Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507212968 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1507212968.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: C.. Ľ.E. T., O.. XX. XX. XXXX, V. V. H.. Č.. XXXX/XX, P., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Krajňák, Liptovská ul. č. 2/A, Bratislava, proti žalovanému: M.O.S.T. spol. s r. o., IČO: 35 736 585, Nám. hraničiarov č. 2, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Žucha, Palisády č. 33, Bratislava, o zaplatenie istiny 50. 000,- Sk (1. 659, 69 eur) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. apríla 2017, č. k. 15C 7/2008 - 220, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1. 659, 69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9, 5 % ročne od 27. 03. 2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 489, § 491 ods. 1, 2 a 3, § 48 § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vyhodnotením vykonaného dokazovania a v súlade s pokynmi odvolacieho a dovolacieho súdu preukázané uzavretie platnej nepomenovanej zmiešanej Zmluvy o zložení finančnej čiastky medzi stranami sporu dňa 16. 03. 2007, obsahujúcej prvky viacerých zmlúv (o sprostredkovaní, o budúcej kúpnej zmluve) a napriek tomu, že v zmluve sú účastníci označení rôzne, obsah záväzkov v zmluve je dohodnutý určite a zrozumiteľne v súlade so zákonom, neobchádza zákon, keď nezistil nič, čo by zmluvu robilo absolútne neplatnou, či iné dôvody neplatnosti s tým, že zložená finančná čiastka 50. 000,- Sk mala plniť viaceré funkcie. Uviedol, že v prvom rade slúžila na potvrdenie vážneho záujmu zložiteľa o kúpu nehnuteľnosti s tým, že po uskutočnení prevodu, bude považovaná za dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu a v druhom rade mala slúžiť ako zmluvná pokuta pre prípad, že by zložiteľ vstúpil do zmluvného vzťahu vo veci prevodu nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou alebo priamo s príjemcom, alebo pre prípad odstúpenia zložiteľa od kúpy, keď ani jedna strana nenamietala neurčitosť zloženej finančnej čiastky, pričom účelom zmluvy bolo uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, za cenu a v čase dohodnutom v Zmluve o zložení finančnej čiastky. Poukázal na skutočnosť, že v čl. III. ods. 5 platnej zmluvy bola dohodnutá možnosť zložiteľa odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že mu zo strany predávajúceho príjemcu alebo uschovávateľa - žalovaného, budú zatajené také informácie, alebo budú poskytnuté také nepravdivé informácie, ktoré by mali vplyv na existenciu záujmu zložiteľa o kúpu nehnuteľnosti definovanú v predmete tejto zmluvy a poukázal na právny názor vyslovený dovolacím súdom, že neuvedenie dlžníka, či nešpecifikovanie úveru v dôsledku ktorého bolo zriadené záložné právo banky na prevádzanú nehnuteľnosť je zatajením, resp. poskytnutím nepravdivých informácií, ktoré mali za následok stratu dôvery a mali vplyv na existenciu záujmu zložiteľa o kúpu nehnuteľnosti, čím uňho nastal dôvod na odstúpenie od zmluvy, z dôvodu ktorého, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca od zmluvy o zložení finančnej čiastky platne odstúpil listom zo dňa 21. 03. 2007, čím došlo k zrušeniu zmluvy, a preto žalovanému ako uschovávateľovi zloženej finančnej čiastky uložil povinnosť ju žalobcovi vydať. Priznanie príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 01. 01. 2009 a vecne omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu od 27. 03. 2007, nakoľko zloženú čiastku mal zaplatiť do 5 dní od odstúpenia od zmluvy, t. j. do 26. 03. 2007 s tým, že v deň jeho omeškania bola základná úroková sadzba určená vo výške 4, 75 %, a preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9, 5 % od 27. 03. 2007 do zaplatenia a žalovaného na tento úrok zaviazal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní v celom rozsahu, z dôvodu ktorého mu priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Namietol, že dovolací súd sa vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 345/2014 a ani súd prvej inštancie nezaoberali skutočnosťou, že žalobca ešte pred podpisom Zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 16. 03. 2007 urobil osobne prehliadku bytu, pri ktorej komunikoval s predajcom a žalobcom a jasne sa dozvedel o skutočnosti, že byt je zaťažený spotrebným úverom tretej osoby U. O., preukázané samotným vyjadrením žalobcu, výsluchom U. Y., čestným prehlásením K. Z. a U. Y., ako aj príkaz žalobcu, na základe ktorého sa povolilo predčasné splatenie úveru U. O. na vnútorný účet OTP banky zo dňa 21. 03. 2007. Namietol, že dovolací a ani okresný súd nezobrali do úvahy obvyklú opatrnosť, ktorú mal zo zákona uplatniť žalobca ako kupujúci pri kúpe predmetného bytu, keď ťarcha viaznuca na byte bola zrejmá aj z listu vlastníctva, ktorý mal žalobca k dispozícii. Uviedol, že nespochybňuje nález Ústavného súdu ČR č. IV. 3073/2015 zo dňa 17. 03. 