Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204878 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511204878.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast. verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 3.053,46 EUR a iné a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 57/11 - 76 zo dňa 22.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm 57/11 - 76 zo dňa 22.11.2011 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 257,60 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 127/11 - 39 zo dňa 10.6.2011 v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o námietkach v sume 258,22 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že prvopisom zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 7. júla 2005, v ktorej sa ako jej vystaviteľ W. O. zaviazal dňa 7. februára 2011 na rad OTP Banke Slovensko, a.s. bez protestu zaplatiť zmenkovú sumu 3.053,46 EUR splatnú v Bratislave, Hurbanovo nám. s domicilom u OTP Banky Slovensko, a.s., pobočka Bratislava, Hurbanovo nám. č. 7, č. účtu: XXXXXXX/XXXX, na rube ktorej sú zapísané indosamenty, prvý na rad BBF capital a.s. dňa 26. septembra 2006, druhý na rad LICITOR factoring s.r.o. tiež dňa 26. septembra 2006 a posledný dňa 18. decembra 2008 na rad BENCONT INVESTMENT s.r.o. Žalobca preukázal svoje práva zo zmenky, a to aj s poukazom na čl. I § 16 ods. 1 v spojení s čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb. Za nedôvodnú považoval súd prvého stupňa námietku žalovaného týkajúcu sa neexistencie práva žalobcu vyplniť blankozmenku, nakoľko podľa názoru žalovaného toto právo udelil vystaviteľ zmenky len jemu, keď s poukazom na čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb. konštatoval, že indosament má prevodný účinok, prevádzajú sa ním všetky práva zo zmenky, vyplňovacie právo k blankozmenke nie je skutočným zmenkovým právom, ale ak je indosovaná blankozmenka, s ktorou vyplňovacie oprávnenie neoddeliteľne súvisí, prechádza na nového majiteľa blankozmenky aj vyplňovacie právo bez toho, aby remitent alebo indosant osobitnou dohodou toto právo indosatárovi postúpili alebo mu ho osobitne udeľovali. Za nedôvodnú považoval aj ďalšiu námietku žalovaného, popierajúcu návrh žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy pre premlčanie vyplňovacieho práva k blankozmenke, vysloviac názor, že oprávnenie vyplniť blankozmenku nie je typickým majetkovým právom, bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, je od blankozmenky závislá, nemožno ho samostatne uplatniť, nemôže sa samostatne premlčať, pokiaľ nebolo obmedzené na určitý čas, trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou, blankozmenka ešte nie je cenným papierom, nie je pohľadávkou ani záväzkom osôb v nej uvedených, zmenkoprávne vzťahy sa založia až doplnením chýbajúcich údajov a týmto momentom vyplňovacie právo zanikne, niet práva ktoré by súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. nemohol žalobcovi priznať, a preto sa možno dovolať už len premlčania zmenkovej pohľadávky. Za dôvodnú nepovažoval ani ďalšiu námietku žalovaného, pre ktorú žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť, a to že žalovaný postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy spoločnosti BBF capital a.s., s ktorou bolo dohodnuté, že za vymožiteľnosť pohľadávky neručí a zaplatením odplaty nemajú zmluvné strany voči sebe už žiadne nároky, nakoľko predmetom konania nie je plnenie z úverovej zmluvy a ani zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale žalobca si práva zo zmenky uplatňuje v súvislosti s garančným účinkom indosamentu, vyplývajúcim z čl. I § 15 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb., podľa ktorého, ak niet opačnej doložky, zodpovedá indosant za prijatie a zaplatenie zmenky. Konštatoval, že zákon umožňuje vylúčiť garančný účinok na zmenke len tak, že indosant k rubopisu pripíše doložku, napr. „bez záväzkov“ - „sine obligo“ a pod. a len ten indosant, ktorý túto doložku k rubopisu pripojil, za zaplatenie zmenky nezodpovedá. Ďalej konštatoval, že indosant patrí k nepriamym dlžníkom zo zmenky, jeho zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona, podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, a preto je vylúčené vylúčiť záručný účinok indosamentu mimozmenkovou dohodou. Za neopodstatnené označil súd prvého stupňa aj spochybnenie vyplnenia blankozmenky v súlade s vyplňovacím oprávnením žalovaným, nakoľko žalovaný v zmysle čl. I § 10 zák. č. 191/50 Zb. nepreukázal jednak, že chýbajúce údaje boli do zmenky doplnené odchýlne od udeleného oprávnenia a ďalej, že žalobca vedel, ako má byť zmenka vyplnená a vedome ju vyplnil na škodu dlžníka odlišne. Súd prvého stupňa neprihliadal ani na ďalšiu námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania úverovej pohľadávky, keď jednak ako námietku týkajúcu sa mimozmenkového vzťahu je oprávnený uplatniť ju len účastník úverovej zmluvy, navyše ak by ju aj uplatnil účastník úverovej zmluvy, nebola by úspešnou, nakoľko premlčaním pohľadávka nezaniká, preto by ani prípadné uplynutie premlčacej doby nebránilo žalobcovi do blankozmenky doplniť kauzálnu pohľadávku. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalovaného, že žalobca stratil práva zo zmenky a to tým, že nepreukázal predloženie zmenky dlžníkovi na platenie, keďže zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I § 38 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb. majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní, v danom prípade bola zmenka v súlade s čl. I § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zák. č. 191/50 Zb. splatná v pobočke OTP Banky Slovensko, a.s. na Hurbanovom nám. č. 7 v Bratislave, žalobca preukázal protokolom, podpísaným aj pracovníkmi banky, že na tomto mieste bola aj prezentovaná, prezentátom domicilovanej zmenky je domicilát (umiestnenec), preto ak žalobca zmenku predložil na platenie banke ako umiestnencovi, nemohol prezentačnú lehotu zmeškať, ani podľa čl. I § 53 zák. č. 191/50 Zb. stratiť práva proti žalovanému. Navyše súd prvého stupňa konštatoval, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá tým, že ju napísal vystaviteľ, platí aj proti nepriamym dlžníkom a povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, musí v zmysle čl. I § 46 ods. 2 zák. č. 191/50 Zb. ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva, teda v tomto prípade žalovaný, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom žalobcu v konaní o námietkach a vznikom trov na právnom zastúpení za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie zo dňa 10. októbra 2011 a účasť na pojednávaní zo dňa 22. novembra 2011 v sadzbe 121,70 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 2 x po 7,41 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu. Namietal, že abstraktný charakter zmenky môže byť právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nejde o zabezpečovaciu zmenku. Ak má zmenka zabezpečovací charakter, je potrebné, aby bol preukázaný aj príčinný kauzálny obchodno - záväzkový vzťah medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným. Žalobca takýto vzťah nielenže nepreukázal, ale dokonca aj sám uznáva, že takýto vzťah medzi nimi neexistuje. Podanú žalobu označil za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za zneužívajúci šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 Obč. zák. a § 265 Obch. zák., keď podľa jeho názoru ani skutočnosť, že na zmenke žalovaný opomenul vyznačiť doložku „bez záväzkov“ nič nemení na tom, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa uzavretého obchodnozáväzkového vzťahu nemá nárok. Vyslovil názor, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a že obsah zmluvy v tomto prípade nie je podstatný, nezodpovedá spravodlivej ochrane práv. Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že vyplňovacie právo, ktoré zmenkový dlžník udelil žalovanému, mohol žalobca bez osobitnej dohody so žalovaným uplatniť aj voči žalovanému. Napokon odvolateľ nesúhlasil ani s posúdením ním vznesenej námietky premlčania súdom prvého stupňa. Na podporu správnosti jeho názorov predložil právnu analýzu vypracovanú spoločnosťou Směnečná konzultační s.r.o. so sídlom v Českej republike, odborným garantom ktorej je B.. P. R., O., ktorý je uznávaným odborníkom na zmenkové právo. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalovaným predložená analýza sa zaoberá právnym posúdením veci, pričom len príslušný súd je oprávnený posúdiť vec po právnej stránke. Ďalej poukázal na to, že bola vypracovaná komerčným subjektom, jej text je neurčitý, nepresvedčivý a tendenčný a nezohľadňuje ani zásadnú judikatúru Českej republiky. Za účelom preukázania správnosti rozsudku súdu prvého stupňa predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. októbra 2012 č. k. 3CoZm/6/2012 - 156 a zápisnicu z pojednávania Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. októbra 2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok v obdobnej veci. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami reagujúc na všetky žalovaným uvádzané skutočnosti, a preto ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie k veci dodať, že žalovaným predložená analýza vyhotovená spoločnosťou Směnečná konzultační s.r.o. nie je pre súd vec posudzujúci, právne záväzná a posúdenie veci po právnej stránke je výlučne vecou súdu. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom žalobcu, že analýza obsahuje neurčité, nepresvedčivé vyjadrenia a nie celkom jasné a jednoznačné závery a vo vzťahu k viacerým argumentom žalovaného ani nesvedčí v jeho prospech, keď zhotoviteľ analýzy označil vo viacerých smeroch obranu žalovaného za neúčinnú, nedostatočne konkretizovanú a z toho dôvodu v námietkovom konaní neprejednateľnú a v niektorých otázkach za nezodpovedajúcu súčasnej judikatúre. Nakoľko zmenka neobsahuje opačnú doložku, z čl. I § 15 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb. nepochybne vyplýva garančná povinnosť žalovaného ako indosanta a jeho zodpovednosť za prijatie a zaplatenie zmenky. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/50 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvodné námietky žalovaného, týkajúce sa konania žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, pretože takéto konanie majiteľa je zohľadnené už v čl. I § 10 zák. č. 191/50 Zb., pričom bolo povinnosťou žalovaného tieto tvrdenia preukázať, pretože iba v tom prípade možno podľa čl. I § 10 zák. č. 191/50 Zb. považovať jeho námietku za dôvodnú. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení, a to za dva úkony právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21. septembra 2012 a účasť na pojednávaní dňa 14. novembra 2012 v sadzbe 121,70 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 2 x 7,63 EUR, t. j. v celkovej sume 257,60 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.