Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/334/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222003 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208222003.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu E Foto s.r.o., Vodičkova 682/20, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 415 488, vo veci organizačnej zložky E Foto s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7, Bratislava, IČO: 31 813 224, zast. advokátkou JUDr. Evou Cubinkovou, Mickiewiczova 2, Bratislava proti žalovanému AUPARK a. s., Einsteinova 18, Bratislava, IČO: 35 781 939, zast. advokátkou Mgr. Editou Pfundtner, Tupého 23, Bratislava, o 29.133,02 EUR s prísl., a o odvolaní obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 24Cb/269/2008-213 z 11. mája 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 24Cb/269/2008-213 zo dňa 11.5.2011 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.754,41 EUR s 10% p. a. úrokom z omeškania od 14. februára 2009 do zaplatenia zamietol, vo zvyšnej časti konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 1.210,41 EUR po právoplatnosti rozsudku prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.121,24 EUR náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a žalovaným bola dňa 14. novembra 2001 uzatvorená v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe platne uzatvoreného dodatku č. 3 k zmluve sa stal nájomcom žalobca, vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava V v konaní pod sp. zn. 32C/225/2004 mal za nesporné, že žalovaný platne od zmluvy odstúpil, pričom k ukončeniu nájmu vzhľadom na znenie čl. 6 ods. 6.1 dodatku č. 2 k predmetnej zmluve došlo dňom 31. októbra 2004, deň nasledujúci teda 1. november 2004 posúdil ako prvý deň, kedy mohol žalobca uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to na základe zmluvne zloženého preddavku 5.702,48 EUR (171.793,- Sk) a podanie žaloby dňa 29. októbra 2008 za oneskorené uplatnenie práva vzhľadom na úpravu premlčacej lehoty v § 107 Obč. zák. Za oneskorene uplatnený po uplynutí premlčacej doby považoval aj druhý nárok na vrátenie bez právneho dôvodu dňa 16. decembra 2004 zaplatenej sumy 257.518,- Sk, nakoľko prvým dňom plynutia subjektívnej lehoty bol 23. február 2005 a objektívnej lehoty 17. december 2004. So zreteľom na uvedené a vznesenie námietky premlčania žalovaným žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.754,41 EUR s príslušenstvom ako oneskorene podanú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a vznik trov na právnom zastúpení za 3 úkony právnej služby v sadzbe 453,14 EUR a to prevzatie a príprava veci, písomné podanie zo dňa 30. apríla 2009 a 27. februára 2009 a tri úkony právnej pomoci po 253,94 EUR a to písomné podanie zo dňa 23. marca 2010 a účasť na pojednávaniach dňa 23. februára 2010 a 11. mája 2011. Súd prvého stupňa nepriznal právnej zástupkyni žalovaného náhradu odmeny spolu s daňou z pridanej hodnoty, nakoľko nepredložila súdu dôkaz, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. Výrok týkajúci sa vrátenia súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 a 4 zák. 71/1992 Zb. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné a nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p.. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď pri určení lehoty premlčania mal vychádzať z ustanovenia § 261 ods. 6 v znení zák. č. 432/2004 Z. z. účinného od 1. októbra 2004. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaniach vedených pod sp. zn. M Obdo V 2/2000 a 1 Obdo V 5/2008, v ktorých najvyšší súd riešil otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že pokiaľ vzťahy medzi účastníkmi konania nezodpovedajú definícii § 261 Obch. zák. majú charakter obchodných záväzkových vzťahov, pričom aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obch. zák., keďže na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka niet dôvodu, pretože otázka premlčania je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka. Proti časti tohto rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania, podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať mu náhradu odmeny spolu s daňou z pridanej hodnoty, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného vo vyčíslení trov uviedla, že je platcom dane z pridanej hodnoty spolu s uvedením identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty, ktoré bolo pridelené Daňovým úradom Bratislava III. Vo zvyšnej časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že je nesporné, že vzťah, z ktorého si žalobca svoj nárok uplatňuje nevznikol z podnikateľskej činnosti, nakoľko uplatnené nároky vznikli až po účinnom ukončení obchodno-záväzkového vzťahu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a následne nezistil dostatočne skutkový stav. Odvolací súd síce vzhľadom na § 135 O.s.p. nie je v prejednávanej právnej veci viazaný rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré odvolateľ poukazoval, nakoľko neboli vydané v súvislosti s týmto konaním, avšak nevidiac dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od ustálenej judikatúry, ktorá je aplikovateľná na prejednávaný prípad dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obch. zák. Vzťah medzi účastníkmi má nepochybne záväzkový charakter, pretože záväzky podľa § 489 Obch. zák. vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia a má obchodnoprávnu povahu, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týka ich podnikateľskej činnosti, lebo obidvaja účastníci sú podnikatelia. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, prenájom nehnuteľností patrí medzi predmet činnosti žalovaného a spor sa týka nebytového priestoru, v ktorom žalobca vykonával jeho podnikateľskú činnosť. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca náhradu DPH síce požadoval, vo vyčíslení uviedol aj identifikačné číslo avšak tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, nepredložil dôkaz, že právna zástupkyňa je platcom dane. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.