2016, v ktorom je vyslovený názor, že konajúci súd má pri rozhodovaní dbať na stanoviská vyslovené odvolacím, resp. dovolacím orgánmi (zrejme orgánom, pozn. odvolacieho súdu), avšak dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu podľa článku II. ods. 3 Zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 16. 03. 2007 bez toho, aby vyhodnotil skutočnosť, či žalobca o spotrebnom úvere a pri obvyklej opatrnosti pri podpise danej Zmluvy vedel a len si nevšimol chybu o tzv. hypotekárnom úvere s tým, že nakoľko mu žalobca dal jasný príkaz na vyriešenie ťarchy vo forme povolenia predčasného splatenia úveru U. O. na vnútorný účet OTP banky zo dňa 21. 03. 2007, vyjadril svoju vôľu, že chce pokračovať v uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy, teda v uzatvorenom zmluvnom vzťahu a nakoľko od zmluvy odstúpil až po prejavení vôle vyriešenia ťarchy, odstúpenie od zmluvy z dôvodov uvedených žalobcom platné byť nemôže, keďže do omylu nebol uvedený a od začiatku mal pravdivé informácie. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. Namietol, že žalovaný v odvolaní používa argumentáciu, ktorá nesúvisí so skutočným stavom veci, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v zákone, keď sa snaží naďalej obhájiť svoje nekvalifikované konanie a postupy pri príprave zmlúv, ako i vo veci predaja a kúpy bytu ním. Uviedol, že žalovaný mu prekvapivo vyčíta nedostatok opatrnosti, ktorú mal ako kupujúci vo vzťahu ku klientovi uplatniť s tým, že napadnutý rozsudok sa opiera o vykonané dôkazy, kvalifikované a jednoznačné závery, ktoré sú podložené písomnými dôkazmi a jeho obsah je v súlade so skutkovým a právnym stavom. 4. Žalovaný, ktorému bolo doručené vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu dňa 09. 10. 2017 a dňa 27. 11. 2017 (resp. jeho právnemu zástupcovi), sa k nemu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 9. K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 11. V posudzovanej ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 17. júna 2008, č. k. 15C 7/2008 - 73, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 50. 000,- Sk so 14 % úrokom z omeškania od 21. 03. 2007 do zaplatenia, potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 01. augusta 2012, č. k. 2Co 246/2010 - 137, keď o dovolaní žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. februára 2016, sp. zn. 6 Cdo 345/2014 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. augusta 2012, sp. zn. 2Co/246/2010 zrušil z dôvodu, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, čím bolo účastníkovi odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde, nakoľko súd prvého stupňa posudzoval navrhovateľom zloženú zálohu za zábezpeku na splnenie záväzku zo zmluvnej pokuty, odvolací súd ju považoval za sprostredkovateľskú odmenu s tým, že pokiaľ chcel odvolací súd uvedenú otázku posudzovať podľa ustanovenia o sprostredkovateľskej odmene, resp. inštitútu týkajúceho sa sprostredkovateľskej zmluvy (§ 774 a nasl. Občianskeho zákonníka), mal v súlade s ust. § 213 ods. 2 O. s. p. vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho možnému postupu vyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj ďalšou vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, a to v časti týkajúcej sa právneho záveru o vzniku práva odporcu na sprostredkovateľskú odmenu s tým, že tento nedostatok bol založený rozpornosťou odôvodnenia, a tým aj jeho nepresvedčivosťou, keďže na jednej strane uviedol, že podmienkou vzniku práva na sprostredkovateľskú odmenu je uzavretie sprostredkovávanej zmluvy, no na druhej strane, napriek tomu, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a teda aj so skutkovým zistením, že k uzavretiu sprostredkovávanej (kúpnej) zmluvy nedošlo, konštatoval vznik práva na túto odmenu, a uložil súdu sa v prvom rade zaoberať (aj vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľa) platnosťou písomne uzavretej zmluvy z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti najmä v otázke, aký bol jej skutočný obsah, t. j. aké práva a povinnosti každej z jednotlivých zmluvných strán mali vzniknúť. 12. Krajský súd v Bratislave po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím súdom uznesením zo dňa 16. júna 2016, č. k. 10Co/138/2016 - 176 zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko dovolací súd v rozhodnutí, ktorým zrušil potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu uviedol, že úlohou súdu je zaoberať sa platnosťou písomne uzavretej zmluvy z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti najmä v otázke, aký bol jej skutočný obsah, t. j., aké práva a povinnosti každej z jednotlivých zmluvných strán mali vzniknúť, so zreteľom na nejasnosti týkajúce sa toho, že na jej prvej strane je výslovne uvedené, že účastníci budú označení len pojmami uschovávateľ, príjemca a zložiteľ, avšak v ďalšom texte sú použité pojmy predávajúci, kupujúci a dlžník s tým, že v čl. III. bod 5 bola výslovne dohodnutá možnosť odstúpenia od nej zložiteľom z akýchkoľvek dôvodov s následným vznikom práva príjemcu a uschovávateľa na zaplatenie sumy 50. 