Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911205372 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911205372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej, v právnej veci žalobcu K.. U. J. - HEFELE Slovakia, miesto podnikania Bratislava - Petržalka, Budatínska 34, IČO: 32215835, zast. JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, CBC 1, Karadžičova 8, proti žalovanému Y. R. - MIVE Pek s miestom podnikania Hnúšťa, Sinecká 884, IČO: 30190762 zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 3.324,02 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie 1.640 Eur, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 1Cb/22/2011-68 zo dňa 11. januára 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č. k. 1Cb/22/2011-68 zo dňa 11.januára 2012 v prvej výrokovej vete, kde bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.324,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.324,02 Eur od 30. 07. 2009 až do zaplatenia potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu v druhej a tretej výrokovej vete zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Rimavskej Sobote napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.324,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 30. 07. 2009 až do zaplatenia (prvá výroková veta), v časti zaplatenia sumy 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol (druhá výroková veta) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 744,58 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta). Žalobou podanou na súd dňa 13. 05. 2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.324,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30. 07. 2009 titulom zaplatenia ceny za riadiacu jednotku W., ktorú žalobca ako dodávateľ potravinárskych strojov a zariadení dodal a namontoval žalovanému dňa 09. 07. 2009 a vykonal všetky súvisiace práce. Cenu za dodávku a montáž riadiacej jednotky si žalobca uplatnil voči žalovanému fa č. 1200900159, splatnou dňa 29. 07. 2009 vo výške 3.324,02 Eur, žalovaný však túto neuhradil. Podaním doručeným na súd prvého stupňa dňa 03.10.2011 žalobca zmenil a doplnil žalobný návrh tak, že okrem uvedeného nároku tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.640,- Eur, titulom 9%-ného ročného úroku z omeškania za meškanie žalovaného pri úhrade faktúry č. 120070238 splatnej dňa 09.12.2007, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku a montáž manipulátora C.. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že riadiacu jednotku W. mu žalobca vymenil pre poruchu a išlo o opravu v záručnej lehote, pričom žalovaný sa domnieval, že ide len o dočasné riešenie a po opravení pôvodnej riadiacej jednotky u výrobcu v Nemecku mu táto bude opätovne namontovaná. Nakoľko k tomu nedošlo, žalovaný považoval reklamáciu za vybavenú. Namietal tiež výšku fakturovanej sumy, žiadal o vrátenie riadiacej jednotky W. pôvodne nainštalovanej v pekárenskej peci a tvrdil, že táto sa dá opraviť a bola v takom stave, že sa dala používať s určitými malými obmedzeniami. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov. Zistené skutočnosti posúdil podľa § 428 ods. 1, § 536 a § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ďalej podľa § 451 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný len pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 3.324,02 Eur spolu s úrokom z omeškania za dodávku a montáž riadiacej jednotky W. dňa 09. 07. 2009, ktorá bola fakturovaná fa č. 1200900159 splatnou dňa 29. 07. 2009. V konaní bolo preukázané, že pekárenská technológia C. bola žalovaným zakúpená dňa 25. 10. 2005, a 2-ročná záručná doba podľa § 428 Obchodného zákonníka uplynula dňa 25. 10. 2007. Po uplynutí 2-ročnej záruky na jar v roku 2008 sa pokazila riadiaca jednotka tak, že cez monitor bola čiara. Zo strany žalobcu bola žalovanému dodaná a namontovaná riadiaca jednotka W. dňa 09.07.2009, keď žalovaný podpísal montážny denník pred svedkom Y.. Y.. Pokiaľ aj žalobca oznámil žalovanému, že sa pokúsi elektroniku vyreklamovať u nemeckého dodávateľa a v prípade úspechu bude dodávku dobropisovať, nemá to vplyv na záväzok žalovaného zaplatiť sumu riadiacej jednotky a aj montáže. Išlo o osobitnú dohodu účastníkov konania o tom, že žalobca sa bude dotazovať ohľadom skontrolovania jednotky (počítača) u výrobcu zariadenia. Aj keď žalovaný na pojednávaní žiadal, aby mu bola pôvodná riadiaca jednotka vydaná, neuplatnil si v konaní svoj nárok formou vzájomného návrhu resp. kompenzačnej námietky