Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212507 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208212507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: X.. S. W., D. X. K. XXX, H., zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, Partizánska 197, Hnúšťa, proti odporcovi: N. I. I., O..I.., I. I. D. XX, D., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného I. D. X., U. A. XX.V.D. XXXX, Č..J.. XC/XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a . V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení a jej dodatkov, uzavreté XX.XX.XXXX, s okamžitou platnosťou vykonané listom odporcu zo XX.XX.XXXX, doručené navrhovateľovi XX.XX.XXXX a ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej dňa XX.XX.XXXX, vykonaná listom odporcu z XX.XX.XXXX, ktoré bolo navrhovateľovi doručené XX.XX.XXXX, sú neplatné. Rozhodol tak podľa § 344, § 652 ods. 1 a § 669a Obchod. zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tzv. druhé odstúpenie od zmluvy doručené navrhovateľovi XX.XX.XXXX je neplatné z dôvodu už predchádzajúceho doručenia odstúpenia od zmluvy z toho istého titulu a skutkového základu, pričom poukázal, že ide o jednostranný právny úkon, ktorého zmena je možná najneskôr do doručenia pôvodného úkonu, čo sa v danom prípade nestalo a druhé odstúpenie od zmluvy bez odvolania prvého a súhlasu druhej strany je neplatné, keď žalovaný stratil právomoc disponovať s týmto úkonom XX.XX.XXXX. Odstúpenie od zmluvy doručené navrhovateľovi XX.XX.XXXX taktiež posúdil ako neplatné z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy mal odporca cestou svojho splnomocneného zástupcu od vyšetrovateľa vedomosť o naplnenom dôvode odstúpenia od zmluvy na strane navrhovateľa a keďže ho nepoužil, uzavrel novú zmluvu, takže na tento dôvod pre novú úpravu ich obchodného vzťahu rezignoval. Túto skutočnosť mal za preukázanú výpoveďou svedka X.. Š. K.Q., ktorý uviedol, že tak ako vždy v jeho dlhoročnej praxi, tak aj v predmetnom prípade informoval zástupcu odporcu o celom okruhu obvinených a nielen o obvinenej Z.. Výpoveď svedka J. vyhodnotil ako menej dôveryhodnú, pretože vo svojej pôvodnej výpovedi uviedol, že na súvislosti s identifikáciou okruhu obvinených si nespomína a okrem toho poukázal na to, že ide o zamestnanca žalovaného a svedok X.. Š. K. nemá žiadne väzby na účastníkov. Námietku formálnych nedostatkov odstúpenia od zmluvy vyhodnotil ako nedôvodnú, keď obsah odstúpenia zodpovedá vymedzeniu určitosti a zrejmosti právneho úkonu a vôle jeho autora z hľadiska obchodnoprávnej úpravy, kedy navrhovateľ, ktorý mal vedomosť o svojom trestnom stíhaní, mohol a mal správne pochopiť aj predmetný právny úkon. Uviedol, že naliehavý právny záujem navrhovateľ preukázal potrebou predmetného určenia, nakoľko v danom prípade od neho závisí režim odstupného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 100% náhradu trov konania, vyčíslenú v samostatnom uznesení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že až po uzavretí zmluvy o obchodnom zastúpení dňa XX.XX.XXXX sa dozvedel, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie, ktoré začalo ešte pred uzatvorením zmluvy. Bezodkladne potom, čo získal vedomosť o trestnom stíhaní navrhovateľa, uplatnil č.l. VII. bod 8 predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého v prípade, ak je na zástupcu (t.j. navrhovateľa) vznesené obvinenie orgánmi činnými v trestnom konaní, vznikne N., O..I.. (odporcovi) právo od uvedenej zmluvy odstúpiť. Podľa jeho názoru toto odstúpenie od zmluvy bolo platné, pretože nemal žiadnu vedomosť o trestnom stíhaní navrhovateľa pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Ďalej uviedol, že začiatkom K. XXXX od orgánov činných v trestnom konaní sa dozvedel o trestnom stíhaní navrhovateľa, avšak nedozvedel sa dôvody trestného stíhania; následne dňa XX.XX.XXXX odstúpil od predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení a pretože v tomto odstúpení nebol dôvod odstúpenia úplne presne skutkovo vymedzený, iba v ňom bolo poukázané na príslušné ustanovenie článku a bodu zmluvy, ktorý bol naplnený, opätovne odstúpil od predmetnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. V tomto druhom odstúpení od zmluvy je dôvod odstúpenia formálne aj skutkovo presne vymedzený. Konvalidoval tým možný dôvod neplatnosti prvého odstúpenia od zmluvy. V prvom odstúpení nemohol presne skutkovo vymedziť dôvody odstúpenia, pretože sa ich od orgánov činných v trestnom konaní dozvedel až XX.XX.XXXX. Trvá preto na tom, že minimálne druhé odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa XX.XX.XXXX je platné po formálnej aj materiálnej stránke. Namietal, že jeho zamestnanec pán Ľ. J. bol ako svedok-poškodený vypočutý v súvislosti s trestným stíhaním N.. K. Z. a nie k trestnému stíhaniu navrhovateľa; k osobe navrhovateľa sa p. J. počas celého výsluchu ako k trestne stíhanému nevyjadril a nebola mu oznámená skutočnosť, že je popri p. Z. trestne stíhaný v tej istej veci aj navrhovateľ. Poukázal na to, že p. J. vo svoje svedeckej výpovedi jasne uviedol, že išlo výlučne o výsluch k trestnému stíhaniu p. Z.. Keďže výpovede svedkov p. Ľ. J. a vyšetrovateľa mjr. X.. Š. K. si odporujú, považuje za jednoznačný dôkaz , ktorý potvrdzuje vyjadrenie p. J.