000,- Sk, označovanou žalovaným v priebehu konania za odstupné, s výnimkou odstúpenia z dôvodov poskytnutia nepravdivých informácií, kedy toto právo nevzniká a že v jej čl. V. bod 9 je výslovne uvedené, že nie je zmluvou o budúcej zmluve, keď súdy nižšieho stupňa (prvoinštančný a odvolací) tieto články vyložili bez bližšieho vysvetlenia a v zjavnom rozpore s ich znením s tým, že ak výsledkom tohto posudzovania bude záver o neplatnosti zmluvy, bude daná dôvodnosť uplatneného nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného úkonu a nakoľko sa súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní nároku uplatneného žalobcom v konaní prejudiciálne nezaoberal otázkou platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o zložení finančnej čiastky uzavretej dňa 16. 03. 2007 z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti, t. j. aké konkrétne práva a povinnosti zo Zmluvy pre zmluvné strany mali vzniknúť, keďže na jednej strane boli jej účastníci v Zmluve označení, ako uschovávateľ, príjemca a zložiteľ a v čl. II. bod 3, 4 a v bode 5, v ktorom je upravená povinnosť vyplatenia kúpnej ceny tak, že jej prvú časť (1. 150. 000,- Sk) poukáže zložiteľ (žalobca) na účet dlžníka a pod., keď právne posúdil iba otázku odstúpenia žalobcu od tejto zmluvy, odvolací súd v poradí prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušil. 13. Súd prvej inštancie je názorom súdu vyššieho stupňa (§ 226 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016 a podľa § 391 C. s. p., zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016) viazaný a je povinný ho rešpektovať ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak aj pri aplikácii procesných predpisov, iba pokiaľ sa pri novom rozhodovaní nezmenia poznatky o skutkovom deji prejednávaného prípadu natoľko, že na nový skutkový základ veci, nie je aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu už možná. 14. Súd prvej inštancie sa po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku týmto zákonným postupom dôsledne riadil a dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu domáhajúceho sa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 1. 659, 69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9, 5 % ročne od 27. 03. 2007 do zaplatenia vyhovel, keď dospel k záveru, že Zmluva o zložení finančnej čiastky je platným právnym úkonom napriek tomu, že jej účastníci sú v zmluve označení rôzne, avšak obsah záväzkov je v nej dohodnutý určite a zrozumiteľne v súlade so zákonom, ktorý neobchádza. 16. V prejednávanej veci si žalobca svoj nárok v konaní uplatnil zo Zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 16. 03. 2007, ktorú žalovaný ako uschovávateľ uzavrel s U. M. R. Y. M. ako príjemcami a žalobcom ako zložiteľom, z ktorej čl. II. bod 1 vyplýva, že sa žalovaný zaviazal pripraviť predaj jednoizbového bytu č. XX na X. poschodí a k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely v bytovom dome na U. ul. č. XX v V., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX s tým, že sa príjemca zaviazal dodať uschovávateľovi (žalovanému) všetky podklady potrebné k vypracovaniu prevodu predmetnej nehnuteľnosti. 17. Z čl. III. bod 5 danej Zmluvy vyplýva, že v prípade, ak zložiteľ (žalobca) odstúpi od tejto zmluvy z akéhokoľvek dôvodu s výnimkou dôvodu, ak mu boli zo strany príjemcu alebo uschovávateľa zatajené také informácie, alebo boli poskytnuté také nepravdivé informácie, ktoré by mohli mať vplyv na existenciu záujmu zložiteľa o kúpu nehnuteľnosti definovanú v predmete tejto zmluvy, finančná čiastka vo výške 50. 000,- Sk, ktorá slúži ako zábezpeka, prepadne v prospech príjemcu (U. M. R. Y. M.) a uschovávateľa (žalovaného) a bude vyplatená tak, že 50 % z celkovej sumy bude vyplatených v prospech príjemcu (U. M. R. Y. M.) a 50 % z celkovej sumy bude vyplatených v prospech žalovaného (M.O.S.T. s r.o.) a bude slúžiť na pokrytie nákladov účelne vynaložených na prípravu predaja predmetnej nehnuteľnosti s tým, že z čl. V. bod 9 vyplýva, že zmluvné strany sú si vedomé, že Zmluva nie je ani kúpnou zmluvou ani zmluvou o budúcej zmluve, ani ich nenahrádza, a že tieto budú uzavreté osobitne. 18. Súd prvej inštancie v konaní postupoval správne, keď v súlade s právnym názorom vysloveným v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. februára 2016, sp. zn. 6 Cdo 345/2014, posudzoval platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalobca od uzavretej Zmluvy odstúpil a dospel k správnemu právnemu záveru, že odstúpenie žalobcu od Zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 16. 03. 2007 listom zo dňa 21. 03. 2007 je platné, a rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, keď žalovanému uložil povinnosť vydať mu žalovanú istinu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže odstúpením od Zmluvy, došlo k jej zrušeniu. 19. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 20. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 a § 454 ods. 3 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnej výške z dôvodu jeho úspechu v týchto konaniach, t. j. v odvolacom aj dovolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).