Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/372/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305204865 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1305204865.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : U. Š., W. W., W. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Bratislava, Nám. Slobody 10, proti odporcom : MAC TV, s.r.o., Bratislava, Brečtanova 1, zastúpená Mgr. Petrom Ďurčekom, advokátom, Bratislava, Radvanská 29, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : MAYA, s.r.o., Bratislava, Čajakova 13, zastúpená JUDr. Jozefom Novákom, advokátom, Bratislava, Karpatská 18, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 6. 2010 č.k. 21C 73/2005 - 187, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa ospravedlnenia z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaslať navrhovateľke list v tomto znení : „Ospravedlňujeme sa Vám za protiprávne odvysielanie záznamu v relácii Dievča za milión“, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na ochranu osobnosti, ktorým sa voči odporcovi domáhala uloženia povinnosti napísať a zaslať jej list znenia : „Ospravedlňujeme sa Vám za protiprávne a Vašu osobu znevažujúce odvysielanie záznamu v relácii Dievča za milión“, ako aj zaplatenia sumy 9.958,17 € ( 300.000,- Sk ) titulom náhrady nemajetkovej ujmy; odporca zasiahol do jej osobnostných práv tým, že bez jej súhlasu odvysielal záznam, v ktorom navrhovateľka vystupovala, čím došlo k zníženiu jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o ust. § 11, § 12 ods. 1, 2, 3, § 13 ods. 1, 2, 3 Obč.zák. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že v r. 2004 došlo k odvysielaniu relácie „Dievča za milión“, ktorá obsahovala aj scénku nakrútenú skrytou kamerou, v ktorej vystupovala navrhovateľka. Predmetom scénky bolo „nachytanie“ okrem iných osôb i navrhovateľky svedkyňou O. E. ako súťažiacou v tejto relácii tým, že svedkyňa sa vydávala za Maďarku zle hovoriacu po slovensky, ktorá navrhovateľku požiadala o pomoc pri prečítaní listu. Navrhovateľka však v konaní nepreukázala presný obsah odvysielanej scénky, presný obsah odvysielanej relácie; obsah scénky či relácie nemal súd prvého stupňa preukázaný ani zo svedeckých výpovedí či listinnými dokladmi z internetu, týkajúcimi sa relácie „Dievča za milión“. Keďže nebol preukázaný obsah odvysielanej scénky, nemohol tak súd posúdiť, či došlo k porušeniu osobnostných práv navrhovateľky a v akej miere. Výpovede samotnej navrhovateľky, ako i svedkov o obsahu odvysielanej scénky nedovoľujú posúdiť oprávnenosť nároku navrhovateľky, navyše z výpovedí svedkov B. X., W. X., P.. P. U. Y. T. P. ani nevyplýva, že by odvysielanie predmetnej scénky u nich vyvolalo zníženie dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne obsahu odvysielanej scénky, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol s tým, že uplatnené formy zadosťučinenia už nevyhodnocoval. Ako nadbytočný zamietol prvostupňový súd návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom P. E. na preukázanie, či bol daný súhlas navrhovateľky s odvysielanou scénkou, a to z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala skutkový základ žaloby. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66 € titulom súdneho poplatku za odvolanie, keď trovy právneho zastúpenia si odporca nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal ich náhradu vo výške 2.788,17 €, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia. Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote podaným odvolaním navrhovateľka; rozsudok súdu prvého stupňa napadla v celom jeho rozsahu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že jej návrhu vyhovie a prizná jej aj náhradu trov celého konania. V odvolaní navrhovateľka poukazovala na to, že vo svojom v poradí prvom rozsudku súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel v časti povinnosti odporcu ospravedlniť sa, návrh navrhovateľky v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Krajský súd v Bratislave v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na dôkazné bremeno navrhovateľky a potrebu preukazovania odvysielanej relácie. