Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/439/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227177 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1510227177.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa: FILIP kuchynské štúdio, s. r. o., 032 04 Smrečany 323, IČO: 36408662, zast. JUDr. Petrom Jančim, advokátom, Advokátska kancelária Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi: FATRAINVEST, s. r. o., Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava, IČO: 35930608, o zaplatenie 4.679,42 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/1/2011-44 zo dňa 12. 05. 2011 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/1/2011-44 zo dňa 12. 05. 2011 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,05 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.679,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.746,27 Eur od 10. 06. 2009 do zaplatenia, zo sumy 223,72 Eur od 18. 08. 2009 do zaplatenia a zo sumy 709,43 Eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia a súčasne zaviazal odporcu i na náhradu trov konania vo výške 1.240,50 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25. 11. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 4.679,42 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených faktúr č. FA0900063 zo dňa 26. 05. 2009 splatnej dňa 09. 06. 2009 na sumu 3.746,27 Eur, č. FA0900123 zo dňa 12. 08. 2009 splatnej dňa 17. 08. 2009 na sumu 223,72 Eur a č. FA0900134 zo dňa 24. 08. 2009 splatnej dňa 31. 08. 2009 na sumu 709,43 Eur, ktorými navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu za výrobu, dodávku a montáž nábytku a bytových zariadení, na základe objednávok odporcu a potvrdených dodacích listov. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 06. 12. 2010 platobný rozkaz, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že k zmluve o dielo č. 102/2008 zo dňa 30. 06. 2008 účastníci nemali písomne uzavretý dodatok v zmysle jej čl. XI ods. 1 a je preto toho názoru, že navrhovateľ vystavil faktúry v rozpore s uvedenou zmluvou o dielo, nakoľko odporca nie je si vedomý nesplneného záväzku z tejto písomne uzavretej zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedka I. T. ako i listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, nakoľko mal za preukázané, že účastníci konania na základe predchádzajúcej dlhodobejšej bezproblémovej obchodnej spolupráce uzavreli na základe ústnych objednávok (zadaní) odporcu, ktoré navrhovateľ akceptoval a realizoval spôsobom reálneho plnenia postupne tri samostatné zmluvy o dielo v súlade s ust. § 536 a nasl. Obch. zák. Navrhovateľ si splnil povinnosť dodať odporcovi ním objednané práce, dodávky a výkony a odporca splnil povinnosť prevziať dodané dielo, čo mal súd preukázané potvrdením prevzatia zo strany odporcu na predložených
faktúrach, ktoré slúžili zároveň i ako dodacie listy, nakoľko predmet plnenia tu bol podrobne špecifikovaný čo do druhu, množstva i ceny. Cenu za dielo navrhovateľ odporcovi po uskutočnení reálneho plnenia vyfakturoval vyššie uvedenými faktúrami celkom vo výške 4.679,42 Eur. Odporca navrhovateľovi faktúry neuhradil. Tieto skutočnosti pred súdom osvedčil i vypočutý svedok I. T.. Nesplnením svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi cenu za dielo v celkovej výške 4.679,42 Eur sa dostal odporca do omeškania so zaplatením fakturovaných cien od splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny bol navrhovateľom uplatnený v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a splatnosti faktúr. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.240,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru odporcu ponechaním prvostupňového rozsudku v platnosti dôjde k porušeniu základného práva odporcu ako účastníka súdneho konania a prístup k súdu. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia, sa nezakladá na pravde a vychádza z nedôsledne zisteného skutkového stavu. Odporca zasielal v deň predchádzajúci predmetnému pojednávaniu žiadosť o odročenie pojednávania prostredníctvom kuriérskej služby a zároveň sken podpísanej žiadosti poslal na e-mailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]>. Poukázal na ust. § 57 ods. 2 O.s.p., kedy podľa názoru odporcu nie je rozhodujúci čas podania ale čas odovzdania podania na prepravu. Uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania bola odovzdaná na prepravu kuriérskej spoločnosti dňa 11. 05. 2011, teda deň predchádzajúci dňu, na ktorý bolo vytýčené pojednávanie vo veci. Prevzatie zásielky na prepravu potvrdzuje dátum na dodacom liste spoločnosti DODEX. Súčasne sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý mal za preukázané dodanie ústne objednaného diela. Navrhovateľ nemal vo zvyku objednávať akékoľvek služby ako vyhotovenie diela ústne. Navrhovateľom predložené faktúry, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodacie listy, nie sú podpísané zamestnancom odporcu ani inou osobou, ktorá by bola oprávnená v mene odporcu konať. Skutočnosť, že faktúry sú iba podkladom pre uplatnenie neexistujúceho nároku navrhovateľa potvrdzuje i to, že takéto faktúry sa nenachádzajú v účtovníctve navrhovateľa, nakoľko mu nikdy neboli doručené. Na základe uvedených skutočností mal odporca za to, že podanie žiadosti o odročenie pojednávania bolo urobené v lehote, napriek tomu, že súdu nebolo v čase vydania rozhodnutia doručené.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý vo vyjadrení uviedol, že odporcovi nebola žiadnym spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca podľa názoru navrhovateľa neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas a navyše pracovná cesta konateľa odporcu nie je podľa názoru navrhovateľa dostatočný dôvod na odročenie pojednávania. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ak účastník konania požiada o odročenie pojednávania, ale súd mu neoznámi, či jeho žiadosti vyhovuje alebo nevyhovuje, je účastník povinný sa na pojednávanie dostaviť. Súd tak postupoval v zmysle zásady účelnosti a hospodárnosti a konanie neodročil. Okrem uvedeného má za to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nemohlo dôjsť v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. postupe účastníka konania, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas dôležitými dôvodmi. V ostatnom považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec právne posúdil podľa ustanovení, ktoré použil. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si súčasne navrhovateľ i náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH a režijných výdavkov v celkovej výške 428,12 Eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. 10. 2008, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne ako i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
K hlavnej odvolacej námietke odporcu v podanom odvolaní, t. j. že postupom súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti odporcu i napriek tomu, že tento sa mal ospravedlniť na pojednávanie konané dňa 12. 05. 2011, na ktorom došlo i k vyhláseniu rozsudku, odvolací súd uvádza, že uvedenú námietku považuje za neopodstatnenú, nakoľko je síce pravdou, že odporca pripojil k odvolaniu žiadosť o odročenie pojednávania datovanú 11. 05. 2011 ako i dodací list zo dňa 11. 05. 2011 vystavený spoločnosťou DODEX kuriérska služba, avšak ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 22. 06. 2011 ako i 23. 06. 2011 (č. l. 61, 62) k ospravedlneniu odporcovej neúčasti na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 12. 05. 2011, prostredníctvom e-mailovej pošty nedošlo na adresu súdu prvého stupňa. Súčasne je potrebné uviesť, že žiadne iné podanie zo strany odporcu, ktorým by požiadal o odročenie pojednávania a súčasne ospravedlnenie z pojednávania súdu prvého stupňa nebolo do dňa pojednávania doručené.
Z predložených listinných dôkazov naopak vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom konania riadne a včas doručené, konkrétne odporcovi dňa 01. 04. 2011. Pojednávanie bolo vytýčené na termín 12. 05. 2011. V tento deň došlo i k vyhláseniu rozsudku a to v neprítomnosti odporcu, nakoľko súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Odvolací súd má za to, že odporca mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, keď predvolanie na pojednávanie obdržal dňa 01. 04. 2011 a toto sa konalo 12. 05. 2011 a svoje povinnosti si mal zariadiť tak, aby sa pojednávania zúčastnil. Povinnosťou účastníka konania je ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas a súčasne spolu s ospravedlnením musí takýto účastník i požiadať o odročenie pojednávania. Odročiť pojednávanie je však možné iba zo závažných dôvodov, nakoľko v konaní je potrebné postupovať plynulo a bez zbytočných prieťahov, ktoré môžu spôsobovať i samotní účastníci konania. Nielen odporca ale i navrhovateľ má právo na rýchle prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Účastník má právo požiadať o odročenie pojednávania, avšak len zo závažných dôvodov a tieto dôvody musí uviesť, náležite preukázať dôkazmi, tak aby mal súd možnosť dôvod odročenia pojednávania náležite i preskúmať, nakoľko žiadosti účastníka konania o odročenie pojednávania je možné vyhovieť len vo výnimočných prípadoch. Naopak ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu prejednať vec i v neprítomnosti účastníka a tak tomu bolo i v tomto prípade. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nebola odňatá možnosť účastníka konania a tento prejednal vec v neprítomnosti odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko správne vyhodnotil, že odporca včas a riadne nepožiadal o odročenie pojednávania.
K samotnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvého stupňa vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a predložené listinné dôkazy nasvedčujú danosti práva navrhovateľa. Odporca namietal pohľadávku navrhovateľa v celom rozsahu, avšak počas celého konania a ani v písomnom odpore neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca od samého počiatku v konaní namieta pohľadávku navrhovateľa, avšak bez toho, aby uviedol akékoľvek dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že pohľadávka navrhovateľa nie je dôvodná. Svoje tvrdenia odporca žiadnym dôkazom nepodložil ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol i v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci a to vypracovanie písomného podania vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi náhradu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 170,97 Eur. Súčasne odvolací súd priznal i 20 % DPH zo sumy 170,97 Eur vo výške 34,19 Eur ako i náhradu hotových výdavkov 1 x režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur, ktorý vrátane DPH vo výške 20 % predstavuje 8,89 Eur, pričom trovy odvolacieho konania spolu predstavujú výšku 214,05 Eur. Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa 1 úkon právnej pomoci a to príprava a prevzatie veci, ktorú si navrhovateľ uplatnil v rámci odvolacieho konania vo výške 170,97 Eur vrátane 20 % DPH a 1 x režijný paušál patriaci k uvedenému úkonu, nakoľko k prevzatiu a príprave veci došlo už pred súdom prvého stupňa a nie v rámci odvolacieho konania a uvedený úkon právnej pomoci už bol právnemu zástupcovi navrhovateľa priznaný v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.