Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/389/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409211102 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409211102.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľky: F. H., Q.. A., C. E. XX, C., zast. Spoločnosťou Hagyari, Kubovič & Partners, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36727334, proti odporcovi: B. H., C. E. XX, C., zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, AK Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, o výživné na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C 377/2009-224 zo dňa 22.6.2011 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného p o t v r d z u j e . V časti zročného výživného z m e ň u j e tak, že zročné výživné za obdobie od 21.10. 2009 do 10.3. 2011 vo výške 557,48 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné za dobu od 21.10.2009 do 28.2.2010 vo výške 80 € mesačne, za dobu od 1.3.2010 do 1.6.2010 vo výške 160 eur mesačne, za dobu od 2.6.2010 do 10.3.2011 vo výške 100 € mesačne. Rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 21.10.2009 do 10.3.2011 vo výške 1.035,86 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 50 eur splatných k 15. dňu každého mesiaca počnúc mesiacom august 2011 pod stratou výhody splátok nezaplatením jednej splátky. Vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom dňa 5.4. 2011. Navrhovateľka bola v čase začatia konania až do 10.3.2011 na rodičovskej dovolenke s maloletým R.. Poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 €, v roku 2010 vo výške 164,22 €. Dňa 11.3.2011 ukončila pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti, pričom jej bolo vyplatené odstupné vo výške 4-násobku funkčného platu v celkovej výške 1.752 €. Od 21.3.2011 je navrhovateľka nezamestnaná. Žije v spoločnej domácnosti s maloletými synmi v byte účastníkov, pričom náklady na domácnosť a deti vyčíslila vo výške 633 eur a výdavky na svoje životné potreby vyčíslila vo výške 237,39 €. Odporca opustil spoločnú domácnosť dňa 21.7.2008 a na chod domácnosti navrhovateľke prispieval, pričom počnúc mesiacom júl 2009 prestal platiť náklady na spoločný byt a od novembra 2009 prestal platiť hypotéku na spoločný byt. V čase začatia konania bol príjem navrhovateľky len z rodičovského príspevku, pretože bola na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým R.. Maloletý F. navštevuje predškolské zariadenie celodenne, maloletý R. navštevuje každý deň zdravotnícke zariadenie na tri hodiny. Uvedená skutočnosť odôvodňuje možnosť pre navrhovateľku zabezpečiť si príjem prácou vykonávanou aj doma. Súčasné možnosti v Bratislave umožňujú nájsť si prácu hoc aj na kratšiu dobu. Odporca bol do 31.10. 2009 zamestnaný s príjmom 2.008 € mesačne, od 28.2.2010 bol odporca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 1.087 € mesačne. 24.2.2011 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Slovak Telecom od 1.3.2010 do 28.2.2011 so základnou mzdou 1.650,- €. Od marca 2010 do októbra 2010 predstavoval sumu 1.305,50 € mesačne. V januári 2011 uzatvoril odporca kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností patriacich do jeho výlučného vlastníctva za cenu 73.040 €. Účastníci majú spoločný záväzok z titulu zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý splácal do novembra 2009. Návrh navrhovateľky považoval súd prvého stupňa za dôvodný len do času trvania rodičovskej dovolenky, pretože po jej ukončení má navrhovateľka možnosť zamestnať sa a jej príjmy sa vyplatením odstupného zvýšili. Od 11.3.2011 vzhľadom na počet vyživovacích povinností životná úroveň účastníkov nie je rozdielna, a preto návrh vo zvyšnej časti zamietol. Navrhovateľke vznikol rozhodnutím súdu nárok na výživné za dobu od podania návrhu do 10.3.2011 vo výške 1.440,80 €, ktoré odporcovi povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach vo výške 50 €. Rozsudok odvolaním v jeho vyhovujúcej časti a v časti zročného výživného v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo súčtov zročného vychádza celková suma vo výške 1.700 €. Predbežným opatrením ohľadom výživného na manželku, ktoré odporca platil deväť mesiacov vo výške 45 € súd započítal zo zročného výživného, je výsledná suma 1.295 €, preto považuje rozhodnutie v tejto časti za nesprávne. Navrhovateľka v dôvodoch odvolania nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na podmienky starostlivosti o maloleté deti sú súčasne dané možnosti v Bratislave nájsť si prácu doma resp. na dobu kratšiu. Navrhovateľka uviedla, že v čase, kedy bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, nemala možnosť zamestnať sa, pretože s návštevou sanatória je spojený aj čas príchodu a odchodu. Zastáva názor, že možnosť pracovného zaradenia na tri hodiny nie je reálne pri súčasnom celoslovenskom prepúšťaní z práce, rušení pracovných miest, rastúcej nezamestnanosti. Nie je ojedinelé, že uchádzači majú zložitejšiu situáciu pri hľadaní si práce na plný úväzok, nieto ešte na polovičný. Súd nesprávne vyhodnotil životnú úroveň odporcu, ktorá bola v jednotlivých obdobiach vysoká, pričom účelom určenia výšky výživného je, aby životná úroveň manželov bola rovnaká. Odporcom deklarované výdavky ohľadom zabezpečenia bývania boli nulové, nakoľko v období od februára 2009 do apríla 2011 býval v byte svojho otca bez úhrady nájomného. