Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/265/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110226016.21 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudcov JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa, vo veci starostlivosti o maloletú Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka C.. R.. C. V., bytom L. O. XX, V., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Bratislava, Dobrovičova 6, otec P. I., bytom V., I. 2, zastúpený PhDr. Jozefom Tinkom PhD., bytom Chorvátsky Grob, Pezinská 5, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I., Kvetná 13, vo veci obmedzenia výkonu rodičovských práv otca, obmedzenia styku otca s maloletou, nariadenia výchovného opatrenia, určenia informačnej povinnosti matke, zvýšenia výživného a o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v čase v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, cirkevných a štátnych sviatkov. Počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom kalendárnom roku v čase od 23.12. 17.00 hod. do 24.12. 13.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v období od 27.12. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Bratislavský samosprávny kraj v každom párnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jarných prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin, vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas jesenných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin vždy denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. Počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v období od 21.07. do 31.07. vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v období od 18.08. do 27.08. vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Na účely realizácie styku otca s maloletou ako miesto pre prevzatie a odovzdanie dieťaťa súd určuje bydlisko matky. Matke uložil súd prvého stupňa povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Návrh na uloženie informačnej povinnosti matke, návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a návrh na úpravu styku otca s maloletou súd prvého stupňa zamietol. Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 116,80 eur na sumu 250,- eur mesačne od 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 932,40 eur je otec povinný zaplatiť v troch po sebe nasledujúcich splátkach po 310,80 eur, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom marec 2015. Súd prvého stupňa uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej. Frekvencia a dĺžku stretnutí ponechal súd prvého stupňa v kompetencii Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Otcovi uložil súd prvého stupňa výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom posilnenia jeho rodičovských a výchovných kompetencií a zručnosti vo vzťahu k maloletej a možnosti prehodnotenia jeho postoja k matke maloletej. Frekvenciu a dĺžku stretnutí ponechal súd prvého stupňa v kompetencii Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Týmto súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/12/2008-29 zo dňa 28.04.2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/43/2009-45 zo dňa 16.09.2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. NcP/64/2003-128 zo dňa 24.01.2005 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností otca a konanie o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd prvého stupňa právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 26, § 78, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 5, 6 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletou a tým zmenil aj výroky vyššie citovaných rozsudkov súdu prvého stupňa. Doposiaľ upravený styk otca s maloletou oproti pôvodnej úprave obmedzil tak, že maloletá počas realizácie styku bude prespávať v domácom prostredí u matky, styk otca s maloletou počas Vianoc s prespaním z 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. 