Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/246/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509221581 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509221581.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : D. M.Á., W. W., O.. U.. H., XXXX/XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Pavelkom, bytom Bratislava, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi : N. M., W. W., L. Č.. XX, zastúpený Mgr. Jozefom Machekom, bytom Bratislava, Gessayova 41, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 40C 391/2009 -121 zo dňa 25. februára 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť počnúc dňom 19.11.2009 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet navrhovateľky. Uvedeným rozsudkom súčasne zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 72Croz 22/2002-27 zo dňa 09.07.2003. Zročné výživné za obdobie od 19.11.2009 do 25.02.2011 vo výške 2.618 eur súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať v pravidelných splátkach vo výške 80 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku až do zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. Vo zvyšku návrh, ktorým navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 330 eur mesačne, zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V 72Croz 22/2002-27 zo dňa 09.07.2003. Po rozvode navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou; odporca jej na výživu v zmysle rozhodnutia súdu prispieval sumou 2.500 Sk ( 82,98 eur mesačne ); okrem výživného jej už neposkytoval žiadne iné finančné či vecné plnenia. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 40C 288/2008 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zvýšenia výživného od 01.09.2008 s poukazom na podstatný nárast jej potrieb v súvislosti s vystavením preukazu ZŤP dňa 21.05.2007, ako aj jej prijatím na vysokoškolské štúdium na Stavebnej fakulte STU, keďže však toto štúdium dňom 13.02.2009 ukončila, vzala svoj návrh na zvýšenie výživného späť, takže súd uznesením zo dňa 27.05.2009 predmetné konanie zastavil. Od školského roku 2009/2010 navštevuje navrhovateľka dennú formu bakalárskeho štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o., odbor sociálna práca. Matka navrhovateľky dosiahla za obdobie od marca 2010 do septembra 2010 priemerný príjem 434,70 eur mesačne, pričom do mesiaca september 2010 mala ďalší pracovný pomer, s priemernou mesačnou mzdou do výšky 184,14 eur. S účinnosťou od 01.07.2010 bol navrhovateľke ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím zvýšený príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na sumu 34,41 eur mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb odporcom za rok 2009 zistil prvostupňový súd príjem odporcu za uvedené obdobie z prenájmu bytu na území SR v priemere 265,46 eur mesačne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, ust. § 75 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1 Zák. o rodine a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný; navrhovateľka sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť jej rodičov voči nej trvá i po dosiahnutí plnoletosti, resp. sa obnovila po opakovanom nástupe na denné vysokoškolské štúdium. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá si svoju časť vyživovacej povinnosti voči nej riadne plní. Od poslednej úpravy sa príjem matky zvýšil. Vzhľadom na časový odstup od posledného rozhodovania o výživnom súd prvého stupňa prihliadal aj na zvýšenie životných nákladov. Zohľadňoval tiež odôvodnené základné náklady na výživu navrhovateľky s prihliadnutím na jej zdravotný stav, vek, záujmy a potreby primerané statusu študenta a mesačný podiel odôvodnených ročných výdavkov. Prihliadol i na tú skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje vedenie spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Súčasne prvostupňový súd pri rozhodovaní zohľadňoval, že inú vyživovaciu povinnosť než k navrhovateľke už rodičia nemajú. Vzhľadom na uvedené považoval za primerané a odôvodnené potrebám navrhovateľky výživné vo výške 170 eur zo strany oboch rodičov. Súd prvého stupňa posúdil schopnosti a možnosti oboch rodičov vzhľadom na porovnateľnú výšku príjmu dosahovaného pri poslednej úprave výživného za približne rovnaké - v čase tejto úpravy výživného vychádzal súd z priemerného mesačného príjmu matky za r. 2002 vo výške 11.245,- Sk a odporcu vo výške 13.178,- Sk. Odporca je vzdelaním vyučený zámočník. