Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213979 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311213979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa Marián Chren AUTOmarket, IČO: 30 890 381, miesto podnikania Tekovská 53, 953 01 Zlaté Moravce, práv. zást. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, proti odporcovi AUTOALLES group s.r.o. so sídlom Vajnorská 12131/108, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 45 860 769, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 102/2011-68 z 19. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 102/2011-68 zo dňa 19. decembra 2011 potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami - rozostavanými stavbami na parcelách v katastrálnych územiach vymenovaných v petite návrhu. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 13Cob/200/2011 bola spoločnosti AUTOALLES s.r.o. v likvidácii uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XXX.XXX,XX N. s úrokom z omeškania 14,75 % ročne od 5.11.2007 do zaplatenia. Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosť AUTOALLES s.r.o. po tom, ako zistila, že možno očakávať pre ňu nepriaznivý rozsudok, už 11.8.2011 vstúpila do likvidácie a ešte predtým previedla množstvo nehnuteľností na odporcu v tomto konaní, ktorého spoločníkmi a konateľmi sú totožné osoby ako v spoločnosti AUTOALLES s.r.o. v likvidácii. Tieto prevody vykazujú znaky poškodenia veriteľa a zmluvy o scudzení nehnuteľností, slúžili ako prostriedok na ukrátenie navrhovateľa. Za týchto okolností podľa navrhovateľa jediným dostupným právnym inštrumentom ako zabrániť zmareniu výkonu jeho právoplatne priznanej pohľadávky, je napadnúť prevod dotknutých nehnuteľností. Súd prvého stupňa v konaní skúmal splnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a po posúdení návrhu podľa § 74 až 77 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2011 zistil, že spoločnosť AUTOALLES s.r.o. v likvidácii je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX.XXX,XX N. s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.11.2011 a vykonateľnosť 13.11.2011. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nevzbudzujú samy osebe závažnú obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, aby odôvodňovali bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ má vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nič nebráni výkonu tohto rozhodnutia cestou exekúcie. Naviac vo veci samej sa navrhovateľ, ako uviedol, bude domáhať podľa § 42a Obč. zák. iba vyslovenia neúčinnosti prevodu nehnuteľností voči odporcovi, čo nezakladá priamu súvislosť medzi predbežným opatrením a prípadným budúcim rozhodnutím vo veci samej a neúčinnosti prevodu. Ide o nepriamy eventuálny vzťah, ktorý je podmienený ďalšími, zatiaľ neznámymi okolnosťami. Dá sa povedať, že predbežným opatrením si chce navrhovateľ zaistiť úspech v exekúcii pre prípad, že v budúcnosti nastanú viaceré, pre neho nepriaznivé okolnosti. To je však podľa súdu neprípustné. Pri hodnotení proporcionality predbežnej právnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ dovolával, súd prihliadol aj na skutočnosť, ktorá vyplynula z rozsudkov Okresného súdu v Martine sp. zn. 15Cb 106/2009 a Krajského súdu v Žiline 13Cob 200/2011, spoločnosť AUTOALLES s.r.o. v likvidácii v rámci obrany vzniesla námietku započítania voči nároku navrhovateľa, a to v sume XXX.XXX,XX N., ktorá bola vylúčená na samostatné konanie a je vedená na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 17Cb/235/2011. Návrh navrhovateľa súd z uvedených dôvodov zamietol ako nedôvodný, resp. v každom prípade aspoň predčasný. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd nariadi predbežné opatrenie v znení podľa návrhu zo dňa 16.11.2011. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie existencie dôvodnej obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie). Uviedol, že v návrhu preukázal protiprávne konanie osôb konajúcich v mene odporcu a aj AUTOALLES s.r.o. v likvidácii, poukázal na neštandardné prevody vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a odôvodnil existenciu dôvodnej obavy zo zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej a aj možnosti exekúcie právoplatného a vykonateľného rozsudku. Zaoberal sa odporovateľnými právnymi úkonmi a poukázal na to, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia nebola nijako preukázaná skutočnosť, že dlžník obdržal kúpnu cenu, a preto súd k tomuto nemohol dospieť. Ďalej poukazoval na protiprávne konanie spoločníkov (dobrovoľné nezaplatenie súdneho rozhodnutia) a likvidátorky, ktorá si neplní povinnosti a na to, že podľa Obch. zák. sa nediferencuje medzi ne/splatnými a ne/právoplatnými pohľadávkami. Uviedol, že petit budúceho návrhu vo veci samej súvisí s týmto konaním a výklad súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nesprávny a na ťarchu navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia i s poukazom na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní odvolací súd uvádza, že predovšetkým zhodne so súdom prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že jediným dostupným právnym inštrumentom navrhovateľa ako zabrániť zmareniu výkonu právoplatne priznanej pohľadávky, je napadnúť prevod dotknutých nehnuteľností. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je totiž exekučným titulom a uspokojenia takejto pohľadávky sa oprávnený môže domáhať v exekučnom konaní. Predbežné opatrenie, ako správne uviedol v odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa, má zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktorá je medzi stranami predmetom sporu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa o protiprávnom konaní spoločníkov odporcu a s.r.o. AUTOALLES v likvidácii, ktoré naviac navrhovateľ ani neosvedčil. Uzavretie zmlúv o prevode nehnuteľností nemusí automaticky znamenať, že sa jedná o poškodzovanie veriteľa a odvolateľ neosvedčil ani tú skutočnosť, že za predaj nehnuteľností, spoločnosť AUTOALLES s.r.o. v likvidácii neobdržala kúpnu cenu. Skutočnosť, že dlžník dobrovoľne nesplní svoj peňažný dlh taktiež nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd pri nariadení predbežného opatrenia nemôže vychádzať z neosvedčených hypotéz, ktoré navrhovateľ prezentoval v odvolaní, „že ak by k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny podľa kúpnych zmlúv nedošlo, likvidačný zostatok by sa nenavýšil o uvedené peňažné plnenie, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že navrhovateľ nebude mať reálnu možnosť, z čoho uspokojiť svoju peňažnú pohľadávku“. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd pri posudzovaní potreby nariadiť predbežné opatrenie skúma, či sú splnené predpoklady a či je osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Z púheho nezaplatenia peňažného záväzku v lehote dobrovoľne nie je možné dovodiť potrebu nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. a naliehavú potrebu dočasnej úpravy, ktorá by odôvodňovala jeho nariadenie, nie je možné vyvodiť len z obavy navrhovateľa a z jeho hypotézy, že ak by k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny za predaj nehnuteľností nedošlo, tak by sa nenavýšil likvidačný zostatok u povinného z právoplatného súdneho rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa na ťarchu navrhovateľa vykladal existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na peňažné plnenie. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia len v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za osvedčené (preukázané) a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení predložených dôkazov riadil a vec správne právne posúdil. Skutočnosť, že sa nestotožnil s návrhom neznamená, že výklad súdu prvého stupňa bol na ťarchu navrhovateľa. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto ich náhradu mu súd nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.