13.00 hod. ponechal súd prvého stupňa podľa pôvodnej úpravy, styk počas letných prázdnin ponechal súd prvého stupňa v intenciách dohody rodičov uzavretej 25.06.2014, ktorú súd považoval za dostačujúcu a zohľadnil v záujme maloletej režim počas letných prázdnin. V čase rozhodovania o predbežných opatreniach mal súd prvého stupňa za to, že môže ísť o dočasné obmedzenie nariadené za účelom ochrany maloletej a zamedzenia ďalšieho psychického tlaku a zaťažovania maloletej, obmedzením vplyvu niektorých vulgárnych a agresívnych prejavov otca, ktorých existenciu znalci pripisujú zistenej poruche osobnosti u otca, ktorá nepriaznivo vplýva na harmonický vývoj a dozrievanie osobnosti maloletej. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že je potrebná taká úprava obmedzujúca styk otca s maloletou, čo vychádzalo zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nezistil, že otec maloletej v zmysle odporúčaní znalca dokáže korigovať svoje negatívne správanie vo vzťahu k matke maloletej a súčasne, že je schopný akceptovať potreby maloletej. Naopak, súd prvého stupňa mal v konaní dostatočne zistený skutkový stav, že práve zúžením rozsahu styku otca s maloletou sa upravil psychický stav maloletej. I napriek konaniu, ktoré vo vzťahu k maloletej na súde prvého stupňa prebehlo a zásahov odborníkov vykonaním znaleckého dokazovania sa vzťahy medzi rodičmi nezlepšili, otec si právo styku s maloletou uplatňuje počas jej ochorenia za priamej asistencie polície, nerešpektuje vyjadrený názor maloletej a žiada rozhodnutím súdu maloletú v jej veku 12 rokov k pravidelnému telefonickému kontaktu a matku k hmotnej zodpovednosti za telefónny aparát. Úprava styku tak, ako ju súd prvého stupňa premietol do výroku rozsudku zohľadňuje potreby a záujmy maloletej, čo potvrdzuje aj správa školskej psychologičky, ktorú maloletá pravidelne navštevuje, ako aj samotný názor maloletej vyjadrený pred súdom, na ktorý súd vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej prihliadol a prikladal mu pri rozhodnutí náležitý význam. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave styku bral do úvahy ako prvoradú ochranu záujmov maloletej, bez ohľadu na predstavy a ambície rodičov v tej sfére, kde sa ich predstavy nezhodujú so záujmami a rešpektovaním záujmov maloletej. Súd prvého stupňa dbal na to, aby podiel otca na starostlivosti o dieťa ostal zachovaný v primeranej miere, aby nedošlo nedošlo k prerušeniu vzájomných väzieb. Po vyhodnotení priebehu a výsledkov nariadených výchovných opatrení, za predpokladu dosiahnutia pozitívnych zmien, ktoré sú predpokladom širšej úpravy styku otca s maloletou a ktoré popisujú a predpokladajú znalci vo svojich posudkoch a vyjadreniach, po opätovnom zisťovaní názorov maloletej bude možné vyhodnotiť, či je aktuálne obmedzená úprava styku otca s maloletou spôsobilá na zmenu v zmysle jej rozšírenia. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na úpravu styku počas pracovných dní a školských prázdnin zamietol z dôvodu, že rozsah styku otca s maloletou, ktorý ustálil v rozsudku, považoval v záujme maloletej za vhodný a dostatočný, ako aj z dôvodu nepresného a nevykonateľného výroku obsiahnutého v návrhu otca na úpravu styku. Súd prvého stupňa vyhovel návrhom oboch rodičov a nariadil výchovné opatrenie - povinnosti podrobiť sa odbornému a psychologickému poradenstvu. V prípade otca maloletej je v zmysle záverov znaleckých posudkov odporúčaných znalcom, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej a prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I nevyhnutné nariadiť otcovi maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému a odbornému poradenstvu za účelom posilnenia rodičovských s výchovných kompetencií. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby rodičia obnovili a skvalitnili vzájomnú komunikáciu s cieľom v budúcnosti spolupracovať pri výchove dieťaťa. Je taktiež potrebné, aby otec dokázal korigovať svoje správanie smerom k matke maloletej, čím by sa mohlo obmedziť vytváranie negatívneho konfliktného prostredia medzi rodičmi, ktoré u maloletej vyvoláva napätie a ohrozenie, v ktorom sa maloletá cíti neistá, vníma obavy o matku a svoje rodinné zázemie. Návrh na uloženie informačnej povinnosti matke vo vzťahu k otcovi považoval súd prvého stupňa v súvislosti so stanoviskom kolízneho opatrovníka a prokurátora za nedôvodný. V danom prípade sa otec s maloletou pravidelne stretáva, žije v tom istom meste, má možnosť si prostredníctvom školy alebo detského lekára maloletej informácie o dieťati zabezpečiť a súd prvého stupňa nezistil, že by matka otca v súvislosti s realizáciou jeho styku s maloletou neinformovala o aktuálnom zhoršenom zdravotnom stave maloletej alebo mimoškolských aktivitách maloletej, ktorých sa zúčastňuje. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že je potrebné vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného, poslednou úpravou vykonanou rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. NcP/64/2003-128 zo dňa 24.01.2005 bola uložená otcovi vyživovacia povinnosť vo výške 116,80 eur od 01.01.2004. Od uvedenej doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa posúdil školskú dochádzku maloletej a zistil, že od 01.08.2014 je možné konštatovať zmenu pomerov maloletej nástupom na druhý stupeň základnej školy. Pomery na strane maloletej sa od posledného určenia výživného zmenili niekoľkokrát, a to najmä rastom životných nákladov, vekom maloletej, nástupom do predškolského a školského zariadenia. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec sa okrem sumy 116,80 eur na zvýšených potrebách dcéry primerane nepodieľa, v konaní otec nepreukázal, že by otec mimo výživného poskytoval maloletej pravidelné vecné plnenia takého charakteru, ktoré sú pravidelné a smerujú k uspokojeniu zvýšených potrieb maloletej, ktoré môže maloletá reálne užívať, a to aj mimo domácnosti otca. Súd prvého stupňa zobral do úvahy aj fakt, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi I. vo výške 150,- eur mesačne ešte v roku 2012. Otec teda inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá. Súd prvého stupňa vyhodnotil otcove možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery, keď zistil, že dosahuje príjem z inej ako zo závislej činnosti, poskytuje fotografické práce. Zročné výživné uložil súd prvého stupňa splácať v troch splátkach spolu s bežným výživným. Návrh otca na určenie výživného za účelom tvorby úspor zamietol súd prvého stupňa ako nedôvodný. Konanie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletej a konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Odvolanie podal v časti úpravy styku otca s maloletou, zamietnutí informačnej povinnosti matky, návrhu na určenie výživného na tvorbu úspor a návrhu na úpravu styku otca s maloletou, v časti rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti a jemu uloženému výchovnému opatreniu. V odvolaní namietal, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol voči sudkyni Mgr. Patrícii Železníkovej. Uviedol, že nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť voči stranám. Súd mu neumožnil konať pred súdom, a to bez dostatočného odôvodnenia, zamietol informačnú povinnosť matky, návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a návrh na úpravu styku s maloletou tak, ako to predložil on. Vychádzal z neúplných znaleckých posudkov, ktoré naviac už neboli aktuálne. Rozhodnutie o úprave styku v časti cirkevných a štátnych sviatkov považuje za diskriminačné, nevykonateľné a arbitrárne, pretože súd neodôvodnil, prečo sa otec nemôže počas týchto sviatkov s maloletou stretávať a súd prvého stupňa ani neuviedol, o ktoré sviatky ide, pretože na Slovensku je registrovaných viac ako 30 cirkví. Štátne sviatky majú tiež dve formy - deň pracovného