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku tiež poukázal na to, že nemohol zohľadniť skutočnosť, že odporca je momentálne plne odkázaný na výživu svojej manželky, keď počas štúdia jazyka v Austrálii, kde žije na základe partnerských víz, nikde nepracuje. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca sa do svojej situácie dostal z výlučne subjektívnych dôvodov, pričom by v prípade záujmu mohol nepochybne popri štúdiu jazyka dosahovať príjem aspoň z príležitostných prác, kde sa dokonalá znalosť jazyka nevyžaduje. Odporca je totiž stále na vrchole produktívneho veku, je remeselne a manuálne zručný, so značným pracovným potenciálom. Naviac pôsobí v krajine, v ktorej je mimoriadne nízka nezamestnanosť a teda dokonca vyššia možnosť uplatnenia než v tunajších podmienkach. V odôvodnení ďalej uviedol, že odporca má na území Slovenskej republiky príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktorú skutočnosť rovnako zohľadňoval pri posudzovaní jeho schopností a možností. Podľa prvostupňového súdu je odporca schopný uhrádzať výživné voči navrhovateľke v rozsahu, ktorý mu bol stanovený napadnutým rozhodnutím, pričom táto výška zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. O povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné v sume 2.618 eur ( alikvotná časť výživného za 12 dní mesiaca november 2009 + 15 mesiacov x 170 eur = 68 eur + 2.550 eur = 2.618 eur ) rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal zo skutočnosti, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, totiž že poslednýkrát uhradil odporca výživné vo výške 85 eur v mesiaci apríl 2009. Splátku zročného výživného 80 eur stanovil prvostupňový súd v súlade s požiadavkou, aby bolo zročné výživné zaplatené do troch rokov odo dňa vyhlásenia rozsudku, bez ohrozenia životnej úrovne odporcu a jeho rodiny. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti. Odporca poukázal na protirečivosť tvrdení súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa odporcovho pobytu, štúdia a víz v Austrálii. Konštatoval, že súd prvého stupňa svojim postupom v podstate stanovuje výživné voči navrhovateľke jeho manželke. Mal za to, že toto nie je možné, a to tak z dôvodov zákonných, ako aj z dôvodov morálnych. Prvostupňový súd takto vo svojej podstate zaväzuje občana cudzej príslušnosti, ktorý nežije na území SR a prekročuje tak úplne svoje právomoci. Odporca v odvolaní konštatoval, že súd prvého stupňa sa nepozastavil nad faktom, že navrhovateľke bola celiakia diagnostikovaná v roku 2004 a v súvislosti s týmto ochorením jej bol udelený preukaz ZŤP a teda jej výdavky spojené s užívaním liekov a zvýšené náklady na stravu mala už v roku 2004, kedy však navrhovateľka o úpravu výživného v nadväznosti na tieto skutočnosti nežiadala. Náklady na štúdium na súkromnej VŠ nie sú podľa odporcu odôvodnenou potrebou a nie je teda možné toto štúdium započítavať do výšky výživného. Navrhovateľka má možnosť študovať na štátnej VŠ. Taktiež nie je odôvodnenou potrebou navrhovateľky výdavok na nákup študijných kníh, pretože na VŠ má k dispozícii knižnicu a teda aj potrebné študijné materiály na zapožičanie. Domnieva sa, že navrhovateľka uprednostňuje nákup vlastných kníh a tak aj vysoké výdavky, pred návštevou verejných knižníc a študovní a knižnice školy, ktoré sú menej nákladné. Uplatnenie nákladov za štúdium a nákup kníh, ktoré súd premieta do určenej výšky výživného, považoval odporca za účelové konanie. Svojím správaním navrhovateľka ukazuje, že si takéto výdavky môže dovoliť a sama zjavne nemá snahu hľadať iné, menej nákladné cesty, ktoré takýto účel taktiež spĺňajú. Odporca v odvolaní uviedol, že matka navrhovateľky deklaruje výdavky viac ako 800 eur mesačne pri príjme cca 400 eur; súd prvého stupňa sa týmto markantným rozdielom ďalej nezaoberal, a to napriek tomu, že matka navrhovateľky sama uviedla, že jej s výdavkami výrazne pomáhajú starí rodičia navrhovateľky. Vytýkal prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní vychádzal len z výpovede matky, nie zo skutočne vzniknutých a dokladovaných nákladov. Pôžička, ktorú mala matka navrhovateľky mesačne splácať, je výdavok, pred ktorým má výživné matky k dcére prednosť a nie je možné ho brať do úvahy. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozsudku cituje príslušné ustanovenia Zákona o rodine, k týmto však neprihliadol. Podľa zistení súdu prvého stupňa žije navrhovateľka na mnohonásobne lepšej a vyššej úrovni, než on, nakoľko je schopná platiť svoje výdavky, a to najmä štúdium na súkromnej VŠ. Trval na tom, že všetky jeho príjmy sú vo výške 265 eur mesačne, a to z prenájmu bytu. Pri určení výživného vo výške 170 eur a splátke výživného 80 eur neponechal odporcovi čiastku rovnajúcu sa výške životného minima. Vytýkal súdu prvého stupňa porušenie ustanovení Zákona o rodine, keď do výpočtu výživného zahrnul aj náklady za internet a UPC, telefón, športové aktivity, školné, učebnice, keď ide o výdavky, ktoré nemožno započítať, lebo nie sú výdavkami nevyhnutnými, ale nadštandardnými. Nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby platil navrhovateľke výživné od začiatku konania. Navrhovateľka odmieta kontakt s odporcom, odmietla mu dať kontakt na svoju osobu a odporca sa tak nemal možnosť dozvedieť, že mu opäť vznikla vyživovacia povinnosť. Postup navrhovateľky je preto v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. V prípade, že by odporca mal možnosť dozvedieť sa o vzniku vyživovacej povinnosti, sám by tak dobrovoľne urobil, lebo odporca nárok na vznik vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke nepopiera. Sám je odkázaný na výživu zo strany svojej súčasnej manželky. Reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého rodiča nie sú dané len ich subjektívnymi schopnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru - súd prvého stupňa však úplne zanedbáva skutočnosť absencie pracovných príležitostí. Tvrdenie súdu, že odporca má možnosť vykonávať v Austrálii nekvalifikované práce, nebolo podložené žiadnym skutkovým zistením. Súd prvého stupňa v tomto ohľade úplne prekračuje legislatívu platnú v SR a svoje právomoci, a tým ho nabáda k porušovaniu zákonov zeme, v ktorej žije. Súd prvého stupňa úplne ignoroval predložené listinné dôkazy a rozsudok tak založil na domnienkach, ktoré nemajú oporu ani v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch. V rozsudku prakticky absolútne absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov a posudzovaní predmetu sporu., čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, keď účastníkom konania nie je zrejmé, na základe akej právnej úvahy dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu. Podľa odporcu tak rozhodnutie prvostupňového súdu trpí okrem iného aj formálnou vadou, nakoľko neobsahuje základné náležitosti stanovené Občianskym súdnym poriadkom. Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odvolanie odporcu sa navrhovateľka písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo výroku o zvýšení bežného výživného, určenia zročného výživného, ako aj podmienok jeho splatnosti a vo výroku o trovách konania ), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( tento rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Podľa § 62 ods. 1 Zák.o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rod. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rod. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednotlivom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby ( napr. druhého rodiča ), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb ( druhého rodiča ). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohlo dôjsť k zmene výživného ( či už napr. schválením rodičovskej dohody, alebo súdneho zmieru, príp. autoritatívnym rozhodnutím súdu ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je nutné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak tieto okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu výživného len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pre zmenu výživného tak nepostačuje samotná úvaha súdu, že doterajšie výživné je už neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného je teda nutné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj v čase nového rozhodovania. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného ( napr. strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a pod. ), či oprávneného ( prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. ), alebo objektívne - vývojom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zák. o rod. Súd môže rozhodnúť o zmene výšky výživného len za predpokladu, že má dokazovaním za preukázané, že sa pomery zmenili. V súdenej právnej veci prvostupňový súd správne dospel k záveru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na navrhovateľku, v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rod. Okolností, ktoré spôsobili zmenu pomerov, je v danej právnej veci niekoľko : samotný značný časový odstup od poslednej úpravy výživného - takmer 10 rokov, za ktoré obdobie už len s ohľadom na vek navrhovateľky a vývoj životných nákladov sa museli zvýšiť jej odôvodnené potreby. Navrhovateľka prešla na vyšší typ školy - na vysokú školu, nastala výrazná negatívna zmena v jej zdravotnom stave tým, že jej bola ešte v r. 2004 diagnostikovaná celiakia, ktoré ochorenie je spojené s dodržiavaním veľmi prísnej a súčasne veľmi nákladnej diéty. Okolnosť, že celiakia bola navrhovateľke zistená už v r. 2004, avšak navrhovateľka ( resp. za v tom čase maloletú navrhovateľku jej matka ), nepožiadala z tohto dôvodu o úpravu výživného, je z právneho hľadiska bez významu. Oprávnená osoba môže podať návrh na zvýšenie výživného, nie je to však jej povinnosť. Odvolací súd sa môže len domnievať, že sa tak nestalo aj z toho dôvodu, že o výške výživného pre navrhovateľku rozhodli súdy len pomerne krátko pred zistením spomínaného ochorenia ( júl 2003 ). Prvostupňový súd ustálil výšku výživného pre navrhovateľku sumou 170 eur mesačne, keď v rozvodovom konaní bolo výživné zo strany odporcu stanovené sumou 82,98 eur mesačne (2.500,- Sk). Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi dosah na určenie výšky výživného, keď skúmal jednak pomery na strane navrhovateľky, ako výživou odkázanej osoby, tak aj na strane jej rodičov, ako osôb výživou povinných, a to ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, tak aj v čase terajšieho rozhodovania. Správne vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je ako študentka dennej formy vysokoškolského štúdia výživou naďalej odkázaná na svojich rodičov, keďže sa štúdiom pripravuje na výkon povolania ( od 3. 9. 2009 ). Je pravdou, že navrhovateľka študovala na vysokej škole iného zamerania už skôr, ktoré štúdium však predčasne ukončila, čím zároveň zanikla vyživovacia povinnosť oboch jej rodičov voči nej. Súdna prax však zároveň vychádza z tzv. „elasticity“ rodičovskej vyživovacej povinnosti, ktorá, rešpektujúc neobmedzené trvanie pokrvných zväzkov, znamená obnovenie vyživovacej povinnosti rodičov ( alebo inej povinnej osoby ) napr. v prípade, ak sa dieťa pre pokračovanie v štúdiu (na vyššom stupni) rozhodne neskôr. V súdenej právnej veci tak došlo nástupom navrhovateľky na denné štúdium na ( inej ) vysokej škole k obnoveniu vyživovacej povinnosti jej rodičov voči nej, ktorú skutočnosť napokon odporca ani nespochybňoval, nesúhlasil však so zvýšením výživného na 170 eur. Výber vysokej školy je nesporne predovšetkým na samotnom záujemcovi o štúdium, pri ktorom je nepochybne nutné zvažovať aj finančné možnosti študenta ( jeho rodiny ) v náväznosti na náklady, s ktorými je vysokoškolské štúdium spojené. Navrhovateľka študuje na súkromnej vysokej škole, ktoré je spoplatnené. V danom prípade však určené výživné 170 eur vzhľadom na jeho výšku bude postačovať primárne na ( čiastočné ) pokrytie predovšetkým základných životných potrieb navrhovateľky ( strava, ošatenie, lieky, cestovné náklady, študijné pomôcky ). Skutočnosť, že si navrhovateľka pre študijné potreby kupuje literatúru, nemožno chápať ako neuvážené míňanie finančných prostriedkov, ale nutnosť. Podobne náklady spojené s využívaním počítačovej techniky, či mobilu nemožno v súčasnej internetovej dobe považovať za