Í., zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa žiadnym spôsobom priamo ani nepriamo neuvádza skutočnosť, že popri stíhanej Z. je trestne stíhaný aj navrhovateľ. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume XX,XX €.. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že tzv. druhé odstúpenie od zmluvy doručené mu XX.XX.XXXX je neplatné, keďže odporca stratil právomoc disponovať s týmto úkonom XX.XX.XXXX a považoval za irelevantné tvrdenie odporcu v jeho odvolaní, že k druhému odstúpeniu nedošlo omylom alebo chybnou formuláciou, ale z opatrnosti, ak by bolo prvé odstúpenie označené pre absenciu presného skutkového vymedzenia za neplatné. Správne podľa jeho názoru súd prvého stupňa vyhodnotil aj vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede, keď prihliadol na skutočnosť, že svedok Ľ. J. je zamestnancom odporcu. Poukázal na to, že dôvod na možné odstúpenie od zmluvy podľa § 344 Obch. Zákonníka môže nastať až potom, ako je zmluva uzatvorená. V danom prípade však bolo preukázané, že po uzavretí zmluvy o obchodnom zastúpení nenastala taká právna skutočnosť, na základe ktorej by odporca podľa čl. VII. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť. Účinky platne uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení z XX.XX.XXXX, vzájomné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy nastávajú dňom jej platného uzatvorenia a nemôžu sa vzťahovať na právne skutočnosti, ku ktorým došlo pred účinnosťou zmluvy o obchodnom zastúpení. Keďže obvinenie mu bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa Okresného W. N., Ú.W. S. O. J. N. W. I., I..U.. V.-XXX/OEK-W.-XX U. XX.XX.XXXX, t.j. pred uzavretím zmluvy o obchodnom zastúpení a odporca v čase uzatvárania tejto zmluvy o vznesení obvinenia vedel, nemožno jeho odstúpenie od zmluvy považovať za platné. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo bez tohto určenia by sa stalo právne postavenie neistým a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne postavenie navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Určovacia žaloba má teda preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V zásade teda platí, že možnosť návrhu (žaloby) na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na návrhu (žalobe) určovacej, pričom tento predpoklad nemožno chápať všeobecne. V prípade ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a môže sa ňou predísť návrhu na plnenie. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení. Naliehavý právny záujem na tomto určení v návrhu (žalobe) odôvodnil tým, že určením platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy bude daný právny základ zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená či už neplatným odstúpením od zmluvy a v takom prípade za škodu bude zodpovedať odporca, alebo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom z dôvodu nezákonného vznesenia obvinenia a v takom prípade si bude škodu uplatňovať od štátu. Ďalej uviedol, že bez určenia platnosti odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení je uplatnenie jeho práva na náhradu škody veľmi neisté. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX doplnil právny záujem na určovacej žalobe potvrdeniami o jeho províziách za rok XXXX, XXXX, ktoré v prípade úspechu v tomto konaní môže uplatniť či už voči štátu alebo odporcovi. Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že svoje právne postavenie vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení odporcom považuje za neisté a to najmä pokiaľ ide o uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť neplatným odstúpením od zmluvy odporcom, z čoho je zrejmé, že má záujem domáhať sa finančného plnenia z dôvodu porušenia jeho práva a preto v danom prípade nemôže byť právnym prostriedkom ochrany jeho práva určovacia žaloba, ktorá má preventívnu povahu, pretože pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že neplatným odstúpením od zmluvy odporcom mu vznikla škoda, tento jeho nárok nemožno uspokojiť v konaní o žalobe určovacej, právnym prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia jeho práva na náhradu škody je žaloba na plnenie. Skutočnosť, že navrhovateľ považuje za neisté uplatnenie jeho práva na náhradu škody, nemožno považovať za taký stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by zakladal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keď túto otázku môže súd posúdiť ako predbežnú v konaní o plnenie. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci nesprávne aplikoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, keď dospel k záveru, že od tohto určenia závisí v danom prípade režim o odstupnom a tým je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1,2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si nárok na ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech aj v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože ani tento nárok si odporca neuplatnil riadnym návrhom, v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.