Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/246/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507212968 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507212968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: C.. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. H.. Č.. XXXX/XX, P., zast. advokátom: JUDr. Miroslav Krajňák, Liptovská ul. č. 2/A, Bratislava, proti odporcovi: U..D..F..Z.. F.. F. E.. D.., C.D.: XX XXX XXX, O.. B. Č.. X, V., zast. advokátom: Mgr. Juraj Žucha, Vysoká ul. č. 19, Bratislava, o zaplatenie istiny 50.000,- Sk (1.659,69 eur) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. júna 2008, č. k. 15C 7/2008-73, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 50.000,- Sk so 14% úrokom z omeškania od 21.03.2007 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 489, § 491 ods. 1, 2 a 3, § 48 § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal v konaní preukázané uzavretie platnej nepomenovanej zmiešanej Zmluvy o zložení finančnej čiastky medzi navrhovateľom ako zložiteľom, odporcom ako uschovávateľom a príjemcom - U. M. R. Y. M.Ž., predmetom ktorej bol záväzok odporcu (realitnej kancelárie) pripraviť na predaj jednoizbový byt č. XX, na X. P. a k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely v bytovom dome na U. H. Č.. XX X. V.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z čl. III. bod 1 zmluvy vyplýva, že sa navrhovateľ zaviazal u odporcu zložiť zálohu vo výške 50.000,- Sk, ako potvrdenia jeho vážneho záujmu o kúpu tejto nehnuteľnosti s tým, že po uskutočnení prevodu predmetnej nehnuteľnosti (vlastníckeho práva k bytu na navrhovateľa), bude táto záloha považovaná za dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ nepreukázal platné odstúpenie od uzavretej zmluvy, nakoľko jediným zmluvne dohodnutým dôvodom, pre ktorý mohol ako zložiteľ finančnej čiastky od zmluvy platne odstúpiť, bolo zatajenie informácie, alebo poskytnutie takých nepravdivých informácií odporcom, ktoré by mohli mať vplyv na jeho záujem o kúpu nehnuteľnosti (ktorá bola predmetom zmluvy), z dôvodu ktorého bolo použitie finančnej čiastky navrhovateľom zloženej v súlade s platne uzavretou zmluvou a na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil práve ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému trovy konania nepriznal, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku ich odporca ani do troch pracovných dní nevyčíslil a iné trovy zo spisu nevyplývali, keďže odporca nezaplatil ani súdny poplatok za odpor v sume 3.000,- Sk. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa spočívajúcom v tom, že mu nevznikol nárok na odstúpenie od Zmluvy o zložení finančnej čiastky, nakoľko z čl. III bod 5 vyplýva, že bolo iba na subjektívnom posúdení navrhovateľa, aké dôvody a v akom rozsahu môžu mať vplyv na existenciu jeho záujmu ako zložiteľa o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či išlo o zatajenie podstatných, alebo menej podstatných informácií, alebo sa jednalo o úplne nepravdivé, alebo menej nepravdivé informácie s tým, že listinnými dôkazmi, ktoré prvostupňovému súdu predložil nesporne preukázal, že niektoré informácie boli zatajené, respektíve boli nepravdivé. Namietol, že odporca uviedol nepravdivú informáciu o sídle jeho obchodnej spoločnosti, ktorá je uvedená aj v predmetnej zmluve (S. H.. Č.. X, V.), keďže jej sídlom (zapísaným aj v obchodnom registri) je O. B. Č.. X, V., čo je nutné posúdiť v obchodnom styku ako minimálne nekorektný postup s tým, že samotná zmluva ani nebola podpísaná jej všetkými zmluvnými stranami, pričom existencia jeho vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti bola vážne oslabená z dôvodu, že sa dňa 19.03.2007 v e-mailovej korešpondencii, ktorá však ako spôsob komunikácie medzi zmluvnými stranami dohodnutá nebola, obdržal návrh kúpnej zmluvy, ktorá však datovaná nebola a z jej obsahu vyplynuli nezrovnalosti medzi informáciami a dojednaniami uvedenými v tzv. „ Zmluve o zložení finančnej čiastky“ zo dňa 16.03.2007 a predloženou kúpnou zmluvou, z dôvodu ktorého začal mať pochybnosti o serióznosti odporcu, resp. predávajúceho, v mene ktorého odporca zmluvu vypracoval a navrhovateľovi predložil a preto od tejto zmluvy písomne dňa 21.03.2008 odstúpil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Medzi účastníkmi konania nie je sporné uzavretie Zmluvy o zložení finančnej čiastky dňa 16.03.2007. Vychádzajúc z obsahu a účelu zmluvy, ide o záväzkový vzťah, ktorý má najbližšie k právnej úprave zmluvy o sprostredkovaní a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom spornou ostala otázka platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od tejto zmluvy navrhovateľom a následné posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a nastupuje režim vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a každý z účastníkov je teda povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ od zmluvy platne neodstúpil, nakoľko k jeho odstúpeniu nedošlo z dôvodov uvedených v Zmluve o zložení finančnej čiastky (t. j. z dôvodov, ktoré si účastníci zmluvne platne dohodli). V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, že odporca tým, že navrhovateľovi predložil návrh kúpnej zmluvy (faxovým podaním zo dňa 17.03.2007), v ktorom uviedol nepravdivé informácie, ktoré by mohli mať na záujem na navrhovateľa kúpiť byt, ktorý bol predmetom danej zmluvy akýkoľvek vplyv, nakoľko odporca po oboznámení sa s pripomienkami navrhovateľa už dňa 21.03.2007 predložil navrhovateľovi vkladuschopný návrh kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa mal navrhovateľ stať vlastníkom predmetného bytu. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Z uvedeného ako i z obsahu uzavretej zmluvy je nesporné, že odporca svoju povinnosť, na ktorú sa danou zmluvou zaviazal, t. j. pre navrhovateľa pripraviť predaj jednoizbového bytu za dohodnutú kúpnu cenu, ako i za zmluvne dohodnutú odmenu pre odporcu (uschovávateľa), splnil a preto mu vzniklo právo na zmluvne dohodnutú odmenu (návrhom uplatnený nárok), keďže odstúpenie od danej zmluvy navrhovateľom posúdil prvostupňový súd vecne správne, t. j. za neplatné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v tomto konaní úspešnému odporcovi právo náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.