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie o výsluchy svedkov, pričom odmietol vypočuť navrhnutého svedka P. E., ktorého výsluch akcentoval aj krajský súd. Prvostupňový súd druhýkrát o návrhu navrhovateľky rozhodol tak, že jej návrh zamietol v celom rozsahu. So závermi súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca odvysielal vo svojej televízii JOJ predmetnú reláciu a že túto vyrobil vedľajší účastník na strane odporcu. Odporca s vedľajším účastníkom tiež potvrdili, že s navrhovateľkou rokovali o mimosúdnom urovnaní sporu. Nesporná bola aj skutočnosť, že s navrhovateľkou bola nasnímaná scénka, na zverejnenie ktorej navrhovateľka nedala súhlas. Tieto nesporné skutočnosti by sa preto vôbec nemali dokazovať. Odporca a vedľajší účastník rozporovali len to, že scénka bola dehonestujúca. Vychádzajúc z uvedeného by mal potom súd považovať za nesporné, že odporcovia zasiahli do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, pretože vyhotovili a zverejnili snímku, na ktorej zverejnenie nemali od navrhovateľky súhlas. Tým je preukázaný zásah do jej práv v zmysle § 11 Obč.zák. Ako sporný sa mal skúmať len obsah snímky a jej dopad na osobnosť navrhovateľky, keď iba tieto skutočnosti odporca s vedľajším účastníkom spochybňovali. Svedkovia navrhovateľky popísali scénku, z ktorej vyplýva jej zosmiešňujúci obsah a svedkovia tiež vypovedali, že boli udivení, že navrhovateľka v tejto scénke vystupuje. Po vysvetlení, že sa tak stalo bez jej súhlasu, to pochopili a nezostali na navrhovateľku nahnevaní, alebo sa jej neposmievali. Preukázali však, že snímka pôsobila znevažujúco, k charakteru a osobe navrhovateľky sa nehodila. Takýto dopad postačuje na vyhodnotenie, že scénka negatívne vplývala na samotnú navrhovateľku tým, že bola odvysielaná a tiež na okruh jej známych. Odporca sa v konaní bráni tým, že navrhovateľka je povinná preukázať odvysielanie predmetnej scénky, jej obsah, presný čas odvysielania. Pred vynesením napadnutého rozsudku bol text ospravedlnenia upravený tak, že už nebolo nutné upresňovať presný deň vysielania. Podstatné je, že k odvysielaniu scénky došlo v danej relácii. O tvrdení odporcu, že nahrávku už nemá k dispozícii, je možno dôvodne pochybovať, nakoľko ju sám zhotovil. Navrhovateľka má preto za to, že odporca nahrávku odmietol poskytnúť, nakoľko by jasne preukázala stupeň a mieru zosmiešnenia navrhovateľky. Odporca nesie za odvysielanie plnú zodpovednosť, napriek tomu, že výrobcom a bezprostredným porušiteľom práv navrhovateľky bol vedľajší účastník. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k protiprávnemu odvysielaniu scénky, ktorej hlavným účelom bolo nevedomky nachytať ľudí a vykresliť ich ako osoby s nízkym intelektom, trpiacich demenciou alebo inou disfunkciou. Navrhovateľka si bola vedomá takéhoto účelu spomínanej scénky, a preto odmietla poskytnúť súhlas na jej odvysielanie. Navrhovateľka si tiež bola vedomá negatívnej reakcie jej blízkeho okolia. Ako predpokladala, nevyhla sa po odvysielaní relácie posmeškom zo strany blízkych ľudí ale aj ľudí, s ktorými prichádza do bežného kontaktu. Navrhovateľka je v penzijnom veku, celý život pracovala v Slovenskej televízii, požívala vážnosť okolia. Navrhovateľka napadnutý rozsudok označila za voči nej nespravodlivý; hoci odporca nesporne zverejnil obrazový záznam bez jej súhlasu, súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľku sankcionoval náhradou vysokých trov. Aj keby súd prvého stupňa dospel k záveru, že snímka nebola dehonestujúca, je nesporné, že bola nezákonná a zasluhuje si minimálne ospravedlnenie za samotné odvysielanie. Navrhovateľka však trvala v odvolaní na tom, že preukázala aj obsah scénky a jej vnímanie okolím. Namieste bolo preto nielen ospravedlnenie, ale aj náhrada nemajetkovej ujmy. Odporca