Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205414 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209205414.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej právnej veci navrhovateľky: K. W., bytom D., W. XX, proti odporkyni: Ľ.Í. W., bytom D., D. XX, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. júna 2011 č.k. 18C 92/2009-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti trov konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 50,- € od 20.04.2009 do 31.08.2010, zročné výživné za obdobie od 20.04.2009 do 31.08.2010 v sume 735,53 € jej povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- €, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca pod stratu výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku konanie zastavil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine a mal za preukázané, že navrhovateľka od podania návrhu 20.04.2009 do 31.08.2010 nebola schopná sa sama živiť, bola študentkou strednej školy, od 03.09.2010 je zamestnaná a zárobkovo činná, v ktorom zmysle upravila aj svoj návrh. Mal tiež preukázané, že od februára 2009 navrhovateľka nežila v spoločnej domácnosti s rodičmi z dôvodu, že títo si voči nej neplnili vyživovaciu povinnosť a hlavným dôvodom bol alkoholizmus rodičov, ktorý bol u matky (odporkyne) preukázaný zo spisu sp.zn. 12C 445/1999, z ktorého vyplýva, že odporkyňa nadmerne a často požívala alkoholické nápoje, menila zamestnanie, od 01.06.2010 poberá 62,50 € mesačne ako dávku v hmotnej núdzi. Vyslovil, že odporkyňa mala a má všetky možnosti sa riadne zamestnať a liečiť sa zo závislosti na alkohole, čo však nevyužíva a neprejavuje dostatočný záujem o prácu a snahu riešiť svoje problémy. Považoval návrh navrhovateľky na určenie výživného za dôvodný a 50,- € mesačne za primeranú. Zročné výživné za obdobie od 20.4.2009 do 31.8.2010 v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p, povolil odporkyni splácať po 20,- € mesačne pod stratou výhody splátok. Pri stanovovaní výšky zročného výživného zohľadnil alikvotnú časť výživného 11,33 € za 11 dní od mesiaca apríl 2009, keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 20.04.2009 a tiež 83,- € v prospech odporkyne, ktoré odporkyňa zaplatila 08.06.2009 (16,60 €) a 13.07.2009 16,60 €, 21.01.2010 33,20 € a 25.01.2010 16,60 €, 13.07.2009 16,60, 21.01.2010 33,20 € a 25.01.2010 16,60 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, úspešnej v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich nepožadovala a ani jej žiadne trov v konaní . Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala zrejme napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť dôvodiac tým, že navrhovateľka pracuje a zarába 741,71 € netto, nebola informovaná, že navrhovateľka ukončila školu. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zák. o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zák. o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti jeho potrieb, ktorou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Tieto odôvodnené potreby sú však ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného. Subjektívne možnosti povinného rodiča sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia pracovného pomeru. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, teda keď získa pravidelný príjem. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov sa akceptuje štúdium. Navrhovateľka si svojim návrhom uplatnila voči odporkyni nárok na výživné za obdobie od 20.04.2009 do 31.08.2010 z dôvodu, že toto jej odporkyňa dobrovoľne neuhrádzala a od februára 2009 žije v podnájme a študovala na I. v D., ktoré ukončila a od 03.09.2010 sa zamestnala a dosahuje pravidelný mesačný príjem. Odporkyňa už predtým zanedbávala svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, o čom svedčí aj uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 28.01.2010 č. 1Pv 982/08-11, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené voči odporkyni pre prečin zanedbania povinnej výživy. Taktiež zo spisu, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 12C 445/99 vyplýva, že odporkyňa požívala alkoholické nápoje, často menila zamestnania, alebo aj nepracovala. Z tohto dôvodu bolo možné považovať konanie odporkyne za zbavovanie sa možnosti riadne pracovať a dosahovať riadny príjem. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na výživné požadované za obdobie od 20.04.2009 do 31.08.2010, kedy študovala, nemala pravidelný príjem trvalého charakteru a bola odkázaná na výživné zo strany rodičov, teda aj odporkyne, až do septembra 2010, kedy sa zamestnala a stala sa zárobkovo činnou, bol dôvodný. Za primerané výživné považoval odvolací súd aj navrhovateľkou uplatnené a súdom prvého stupňa jej priznané v sume 50,- € mesačne, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené ohraničené obdobie po zohľadnení alikvotnej časti uhradeného výživného odporkyňou za primerané. Námietka odporkyne uvedená v odvolaní, že navrhovateľka už pracuje a zarába, nebola dôvodná, pretože výživné bolo určené len za obdobie, počas ktorého študovala a nemala svoj pravidelný príjem a do septembra 2010, kedy sa zamestnala. Taktiež bola irelevantná námietka odporkyne, že nebola informovaná, či navrhovateľka ukončila školu, ani jej námietka, že je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce už aj vzhľadom na vyššie uvedené. Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.