Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/242/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506200164 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1506200164.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: F. L. M..L..T.., Z., B. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Vierou Jurkovičovou, advokátkou v Bratislave, Kradžičova č. 45, proti odporcovi: R.. X. K. U. B. N. F. , bytom Z., B. Č.. XXX/X, zastúpený JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom v Bratislave, Černyševského č. 26, o zaplatenie sumy 210,20 € (6.332,60 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. apríla 2010, č.k. 9C 152/2006-215, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. apríla 2010, č.k. 9C 152/2006-215, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 6.5.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 258,86 € p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 27.4.2010, č.k. 9C 152/2006-215, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 6.5.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 258,86 € na účet jeho právnej zástupkyne, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania ústne uzavreli zmluvu o dielo - o oprave motorového vozidla odporcu v rozsahu vykonania všetkých prác potrebných na odstránenie vady v cene zodpovedajúcej vykonaným prácam a v čase na počkanie. Preukázané tiež bolo to, že cena opravy predstavovala sumu 25.997,60 Sk. Z nej časť v sume 19.665,-- Sk navrhovateľovi zaplatila poisťovňa F. - Slovenská B., F..M.., Z., na základe poistného vzťahu s odporcom. Zvyšok v sume 6.332,60 Sk poisťovňa odmietla uhradiť z dôvodu zmluvne dohodnutej spoluúčasti odporcu. Navrhovateľ práce dodal, odporca práce prevzal a ako odberateľ je povinný zaplatiť ich cenu. V konaní neboli určujúce okolnosti, kto zaplatil časť ceny opravy, teda že to bola poisťovňa titulom jej zmluvného vzťahu s odporcom a prečo nepreplatila celú cenu, pretože tento zmluvný vzťah je samostatným vzťahom medzi poisťovňou a odporcom a nároky z neho si musí odporca riešiť sám. Zmluvný vzťah o oprave vozidla vznikol len medzi účastníkmi konania a len oni sú legitimovaní k riešeniu nárokov z neho vyplývajúcich. V konaní nebolo preukázané, žeby bol daný dôvod zániku povinnosti odporcu. Odporca sa procesne bránil stretom vzájomných pohľadávok, a že z tohto dôvodu jeho povinnosť zanikla. V konaní sa mu však nepodarilo svoje tvrdenie preukázať. Nepreukázal dodanie a prevzatie prác, ktorých cenu účtoval faktúrou č. XX/XXXX na sumu 9.225,-- Sk so splatnosťou dňa 12.11.2002, ktorú navrhovateľ prevzal dňa 31.10.2002. Navrhovateľ namietal správnosť faktúry, pretože ňou vyúčtované práce mu neboli dodané, k predmetnej faktúre odporca doklad o plnení a prevzatí plnenia nepredložil; servisný protokol nemal. Navrhovateľ listom zo dňa 11.4.2003 vyzval odporcu na predloženie dobropisu k predmetnej faktúre, pretože práce, ktorých cena v nej bola účtovaná, si neobjednal a ani neprevzal. Zmluvný vzťah účastníkov, z ktorého plnil odporca a kde bol odberateľom navrhovateľ, mal vo vzťahu k plneniu dohodnutý a účastníkmi aj dodržiavaný režim, osvedčenia plnenia v doklade, v servisnom protokole. Práve tento doklad ako základ pre účtovanie ceny označenou faktúrou nebol odporcom predložený. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu v tom, že dodanie a prevzatie plnenia je potvrdené zaevidovaním faktúry v účtovníctve navrhovateľa a v uplatnení si DPH. Vystavený účtovný doklad nemôže, pokiaľ sa tak zmluvné vzťahy nedohodnú, a to nebol tento prípad, byť dôkazom dodaného a prevzatého plnenia. Účtovanie cien, evidencia faktúr, vedenie účtovníctva, podlieha pod samostatný právny režim, je predmetom kontroly štátnymi orgánmi. Eventuálne zaevidovanie faktúry v účtovníctve, faktúry, ktorá bola rozporovaná a vrátená v roku 2003 žiadosťou o jej dobropisovanie, nie je preukázaním dodania plnenia a v danom prípade zmluvného vzťahu účastníkov nemôže tento účtovný postup nahradiť dohodnutý spôsob osvedčovania dodania plnenia medzi účastníkmi v servisnom protokole. Či si navrhovateľ uplatnil z faktúry DPH, sa nepodarilo preukázať, avšak ani tento eventuálny spôsob správania sa navrhovateľa by v súdnom konaní pri rozporovaní zmluvného vzťahu k faktúre č. XX/XXXX vystavenej odporcom sám osebe nebol preukázaním jeho danosti, zakladal by len zodpovednostný vzťah navrhovateľa voči štátu. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 631, § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku, t.j. v časti presahujúcej úroky z omeškania priznanú výšku 7% (do uplatňovaných 13%) a za čas od (uplatňovaný) 10.1.2003 do 5.5.2006 súd prvého stupňa návrh zamietol, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie výzvy na plnenie. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu, teda od 6.5.2003 vo výške 7% úrokov z omeškania, teda vo výške zodpovedajúcej tomuto času vzniku omeškania. Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti. Sume 258,86 € zodpovedá zaplatený poplatok z predmetu konania v sume 16,60 € a trovy právneho zastúpenia v sume 242,26 €, spôsob výpočtu ktorých aj podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. 3, § 149 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti vo veci samej, vo výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, a vo výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie vzájomných pohľadávok s navrhovateľom, u ktorých uplatnil kompenzačnú námietku. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej vykonával pre navrhovateľa správu počítačovej siete, opravy počítačov, základné školenia pri uvádzaní počítačov. K faktúre č. XX/XXXX nemá servisný protokol a ani samotná faktúra servisný protokol neuvádza. Rovnako tak ani k ďalším faktúram nebol priložený servisný protokol aj keď sa v prílohe spomína, a navrhovateľ ich preplatil, čo svedčí o určitej forme spolupráce (napr. faktúry č. XXX/XXXX, XXX/XXXX). Nie je tak správne tvrdenie navrhovateľa, že vždy k faktúre bol pripojený aj servisný protokol. Z toho potom vyplýva, že skutočnosť, že k faktúre č. XX/XXXX nie je priložený servisný protokol, neznamená, že fakturované služby neboli z jeho strany navrhovateľovi poskytnuté; na predložení servisného protokolu netrval. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne W. K., pracovníčky navrhovateľa, na otázku spolupráce medzi účastníkmi. V čase, kedy doručil navrhovateľovi spornú faktúru, pracovala u navrhovateľa ako sekretárka. V priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ si sporné faktúry zaúčtoval do účtovníctva a uplatnil si DPH, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 20.1.2009. Ak mal súd prvého stupňa pochybnosti, mal doplniť dokazovanie ohľadom zaúčtovania faktúr. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa ohľadne ich prípadného zaúčtovania a zodpovednostného vzťahu ku štátu. Podľa § 1 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, dani z pridanej hodnoty podlieha zdaniteľné plnenie s miestom plnenia v tuzemsku. Pod zdaniteľným plnením sa rozumie aj dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k tovaru alebo k prevodu správy tovaru, ako aj poskytovanie služieb (čo bolo obsahom dohody medzi účastníkmi). Pri poskytovaní služieb zdaniteľné plnenie uskutočnené pri poskytovaní služieb je dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daň na vstupe zaúčtoval, daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200.000,-- Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. Z toho vyplýva, že navrhovateľ by si nemohol predmetné faktúry zaúčtovať a uplatniť z nich DPH, ak by služby fakturované na tejto faktúre nebol prijal a nevznikol mu tak záväzok za ne zaplatiť. Preukázal, že faktúru navrhovateľovi odovzdal. V prípade, ak by navrhovateľ s fakturovanými službami nesúhlasil, mohol a mal predmetnú faktúru „reklamovať“ hneď, pretože dátum splatnosti bol stanovený na deň 12.11.2002, čo ale neurobil. Stalo sa tak až v apríli 2003, po tom, ako si faktúru zahrnul do svojho účtovníctva a uplatnil si na ňu DPH. Táto skutočnosť je dostatočným dôkazom toho, že ju akceptoval, že plnenia zo strany odporcu mu boli poskytnuté. Navrhovateľ mu zaslal upomienku až v mesiaci jún 2003 po tom, ako si ju žiadal preplatiť. Zdôraznil, že navrhovateľovi poskytoval plnenie niekedy aj v nočných hodinách. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 O.s.p. a návrh navrhovateľa zamietnuť; žiadal náhradu trov konania. K otázke času omeškania s plnením peňažného dlhu, k výške úrokov z omeškania, ako aj k otázke výšky náhrady trov konania a ku spôsobu jej výpočtu odporca sa v odvolaní vôbec nevyjadroval. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Zdôraznil tvrdenia odporcu uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu, keď uvádzal, že mu nikdy nebola faktúra č. 230010 zo dňa 2.1.2003 doručená, „v rozpore so zdravým rozumom“ že vznáša námietku kompenzácie proti nároku uplatnenému navrhovateľom, a to jeho pohľadávkami proti nemu titulom faktúry č. XX/XXXX zo dňa 12.11.2002 na sumu 9.225,-- Sk, faktúry č. XX/XXXX zo dňa 11.11.2002 na sumu 2.460,-- Sk, faktúry č. XX/XXXX zo dňa 22.10.2002 na sumu 3.076,-- Sk, spolu v sume 14.760,-- Sk. Avšak v odvolaní proti rozsudku už uviedol, že navrhovateľ mu zaslal upomienku až v júni 2003, po tom, ako navrhovateľa vyzval, aby mu faktúry č. XX, XX, XX/XXXX uhradil. Potvrdil, že prvú upomienku navrhovateľovi predkladal listom zo dňa 22.6.2003. Keďže