s vedľajším účastníkom vytvorili komerčne úspešnú reláciu a za tým účelom použili aj nezákonne zhotovenú snímku. Finančná náhrada požadovaná navrhovateľkou mala mať nie náhradový ale aj preventívno-sankčný charakter. Médiá nemajú právo beztrestne zasahovať do práv občanov. Rôzni politici a verejní činitelia, ktorí majú vyšší prah odolnosti a tolerancie voči mediálnym zásahom, požadujú v prípade zásahu omnoho vyššie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorým súdy často vyhoveli. Navrhovateľka požaduje omnoho menej a z nároku na náhradu by nemala byť vylúčená len preto, že je neznámym občanom. Veľmi tvrdý dopad na navrhovateľku má náhrada trov konania; ak by súd nevidel vôbec porušenie práv navrhovateľky, mal postupovať podľa § 150 O.s.p. a navrhovateľku nezaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania. Pre aplikáciu § 150 O.s.p. zo sociálnych dôvodov sú splnené všetky podmienky - navrhovateľka bola poškodená, je dôchodkyňa. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu trovy konania. Poukazoval na to, že program vytvoril na svoje vlastné náklady a zodpovednosť vedľajší účastník; odporca mal za to, že sú splnené všetky podmienky na jeho odvysielanie. Trval na tom, že v konaní nebol preukázaný obsah relácie, takže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. Zo svedeckých výpovedí vyplýva len, že svedkovia navrhovateľku v odvysielanej relácii videli. Účelom odvysielanej scénky nebolo zosmiešniť navrhovateľku, ale preukázať, či je zo strany občanov ochota pomôcť. Odporca trval tiež na tom, že nie sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy - úvahy o komerčnom charaktere relácie a o postavení odporcu na mediálnom trhu sú v tejto súvislosti irelevantné. Pred podaním návrhu na súd sa odporca stretol s navrhovateľkou, pretože mal snahu sa navrhovateľke ospravedlniť, keďže scénka bola odvysielaná bez jej súhlasu; navrhovateľka požadovala spočiatku sumu 20.000,- Sk, ktorú následne zvyšovala. Dodal, že doklad o udelení súhlasu navrhovateľky s odvysielaním záznamu k dispozícii nemá. Rovnako vedľajší účastník na strane odporcu navrhoval napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť s tým, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje. Vedľajší účastník nevedie žiadny obdobný spor, nie je teda snahou vedľajšieho účastníka, aby dochádzalo k zásahom do osobnostných práv. Trval na tom, že bez oboznámenia sa s obrazovým záznamom nie je možné rozhodnúť v prospech navrhovateľky; zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že by došlo k zásahu do jej osobnostných práv. Dodal, že písomný súhlas navrhovateľky s odvysielaním relácie neexistuje; bol daný predbežný ústny súhlas, ktorý bol stiahnutý. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j.v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním svedeckých výpovedí svedkov W. X., P.. P. U. Y. T. P.. Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy ( § 11 Obč.zák.). Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením ( § 12 ods. 1 Obč.zák.). Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona ( § 12 ods. 2 Obč.zák.). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby ( § 12 ods. 3 Obč.zák. ). Podľa § 13 ods. 1 Obč.zák. fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Obč.zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Obč.zák. výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Pojem podobizeň v sebe zahŕňa hmotné zachytenie podoby človeka rôznymi technickými prostriedkami, napr. obrazmi, kresbami, fotografiami, filmom, videozáznamom a pod. Obsahom práva k obrazovej snímke je užívacie a dispozičné právo subjektu vo vzťahu k podobizni. Toto právo zahŕňa oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám, ako aj udeľovať súhlas na jej použitie iným subjektom, alebo povedané inak, oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne ( obrazovej snímky ). Právo zobrazenej osoby udeľovať súhlas na použitie, prípadne rozširovanie