Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308205014 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308205014.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: N.. H. B., bytom E. X, U., proti odporkyni: H.. U. B., U. XX, U., zast. JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou, Na vŕšku 2, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. apríla 2011 č.k. 28C 57/2008-317, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 62,87 eur k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX v U. na U. I.. Č.. XX, postavenom na pozemku parc. č. XX XXX/XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., miestnej časti U. Q. J., v 1/2-ici a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 250,68 eur. Z dokazovania vykonaného vo veci zistil, že predmetný pozemok a rozostavanú stavbu domu nadobudla odporkyňa od svojich rodičov zmluvou, uzavretou 12.06.1975 za kúpnu cenu 14.906,- Kčs, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom 12.06.1975 pod č. Q. XXX/XX, Q. XXX/XX, stavba rodinného domu bola povolená rozhodnutím Obvodného národného výboru U. Z. (ďalej len „ObNV“) z 08.04.1974 č.k. K. - XXX - XXXX/XX/XX - Z.. W..-XX, pričom účastníci konania sa stali spoločne novými stavebníkmi domu od 22.3.1976 po rodičoch odporkyne na základe rozhodnutia ObNV č. K. - XXX-XXX/ XX - Z.. W.. Podľa znaleckého posudku W. A. z 04.06.1975, ktorý nehnuteľnosť ohliadol v dňoch 27. - 30.05.1975 boli na pozemku vykopané a zabetónové základy domu - vykonanú práce na dome znalec ocenil na 5.246,- Kčs a pozemok na 9.660,- Kčs. Podľa druhého znaleckého posudku vypracovaného Z.. J. W., O.. 12.06.1975, k tomuto dňu bolo na dome už vymurované celé prízemie a zvýšené prízemie a urobený strop, v rovnakej cene 5.246,- Kčs. Účastníkom konania bolo povolené užívanie tohto domu rozhodnutím ObNV č. K. - XXX - XXXX/XX- X. - XX, rozhodnutím č. K. - XXX - XXXX/XX - N.., ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.12.1981, bolo domu pridelené súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX a kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu U. Z. z 19.12.1997 č.k. XX/XXXXX - XXX/XXX - P. - XX bolo povolené užívanie novej bytovej jednotky v dome. Ďalej zistil, že Správa katastra pre F. J. U. rozhodnutím z 18.12.2008 č. XX/XX, M.-XXXX/XX zrušila zápis vlastníctva účastníkov konania k predmetnému domu a že dňa 23.03.2001 účastníkov konania v liste vlastníctva č. XXXX zapísala ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetného domu na ich žiadosť a následne dňa 09.07.2007 na liste vlastníctva č. XXXX zapísala, okrem iného, ako vlastníčku rodinného domu - s.č. XXXX postavenej na pozemku par.č. XXXXX/XX a stavby s.č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXXX/XX odporkyňu na základe rozhodnutia o pridelení s.č. z 03.09.2007 a rozhodnutia K. M. XX.XX.XXXX Č.. K. - XXX - XXXX/XX. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania z 20.03.2007 č.k. 19C 135/2006-46 zistil, že účastníci konania spočiatku manželstva spoločne hospodárili a postavili rodinný dom. Návrh, ktorým navrhovateľ žiadal určiť, že je vlastníkom predmetného domu v 1/2-ici považoval za prípustný s ohľadom na to, že v dobe rozhodovania o návrhu uplynulo viac ako tri roky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania a začala platiť fikcia stanovená § 149 ods. 4 Obč.zák. a že pokiaľ bol tento dom v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, po uplynutí stanovenej lehoty sa stal ich spoluvlastníctvom s rovnakými podielmi. Stotožnil sa s navrhovateľom, že na určení je daný naliehavý právny záujem, keďže odporkyňa je zapísaná v katastri nehnuteľností ako jeho výlučná vlastníčka, k čomu pripojil poukaz na viaceré judikáty a § 70 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ako normatívny základ naliehavého právneho záujmu vo veci. S ohľadom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. návrh posudzoval podľa skutkového vymedzenia navrhovateľom, ktorý tvrdil, že vlastnícky podiel na dome nadobudol vydržaním. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania nebola sporná faktická držba predmetného domu, a ani to, že táto trvala nepretržite viac ako 10 rokov, od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia ako domnelého nadobúdacieho titulu do spochybnenia spoluvlastníctva navrhovateľa rozhodnutím správy katastra nehnuteľností, ktorým ho vymazal z katastra ako (spolu) vlastníka domu. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť nadobudnutia, s ohľadom na to, že nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníctva vydržaním predpokladá dobrú vieru obidvoch manželov, že im obom vec patrí ako bezpodielovým spoluvlastníkom, zaoberal sa dobromyseľnosťou odporkyne, u ktorej bolo sporným len to, či je výlučnou vlastníčkou domu alebo jeho bezpodielovou vlastníčkou s navrhovateľom. Keďže nebola sporná jej vôľa vykonávať držbu pre seba ako vlastníčky, súd prvého stupňa mal za preukázaný dostatok dobromyseľnosti u obidvoch účastníkoch konania, že sú vlastníkmi predmetného domu, keď dobromyseľnosť držby veci ako veci patriacej výlučne jednému z manželov zahŕňa v sebe aj dobromyseľnosť držby veci ako veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, a to s ohľadom na to, že manžel nadobúda veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s výnimkou uvedenou v § 143 ods. 1 Obč. zák. Kolaudačným rozhodnutím, ktoré bolo podľa navrhovateľa titulom nadobudnutia jeho vlastníctva k domu sa zaoberal aj z objektívneho hľadiska. S ohľadom na ustanovenie § 76 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. platného ku dňu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a aj v dobe, kedy sa vykonala zmena tejto stavby, ktoré s minimálnymi zmenami platilo aj v dobe rozhodovania vo veci, podľa ktorého kolaudačné rozhodnutie sa vzťahuje k užívaniu stavieb a nie k ich vlastníctvu a na to, že odporkyňa nadobudla pozemok, na ktorom dom stojí do osobného užívania a rozostavaný dom do vlastníctva ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ nebol dobromyseľný v tom, že mu predmetný dom patrí , nebol teda jeho oprávneným držiteľom, keďže nebola splnená jedna z podmienok vydržania a to oprávnená držba. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľa na určenie podielového spoluvlastníctva vydržaním zamietol, keďže bol viazaný návrhom aj čo do skutkového vymedzenia. Nestotožnil sa s námietkou odporkyne, že spoluvlastnícky podiel nie je spôsobilým predmetom vydržania, pretože nejde o predmet vyňatý právnymi predpismi z bežného nakladania. K návrhom dôkazov predkladanými navrhovateľom v priebehu konania o tom, že dom nadobudol zhotovením, keďže súčasne nenavrhol zmenu skutkového vymedzenia návrhu uviedol, že ich nemohol akceptovať s ohľadom na viazanosť súdu aj skutkovým vymedzením žalobného návrhu. K tomuto pripojil, že totožnosť veci je daná, ak je uplatnený ten istý nárok týkajúci sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Predmet konania je ten istý, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. V prípade, ak by bolo z vykonaných dôkazov zistené vlastníctvo navrhovateľa z iného právneho titulu, napr. zhotovením veci, súd by musel návrh na určenie vlastníctva vydržaním zamietnuť z dôvodu, že sa rozhoduje o návrhu vrátane skutkového vymedzenia a toto by bolo odlišné pri vydržaní a pri inom titule nadobudnutia vlastníckeho práva. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil osobitne výpovede všetkých svedkov vypočutých v konaní, listiny a doklady o nákladoch predložené na preukázanie rozostavanosti predmetného domu do uzavretia manželstva účastníkov konania, čestné prehlásenia Z.. J., Z.. X. a matky odporkyne, a z týchto hodnotení vyvodil, že predmetný dom nevznikol počas manželstva účastníkov konania zhotovením (jeho výstavbou), že títo sa nestali jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi výstavbou a teda bol vecou spôsobilou na nadobudnutie vlastníctva k nemu navrhovateľom vydržaním. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nezistil riadne skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodných skutočnosti. Poukázal na to, že navrhovateľka v priebehu konania nepredložila jediný listinný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že hrubá stavba predmetného rodinného domu bola postavená ešte pred uzavretím ich manželstva, t.j. pred 06.07.1975, a súdu vytkol, že nedal prešetriť pravosť ním predkladaných listín a nenariadil znalecké dokazovanie na posúdenie toho, ktoré zmeny oproti projektu vykonal a nebolo ich možné urobiť neskôr, po vyhotovení hrubej stavby domu a ktoré opravy urobil v zamurovaných tehlách v nosných múroch prízemia domu. Najväčšie rozpory v listinách predložených súdu boli podľa neho v overenej kópii znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, v ktorom sa uvádza, že hrubá stavba predmetného domu o rozmeroch cca 13,5 x 13,5, pozostávajúca z prízemia a poschodia, mala cenu 5.246,- Kčs a v stavebnom denníku predloženom odporkyňou v kópii overenej matkou odporkyne v roku 2008, pričom autorom projektu a osobou odborne spôsobilou viesť denník bol otec odporkyne, ktorý zomrel v roku 1985. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd zistil skutkový stav veci dostatočným spôsobom a na základe tohto dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Mala za to, že navrhovateľ v odvolaní zopakoval tú istú argumentáciu ako v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa súd náležitým spôsobom vyporiadal. Žiadala preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľom a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu v podiele 1/2 s odôvodnením, že vlastnícke právo k nemu vydržal. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Vydržanie je osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej počas zákonom stanovenej doby. Jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a umožniť tak nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera sa zisťuje so zreteľom ku všetkým okolnostiam danej veci. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia teda byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Súd prvého stupňa v danej veci zameral dokazovanie na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na určenie, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo predmetného domu vydržaním a zaoberal sa všetkými podmienkami stanovenými pre nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom v ustanovení § 134 Obč. zák. V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne posúdil navrhovateľom tvrdený právny dôvod držby a to kolaudačné rozhodnutie ObNV č. K. - XXX - XXXX/XX- X. - XX, rozhodnutím č. K. - XXX - XXXX/XX - N.., ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.12.1981 ako titul, ktorý nemohol spôsobiť, že jeho držba by bola oprávnená. Domnienka držiteľa, že mu vec vlastnícky patrí sa totiž musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, právny titul, na základe ktorého, podľa jeho presvedčenia vec nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Ale je potrebné, aby bol v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere nemôže vychádzať z hodnotenie samotného držiteľa, z jeho subjektívnych predstáv, ale je potrebné otázku dobrej viery posudzovať o objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či od držiteľa pri bežnej opatrnosti bolo možné požadovať, aby nemal pochybnosť o tom, že mu patrí vlastnícke právo k určitej veci. Kolaudačným rozhodnutím, ktorým sa rozhoduje o povolení užívania stavby po tom ako sa preskúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či sa dodržali podmienky určené územným plánom alebo v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení a či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a životného prostredia, sa v žiadnom prípade neupravujú vlastnícke vzťahy k predmetnej stavbe. Odvolací súd ďalej na podporu skutkových záverov súdu prvého stupňa, ktoré navrhovateľ napáda uvádza, že tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Napadnúť hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa z hľadiska ich závažnosti a významu, do rámca ktorého treba zahrnúť aj rozhodnutie nevykonať všetky navrhované dôkazy (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.) a posudzovanie vierohodnosti výpovedi svedkov a vyjadrení účastníkov konania - s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov - možno len pre spôsob, akým súd k nemu dospel. Ak nemožno súdu v tomto smere nič vytknúť, nemožno ani polemizovať s jeho závermi. V danej veci odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri vyvodzovaní záverov o skutkovom stave veci z výpovedi účastníkov konania a svedkov a predložených listín a dokladov, na ktorých založil svoje rozhodnutie vo veci samej. Námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa nezisťoval pravosť predložených listín, nenariadil znalecké dokazovanie na zistenie v akom štádiu rozostavanosti bol predmetný dom ku dňu uzavretia manželstva s odporkyňou (06.07.1975) nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v odôvodnení vysvetlil ako vyriešil rozpory v predložených znaleckých posudkoch a ako hodnotil stavebný denník predložený v konaní odporkyňou. Za hodnoverný považoval opis rozostavanosti predmetného domu v posudku Z.. J. W., O.. z 12.06.1975, ktorý podporoval aj list ObNV U. Z. z 12.06.1975 a svedkyne K. X., S. X. a T. M. vypočuté vo veci. Na denník, vedený k stavbe predmetného domu predložený odporkyňou, ktorého hodnovernosť navrhovateľ v odvolaní spochybňoval, súd pri uvažovaní neprihliadol, okrem iného aj preto, že sa nedala posúdiť vierohodnosť zápisov v denníku. Odvolací súd potom, čo nezistil pochybeniu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vykonaných v konaní a dospel k záveru, že vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vzniknutých na právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 55,46 eur podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a paušálnu náhradu nákladov 7,21 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 62,87 eur tak ako si ich vyčíslila jej právna zástupkyňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.