voľna i deň, na ktorý síce sviatok pripadá, ale nie je dňom pracovného voľna. V časti výchovného opatrenia, ktoré mu bolo uložené považuje toto rozhodnutie za všeobecné, neodôvodnené, diskriminačné, pretože súd nešpecifikoval o aké rodičovské a výchovné kompetencie a zručnosti otca absentujú a v akom smere má prehodnotiť vzťah k matke maloletej. Viacerí odborníci zdôraznili, že ide o neschopnosť komunikácie obidvoch rodičov. Súd nešpecifikoval, čo sa výchovným opatrením má dosiahnuť. Nesprávne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zvýšenie výživného, toto je arbitrárne najmä z dôvodu, že súd zamietol jeho návrh na zvýšenie výživného na tvorbu úspor. Špekulácie matky o jeho psychickom stave neobstoja, dokazovanie jeho vulgárností a agresivity a konzekvenciám s tým súvisiacich bolo založené na fotokópiách údajných SMS-správ, ktoré on neposielal. Podľa súdnej praxe je neprípustné zhromažďovať prejavy osobnej povahy s úmyslom neskôr ich použiť v súdnom konaní. Zvukový záznam svojvoľne vyhotovený bez súhlasu nahrávaného je zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby. Dôkaz nemožno získavať ani z iného nezákonného konania. Dokazovanie jeho psychického stavu bolo založené na neúplných znaleckých posudkoch, ktoré vyhodnotili zjavne zaujatí znalci v čase, ktorý bol pre súd irelevantný. Namietal, že súd nevyhovel jeho žiadosti o prerušenie konania a konal v jeho neprítomnosti. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Matka na odvolanie otca uviedla, že považuje rozsudok za právne aj vecne správny, z toho dôvodu ani nepodala odvolanie a má za to, že po piatich rokoch trvania konania súd úplne dostatočne objektívne zistil všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie a najmä zistil, čo je v záujme maloletej Z.. Argumenty týkajúce sa zaujatosti Mgr. Patrície Železníkovej sú absolútne z právneho hľadiska irelevantné, na skutočnosť, že od nástupu p. Tinku do úlohy občianskeho zástupcu otca sa kvalita jeho právneho zastupovania rapídne znížila, upozorňovala jej právna zástupkyňa počas viacerých konaní. Otec znovu namieta procesný postup súdu, hoci mu sudkyňa niekoľkokrát vysvetlila, že toto nie je dôvodom pre zaujatosť rovnako, ako o tom, že už rozhodol krajský súd. Pokiaľ namieta podanie sťažnosti na súd, ide o úplne rozdielne inštitúty, pretože sťažnosť nemá vplyv na konanie vo veci samej a nemožno sa stotožniť s tým, že o námietke zaujatosti sa stále nekoná. Taktiež ďalší návrh na prerušenie konania je absolútne nedôvodný, zjavným úmyslom otca maloletej od vstupu pána Tinku do konania ako zástupcu bolo predlžovať jeho priebeh. Neznámym zostáva iba dôvod. Ani v prípade zamietnutia procesného návrhu na nové vypočutie znalca Mgr. Karola Zabáka nejde o odňatie spravodlivosti, tento bol riadne vypočutý a procesné práva otca neboli ničím porušené. Otec aj jeho zástupca sa mohli pojednávania zúčastniť, že uprednostnili protestné opustenie pojednávacej miestnosti bola ich slobodná vôľa. Opustenie pojednávacej miestnosti bolo slobodné rozhodnutie otca a jeho právneho zástupcu, preto uvedené nemožno vyhodnotiť ako konanie v ich neprítomnosti. Pokiaľ ide o SMS- správy ako dôkazný prostriedok, toto prišlo na rad až po štyroch rokoch trvania konania, kedy sa ho začal zúčastňovať aktívne pán Tinka, dovtedy nikdy otec maloletej nespochybnil SMS-správy a toto na súde dokonca aj potvrdil. Agresivita otca nebola doložená len SMS-správami, ale aj množstvom ďalších hrubých internetových príspevkov, mailových správ a množstvo iných dôkazov. Pokiaľ zástupca otca tvrdí, že máme na Slovensku judikát, podľa ktorého je neprípustné zhromažďovať prejavy osobnej povahy s úmyslom neskôr ich použiť v súdnom konaní, tak žiadala, aby takéto rozhodnutie predložil. V podobných prípadoch úplne nezmyselne sú citované nálezy Ústavného súdu, ktoré nemajú nič s obsahom námietok. Súd jasne vysvetlil, prečo zamietol návrh