Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/194/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222003 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208222003.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu E Foto s.r.o., Vodičkova 682/20 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 15 488, vo veci organizačnej zložky: E Foto s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7 Bratislava, IČO: 31 813 224, práv. zast. Advokátska kancelária Cubinková, s.r.o., Mickiewiczova 2 Bratislava, proti žalovanému AUPARK a.s., Einsteinova 18 Bratislava, IČO: 47 240 377, práv. zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava o zaplatenie 8.754,41 EUR s príslušenstvom a odvolaní obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej zamietajúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77 EUR istiny s 10% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania v sume 2.648,70 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu a v časti týkajúcej sa zaplatenia 6.124,64 EUR s príslušenstvom žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č. 3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd za to, že ku skončeniu daného zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Súd konštatoval, že nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom, kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 EUR (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 EUR (pred čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 EUR) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokom uplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení č.k. 3Cob/334/2011-242 z 5.decembra 2012. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v danom konaní po čiastočných späťvzatiach žaloby v sume 8.754,41 EUR okrem námietky premlčania žalovaný ako takú nerozporoval, zo strany žalovaného však boli vo forme procesnej obrany uplatnené na započítanie nároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 8.236,30 EUR, voči ktorým uplatnil žalobca námietku premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to vzhľadom na potrebu uplatňovania právneho režimu Obchodného zákonníka v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a s poukazom na znenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 EUR. V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 EUR), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume 40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 EUR) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 EUR, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 EUR) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004, pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- EUR. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 EUR (5.912,89 EUR + 40,75 EUR + 171,- EUR) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. V zostávajúcej časti súd kvalifikoval obranu žalovaného ako nedôvodnú a nepreukázanú, nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov v uplatňovaných výškach, žalovaný nepreukázal reálne vynaloženie nákladov predstavujúcich náklady za osvedčenie právne významnej skutočnosti a pokiaľ ide o uplatňované náklady na trovy konania, v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že o týchto trovách dotknutých súdnych konaní právoplatne rozhodli konajúce súdy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, že určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77 EUR s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 6.124,64 EUR s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval ďalej, že prevažný úspech vo veci mal žalovaný, ktorému v priebehu konania vznikli trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého od 89%-ného úspechu žalovaného odpočítal 11%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho súd priznal žalovanému náhradu 78% vzniknutých trov konania v sume 2.648,70 EUR. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obidvaja účastníci konania. Žalobca podal včas odvolanie do zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania, navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom k žalovaným uplatneným proti pohľadávkam v celkovej sume 6.124,64 EUR s poukazom na § 404 ods. 1 Och. zák., pričom v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom rozhodnutí riadne a určito neodôvodnil, ktoré z priznaných vzájomných pohľadávok považuje za vzťahujúce sa k tej istej zmluve, prípadne k závislým zmluvám, hoci zodpovedanie tejto otázky má pre vec podstatný význam. Namietal, že ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 EUR nie je nárokom zo zmluvy ale majetkovým prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a taktiež nárok na zaplatenie sumy 3.051,93 EUR, taktiež nie je nárokom zo žiadnej zmluvy ale táto pohľadávka vznikla dňa 16.12.2004 poskytnutím plnenia zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Vyslovil názor, že v danom prípade je možné aplikovať § 404 ods. 1 Obch. zák., nakoľko účastníkmi uplatnené nároky sa nevzťahujú k tej istej zmluve ani k viacerým zmluvám, ktoré by mali povahu závislých zmlúv. Ďalej namietal, že premlčacia doba žalobcom uplatnených pohľadávok začala plynúť u pohľadávky v sume 5.702,48 EUR dňom 31.10.2004 v zmysle § 394 ods. 1 Obch. zák. a u pohľadávky v sume 3.051,93 EUR dňom 17.12.2004, pričom nárok vznikol dňa 16.12.2004 a beh premlčacej lehoty sa riadi § 391 ods. 1 Obch. zák.. Konštatoval, že splatnosť obidvoch žalovaných pohľadávok nastala dňom 13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému), keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie v súlade s § 340 ods. 2 Obch. zák., ktorým sa riadi splatnosť žalobcových pohľadávok. Napokon konštatoval, že u obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. v deň uplatnenia predmetných pohľadávok na súde. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania uviedol, že všetky priznané trovy nepovažuje za účelne vynaložené a žiadal použiť pri rozhodovaní o trovách § 150 ods. 1 O.s.p. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a to do sumy 1.637,21 EUR podal včas odvolanie žalovaný, navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a priznanú sumu 2.629,77 EUR použiť o túto sumu, ktorá predstavuje uplatnené prevádzkové náklady. Poukázal na to, že žalobca aj po platnom a účinnom odstúpení zo strany žalovaného od zmluvy o nájme naďalej užíval nebytové priestory /pôvodný predmet nájmu/ t.j. od 1.11.2007 do 22.2.2005. Konštatoval, že aj počas tejto doby užívania boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytované všetky služby, ktoré sa mu poskytovali počas trvania nájmu. Uviedol, že dodanie služieb je nesporné, nakoľko bez nich by žalobca nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť v priestoroch. Zdôraznil, že jednoznačným až laickým porovnaním uplatneného návrhu a fakturovaných súm je jasné, že žalovaným uplatňovaná suma vlastných prevádzkových nákladov ako aj spoločných prevádzkových nákladov plne zodpovedá doterajším fakturovaným hodnotám, ktoré boli žalobcom uhradené pred skončením nájmu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevypočul svedkov, ktorí mohli objasniť skutočnosti ohľadne prevádzkových nákladov spojených s užívaním priestorov. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaným predložené faktúry nepreukazujú rozsah bez právneho dôvodu dodanej a navrhovateľom spotrebovanej vody a elektrickej energie v období od 1.11.2004 do 22.2.2005. Pokiaľ ide o žalovaným predložený dôkaz - rozpis spotreby vlastných prevádzkových nákladov žalobcu v rozhodnom období uviedol, že predmetná listina nie je datovaná, nie je z nej zrejmé, kto ju vyhotovil a nie je podpísaná. Poukázal na to, že takéto nedostatky má aj žalovaným predložený sumár prevádzkových nákladov za rok 2005 a aj rozpis spoločných prevádzkových nákladov. Poukázal na to, že žalovaný žiadal rozhodnúť na základe listín ním predložených a keďže bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nie sú už splnené zákonné podmienky na vykonanie ním navrhnutých dôkazov. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti ale iba čo do zaplatenia sumy 1.637,21 EUR a v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že rozsudok je iba v časti vecne správny, keď v zamietajúcej časti súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a preto nezistil dostatočne skutkový stav. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto v tejto časti (o zaplatenie 1.637,21 EUR, v ktorej žalovaný rozsudok napadol) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval obranu žalovaného v časti týkajúcej sa vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za nepreukázanú, keď ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal reálne vynaloženie nákladov v rozsahu v akom ich uplatňoval proti žalobcovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaným predložený dôkaz označený ako sumár prevádzkových nákladov ani rozpis vlastných prevádzkových nákladov nemožno považovať za dôkaz preukazujúci žalovaným uplatňované nároky, keď z obsahu týchto listín nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, nie sú podpísané a nie je preskúmateľné, z čoho jednotlivé položky reálne vychádzajú a overiť tak, že zodpovedajú skutočnosti. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 2.4.2014 vyjadril, že doklady preukazujúce vykonanie odpočtov, na základe ktorých boli vyčíslené vlastné prevádzkové náklady nemá k dispozícii ale boli vyhotovené na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a týchto navrhol vypočuť. Ani odvolací súd nepovažuje doplnenie dokazovania týmto smerom za účelné, keďže sa nároky žalovaného týkajú obdobia od 1.11.2004 do 22.2.2005, od obdobia ktorého uplynulo vyše 10 rokov a je nanajvýš nepravdepodobné aby si zamestnanci žalovaného po tak dlhý čas pamätali hodnoty namerané v rokoch 2004 a 2005. So zreteľom na uvedené ani odvolací súd návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania nevyhovel. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa považoval za dôvodnú obranu žalovaného z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celovej výške 6.124,64 EUR (5.912,89 EUR + 40,75 EUR + 171,- EUR) a z toho dôvodu vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok žalobu v časti zamietol. Žalobca sa k obrane žalovaného podrobne vyjadril prípisom zo dňa 3.12.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú a tento svoj záver stroho odôvodnil len potrebnou aplikáciou úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku a odkazom na § 404 ods. 1 Obch. zák. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že záver súdu prvého stupňa o včasnom uplatnení jednotlivých nárokov žalovaného a o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania nemožno pre nedostatočnosť odôvodnenia preskúmať, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy presne začala plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby, prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404 ods. 1 Obch. zák. a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Za tohto stavu nemožno dospieť k bezpečnému záveru, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním v rozsahu v akom ho konštatoval súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné sa obranou žalovaného opätovne zaoberať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.