nepredložil dôkazy o doručení faktúry za opravu a upomienky na jej zaplatenie odporcovi, považoval za správny postup súdu, keď mu priznal úrok z omeškania až od dátumu podania návrhu na súd. V priebehu konania odporca dôvodil, že kompenzačnú námietku si uplatňuje len vo vzťahu k faktúre č. XX/XXXX na sumu 9.225,-- Sk a znie na bližšie nešpecifikované „poradenské a servisné služby v mesiaci jún až august“. K faktúre nebol priložený žiadny servisný protokol, ktorý by špecifikoval fakturované služby. V tomto spočíval dôvod, pre ktorý danú faktúru neuznal; podobne ako faktúry č. XX, XX/XXXX z dôvodu, že síce bol pripojený servisný protokol, tento ale neodsúhlasil štatutárny zástupca navrhovateľa, pretože podpis na servisnom protokole nebol jeho. To bol dôvod, prečo od odporcu žiadal vystaviť dobropis na faktúry. Dôvody uvádzané v odvolaní považuje za špekulácie, ktoré nijako nedokazujú nárok odporcu na započítanie. Navrhované doplnenie dokazovania odporcom v žiadnom prípade by nepreukázalo skutočné dodanie služieb z jeho strany, ich prevzatie navrhovateľom. Zdôraznil, že ide len o procesnú obranu odporcu a tento mal ešte v priebehu konania možnosť podať proti nemu vzájomný návrh. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. októbra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť (zdôrazniť) nasledovné. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ vykonal opravu motorového vozidla odporcu EČV: Z. XXX J., cenu opravy spolu s podrobným rozpisom prác, materiálu spolu v sume 25.997,60 Sk žiadal navrhovateľ zaplatiť na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 2.1.2003, splatnej dňa 9.1.2003. Nebolo sporné ani to, že časť z nej v sume 19.665,-- Sk navrhovateľovi zaplatila F. - Slovenská B., F..M.., Z., na základe zmluvného vzťahu s odporcom a zvyšok v sume 6.332,60 Sk (210,20 €) predstavuje zmluvne dohodnutá spoluúčasť odporcu a DPH, ktorú sumu žiadal navrhovateľ zaplatiť v prejednávanej veci už len od odporcu. Ak odporca svoju povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa vecne a právne správne postupoval, keď uložil odporcovi povinnosť sumu 210,20 € navrhovateľovi zaplatiť. Ak sa tak nestalo riadne a včas, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi aj priznané úroky z omeškania, už bez ďalšieho; čas omeškania a ani výšku úrokov z omeškania odporca v odvolaní vôbec nenamietal. Čo sa týka tvrdenia odporcu v tom, že jeho záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi zanikol započítaním vzájomných pohľadávok, rozsudok súdu prvého stupňa je rovnako vecne a právne správny. Totiž v konaní nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi skutočne existovala (podľa odporcu identifikovaná vo faktúre č. XX/XXXX), žeby vzájomné pohľadávky boli započítania schopné, že existovali (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka), a teda nemalo čo zaniknúť vzájomným započítaním. V konaní nebolo sporné to, že účastníci uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej odporca pre navrhovateľa vykonával správu počítačovej siete, opravy počítačov a základné školenia pri uvádzaní počítačov, rovnako nebol sporný ani zaužívaný spôsob preukazovania vykonania prác (servisný protokol) a ani ich úhrady. Odporca netvrdil, že práce fakturované faktúrou č. XX/XXXX aj v skutočnosti vykonal, ani len netvrdil presne kedy, na základe čoho, konkrétne aké práce v prospech ktorého zamestnanca navrhovateľa, resp. v ktorej miestnosti, vykonal. Nevyplýva to ani zo samotnej faktúry a naviac servisný protokol odporca ani nepredložil. V tomto smere odporca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, nevyvrátil nespochybniteľným spôsobom tvrdenie navrhovateľa, že žiadne fakturované práce pre neho odporca nevykonal. Odporcom vytýkané nedoplnenie dokazovania súdom prvého stupňa by neprinieslo žiadne nové skutočnosti; takéto dokazovanie sa preto javí ako nehospodárne, nadbytočné. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Napokon k námietke odporcu ohľadom zaúčtovanej faktúry do účtovníctva navrhovateľa a uplatnenia si DPH odvolací súd uvádza, že z dikcie ustanovenia § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (do 1.5.2004 § 20 a nasl. zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty) jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si možno odpočítať DPH. Je však úlohou správcu dane posudzovať opodstatnenosť nárokov na odpočítanie DPH, keď správca dane vychádza nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či takýmto dokladom neabsentuje materiálny podklad, čo však nie je predmetom tohto konania a občianskoprávneho konania vôbec. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1 O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.