Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoZm/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207875 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111207875.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: O., s.r.o., U. X/A, O., IČO: XX XXX L., právne zast. AK Q. A K., s.r.o., S. XX, O., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: R. O. W., a.s., B. 5, O., H.: 31 XXX XXX, v konaní o zaplatenie 3.532,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCbZm/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.2.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 27 Zm/X/XXXX-XX zo dňa 19.4.2011 a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov námietkového konania vo výške 277,48 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným súdu dňa 18.3.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.532,22 eur so 6%- ným úrokom ročne od 8.2.2011 do zaplatenia a odmenu vo výške 11,77 eur. Na základe zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), bol dlžníkovi poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splatiť v zmluvne stanovených lehotách. Žalovaný postúpil pohľadávku spoločnosti O. a. s., O. O. a táto spoločnosť postúpila uvedenú pohľadávku spoločnosti J. factoring, s.r.o., G.. Následne spoločnosť J. factoring, s.r.o. postúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008. STÁLY ROZHODCOVSKÝ SUD Slovenskej bankovej asociácie vydal dňa 19.10.2009 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XX/XXXX-XXXX, ktorý nadobudol dňa 18.11.2009 právoplatnosť a dňa 21.11.2009 vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Uvedený úver bol zabezpečený vlastnou bianco zmenkou vystavenou dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v prospech žalovaného ako pôvodného zmenkového veriteľa, v ktorej nebol vyplnený údaj o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil v Dohode o vyplňovacom práve k zmenke zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke. Ako zmenkovú sumu je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva, doplniť chýbajúce údaje na zmenke a ako dátum splatnosti je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť deň výkonu práva doplniť chýbajúce údaje na Zmenke. Žalovaný ako pôvodný zmenkový veriteľ indosoval zmenku v prospech spoločnosti O.l, a. s., O. O. a táto v prospech spoločnosti J. factoring, s.r.o. G.. Spoločnosť J. ťactoring, s.r.o. indosovala zmenku v prospech žalobcu. Žalobca ako postupník vstúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 do práv zmenkového veriteľa v Dohode o vyplňovacom práve k zmenke. Uvedená zmenka bola súčasným zmenkovým veriteľom - žalobcom vyplnená v deň 07.02.2011, ktorý bol dňom výkonu práva, a ako dlžná suma je uvedená suma rovnajúca sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva vo výške 3.532,22 eur. Miestom platenia bol na zmenke uvedený údaj: R. O. W., a. s., pobočka: S., so sídlom: U. 2, S.. Dlžník bol vyzvaný, aby sa v deň výkonu práva dostavili do R. O. W., a. s., pobočky: Košice, so sídlom: U. 2, S. za účelom zaplatenia zmenky. V uvedený deň sa však na miesto platenia nedostavil, a teda nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca vyplnil zmenku v súlade s článkom 1 odsek 3 Dohody o vyplňovacom práve k zmenke. Následne žalobca v zákonnej lehote zaslal svojmu predchádzajúcemu indosantovi a dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky Upovedomenie indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom. Vzhľadom na to, že nedošlo k uspokojeniu postúpenej pohľadávky dlžníkom, žalobca v súlade s ustanovením § 47 ods. 5 zákona č. 19/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, uplatnil svoj nárok voči jednému z indosantov. Súd prvého stupňa vydal dňa 19.4.2011 zmenkový platobný rozkaz č. k. XXZm/X/XXXX - 42, proti ktorému podal žalovaný v stanovenej lehote námietky. Namietal, že zmenka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je platobnou zmenkou ale zmenkou zabezpečovacou a navyše v zmysle § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. si žalobca uplatňuje zmenu voči žalovanému zlomyseľne a pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Podanú žalobu považuje za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že zmenkový dlžník dohodou o vyplňovacom práve k zmenke udelil vyplňovacie právo na vyplnenie zmenky len R. O. W., a.s., preto žalobca toto vyplňovacie právo nemal. Žalovaný toto právo nepostúpil zmluvou o postúpení pohľadávok. Aj v prípade, že by žalobca bol oprávnený zmenku vyplniť, urobil tak až po premlčaní práva vyplniť zmenku. Zároveň namietal aj premlčanie samotnej úverovej pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy, zmeškanie lehoty žalobcom určenej na predloženie zmenky na platenie a skutočnosť, že tieto zmluvy môžu byť podkladom na uplatnenie akýchkoľvek práv žalobcu voči žalovanému. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, podaniami žalobcu a žalovaného, zmenkou, zmenkovým platobným rozkazom, námietkami žalovaného, podaním žalobcu zo dňa 9.9.2011, písomným podaním žalovaného zo dňa 21.11.2011 a 3.2.2012, Protokolom vystaveným R. O., a.s., že v deň splatnosti zmenky sa oprávnený riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa nedostavil dlžník a konštatoval, že z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Zmenka bola vystavená dňa 13. mája 2005 a sa stala zročnou dňa 7. februára 2011. Príjemca zmenku neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo vykonať postih proti indosantovi ako osobe zmenečne zaviazanej. Podľa ust. § 46 ods.l z.č. 191/1950 Sb., vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané zmenkou. Žalovaný neuhradil zmenkovú sumu s príslušenstvom žalobcovi. Predmetom konania je plnenie zo zmenky, nie z úverovej zmluvy, ani zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ si práva zo zmenky proti odporkyni uplatňuje v súvislosti s garančným účinkom indosamentu, ktorý vyplýva z čl. I. § 15 ods. 1 zmenkového zákona, a podľa ktorého, ak tu nie je opačná doložka, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Indosant patrí k nepriamym dlžníkom zo zmenky, jeho zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona, a preto nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý k indosovaniu došlo a ani to, či bola zmenka indosovaná za odplatu. Zmenkový zákon umožňuje indosantovi svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť tak, že k rubopisu pripíše doložku vylučujúcu jeho zodpovednosť - napr. „bez záväzkov". Vylúčiť garančný účinok indosamentu je preto možné len doložkou napísanou na zmenke a len ten indosant, ktorý túto doložku k rubopisu pripojil, za zaplatenie zmenky nezodpovedá. Čo v danom prípade žalovaný neurobil. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stala sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, nie je preto možné záručný účinok indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou. Týka sa to aj dodatočnej námietky, ktorou spochybnil oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie sumy rovnajúcej sa nominálnej výške kauzálnej pohľadávky, keďže pohľadávku postúpil za odplatu rovnajúcu sa len časti jej nominálnej hodnoty. Čo sa týka námietky žalovaného - zmenkovej sumy, ide o námietku nejasnú a nekonkrétnu, a preto neprejednateľnú. Z námietky nie je jasné, aká suma mala byť do zmenky dopísaná. Nie je preto možné posúdiť ani v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý, a ktorá časť uplatneného nároku má byť vôbec predmetom námietkového konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmenka bola vyplnená nesprávne, v rozpore s dohodou, musí rovnako vedieť, ako mala byť vyplnená správne. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný neuviedol žiaden dôkaz, nepreukázal nesprávnosť výšky zmenkovej sumy, nijakým spôsobom nepreukázal neplatnosť zmenky. Námietku premlčania úverovej pohľadávky je ako námietku vyplývajúcu z mimozmenkového vzťahu, oprávnený vzniesť len účastník úverovej zmluvy, t.j. priamy dlžník. Takáto námietka žalovaného je v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona neprípustná, keďže nie je založená na jej vlastnom vzťahu k žalobcovi ako majiteľovi zmenky. Preto súd prvého stupňa poukázal na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, pre ktorý by nemohla byť námietka premlčania kauzálnej pohľadávky úspešná ani v prípade, ak by ju vzniesol priamy dlžník zo zmenky. Premlčaním pohľadávka nezaniká, preto ani prípadné uplynutie premlčacej doby nebránilo navrhovateľovi do blankozmenky doplniť kauzálnu pohľadávku. Námietka premlčania by bola právne významná len v konaní, v ktorom by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia kauzálnej pohľadávky. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že ani námietka, že navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol vstúpiť do všetkých práv majiteľa zmenky, nebola dôvodná, pričom nepreukázal, že mu dlžník z úverového vzťahu bol povinný plniť. Navrhovateľ vstúpil do všetkých práv majiteľa zmenky nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ale tým, že naňho bola zmenka rubopisom prevedená. Povinnosť dlžníka poskytnúť navrhovateľovi plnenie z úverovej zmluvy navrhovateľ preukázal zmluvami o postúpení pohľadávok a rozhodnutím STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SUDU Slovenskej bankovej asociácie, ktorý vydal dňa 19.10.2009 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XX/XXXX-XXXX, ktorý nadobudol dňa 18.11.2009 právoplatnosť a dňa 21.11.2009 vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Avšak k uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo ani formou exekúcie. K tvrdeniu žalovaného, že navrhovateľ stratil práva zo zmenky tým, že nepreukázal predloženie zmenky dlžníkovi na platenie súd prvého stupňa uviedol, že zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola zmenka v súlade s čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona splatná v pobočke R. O. W., a.s., U. 2, S.. Na tomto mieste bola aj prezentovaná, čo navrhovateľ preukázal protokolom, ktorý podpísali aj pracovníci banky. Žalobca nemal povinnosť zmenku znovu predkladať na platenie dlžníkovi, lebo už len tým, že zmenku umiestenec po predložení nepreplatil, čo sa považuje za odmietnutie platenia riadne predloženej zmenky, vznikli navrhovateľovi postihové práva. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu", ktorá tým, že ju napísal vystaviteľ, platí aj proti nepriamym dlžníkom. Povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané musí v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. V tomto prípade je to žalovaný, ktorého dôkazné bremeno ťaží. Žalobca prvopisom zmenky svoje zmenkové práva preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len skúmal, či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by žalovaný za zaplatenie zmenky nezodpovedal, ani že pre zmeškanie lehoty na predloženie zmenky žalobca stratil voči nemu právo zo zmenky, a preto na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, zák. č. 191/1950 Sb., § 15 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, 4, § 48, § 50 ods. 2 zákona č. 19/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, § 175 ods. 1 O.s.p.) súd nemohol akceptovať námietky žalovaného, a preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd, zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I., sp. zn. XX Zm/X/XXXX-XX zo dňa 19.4.2011 zrušil v celom rozsahu. Zároveň, aby zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.". Ak by odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a napadnutý rozsudok by potvrdil tak, aby odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že v tejto veci je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Právne otázky riešené v tomto súdnom konaní, ich právne posúdenie ako aj správny výklad môžu byť významné aj pre posúdenie iných obdobných právnych vzťahov v iných konaniach medzi inými účastníkmi a môže na ne existovať aj iný právny názor, aký vyslovil súd prvého stupňa, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X M R. V X/XXXX, v ktorom sa riešila súvislosť kauzálneho vzťahu a zabezpečovacej zmenky. Vzhľadom na už archaické znenie zmenkového a šekového zákona, prijatého ešte v roku 1950, je v týchto prípadoch výrazne náročnejšia správna aplikácia tohto zákona na súčasné trhové obchodno-záväzkové vzťahy, najmä v prípade kauzálnych námietok, a to nielen pokiaľ ide o vzťah priameho zmenkového dlžníka a majiteľa zmenky, ale aj pokiaľ ide o vzťahy nepriamych (postihových) dlžníkov a majiteľa zmenky. Avšak nielen problematiku kauzálneho vzťahu a abstrakcie zmenky, ale podobne aj problematiku premlčania práva vyplniť blankozmenku alebo problematiku účinnosti vyplňovacieho práva voči osobe, ktorá ho priamo neudelila, je potrebné považovať za problematiku po právnej stránke zásadného významu. Svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil námietku kauzy a to napriek tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok s príslušenstvom vyplývajúcich z úverovej zmluvy, uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a Jánom V. ako dlžníkom a bola odporcom indosovaná na právneho predchodcu navrhovateľa spolu s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečovala. Preto je potrebné rozlišovať zmenku ako platobný prostriedok a zmenku ako prostriedok zabezpečenia záväzkov. Zatiaľ čo pri platobných zmenkách nie je potrebné skúmať kauzu, teda do popredia vystupuje ich abstraktný charakter, tak naopak pri zabezpečovacích zmenkách je existencia kauzálneho vzťahu nevyhnutná. Abstraktný charakter zmenky môže byť právne relevantný