Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200538 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511200538.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanému: C. L., R.: T. X, R., zastúpenému opatrovníčkou Ľubicou Tichou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV o zaplatenie 954 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 15. februára 2012 č. k. 24C 157/2011-56, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 18,85 % ročne zo sumy 488,95 eur od 12.6.2010 do zaplatenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Kvasnicu trovy konania v sume 57 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 385,30 eur do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 954 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 488,95 eur od 12.6.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok 57 eur a trovy právneho zastúpenia 368,11 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti 18,85 % ročného úroku zo sumy 488,95 eur od 12.6.2010 do zaplatenia žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu, OTP Banka Slovensko, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 3.5.2006 zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0077201406 RSU. Na jej základe poskytla OTP Banka Slovensko, a.s. žalovanému úver vo výške 25.000,- Sk (829,85 eur) s pohyblivou ročnou úrokovou sadzbou a ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,96 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 899,- Sk (29,84 eur) počnúc prvou splátkou k 20.5.2006 a končiac splátkou k 20.4.2009. OTP Banka Slovensko, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.6.2010 postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalovaná istina pozostáva zo sumy 488,95 eur predstavujúcej nesplatenú istinu spolu s úrokom počítaným od poslednej splátky dňa 20.4.2009 a poplatkami za vedenie a poistenie úveru, sumy 243,53 eur predstavujúcej úroky z istiny za obdobie od 21.4.2009 do 11.6.2010 (t.j. do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu), sumy 8,37 eur ako úroku z omeškania do 11.6.2010 a sumy 213,15 eur, ktorú tvoria poplatky za vedenie úveru, poistenie a upomienky. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil súd prvého stupňa ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zistil, že zmluva o úvere mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky tým, že nezaplatil všetky dohodnuté mesačné splátky. Poukázal na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv musí súd z úradnej povinnosti posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia splnenia zmluvnej povinnosti v zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvého stupňa žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie pohyblivej ročnej úrokovej sadzby vo výške 18,85 % za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie splnenia povinnosti žalovaného ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,85 % predstavuje zmluvnú podmienku zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy. Takéto právo na zaplatenie ročných úrokov z nesplatenej istiny nemôže podľa názoru súdu prvého stupňa požívať ochranu a návrh uplatňujúci nárok z tohto práva musí byť zamietnutý. Úrok z omeškania vo výške 8 % ročne priznal súd prvého stupňa žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako postupník prevzal predmetnú pohľadávku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky. Proti časti rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá, podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 18,85 % ročne zo sumy 488,95 eura od 12.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že úrok neslúži na zabezpečenie splácania jednotlivých splátok úveru, ale je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Mal za to, že v zmysle uvedeného ustanovenia je nevyhnutné v každej zmluve o úvere dohodnúť povinnosť platiť úroky. V predmetnej právnej veci boli úroky dohodnuté vo výške 18,85 % ročne. Úroky podľa žalobcu nie sú zabezpečovacím inštitútom, ale odmenou pre veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického hľadiska sú cenou peňazí. Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že splátky úveru boli dohodnuté ako anuitné. Išlo o splátky v stálej výške, pričom samotná splátka v sebe obsahovala splátku istiny i splátku úroku a ich vzájomný pomer sa postupným splácaním menil. Úrok teda nemohol zabezpečovať plnenie splátok, nakoľko samotné úroky boli platené splátkami. Žalobca bol toho názoru, že úroková sadzba 18,85 % ročne nezakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takáto úroková sadzba bola ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere úplne bežnou. Banky aj v súčasnosti uplatňujú takéto úrokové sadzby pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nezabezpečených ručením tretej osoby alebo záložným právom. Žalobca ďalej poukázal na platobný rozkaz vydaný súdom prvého stupňa v predmetnej právnej veci, ktorým úrok vo výške 18,85 % priznal. V zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. pritom súd musí skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách už pri vydávaní platobného rozkazu. Zároveň uviedol, že úrok 18,85 % ročne do 11.6.2010, t.j. do postúpenia pohľadávky, súd prvého stupňa nepovažoval za neprimeraný, nakoľko priznal právo na jeho zaplatenie. Tento úrok bol uplatnený v rámci žalovanej sumy 954 eur, a to vo výške 243,53 eura. Súd prvého stupňa považoval úrok za neprimeraný až po postúpení pohľadávky. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na správne posúdenie predmetnej zmluvy o úvere súdom prvého stupňa ako spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 3.5.2006 zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo, pričom úver bol dohodnutý vo výške 25.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť do 20.4.2009 spolu s úrokom a poplatkami spojenými s poskytnutím úveru. Predmetná zmluva obsahuje základné charakteristické znaky spotrebiteľských zmlúv, a to, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ (žalovaný) podstatným spôsobom neovplyvňuje ani nemôže ovplyvniť obsah dodávateľom (OTP Banka Slovensko, a.s.) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s., ktoré sú taktiež vopred pripravené a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť ani ovplyvniť ich obsah. Zároveň zmluva spĺňa aj pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa cit. ustanovenia je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravuje inštitút zmluvného práva, a to obsahovú kontrolu štandardných spotrebiteľských zmlúv. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Uvedená smernica bola transponovaná do slovenského právneho poriadku dňom 1.4.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to do ust. § 52 až § 54 Obč. zák. V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv môže súd aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej právnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie pohyblivej ročnej úrokovej sadzby vo výške 18,85 %. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) nie je pri úveroch limitovaná žiadnym právnym predpisom a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Neznamená to však, že je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade by bol takýto právny úkon absolútne neplatný v zmysle ust. § 39 Obč. zák. Výška úrokov bude v rozpore s dobrými mravmi spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky budú podstatne prevyšovať úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy, najmä s ohľadom na úrokové sadzby uplatňované bankami za poskytnuté úvery. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že bankové úroky u porovnateľných úverov sa pohybujú maximálne okolo 20 % ročne. Navyše samotný právny predchodca žalobcu je bankou, z čoho vyplýva, že výška úrokov dohodnutých v predmetnej zmluve o úvere nemohla presiahnuť mieru úrokov poskytovanú bankami. Na základe uvedeného nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úrok vo výške 18,85 % ročne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Obč. zák., ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že úrok dohodnutý v zmluve o úvere predstavuje formu odmeny pre veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa nesprávne považoval tento úrok za prostriedok slúžiaci na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností, teda na zabezpečenie splácania jednotlivých splátok úveru, akým je napr. zmluvná pokuta či sankčný úrok. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol v napadnutej časti vecne správny, a preto ho odvolací súd v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý po právnej stránke posúdil inak, preto nebolo potrebné opakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie. Výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 954 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 488,95 eur od 12.6.2010 do zaplatenia nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 57 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu. Právny zástupca žalobcu vykonal v konaní tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.6.2010, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.1.2011, účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 15.2.2012) po 51,45 eur v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. a jeden úkon právnej služby (podanie odvolania zo dňa 22.3.2012) za 31,54 eur v zmysle § 10 ods. 1 a 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. e/ cit. vyhl., pričom tarifnou hodnotou veci je päťnásobok ročného plnenia (t.j. 5 x 18,85 % z 488,95 eur = 5 x 92,17 eur = 460,85 eur). Po pripočítaní režijného paušálu 1 x 7,21 eur, 1 x 7,41 eur a 2 x 7,63 eur odmena právneho zástupcu žalobcu predstavuje 215,77 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, advokátsku odmenu je potrebné zvýšiť o 19 % DPH za úkony vykonané v roku 2010, teda o 11,15 eur (19 % z 51,45 eur + 19 % zo 7,21 eur = 9,78 + 1,37 = 11,15 eur) a o 20 % DPH za úkony vykonané v rokoch 2011 - 2012, teda o 31,43 eur (2 x 20 % z 51,45 eur + 20 % z 31,54 eur + 20 % zo 7,41 eur + 2 x 20 % zo 7,63 eur = 2 x 10,29 + 6,31 + 1,48 + 2 x 1,53 = 31,43 eur). Advokátska odmena tak predstavuje spolu 258,35 eur. Právny zástupca žalobcu má zároveň nárok na náhradu hotových výdavkov podľa § 15 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhl. (cesta autom Piešťany - Bratislava a späť) vo výške 54,95 eur a na náhradu za stratu času vo výške 50,84 eur (2 x 60 min. cesta autom Piešťany - Bratislava a späť, t. j. 4 polhodiny po 12,71 eur = 50,84 eur). Obe tieto náhrady je potrebné zvýšiť o 20 % DPH, t. j. spolu o sumu 21,16 eur (20 % z 54,95 eur + 20 % z 50,84 eur = 10,99 + 10,17 = 21,16 eur). Trovy právneho zastúpenia žalobcu tak spolu predstavujú 385,30 eur (258,35 + 54,95 + 50,84 + 21,16 = 385,30 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.