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súhlasí s tvrdením navrhovateľky, že súd nesprávne vyčíslil výšku zročného výživného za obdobie od 21.10.2009 do 10.3.2011. Navrhovateľke vznikol nárok na výživné v celkovej výške 1.762,65 € a zročné výživné po započítaní sumy 405 € platenej z titulu predbežného opatrenia vo výške 1.357,65 €. Ostatné tvrdenia navrhovateľky v odvolaní považuje za nesprávne, účelové, nesúvisiace s posudzovaným obdobím. Fakty, ktoré navrhovateľka uvádza, nie sú podložené žiadnymi novými dôkazmi alebo skutočnosťami, z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol v časti určenia výšky výživného vecne správne po náležitom zistení skutkového stavu, pričom svoje rozhodnutie i postačujúco odôvodnil a v časti zročného výživného bolo odvolanie dôvodné. V posudzovanej veci sa navrhovateľka žalobným návrhom domáhala výživného na manželku vo výške 400 eur mesačne. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nebol navrhovateľkou rozporovaný, rozporovala iba jeho právne posúdenie, nesúhlasila s úvahou súdu pri určení výšky výživného a jeho argumentáciou ohľadom možnosti navrhovateľky zamestnať sa, hoc i na kratší pracovný úväzok, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vec preskúmal z hľadiska dôvodov v odvolaní vytýkaných. Z obsahu spisu ako i z výpovedí navrhovateľky vyplýva, že argumentácia zdôvodnenia výšky žalobného nároku spočívala v matematickom vyčíslení príjmov účastníkov, ktorý síce budí dojem výraznej nerovnováhy životnej úrovne manželov, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania a jemu zodpovedajúcemu právnemu posúdeniu súdom prvého stupňa tento záver nevyplýva. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, keď diferencoval priznanú výšku výživného na manželku na jednotlivé obdobia v závislosti od zmeny pomerov, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Námietky navrhovateľky prezentované v odvolaní spočívajúce v hypotetických úvahách, že „možnosť pracovného zaradenia na tri hodiny nie je reálna pri súčasnom celoslovenskom prepúšťaní z práce, rušení pracovných miest, rastúcej nezamestnanosti“, bez splnenia dôkaznej povinnosti o tom, že navrhovateľka vyvíjala iniciatívu pri zaradení sa do pracovného procesu, sú pre súd neakceptovateľné, pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000). Ustanovenie § 71 ods. 1 Zák. o rodine patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, čím je prenechané súdu aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám domnienku zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností ( okrem starostlivosti o domácnosť). Prihliada na hľadiská výslovne uvedené v § 75 ods. 1 Zák. o rodine ale aj celkové sociálne pomery účastníkov, ich zdravotný stav, vzdelanie, možnosti a schopnosti získať zamestnanie v danom regióne. Ako bolo už vyššie uvedené, ust. § 71 ods. 1 Zák. o rodine, prenecháva súdu voľné hodnotenie skutkových okolností a ak súd prvého stupňa túto okolnosť vyhodnotil v neprospech navrhovateľky a jej návrhu v celom rozsahu nevyhovel, nedošlo z jeho strany ku zjavnému excesu. Prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správne ustanovenie, ktoré aj správne interpretoval. V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysvetlil, na ktoré hľadiská a z akého dôvodu prihliadol, resp. neprihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa, rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v časti zročného výživného však bolo potrebné v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť, keď súd prvého stupňa zročné výživné za obdobie od 21.10. 2009 do 10.3. 2011 nevyčíslil správne. Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 21.10. 2009 do 10.3. 2011 odvolací súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, podľa ktorých odporca zaplatil v zmysle nariadeného predbežného opatrenia - uznesenie č.k. 25 C 377/2009-58 celkovo sumu 405 € a v zmysle napadnutého rozsudku navrhovateľke za obdobie od august 2011 do novembra 2011 celkovo 16 splátok zročného výživného, t.j. spolu sumu 800 € (16 x 500 €). Celkové zročné výživné by v prípade, keby odporca navrhovateľke nič neplnil podľa predbežného opatrenia a napadnutého rozsudku predstavovalo sumu 1.762,48 €. Výživné od 21.10.2009 - 28.2.2010 určené sumou 80 € spolu 348,38 € ( 80 € : 31 = 2,58 € x 11 dní 10/2009 = 28,38 € + 11,12/2009 - 1,2/2010, t.j. 4 x 80 € = 320 € ); výživné od 1.3.2010 - 1.6.2010 určené sumou - 160 € spolu 485,33 € ( 3,4,5/2010, t.j. 3 x 160 € = 480 € + 1 deň 6/2010, t.j. 160:30 € t.j. 5,33 € ); výživné 2.6.2010 do 10.3.2011 určené sumou 100 € spolu 928,77 € ( 100 € : 30 dní, t.j. 3,33 € x 29 dní 6/2010=96,57 € + 7,8,9,10,11,12/2010-1,2/2011, t.j. 8 x 100 € = 800 € + 100 €: 31 dní = 3,22 € x 10 dní 3/2011, t.j. 32,20 € ). Celkové zročné výživné potom po úhradách sumy 405 € a 800 € v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu predstavuje sumu 557,48 € (1.762,48 € - 405 € - 800 €) a túto odvolací súd uložil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € s poukazom na § 160 ods. 1, veta prvá O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.