na informačnú povinnosť matky, s ohľadom na predmet sporu, jeho trvanie, doterajšie správanie sa otca maloletej je zrejmé, že by takéto opatrenie znova len ohrozilo psychickú pohodu maloletej Z., keďže otec by využíval informačnú povinnosť na ďalšie šikanovanie matky a vznikli by konfliktné situácie. Pokiaľ ide o dĺžku konania, jediným dôvodom prečo uplynula takáto doba, bolo konanie otca, v súvislosti s jeho zastupovaním, zbytočne konanie predĺžil. Znaleckým dokazovaním a vypočutím znalca bolo preukázané, že všetky znalecké posudky boli pravdivé, pokiaľ ide o citovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Po/2/1986 uviedla, že ide o nesprávne pochopenú judikatúru, keď je rozdiel medzi svedkom a znalcom. Pokiaľ ide o to, ktorý z rodičov je stresujúcim faktorom vo výchove maloletej Z. má za to, že sa to jednoznačne prejavilo v celom konaní a vo všetkých znaleckých posudkoch a dôkazoch. Nakoniec nešlo o správanie otca len vo vzťahu k maloletej Z., ale rovnako sa správal vo vzťahu k prvému synovi I., ktorý akonáhle nadobudol plnoletosť, prestal sa s otcom maloletej stýkať, čo trvá už štyri roky. Styk bol upravený v súlade so záujmom maloletej Z.. Argumenty týkajúce sa neurčitosti cirkevných a štátnych sviatkov nespôsobil reálny problém ešte nikomu na Slovensku, keď každý rozumie, čo sa myslí cirkevnými a štátnymi sviatkami a táto polemika je úplne zbytočná. Výchovné opatrenie uložené otcovi je nevyhnutné, čo taktiež vyplynulo zo samotného dokazovania. Výživné bolo stanovené správne, má za to, že otec maloletej má možnosť si zarobiť tak, aby bol spôsobilý takéto výživné platiť. Pri styku využíva pomoc polície, ktorá už tiež krúti hlavou nad jeho správaním a susedia sa zabávajú, maloletá sa začala znovu pocikávať. Žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Kolízny opatrovník poukázal na svoje vyjadrenia, na vykonané rozsiahle dokazovanie, namietal bližšiu špecifikáciu cirkevných a štátnych sviatkov pri úprave styku. Výchovné opatrenie vyplýva z doporučenia znalca a čo sa týka výšky výživného, návrh matky bol plne opodstatnený z dôvodu preukázateľnej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a v časti o úprave styku vymedziť, o ktoré cirkevné sviatky sa jedná. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V predmetnom konaní je potrebné zdôrazniť a upozorniť, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, kde je prioritný záujem maloletého dieťaťa a nie pocity a predstavy rodičov a najmä otca maloletej. Súd prvého stupňa pri vykonaní dokazovania a vo svojom rozhodnutí sledoval záujem maloletej a tomuto prispôsobil aj vykonané dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a správne vo veci rozhodol. V neposlednom rade nie je možné nechať bez povšimnutia, že konanie začalo v júni 2010 a je bezpodmienečne potrebné, aby boli stabilizované pomery maloletej, pretože maloletá za uvedené obdobie je traumatizovaná sporom rodičov, čo v žiadnom prípade nie je v jej záujme. Námietku zaujatosti sudcu, na ktorú otec v odvolaní poukazoval vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté a súd postupoval správne, ak konal vo veci, keď ďalšie námietky zaujatosti sa týkali vedenia konania, na ktoré súd neprihliada. O námietke zaujatosti bolo v konaní riadne rozhodnuté rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5NcC/29/2010-107 zo dňa 16.09.2010. O nedôvodnosti ďalších námietok zaujatosti bol otec maloletej poučený na pojednávaní dňa 29.10.2014 (podľa § 14 ods. 3, § 15 ods. 4, 5 O.s.p.). Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa informačnej povinnosti matky maloletej, v ktorej časti súd prvého stupňa návrh zamietol. V § 24 ods. 5 Zákona o rodine je uvedené právo na informácie, avšak možné je o ňom rozhodovať len v prípade, ak toto právo je porušované. V danom prípade správne súd prvého stupňa zaujal stanovisko a skúmal, či je uvedené právo porušené. Už len z obsahu spisu vyplýva, že otec má nadštandardné informácie o maloletej, býva v jednom meste, má možnosť všetko si zistiť, preto nie je dôvodné uložiť matke maloletej informačnú povinnosť. Otec má možnosť oboznámiť sa s prospechom maloletej, zdravotným stavom maloletej a je s maloletou v kontakte a má dostatok informácií o maloletej. Uvedené právo zo zákona nevyplýva bezvýhradne, je potrebné ho priznať vtedy, ak je porušované, čo súd prvého stupňa nezistil. Treba súhlasiť s vyjadrením právnej zástupkyne matky, že vzhľadom na postoj otca k matke maloletej s uvedenými informáciami nebude spokojný a uvedené bude len zdrojom napätia pre maloletú a informačná povinnosť nebude slúžiť na to, čo sleduje zákon. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zvýšenie výživného, keď podľa § 78 Zákona o rodine mal preukázanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa zákon rozumie zabezpečenie potrieb, stravovania, oblečenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školských potrieb, mimoškolských potrieb a záujmovej činnosti maloletého dieťaťa. Takto zvýšeným výživným budú zabezpečené odôvodnené potreby maloletej. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť, pretože mal na to preukázané zákonné dôvody. Ak otec namieta, že má s maloletou výdavky vo výške 80,- eur počas styku treba uviesť, že počas dlhšej doby ako otec matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, preto je aj otec povinný výživným na nej participovať vo výške ako určil súd prvého stupňa. K námietke otca o tvorbe úspor odvolací súd uvádza, že zákon počíta s takouto možnosťou, keď prelamuje zásadu spotrebného charakteru výživného tvorbou úspor, kde úspory odôvodňujú majetkové pomery rodiča. Otec spochybňuje samotnú výšku výživného a v rámci takto určeného výživného nie je priestor na tvorbu úspor, ak má výživné zabezpečovať odôvodnené potreby dieťaťa. Za danej situácie pri zistení možnosti, schopnosti a majetkových pomerov povinného rodiča je takto určené výživné odôvodnené, pretože bude slúžiť na spotrebu pre maloletú. V neprospech otca svedčí aj skutočnosť, že sa inou sumou nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletej a doposiaľ určené výživné vo výške 116,80 eur nezabezpečí všetky odôvodnené potreby maloletej. Potreby vyčíslené matkou nemožno považovať za neprimerané a otec sa bude na nich podieľať alikvotnou časťou. Nedôvodné sú aj námietky ohľadne vykonaného dokazovania, keď súd v konaní, ktoré sa začalo už v roku 2010 vykonal dostatočné dokazovanie a toto náležite vyhodnotil. Podľa konštantnej súdnej judikatúry nemusí súd odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil uvedenou zásadou, keď otec maloletej namieta všetky dôkazy, ktoré neboli vykonané v jeho prospech a nesúhlasí so závermi takého dokazovania, ktoré nevychádza v jeho prospech. Uvedenú skutočnosť však nemožno vyhodnotiť ako nedostatočne vykonané dokazovanie, keď súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Súd prvého stupňa správne upravil aj styk otca s maloletou, keď zohľadnil vykonané dokazovanie a predovšetkým záujem maloletej. Záujmom maloletej je, aby styk prebiehal tak, aby maloletá pociťovala komfort a nie stres. Dieťa nemôže byť rukojemníkom rodičov pri ich nespracovaných emóciách, ktoré vyplývajú z rozchodu rodičov. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky záujmy maloletej a upravil styk podľa názoru odvolacieho súdu správne. Námietka otca týkajúca sa nevykonateľnosti rozhodnutia počas cirkevných a štátnych sviatkov nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. K tomu odvolací súd uvádza, že slovenské štátne a cirkevné sviatky sú dni v roku schválené Národnou radou Slovenskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Aj keď sa doposiaľ v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu nevyskytoval problém, sviatky sú uvedené v bežnom kalendári, odvolací súd uvádza