podobizne, či iných obrazových snímok, zákon neviaže na žiadnu predpísanú formu; k udeleniu súhlasu tak môže dôjsť aj konkludentne ( mlčky ). Zásadne však platí, že súhlas so zachytením podoby treba odlišovať od súhlasu s použitím a rozširovaním podobizne. Zo samotného udelenia súhlasu zachytenia podobizne nemožno automaticky vyvodzovať aj danie súhlasu na použitie a rozširovanie podobizne. Bez ohľadu na to, či súhlas na použitie ( a rozširovanie ) bol daný výslovne alebo konkludentne, možno udelený súhlas vzťahovať vždy len na také použitie a rozširovanie, ktorého spôsob a rozsah oprávnený subjekt v okamihu udelenia súhlasu poznal ( prípadne poznať musel ) a ku ktorému teda jeho prejav vôle v podobe privolenia smeroval a smerovať vôbec mohol. Aj v prípade práva k podobizni ( obrazovému a zvukovému záznamu ) poskytuje občiansky zákonník právnu ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu stanovuje Občiansky zákonník v ust. § 12 ods. 2, 3 úpravou tzv. zákonnej licencie, a síce pre použitie podobizne a obrazovej snímky k úradným účelom na základe zákona ( § 12 ods. 2 Obč.zák.), ďalej pre účely spravodajstva a na účely vedecké a umelecké ( § 12 ods. 3 Obč.zák. ). Zákonná licencia predstavuje výnimku z inak platnej zásady, že na zachytenie či použitie podobizne zobrazenej osoby je potrebný jej súhlas. Nutno ešte zdôrazniť, že pokiaľ ide o použite podobizne a obrazovej snímky, je z hľadiska neoprávnenosti zásahu bez významu, či má použitie zároveň difamujúci charakter. V riešenej právnej veci bolo dokazovaním preukázané, že navrhovateľka bola zachytená na obrazovom a zvukovom zázname ( vyhotovenom pre účely relácie „Dievča za milión“ ) bez jej súhlasu, ktorý si odporca napokon ani nežiadal. Rovnako tak pred vyhotovením záznamu si súhlas nežiadal ani vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý záznam aj vyhotovil; napokon išlo o výrobu relácie tzv. skrytou kamerou, ktorá bola založená na tom, že navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že je vyhotovovaný obrazový a zvukový záznam jej osoby. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka bola následne po tom, ako sa dozvedela o vyhotovení záznamu, na ktorom je zachytená v scénke pre účely relácie „Dievča na milión“, poskytla súhlas či už odporcovi alebo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, na odvysielanie predmetného záznamu. Naopak, navrhovateľka po celý čas súdneho konania tvrdila, že súhlas od nej vedľajší účastník ( prostredníctvom P. E. ) žiadal, po tom, ako jej bolo oznámené, že bola zachytená tzv. skrytou kamerou pre spomínanú reláciu, pričom ona mu ho odmietla poskytnúť. Rovnako odporca potvrdil, že pristúpil na stretnutia o mimosúdnej dohode medzi ním a navrhovateľkou pred podaním žaloby na súd, a to práve pre chýbajúci súhlas navrhovateľky s odvysielaním scénky. Vedľajší účastník síce na odvolacom pojednávaní dňa 19. 4. 2012 tvrdil, že navrhovateľka mu poskytla „predbežný súhlas“, žiadny však nebol schopný preukázať súdu, hoci dôkazné bremeno o existencii súhlasu zaťažovalo jeho, resp. žalovanú stranu a podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ by či už odporca alebo vedľajší účastník na strane odporcu s takýmto dôkazom disponoval, bol by ho súdu predložil, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti bolo v jeho vlastnom záujme. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd netrval na výsluchu svedka P. E., ktorý za týchto okolností považoval za nadbytočný. Odvysielaním scénky z relácie „Dievča za milión“, v ktorej bola skrytou kamerou zachytená navrhovateľka, ktorá nedala súhlas ani k vyhotoveniu záznamu jej osoby a ani k odvysielaniu obrazového a zvukového záznamu, na ktorom bola zachytená jej osoba, odporca - ako vysielateľ - neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky ( práva na jej podobizeň ), pričom je irelevantné, či tento záznam bol alebo nebol v konečnom dôsledku difamujúci, ako to vyplýva z textu vyššie. Na danú vec