psychický stav dieťaťa a schopnosť oboch rodičov zabezpečovať starostlivosť a výchovu dieťaťa, v ďalšom nariadil doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom znalcom z odboru psychológie, na základe záverov ktorého bude možné ustáliť súčasné pomery a vzťahy medzi maloletou a jej rodičmi, vyhodnotiť príčinu narušenia zdravého psychického vývoja maloletej, posúdiť vplyv otca naň, ako i otázku vplyvu matky na psychický stav dieťaťa. Týmto súčasne otcovi poskytol priestor na opätovné posúdenie súčasného psychického stavu a jeho vplyvu na dieťa nezávislým odborníkom. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Súdu prvého stupňa v prvom rade vytkol procesné pochybenie, keď nerešpektoval ust. § 75 ods. 8 O.s.p. tým, že mu spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia nedoručil návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto postupom ho vylúčil z možnosti vyvrátiť tvrdenia matky na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie. Súd tak vytvoril pre matku maloletej výhodnejšie postavenie v konaní, keď mohol reagovať len na stručné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a nie na všetky matkou uvádzané skutočnosti. V danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, čo má za následok znevýhodnenie jedného účastníka konania na úkor druhého účastníka. Spochybnil tiež správnosť a zákonnosť nariadeného predbežného opatrenia, ktoré súd prvého stupňa založil na konštatovaní znalcov, že nie je vhodné aby maloletá v rámci stretávania sa s ním u neho aj prespávala, zároveň konštatujúc, že nemá dôvod spochybňovať ich závery. Znalci v znaleckých posudkoch však nekonštatovali, že by akýmkoľvek spôsobom negatívne vystupoval voči svojej dcére, naopak bolo konštatované a preukázané, že matka maloletej otvorene vťahuje maloletú do konfliktov medzi ňou a ním ako otcom maloletej. Pokiaľ ide o znalca MUDr. Z., najmä jeho vyjadrenie k znaleckému posudku na pojednávaní, namietal jeho nezaujatosť. Hoci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nemá dôvod spochybňovať vykonané znalecké dokazovanie, v tom istom konaní súčasne nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Ak je pravda, že nemal dôvod spochybňovať znalecké dokazovanie, a na základe tejto skutočnosti vydal predbežné opatrenie položil otázku, ako je možné, že zároveň nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Navyše poukázal na skutočnosť, že z posledného pojednávania vo veci samej mal súd správami od psychológov preukázané, že pomoc psychológa vyhľadal, súd pritom uviedol, že z predložených potvrdení nie je možné dospieť k záveru, že realizované stretnutia otca maloletej s psychológmi dospeli k jeho náprave. Rovnako tak z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá trpí nezhodami vo vzťahu svojich rodičov. Z vykonaného dokazovania preto nie je možné vyvodiť záver, že ťažkosti maloletej sú spôsobené jej stretávaním sa s ním. Aj MUDr. Z. v znaleckom posudku konštatoval, že vývoj maloletej je zrejme poznačený nevyrovnaným výchovným prostredím. S poukazom na uvedené vyslovil presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie má za cieľ jedine psychologicky pôsobiť na neho a prejudikovať záver vo veci samej. Namietal tiež, že v čase rozhodovania neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko v čase nariadenia predbežného opatrenia ani len nemohlo byť dôvodné tvrdiť bezprostrednú potrebu úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, keď nariadené predbežné opatrenie sa má vzťahovať na čas o tri mesiace. S poukazom na ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyslovil názor, že v súčasnosti neexistuje žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, alebo potreby úpravy pomerov, a to ani v prípade, ak by sa pripustili celkom neudržateľné závery súdu, ako ich uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tak ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia maloletá je 11CoP 228/2012-435 vystavovaná konfliktnému vzťahu svojich rodičov, ktorý však v maloletej utvrdzuje jej matka, pričom nikdy nebolo preukázané, že by on svoje vlastné negatívne vnímanie matky prenášal na maloletú. Zrejmé je, že jeho stretávanie sa s maloletou spôsobuje problémy matke maloletej, nie je však v žiadnom prípade možné, aby bol sankcionovaný obmedzovaním styku so svojou dcérou pre postoj k matke maloletej. Ku všetkým uvedeným skutočnostiam poukázal ďalej na to, že maloletá pri stretnutiach s ním reaguje spontánne, má zo vzájomných zážitkov s ním radosť, tešila sa na spoločne strávené dovolenky s ním. Tieto skutočnosti však súd zhodnotiť opätovne opomenul. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa procesného pochybenia súdu nedoručením návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 8 O.s.p., táto je nedôvodná. O podanom návrhu matky z XX.XX.XXXX súd rozhodol uznesením zo dňa 29.03.2012, a toto spolu s návrhom matky riadne doručil právnej zástupkyni otca JUDr. R. N.. S poukazom na uvedené nemožno dať za pravdu otcovi, že súd vytvoril pre matku výhodnejšie postavenie v konaní, alebo že by bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, ktoré súd prvého stupňa založil na dôkazoch doposiaľ vykonaných v prebiehajúcom konaní, najmä na záveroch znaleckých posudkov znalcov MUDr. M. Z. CSc. a Mgr. X. O., ani v tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami otca spochybňujúcimi závery uvedených znalcov, naviac keď sa s nimi odvolací súd vysporiadal v uznesení z 06.12.2011, č.k. 11CoP 376/11-271 ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 12.10.2011, č.k. 1P 129/2010-257. Správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na dôkazy - závery znaleckých posudkov na ktorých súd založil rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nespochybňuje podľa názoru odvolacieho súdu ani nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Toto súd prvého stupňa nariadil s poukazom na plynutie času od podaných znaleckých posudkov, vývoja vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, rozšírením okruhu položených otázok so zameraním na aktuálnu situáciu, v danej veci mimoriadne významnú vzhľadom na predmet konania vo veci samej ( obmedzenie, zákaz styku otca s maloletou, pozbavenie rodičovských práv, zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov ). Pokiaľ ide o otcom namietané porušenie ust. § 75 ods. 2 O.s.p., keď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia tým, že v súčasnosti neexistuje žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba dočasnej úpravy, treba uviesť, že návrh matky obsahoval všetky náležitosti uvedené v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., najmä potrebu dočasnej úpravy. Potrebu dočasnej úpravy treba chápať ako zabezpečenie účelu občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Predbežné opatrenie nemožno nariadiť tak, aby jeho účinky siahali do minulosti, pôsobí len do budúcnosti. Vychádzajúc z uvedeného postup súdu prvého stupňa bol v súlade s ust. § 75 ods. 2 O.s.p., keď do skončenia konania vo veci samej s poukazom na dôvody rozhodnutia upravil styk otca s maloletou nielen počas bežného styku, ale aj počas sviatkov. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmá ani koncentrácia špekulácii ohľadne otca. Pokiaľ sa súd prvého stupňa vyjadril k zdravotnému stavu otca, vychádzal z vyjadrení znalcov poskytnutých na základe vyšetrení otca z hľadiska medicínskeho o ktoré sa správne oprel, keďže ide o posúdenie odbornej otázky ( § 127 O.s.p. ). Tým, že odvolací súd ako v postupe súdu prvého stupňa, tak ani pri jeho rozhodovaní nezistil otcom namietané pochybenia dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia 11CoP 228/2012-436 poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.