zákonnou formou. Súd prvého stupňa nemal vykonaným dokazovaním preukázané obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o dielo (medzi ktoré patrí dohoda o cene diela resp. dohoda o tom, že zmluva bude uzavretá bez určenia ceny diela), nárok žalobcu preto posúdil titulom bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že tento je dôvodný. Žalovaný sa podľa súdu obohatil o dodanú riadiacu jednotku a o jej montáž, ani v konaní nenamietal, že touto disponuje. Výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil z fakturácie žalobcu, ktorú žalovaný nereklamoval, ani ju nevrátil. Námietky žalovaného o neprimeranej výške sumy riadiacej jednotky, keď žalovaný tvrdil, že u iného dodávateľa by si vedel kúpiť aj dve také riadiace jednotky, považoval súd za účelové, keďže v čase, keď žalovaný faktúru obdržal, výšku fakturovanej sumy nespochybnil. Súd prvého stupňa preto návrhu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.324,02 Eur vrátane 9% úrokov z omeškania ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. od 30. 07. 2009 až do zaplatenia vyhovel. Pokiaľ ide o druhý žalobcom v konaní uplatnený nárok na zaplatenie 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 120070238, keď žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil fakturovanú kúpnu cenu oneskorene a po dodatočne poskytnutej lehote, ktorú mu žalobca poskytol prostredníctvom e-mailovej korešpondencie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, kedy došlo k omeškaniu žalovaného so zaplatením sumy. V e-mailovej komunikácii žalobcu so žalovaným zo dňa 15. 07. 2008, ktorú žalobca predložil, žalobca okrem iného uvádza „poslednú dohodu", ktorá sa niekoľkokrát menila, pričom aj žalovaný tvrdil, že spolu so žalobcom vyvíjali činnosť smerujúcu k tomu, aby manipulátor C. bol prefinancovaný prostredníctvom eurofondov. Keď sa nepodarilo takýto spôsob prefinancovania dosiahnuť, dohodli sa, že žalovaný bude splácať manipulátor v splátkach. Žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom okamihu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny manipulátora, a keďže ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nemal, súd v tejto časti jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší v rozsahu 34%, priznal 34% vyúčtovaných trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh a odmenu za zastupovanie advokátkou vrátane náhrady hotových výdavkov právnej zástupkyne. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca podal odvolanie proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, kde súd jeho návrh v časti o zaplatenie 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania zamietol a aj voči výroku o náhrade trov konania a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa kvantifikovaných úrokov z omeškania trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže na žalobcom uplatnenú sumu a aj na náhradu trov konania v navrhnutom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy, ktoré žalobca predložil na pojednávaní na preukázanie svojho nároku v zamietnutej časti, súd neodoslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného, a žalobca sa o námietkach žalovaného v časti kvantifikovaných úrokov z omeškania dozvedel až z textu odôvodnenia doručeného rozsudku. Na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 02. 11. 2011, ani na pojednávaní dňa 14. 12. 2011 neoznámil súd žalobcovi, že žalovaný podal vyjadrenie k zmene žaloby, ktorou žalobca rozšíril svoj návrh o kvantifikované úroky z omeškania, žalobca preto vychádzal z toho, že žalovaný jeho nárok ohľadne úrokov z omeškania nespochybňuje, a preto ani pred vyhlásením rozsudku, keď žalobca vyčíslil trovy konania a dopĺňal záverečnú reč, nevyjadril sa k námietkam žalovaného. Pokiaľ by bol žalobca vedel o námietkach žalovaného voči tejto časti návrhu, ako aj o dôkazoch, ktoré žalovaný v tomto smere navrhol, bol by tiež navrhol ďalšie dôkazy a vyjadril sa k dôkazom, navrhovaným žalovaným. Súd prvého stupňa pokiaľ ide o návrh žalobcu na zaplatenie kvantifikovaných úrokov z omeškania vo výške 1.640,- Eur tak nevykonal ani jeden z dôkazov, ktoré navrhli žalobca a žalovaný, a účastníci sa nemali možnosť k návrhom na dôkazy v tomto smere vyjadriť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti preto považuje žalobca za nesprávne. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti je podľa žalobcu zmätočné, pretože súd uvádza v odôvodnení e-mailovú komunikáciu, ktorá s touto vecou nesúvisí. Žalobca viackrát zmenil termín úhrady faktúry za meškanie s úhradou ktorej žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.640k,- Eur, a to zakaždým v prospech žalovaného, a z priloženej e-mailovej komunikácie ako listinného dôkazu je zrejmé, že platí posledná dohoda, čo je najvýhodnejšie riešenie pre žalovaného, keď žalobca e-mailom zo dňa 23. 03. 2009 oznámil žalovanému, že od 01. 02. 2009 bude účtovať úroky. Žalobca nedostal možnosť, aby súdu tieto skutočnosti objasnil, nakoľko súd navrhované dôkazy nevykonal. Za nesprávne považuje žalobca tiež rozhodnutie o trovách konania, ktoré vychádza z čiastočného úspechu vo veci. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti, kde ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 3.324,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy odo dňa 30. 07. 2009 do zaplatenia a aj proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný od počiatku namietal uzavretie zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, a napokon aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade nebola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia, postupoval podľa žalovaného v rozpore s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že so žalobcom fakturovanej sumy 3.324,02 Eur len suma 676,27 Eur predstavovala plnenie vo výkonoch, a podstatná časť žalobcovho nároku vo výške 2.646,75 Eur predstavuje cenu dodaného prístroja - W.. Pokiaľ súd dospel k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, mal mu v zmysle § 458 ods. 1 uložiť povinnosť vydať W., ktoré mu bolo dodané bez právneho dôvodu a nahradiť plnenie spočívajúce v úkonoch. Súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky náhrady za dodané W. z ceny fakturovanej žalobcom, a nevykonal dokazovanie ohľadne obvyklej ceny tohto zariadenia na trhu. Žalovaný tvrdí, že takýto prístroj je možné obstarať za oveľa nižšiu cenu a predkladá doklad o obstaraní prístroja W. za sumu 1.548,12 Eur. Žalovaný ďalej tvrdil, že pri dodaní zariadenia W. bol žalobcom zavedený s tým, že sa domnieval, že zariadenie je vymenené v rámci záruky a bude reklamované. Pokiaľ by tomu tak nebolo, žalovaný by nemal záujem na výmene nového W. zo strany žalobcu, nakoľko si jeho výmenu vedel zabezpečiť za polovičnú cenu. Žalobca mal W. reklamovať, v skutočnosti ho dal len na posúdenie, nedal ho na reklamáciu. Žalobca potvrdil, že napísal lístok „Pokúsim sa elektroniku reklamovať, potom bude dobropis", ktorý zaslal žalovanému na faktúre, ktorou mu vyúčtoval dodávku W.. Z tejto formulácie podľa žalovaného vyplýva, že žalobca so žalovaným sa dohodol, že žalovaný nemá platiť faktúru do vybavenia reklamácie a že táto bude dobropisovaná až po vybavení reklamácie. Až v upomienke zo dňa 07. 05. 2010 oznámil žalobca žalovanému, že reklamácia nebola uznaná a vyzval ho na zaplatenie faktúry. Tvrdil tiež, že faktúra č. 1200900159 v sume 3.324,02 Eur splatná 29. 08. 2009 bola žalovanému doručená v mesiaci február 10, a preto nemohol byť v omeškaní s jej úhradou od 30. 08. 2009 tak, ako bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 14.02.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním žalovaného potvrdil. Uviedol, že so žalovaným spolu obchodujú už 15 rokov a cenu dohadovali bežne vždy na základe telefonickej informácie žalobcu žalovanému a následným odoslaním faktúry, pričom žalovaný nikdy nerozporoval fakturovanú čiastku. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa pokiaľ ide o nárok žalobcu o zaplatenie 5.324,02 Eur s príslušenstvom vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu, zistené skutočnosti však nesprávne posúdil, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o dielo, že zo strany žalobcu išlo o bezzmluvné plnenie, a preto jeho nárok posúdil ako oprávnený titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Zmluva o dielo ako každá zmluva (dvojstranný právny úkon) môže byť uzavretá ústne, písomne (pričom písomné prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine), konkludentne alebo aj kombináciou uvedených spôsobov tak, aby bola zrejmá identifikácia zmluvných strán (zhotoviteľ a objednávateľ), ako aj to, že došlo k dohode o obsahu zmluvy (predmet diela a jeho cena). Zmluva o dielo tak vznikne dohodou o jej obsahu. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalovaný si výmenu riadiacej jednotky W. v pekárenskej peci u žalocu objednal, pričom išlo o opravu vady, ktorá na tomto zariadení vznikla po uplynutí záručnej doby, ďalej že žalobca mu riadiacu jednotku W. dodal, riadne ju namontoval do pekárne vrátane kontroly a odskúšania a to dňa 09.07.2009, čo žalovaný potvrdil podpisom montážneho denníka, ako aj to, že žalobca mu cenu tejto dodávky vrátane servisných prác vyúčtoval faktúrou č. 1200900159 zo dňa 24.07.2009 so splatnosťou dňa 29. 07. 2009 vo výške 3.324,02 Eur vrátane DPH. Žalobca tiež žalovanému oznámil, že sa pokúsi zariadenie W. vyreklamovať u nemeckého dodávateľa a v prípade, že sa to podarí, vystaví dobropis. Takto zistený skutkový stav, s prihliadnutím na predložené doklady a na správanie sa účastníkov konania v čase vykonania požadovanej opravy a aj neskôr vedie k záveru, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bola výmena zariadenie W. v pekárenskej peci žalovaného. Medzi zmluvnými stranami došlo aj k dohode o cene, a to tak, že žalobca túto vyúčtoval žalovanému s tým, že v prípade, že sa mu podarí vyreklamovať pokazené zariadenie u dodávateľa v Nemecku, bude cena upravená v príslušnom rozsahu (vystavením dobropisu). Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, žalovaný proti fakturácii nenamietal. Žalobca ako dodávateľ v zmysle uzavretej zmluvy plnil, žalovaný však cenu za dielo nezaplatil. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v prvej výrokovej vete, kde súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.324,02 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 30. 07. 2009 až do zaplatenia za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 29. 09. 2011, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 03. 10. 2011 žalobca doplnil pôvodnú žalobu tak, že žiadal, aby okrem zaplatenia 3.324,02 Eur s príslušenstvom súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie istiny 1.640,- Eur, čo predstavuje 9% - ný ročný úrok z omeškania za meškanie žalovaného s úhradou faktúry č. 120070238 zo dňa 30. 11. 2007 so splatnosťou dňa 09. 12. 2007, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodané zariadenie - manipulátor C. vo výške 2.023.000,- Sk vrátane DPH (67.151,30 Eur). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu uhradil fakturovanú sumu oneskorene, a to tak po lehote splatnosti uvedenej vo faktúre, ale aj po lehote, ktorú žalobca žalovanému dodatočne poskytol. Písomné doplnenie žaloby súd doručil žalovanému, ktorý sa k nemu vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 10. 2011, kde namietal, že z podania žalobcu nie je zrejmé, akým výpočtom dospel žalobca k vyčísleniu žalovaného úroku z omeškania, pričom žalovaný poukazoval na vzájomnú korešpondenciu a rokovania medzi účastníkmi konania, a to ohľadne splatnosti jednotlivých splátok. Na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 02. 11. 2011 za prítomnosti žalobcu aj žalovaného sa účastníci konania vyjadrovali iba k nároku žalobcu na zaplatenie 3.324,02 Eur, k čomu boli navrhnuté aj dôkazy. Rovnako na pojednávaní dňa 14. 12. 2011 bolo vykonávané dokazovanie iba ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie 3.324,02 Eur. Nakoľko z predloženého spisu, najmä zo zápisníc z pojednávaní nie je zrejmé, akými písomnými dokladmi súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa spomína len časť žalobcom predložených písomných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v druhej výrokovej vete, kde súd zamietol žalobu v časti zaplatenia 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania, je nepreskúmateľné a je ho potrebné zrušiť. V záujme zachovania dvojinštančnosti konania by nebolo žiadúce, aby dokazovanie v tejto časti uplatneného nároku vykonal až odvolací súd. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v druhej výrokovej vete podľa §221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní prejedná žalobu žalobcu o zaplatenie 1.640,- Eur titulom úrokov z omeškania, pričom dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti tohto nároku pokiaľ ide o správnosť výpočtu týchto úrokov z omeškania a ich presnú špecifikáciu je na žalobcovi. Súd prvého stupňa vykoná dokazovanie aj listinnými dôkazmi, ktoré žalobca už predložil a znovu rozhodne o tomto jeho nároku. Vzhľadom na to, že pri výpočte trov konania súd prvého stupňa vychádzal z § 142 ods.2 OSP s tým, že za neúspech žalobcu považoval zamietnutú žalobu o zaplatenie 1.640,- Eur, je potrebné zrušiť aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania. O trovách prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa znovu v zmysle príslušných ustanovení OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.