Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/555/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405202815 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1405202815.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: I. H., bytom v U., Na A. Č.. XX, zast. JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou v Bratislave, Žilinská č. 20, proti odporcovi: X.. S. H. - K. H., so sídlom v D., N. Č.. XX, zast. JUDr. Miloslavom Šimkovičom, advokátom v Bratislave, Galandova č. 3, o zaplatenie 7.997,44 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 17. októbra 2011 č. k. 7C 66/2005 - 112 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e . V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporcovi nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým táto žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 7.977,44 euro (25.000,- Sk), súčasne navrhovateľke uložil povinnosť náhrady trov konania vo výške 344,61 euro na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka od 10.5.2004 pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy ako predavačka nábytku, medzi účastníkmi bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala v prípade schodku na zverených hodnotách nahradiť zamestnávateľovi škodu v plnej výške. Pretože v lete 2004 bol zistený rozdiel v prijatých preddavkoch od zákazníkov, navrhovateľka (podľa vlastného vyjadrenia neslobodne) podpísala dňa 13.10.2004 čestné vyhlásenie, v ktorom uznala schodok vo výške 54.550,- Sk s tým, že tento uhradí v rovnaký deň. Dňa 12.11.2004 odovzdal otec navrhovateľky odporcovi 25.000,- Sk, o ktorej transakcii vydal odporca príjmový doklad, v ktorom ako platiteľa označil navrhovateľku, ktorá však pri odovzdaní peňazí nebola, nejednalo sa o jej peniaze ani s otcom nemala uzavretú zmluvu o pôžičke či inú zmluvu. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2009 pod sp. zn. 2To 117/2009 bola navrhovateľka (pôvodne prvostupňovým súdom uznaná vinnou) spod obžaloby pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (skutkovo vymedzené prevzatím preddavkov od zákazníkov v celkovej výške 59.950,- Sk, nezaznamenaním týchto v evidencii preddavkov a neodovzdaní preddavkov vedúcej resp. majiteľovi predajne) oslobodená, keď nebolo preukázané, že skutok spáchala navrhovateľka. Súd prvého stupňa posudzujúc návrh navrhovateľky na vrátenie sumy 25.000,- Sk odporcom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia konštatoval, že navrhovateľka nie je v takomto konaní aktívne vecne legitimovanou, keď nie je nositeľkou subjektívneho práva, a teda jej neprináleží právo vymáhať žalovanú sumu od odporcu. Bolo nesporne preukázané, že peniaze odporcovi odovzdal otec navrhovateľky v neprítomnosti navrhovateľky, nešlo o jej peniaze a ani medzi navrhovateľkou a jej otcom nedošlo k uzavretiu akejkoľvek dohody o úhrade dlhu odporcovi. Ak by aj súd návrhu vyhovel, získala by navrhovateľka bezdôvodné obohatenie, keďže peniaze by nemala komu vrátiť (pre neexistenciu akejkoľvek dohody medzi ňou a otcom), uzavrel súd prvého stupňa odôvodnenie návrh zamietajúceho rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka namietajúc nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázala na príjmový pokladničný doklad, ktorým súdu preukázala platbu vo výške 25.000,- Sk odporcovi, ktorý má doklad založený v jeho účtovníctve, z ktorého nevyplýva, že by uvedenú sumu uhradil odporcovi otec navrhovateľky S. H.. Sám odporca vo výpovedi pred vyšetrovateľom v rámci trestného stíhania uviedol, že otec navrhovateľky uvedenú sumu dal odporcovi v mene navrhovateľky ako časť náhrady škody, ktorú navrhovateľka spôsobila. Aj listom z 25.1.2005 odporca oznámil otcovi navrhovateľky, že vo svojich účtovných dokladoch neeviduje žiadnu peňažnú úhradu, ktorú by prevzal od S. H.. Súd sa uspokojil so skutkovým tvrdením navrhovateľky, že nemala s otcom uzavretú žiadnu zmluvu o pôžičke, pričom otec navrhovateľky mohol v jej mene konať na základe iných skutočností, ako je uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa navrhovateľky vynesením oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní došlo k odpadnutiu právneho dôvodu na náhradu škody a okamihom právoplatnosti rozsudku sa poskytnuté plnenie vo výške 25.000,- Sk stalo bezdôvodným obohatením, ktoré je odporca povinný vydať. Účtovne plnenie odporca prevzal v mene navrhovateľky, čiastočné splnenie dlhu (prostredníctvom otca) navrhovateľkou konštatoval aj súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci. Navrhovateľka bola tak toho názoru, že uvedené skutočnosti preukazujú jej aktívnu legitimáciu, teda právo vymáhať žalovanú sumu od odporcu, navrhla preto zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že otec navrhovateľky odovzdal sumu 25.000,- Sk odporcovi z dôvodu obavy o dcéru, ktorej sa mal odporca vyhrážať väzením. V prípade odpadnutia právneho dôvodu je tak nositeľom subjektívneho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia otec navrhovateľky, nie navrhovateľka, ktorá nepreukázala ani výplatu peňazí ani to, že by šlo o jej peniaze. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je čo do jeho výroku vecne správny. Z obsahu dokazovania realizovaného v rámci prvostupňového konania vyplýva, že sumu 25.000,- Sk odovzdal odporcovi otec navrhovateľky, nešlo o peniaze navrhovateľky. Z výsluchu svedka S. H. (otca navrhovateľky) v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 2T 1/2006 na hlavnom pojednávaní dňa 9. októbra 2008 okrem iného vyplynulo, že navrhovateľka o zaplatení sumy 25.000,- Sk nemala vedomosť, keď sa toto dozvedela, bola nahnevaná, pretože ona (zamestnávateľovi) peniaze nezobrala. Otec navrhovateľky tak nekonal na príkaz navrhovateľky (príkazná zmluva), ale z vlastnej iniciatívy, bez príkazu. Konanie bez príkazu spočíva v obstaraní cudzej záležitosti bez toho, aby ten, kto takto koná, mal na to oprávnenie. V prípade, ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas. Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil (§ 743 ods. 1, 2 O.z.). Zatiaľ čo konajúci bez príkazu podľa § 742 O.z. (pri odvracaní hroziacej škody) má nárok na náhradu všetkých potrebných nákladov aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil, v prípade podľa § 743 ods. 2 O.z. má právo len na náhradu nákladov v rozsahu obohatenia toho, v prospech koho konal, a to len vtedy, keď sa výsledok dostavil, pretože bez dosiahnutého výsledku konania sa ani nemohol obohatiť. Ak konajúcemu neprislúchajú nároky podľa § 743 ods. 2 O.z., môže si uplatniť ešte právo zakotvené v ust. § 745 O.z., teda je oprávnený vziať si, pokiaľ je to možné, čo obstaral na svoje náklady. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že otec navrhovateľky, konajúci bez príkazu pri obstaraní jej záležitosti, by mal právo na náhradu nákladov voči navrhovateľke v rozsahu jej obohatenia (teda v prípade existencie právneho dôvodu pre úhradu dlhu odporcovi), v opačnom prípade ide o bezdôvodné obohatenie odporcu (§ 451 ods. 2 O.z.), ktoré je tento povinný vydať tomu, na ktorého úkor sa obohatil, teda otcovi navrhovateľky. V žiadnom prípade teda nemá navrhovateľka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi, z ktorého dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku potvrdiť. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací súd napadnutú (závislú) časť rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcu sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil (§ 220 O.s.p.) a odporcovi náhradu trov nepriznal, aplikujúc práve ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnému odporcovi odvolací súd vyhodnotil existenciu príjmového pokladničného dokladu č. 046201, vyhotoveného odporcom v rozpore s ust. § 10 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (v časti označenia platiteľa), ktorého obsah viedol navrhovateľku k podaniu návrhu na začatie konania (výsluch navrhovateľky zo 17.10.2011), v ktorom však absentoval dostatok jej vecnej aktívnej legitimácie. Z rovnakých dôvodov odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§ 150 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.) spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.