sa tiež nevzťahoval žiaden z prípadov už spomínanej zákonnej licencie, pri ktorej súhlas zobrazenej osoby nie je potrebný. Za tento neoprávnený zásah do osobnostných práv ( práva na podobizeň ) navrhovateľky prináleží navrhovateľke náhrada nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o neoprávnený zásah odporcu do práva na podobizeň navrhovateľky vzhľadom na - voči navrhovateľke - difamujúci obsah odvysielanej scénky, odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľka v tejto časti svoje tvrdenia v konaní nepreukázala, a teda neuniesla dôkazné bremeno. Z výpovední účastníkov ( osobitne navrhovateľky ), ale ani svedkov, nebol obsah odvysielanej scénky konkretizovaný natoľko, aby sa z neho dal spoľahlivo vyvodiť záver o jeho difamujúcom ( znevažujúcom, zosmiešňujúcom ) obsahu a o jeho intenzite. V konaní nebolo sporné, že scénka bola natočená skrytou kamerou a podľa základných informácií o jej obsahu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa možno domnievať, že jej účelom bolo pobaviť divákov. Nemožno tiež vylúčiť, že sa tak stalo ( aj ) na úkor navrhovateľky. Ako však už bolo skonštatované, obsah scénky sa dokazovaním nepodarilo skonkretizovať do takej miery, aby bolo možné vyvodiť záver o jej - pre navrhovateľku - znevažujúcom obsahu. Tvrdenie navrhovateľky tak v konaní zostalo dostatočne nepreukázané, v polohe domnienok, na základe ktorých však súd nemohol priznať navrhovateľke ňou uplatňované právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ako následku za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv odvysielaním scénky s difamujúcim obsahom. Bolo už povedané, že odporca zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky vyhotovením a odvysielaním obrazového a zvukového záznamu bez jej súhlasu a že za takýto zásah navrhovateľke prináleží právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Túto navrhovateľka uplatňovala jednak v podobe morálnej satisfakcie - ospravedlnenia vo forme listu s textom : „Ospravedlňujeme sa Vám za protiprávne a Vašu osobu znevažujúce odvysielanie záznamu v relácii Dievča za milión“ a tiež ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Účelom právnych prostriedkov uvedených v ust. § 13 Obč.zák. je dosiahnuť, aby ujma spôsobená poškodenej osobe bola odstránená a aby jej bola zabezpečená náprava, ktorá by zmiernila nepriaznivý následok - utrpenú ujmu na osobnostných právach. Odvolací súd vzhľadom na výsledky dokazovania považoval priznanie morálnej satisfakcie, spočívajúcej v uložení povinnosti odporcovi ospravedlniť sa navrhovateľke za postačujúce a primerané, keď ďalšie - pre priznanie prípadnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch - významné okolnosti zostali v konaní nepreukázané. K neoprávnenému zásahu v súdenej právnej veci došlo televíznym vysielaním, ktoré v zásade býva vždy spojené so širokou publicitou, avšak, ako už bolo opakovane uvedené, bez zistenia konkrétneho obsahu odvysielanej scénky, nebolo možné posúdiť, či scénka pôsobila, pokiaľ ide o osobu navrhovateľky, difamujúco. Z tohoto dôvodu považoval odvolací súd za nutné v časti priznanej morálnej satisfakcie text ospravedlnenia upraviť tak, že z jeho znenia vypustil slovné spojenie „…a Vašu osobu znevažujúce….“ Peňažná satisfakcia navrhovateľke nemohla byť priznaná, nakoľko navrhovateľka nepreukázala v konaní, že uvedeným neoprávneným zásahom odporcu došlo k zníženiu jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti ospravedlnenia za protiprávne odvysielanie záznamu ( § 220 O.s.p. ) a vo zvyšnej zamietajúcej časti ( tj. zvyšok textu ospravedlnenia a uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ) rozsudok potvrdil, ako vecne správny ( § 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách ( celého ) konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech, ktorý v konaní dosiahla navrhovateľka a čiastočný úspech, ktorý v konaní dosiahol odporca, rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.