Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/84/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408202640 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408202640.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Aleny Svetlovskej, v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, zast.: JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcovi: P. A., B. A. X, B., o zaplatenie 35,05 Eur (1.056,- Sk), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 12. 10. 2009, č.k. 22C 423/2008-30, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 12. 10. 2009, č.k. 22C 423/2008-30 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania aj vo výške 19,12 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania aj vo výške 52,02 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 15,93 Eur a náhradu súdneho poplatku 16,60 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 21. 2. 2008 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.056,- Sk, čo predstavuje úroky z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na súd a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava IV vydal dňa 7. 1. 1998 platobný rozkaz č.k. 12Ro/11740/97-4, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 11. 6. 1998, v ktorom zaviazal odporcu zaplatiť sumu 2.000,- Sk a náhradu trov konania. Odporca sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 517 ods. 2, § 110 ods. 3, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že navrhovateľ si žalobným návrhom uplatnil v istine úroky z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu, t.j. odo dňa 21. 2. 2005, kedy bola sadzba 4,0 %. Pretože sa odporca dostal do omeškania, súd ho zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby (2.000,- Sk x 8% x 3 roky) platnej ku dňu vzniku omeškania pri uplatnenej pohľadávke. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu a proti výroku o trovách konania. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že jeho návrhu o zaplatenie 35,05 Eur v celom rozsahu vyhovie, t.j. odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi aj sumu 19,12 Eur, a taktiež ho zaviaže na náhradu trov právneho zastupovania v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Napadnuté výroky považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd vo zvyšku navrhovateľom uplatňovaného nároku na úrok z omeškania zo sumy 66,39 Eur návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na § 39 a § 110 ods. 3 OZ, pričom za prvý deň omeškania odporcu so zaplatením sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) považoval deň 21. 2. 2005. Navrhovateľ poukázal na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení účinnom v rozhodnej dobe s tým, že v deň vzniku omeškania odporcu so zaplatením istiny, t.j. v deň nasledujúci po vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV zo 7. 1. 1998, č.k. 12Ro 11740/97, t.j. dňa 12. 6. 1998, bola základná úroková sadzba (v tom čase diskontná sadzba NBS) vo výške 8,8 % ročne. Navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie nepremlčaných úrokov z omeškania zo sumy 66,39 Eur za obdobie troch rokov pred podaním návrhu, t.j. od 21. 2. 2005 do 21. 2. 2008 vo výške 17,6 % ročne potom považuje za dôvodný v celom rozsahu. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 193/2005 s tým, že rozhodujúcou je výška sadzby splatná k prvému dňu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Má preto za to, že omeškanie odporcu so zaplatením istiny nemohlo začať až dňa 21. 2. 2005 tak, ako sa nesprávne domnieva prvostupňový súd, pretože omeškanie odporcu v tom čase už dávno trvalo. Odporca odvolanie nepodal, ani sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby odvolací súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Odporca prítomný na odvolacom pojednávaní uviedol, že predmetnú pohľadávku navrhovateľa uznáva a pokúsi sa ju čo najskôr uhradiť. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s odvolacími námietkami navrhovateľa, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je natoľko zmätočné a nepreskúmateľné, že by bol dôvod na zrušenie odvolaním napadnutých výrokov (výroky týkajúce sa merita sporu a náhrady trov konania nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia, a súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku odvoláva na zákonné ustanovenia § 110 ods. 3, § 39 OZ, pričom nie je jasné, ako ich aplikácia ovplyvnila rozhodnutie súdu). Avšak vzhľadom na postoj odporcu k prejednávanej veci, keď nárok uplatnený navrhovateľom pred odvolacím súdom uznal, zopakoval odvolací súd dokazovanie vo veci, a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutých výrokov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. 12Ro/11740/97, návrhom došlým súdu dňa 10. 10. 1997 sa právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny 2.