ich výpočet. Týmito sviatkami sú 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky a Nový rok, 6. január - Zjavenie pána, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania pána, 1. máj - Sviatok práce, 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, 5. júl - Deň Cyrila a Metoda, 29. august - Výročie začiatku Slovenského národného povstania, 1. september - Deň ústavy, 15. september - Deň Sedembolestnej Panny Márie, 1. november - sviatok Všetkých svätých, 17. november - Deň bola za slobodu a demokraciu, 24. december - Štedrý deň, 25. december - Prvý sviatok vianočný, 26. december - Druhý sviatok vianočný. Do druhej skupiny patria cirkevné sviatky, ktoré sú rozdelené na dve časti: prikázané a neprikázané sviatky. Prikázanými sviatkami sú: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január, Zjavenie pána - 6. január. Súd prvého stupňa rešpektoval právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Najideálnejším spôsobom úpravy styku je dohoda rodičov, ktorá však medzi rodičmi nie je možná tak, ako vyplýva z obsahu spisu, ako aj vykonaného dokazovania. Dohoda rodičov zabezpečí potrebný komfort dieťaťu ako aj vystihne všetky potreby dieťaťa a pri dobrej vôli rodičov je spôsobilá zabezpečiť proporčné rozdelenie styku dieťaťa s rodičom, ak však medzi rodičmi k tejto dohode nemôže prísť, je potrebné, aby súd upravil styk autoritatívne tak, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi. Pokiaľ rodičia nie sú schopní takúto dohodu uzavrieť, je potrebné, aby rešpektovali rozhodnutie súdu, ktoré predovšetkým zohľadňuje záujem dieťaťa a nie predstavy a pocity rodičov. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj o nariadení výchovného opatrenia, ktoré vyplýva z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa dostatočne špecifikoval, čo má výchovné opatrenie sledovať. Je na otcovi, ako sa k uvedenej otázke postaví, pokiaľ má dobrý vzťah k maloletej, nariadené výchovné opatrenie mu pomôže usporiadať a ukľudniť vzťahy s matkou maloletej a tým aj zlepšiť svoj prístup k maloletej. Zo spisu vyplýva, že dieťa býva svedkom nevhodnej komunikácie medzi rodičmi, čo dieťa neprimerane zaťažuje. Rodičia sú povinní spolu korektne komunikovať aj napriek tomu, že spolu nežijú. Negatívny dosah na maloletú môže spôsobiť jej emočnú neistotu a tým môže byť zamedzené jej úspešné napredovanie, hoci maloletá má na to predpoklady. Maloletá tento stav vníma a uvedené ju môže ovplyvniť v budúcnosti vo vzťahu k otcovi. Dobrý rodič nechá priestor druhému rodičovi na realizáciu jeho rodičovských práv a povinností, nespochybňuje rodičovské kompetencie druhého rodiča a snaží sa zabezpečiť pre dieťa kľud a pokojné prostredie. Nedôvodná je aj námietka otca týkajúca sa prerušenia konania. Paragraf 109 O.s.p. stanovuje podmienky, kedy súd konanie preruší a kedy ho môže prerušiť. O prerušení konania súd prvého stupňa riadne rozhodol uznesením č.k. 129/2010-884 zo dňa 29.10.2014, keď návrh na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom č.k. 11CoP/554/2014-918 zo dňa 12.12.2014. Paragraf 101 ods. 2 O.s.p. a § 119 ods. 3 O.s.p. stanovuje, kedy možno konať v neprítomnosti účastníka a akým spôsobom je potrebné ospravedlniť neprítomnosť pre zdravotný stav účastníka. Svojvoľné opustenie pojednávacej miestnosti nemožno posudzovať ako konanie v neprítomnosti účastníka. Ani uvedená odvolacia námietka otca neobstojí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 167 O.s.p. Odvolací súd potvrdil podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne a námietky otca vyhodnotil ako nedôvodné. Na záver odvolací súd opätovne upozorňuje, že ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého účelom je upraviť pomery dieťaťa v jeho záujme a v tomto prípade tiež stabilizovať pomery dieťaťa, ktoré nemá byť zaťažované pretrvávajúcim konfliktom rodičov. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.