nadštandard, ale za bežný spôsob komunikácie ( používanie a práca s počítačom je v súčasnosti samozrejmým predpokladom pre úspešné zvládnutie každého vysokoškolského štúdia ). Vzhľadom na už spomínaný vek navrhovateľky ( 22 rokov ) jej matka vyvažuje výživné odporcu výkonom osobnej starostlivosti už len v nízkej miere, stále však platí, že keďže navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti, že matka starostlivosťou o domácnosť (varením, praním, upratovaním a pod.) tiež fakticky uspokojuje osobné potreby navrhovateľky. Príjem matky predstavuje toho času cca 434,70 eur za mesiac netto, iné vyživovacie povinnosti matka navrhovateľky nemá ( starší spoločný syn rodičov navrhovateľky H., A.. XXXX, je samostatný ). Za významnú skutočnosť, ktorú súd prvého stupňa správne zohľadňoval pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky, bola tá, že k novej úprave výživného došlo s odstupom cca 10 rokov ( konanie o zvýšenie výživného iniciované navrhovateľkou a vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 40C 288/2008 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 6. 2009; navrhovateľka bola totiž zo štúdia na STU Stavebnej fakulte vylúčená pre nesplnenie požiadaviek štúdia ). Takéto dlhé časové obdobie od poslednej úpravy výživného sa nutne muselo prejaviť nárastom odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti opäť študentkou denného vysokoškolského štúdia. Ďalšou pre rozhodovanie súdu významnou skutočnosťou je fakt., že navrhovateľka je osobou ťažko zdravotne postihnutou (trpí astmou, atopickou dermatidídou, alergiou a duringom - kožnou chorobou, súvisiacou s celiakiou, ktorá bola navrhovateľke diagnostikovaná v r. 2004); rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 22. 7. 20010 č. B4/2010/13425/1/For bol navrhovateľke zvýšený príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na sumu 34,41 eur mesačne. Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( zabezpečenie šatstva, obuvi ) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa ( t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti ), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Námietky odporcu v odvolaní, že náklady navrhovateľky na internet, mobil, nákup študijnej literatúry predstavujú nadštandard, a ako také by nemali byť zohľadňované súdom pri rozhodovaní o výške výživného, sú mylné. Výživné na dieťa nepozostáva len z nákladov na zabezpečenie najzákladnejších životných potrieb ( strava, ošatenie, bývanie ), ale zahŕňa aj náklady na prípravu dieťaťa na budúce povolanie, kultúrne či športové aktivity, pričom je výrazne ovplyvňované aj zdravotným stavom dieťaťa - pokiaľ je tento zhoršený, je nevyhnutné pri stanovení výšky výživného brať do úvahy aj zvýšené náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky je zhoršený do takej miery, že navrhovateľke bol priznaný status osoby ťažko zdravotne postihnutej, v jej prípade s výrazne vyššími nákladmi na stravovanie, keďže navrhovateľka je nastavená na diétnu liečbu, ktorá je v prípadoch celiakie finančne veľmi nákladná. Odporca v odvolaní argumentoval predovšetkým nedostatočným zohľadnením jeho mesačné výdajov na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb jeho samého, ako aj jeho nízky príjem, keď je poberateľom dôchodku vo výške 452 € mesačne, pričom len jeho mesačné náklady za ubytovňu obnášajú podľa predloženého potvrdenia sumu 245 €. Uvedené argumenty sa však v plnej miere vzťahujú aj na situáciu navrhovateľky. Podobne ako odporca musí jej matka, s ktorou zdieľajú spoločnú domácnosť, zabezpečovať nevyhnutné náklady na zabezpečenie životných potrieb v súvislosti s bývaním, oblečením, stravou, pričom zvyšovanie uvedených životných nákladov má rovnaký dosah aj na ekonomickú situáciu navrhovateľky a jej rodiny, podobne ako v prípade odporcu. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým stanovil rozsah a spôsob úhrady zročného výživného, keď takto upravená úhrada už splatného výživného umožní odporcovi zaplatiť zročné výživné v primeranej lehote. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal trovy odvolacieho konania, keďže tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.