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolávala sa na zákon č. 190/1995 Z.z., ktorým sa zmenili podmienky druhej vlny kupónovej privatizácie s tým, že z objektívneho právneho dôvodu sa plnenie zo zmluvy stalo bez zavinenia jej účastníkov nemožným a celý záväzkový vzťah zanikol. Podľa žaloby navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie finančných prostriedkov, avšak bezvýsledne. Vo veci bol dňa 7. 1. 1998 vydaný platobný rozkaz č.k. 12Ro/11740/97-3, ktorým bolo odporcovi uložené do pätnástich dní od jeho doručenia zaplatiť Slovenskej poisťovni a.s., so sídlom v Bratislave, Strakova 1, sumu 2.000,- Sk a trovy konania 200,- Sk a trovy právneho zastúpenia 740,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 6. 1998. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. 12. 2006 vyplýva, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava (predtým Slovenská poisťovňa a.s.) ňou postúpila na navrhovateľa svoje pohľadávky s príslušenstvom v plnom rozsahu voči 67244 dlžníkom - fyzickým osobám (podľa menného zoznamu dlžníkov aj pohľadávku voči odporcovi), ktoré jej vznikli z ich zmluvných vzťahov v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie. Odvolací súd mal tak aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto spore za preukázanú. V návrhu došlom súdu dňa 21. 2. 2008 navrhovateľ tvrdí, že odporca si do dňa podania tejto žaloby svoju povinnosť uloženú platobným rozkazom zo 7. 1. 1998, č.k. 12Ro/11740/97-3 nesplnil, a preto sa týmto svojim návrhom domáha voči odporcovi priznania úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne z nezaplatenej istiny 2.000,- Sk za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na súd, t.j. za obdobie od 21. 2. 2005 do 21. 2. 2008, ktorú vyčíslil na sumu 1.056,- Sk, a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odporca v konaní nepreukázal, a ani netvrdil, že by istinu 66,39 Eur (2.000,- Sk) doteraz uhradil. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má odvolací súd za to, že z dôvodu omeškania odporcu so zaplatením istiny 66,39 Eur (2.000,- Sk) má navrhovateľ voči nemu nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 66,39 Eur za obdobie od 21. 2. 2005 do 21. 2. 2008. Odvolaciemu súdu nie je známe, kedy bol odporca vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov - istiny 2.000,- Sk (z pôvodnej žaloby z roku 1997 síce vyplýva, že odporca k tomu vyzvaný bol, avšak presný dátum nebol v konaní preukázaný), a teda nie je známe, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na ust. § 563 OZ má preto odvolací súd za to, že dňom požiadania o plnenie je deň, kedy bola odporcovi doručená žaloba o zaplatenie istiny 2.000,- Sk spolu s vydaným platobným rozkazom, ktoré podľa doručenky prevzal dňa 23. 5. 1998. Prvým dňom omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu je teda deň 24. 5. 1998, kedy bola Národnou bankou Slovenska určená diskontná sadzba vo výške 8,80%. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne sú dôvodné a navrhovateľ ich vo svojom návrhu na začatie konania aj správne vyčíslil na sumu 1.056,- Sk (35,05 Eur), keďže stanovený ročný úrok zo sumy 2.000,- Sk predstavuje sumu 352,- Sk, t.j. mesačne 129,3333 Sk x 36 mesiacov omeškania = 1.056,- Sk. Súd prvého stupňa preto rozhodol nesprávne, keď nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 19,12 Eur zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania aj vo výške 19,12 Eur, čo spolu s už priznanou sumou 15,93 Eur (v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa už právoplatný, keďže prvý výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním) predstavuje celú žalovanú sumu. O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 52,05 Eur, ktoré boli riadne uplatnené podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6. 8. 2007, podanie žaloby na súd dňa 21. 2. 2008, t.j. 2x 500,- Sk + 20% DPH = 200,- Sk + 1x režijný paušál 178,- Sk + 1x režijný paušál 190,- Sk, spolu celkom 1.568,- Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 52,05 Eur. Odvolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - zaslanie výzvy odporcovi dňa 13. 9. 2007 na úhradu pohľadávky, nakoľko O.s.p. neupravuje ako podmienku prípustnosti súdneho konania tzv. predsúdnu upomienku alebo pokus o zmier, a túto predsúdnu korešpondenciu nie je ani možné považovať za úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. O náhrade za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,60 Eur už odvolací súd nerozhodoval, nakoľko táto bola navrhovateľovi priznaná v prvom výroku rozsudku, ktorý nebol napadnutý odvolaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,76 Eur, z toho vo výške 16,50 Eur na náhradu súdneho poplatku za podané odvolanie a vo výške 28,26 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania dňa 16. 12. 2009 (1x 16,60 Eur + 1x režijný paušál len v uplatnenej výške 6,95 Eur + 20% DPH vo výške 4,71 Eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.