Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/264/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204424 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410204424.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T. U., A. X, Q., zast. JUDr. Róbertom Madejom, advokátom, Mestská 2/A, Bratislava, proti odporcovi: I.. T. U., A. X, Q., zast. JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou, Kalinčiakova 25, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. apríla 2012 č.k. 23C 85/2010-321, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového a odvolacieho konania 7.079,53 Eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľka mala v konaní úspech v pomerne väčšej časti a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľke priznal spolu náhradu trov právneho zastúpenia 7.079,53 Eur, z toho 6.685,97 Eur za služby poskytnuté v prvostupňovom konaní a 393,56 EUR za služby v odvolacom konaní. Vychádzal z vyúčtovania predloženého právnym zástupcom navrhovateľky z 31.10.2011, ktorým si uplatnil náhradu za služby poskytnuté v prvostupňovom konaní a to, 320,34 Eur za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia dňa 13.04.2010, 320,34 Eur za návrh na určenie výživného, 3 x 320,34 Eur za 3 porady s klientom - 17.05.2010, 08.09.2010 a 07.11.2010, 320,34 Eur za nahliadnutie do spisu, 2 x 80,09 Eur za účasť na pojednávaniach 09.06.2010, 01.11.2010, ktoré boli odročené bez prejednania veci, 9 x paušál 7,21 Eur spolu s 19% DPH, 5 x 320,34 Eur za porady s klientom dňa 23.05.2011, 14.06.2011, 22.09.2011, 29.09.2011, 04.10. 2011, 320,34 Eur za nahliadnutie do spisu, 320,34 Eur za písomné podanie na súd dňa 20.06.2011, 80,09 Eur za účasť na pojednávaní 25.05.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 2 x 320,34 Eur za účasť na pojednávaniach dňa 22.06.20111, 28.09.2011, 80,09 Eur za účasť na pojednávaní 27.10.2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a 11 x paušál 7,41 Eur spolu s 20% DPH. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal tak isto z vyúčtovania právneho zástupcu navrhovateľky a priznal jej náhradu 320,34 Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.02.2012 s paušálom 7,63 Eur a 20% DPH. Žiadanú DPH vo výške 20% za úkony vykonané v roku 2010 navrhovateľke znížil na 19% podľa zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2010. Navrhovateľke priznal náhradu za účasť jej právneho zástupcu na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci a na pojednávaní, ktorom vyhlásil rozsudok vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon. Navrhovateľke napokon nepriznal náhradu odmeny za prevzatie a príprava právneho zastúpenia v odvolacom konaní 320,34 EUR s režijným paušálom 7,63 Eur a 20% DPH, nakoľko za tento úkon jej priznal náhradu v rámci náhrady za služby poskytnuté v prvostupňovom konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.č. 655/2004 Z.z.“). Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, žiadal ním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a návrh navrhovateľky na priznanie trov v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné a nesprávne, nakoľko súd postupoval podľa neprislúchajúceho ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré uvádza, že súd môže priznať trovy konania v plnej výške s čiastočným úspechom v spore, a to vtedy, ak je neúspech tejto strany sporu nepatrný. Odporca mal za to, že neúspech navrhovateľky v spore nie je nepatrný, nakoľko žiadala výživné 400,- Eur, odporca žiadal priznať výživné vo výške 150,- Eur, výživné bolo súdom priznané vo výške 250,- Eur, a preto priznanie náhrady trov navrhovateľke v plnej výške je v hrubom rozpore s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. Poukázal na to, že právny zástupca protistrany si účtoval 8 porád s klientom a za každú ako za celý úkon právnej služby po 320,34 Eur, čo je v rozpore s ustanovením § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá plnú výšku odmeny za právny úkon priznáva advokátovi iba za prvú porade s klientom a ďalšie porady iba vo výške 2/3-ín. Ďalej namietal, že advokát navrhovateľky prevzal zastupovanie a prvý úkon urobil 13.04.2010, prvé pojednávanie sa konalo v júni 2010 a preto pochybuje o účelnosti a nevyhnutnosti ďalšej porady v máji 2010. Právny zástupca protistrany si vyúčtoval odmenu v plnej výške za ďalšie porady s navrhovateľkou 23.05.2011, 14.06.2011, 22.09.2011, 29.09.2011, 14.10.2011, uskutočnené v odstupoch 7 dní, čo rovnako nemožno považovať za účelné a nevyhnutné. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá nepriznáva advokátovi odmenu za ďalšiu poradu s klientom, ak medzi poradami nevykonal iný úkon právnej služby. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nemal priznať navrhovateľke náhradu za porady uskutočnené dňa 22.09.2011, 29.09.2011 a 04.10.2011. Právny zástupca odporcu si dvakrát účtoval za nahliadnutie do spisu, pričom nie je zrejmé, prečo mu súd priznal túto náhradu, keď takýto úkon vyhl.č. 655/2004 Z.z., ani iný právny predpis, nepozná. Odporca poukázal na skutočnosť, že v konaní sa rozhodovalo o výživnom na jeho plnoletú dcéru, ktorej výživné platil dobrovoľne. Jednalo sa o konanie, v ktorom nebolo vykonané rozsiahle dokazovanie, nejednalo sa o zložité konanie, resp. konanie, ktoré by trvalo dlhú dobu, a preto považuje priznanie náhrady trov 7.079,53 Eur za spor trvajúci od 13.04.2010 do 27.10.2011, v priebehu ktorého sa pojednávalo tri krát, z toho na treťom bol len vyhlásený rozsudok, za rozhodnutie, ktoré odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa mal podľa neho v tomto prípade rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 O.s.p.. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 142 ods. l O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle ustanovení § 142 O.s.p. platia dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V poslednom uvedenom prípade úvaha súdu môže vychádzal len zo skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie podľa hmotného práva, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu však len vtedy, ak súd využil zákonnú možnosť a postupoval podľa § 136 O.s.p. Takýto postup je možný iba v prípadoch, ak výšku nároku je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo vôbec, medzi ktoré určenie výživného nepatrí, keďže výživné sa určuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinného (rodiča) a podľa odôvodnených potrieb oprávneného. Pokiaľ sa úvahou súdu nerieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza vôbec do úvahy. Pre priznanie plnej náhrady trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval a za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku). Vzhľadom na to, že v danej veci nešlo o rozhodnutie, ktoré záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nebolo možné o náhrade trov konania účastníkov konania rozhodovať podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. O náhrade trov konania vo veci, v ktorej obidvaja účastníci boli čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, bolo treba rozhodovať podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. V danej veci mala navrhovateľka úspech v časti 250,- Eur z uplatnených 400,- Eur mesačne a v zostávajúcej časti mal úspech odporca. Odvolací súd s ohľadom na čiastočný úspech účastníkov konania vo veci dospel k záveru, že o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože rozdiel v úspechu účastníkov nebol taký výrazný, že by odôvodňoval jej pomerné rozdelenie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože tento v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na jej priznanie nepodal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.