len dovtedy, pokiaľ zmenka nie je spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom, teda pokiaľ nejde o zabezpečovaciu zmenku. Ak teda nejde o typickú platobnú zmenku ale o zmenku, ktorá slúži ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky, tak plnenie, ktoré navrhovateľ od odporcu na základe zmenky požaduje, nemôže byť len formálne opreté o abstraktný charakter zmenky („prevodné účinky zmenky"), ale je potrebné, aby bol preukázaný aj príčinný kauzálny obchodno-záväzkový vzťah medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a odporcom, na základe ktorého je navrhovateľ oprávnený od odporcu požadovať takéto plnenie. V opačnom prípade by išlo o vecne bezdôvodné plnenie. Navrhovateľ takýto vzťah nielenže nepreukázal, ale dokonca aj sám uznáva, že takýto vzťah medzi ním a odporcom nie je. Poukázal na čl. VII bod 1 a čl. III bod 4. Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom konštatoval, že skutočná vôla účastníkov sporu, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vstupovali do právneho vzťahu, je teda nepochybná. Konanie navrhovateľa je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôlou, keď požaduje od odporcu plnenie, ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej pohľadávky. Základným princípom každého právneho štátu by mala byť spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov subjektov práva. Formálny resp. arbitrárny výklad práva, opierajúci sa len o formálne znenie zákona - abstraktný charakter zmenky, ale nerešpektujúci skutočnú vôlu strán, s ktorou do právneho vzťahu vstupovali a ktorú pri jeho uzavretí aj prejavili, zjavne nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu, a preto žalovaný považuje podanú žalobu za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za zneužívajúci šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a s § 265 Obchodného zákonníka. Ani skutočnosť, že na zmenke odporca nevyznačiť doložku „bez záväzkov" (spoliehajúc sa na rešpektovanie jednoznačne zmluvne prejavenej vôle strán) nič nemení na tom, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa uzavretého obchodno-záväzkového vzťahu nemá nárok. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu práva by sa v právnom štáte nemala poskytovať právna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné zlomyseľné konanie na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá poctivého obchodného styku, by nikdy nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú pohľadávku, ak úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by (odvolávajúc sa len na abstraktný charakter zmenky) takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý k indosovaniu došlo ani to, či bola zmenka indosovaná za odplatu a že pre zmenkový záväzok nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky, nezodpovedá spravodlivej ochrane práv. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu dlžník z úverovej pohľadávky skutočne dlhoval sumu rovnajúcu sa sume, ktorá bola do zmenky napísaná a ktorú si následne vymáha od žalovaného. Žalovaný nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, preto je absurdné tvrdenie, že žalovaný má preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky, vrátane príslušenstva, a tak preukazovať správnosť sumy, ktorú žalobca doplnil do blankozmenky. Vyplňovacie právo k blankozmenke mohlo byť aj po postúpení úverovej pohľadávky naďalej uplatnené len voči osobe, ktorá toto vyplňovacie právo udelila, ale nie voči žalovanému ako indosantovi, ktorý nikomu toto právo vyplniť zmenku s právnymi účinkami voči nemu neudelil. Pokiaľ ide o otázku premlčania práva vyplniť blankozmenku, nemožno tvrdiť, že právo vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje a musí trvať dovtedy, pokiaľ existuje blankozmenka. Tento názor odporuje základnému princípu inštitútu premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva, keď premlčanie má nútiť oprávnený subjekt, aby donekonečna neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Ak by majiteľ blankozmenky mohol neobmedzene odďaľovať jej vyplnenie, znamenalo by to, že osoby povinné plniť zo zmenky by boli donekonečna vystavené požiadavke na plnenie z tejto zmenky, čo právnej istote a účelu inštitútu premlčania zjavne nezodpovedá. Podľa zákona sa pritom premlčujú tak majetkové ako aj nemajetkové práva s výnimkou tých, o ktorých zákon priamo ustanovuje, že sú nepremlčateľné. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že námietku premlčania je oprávnený vzniesť len účastník úverovej zmluvy a tiež tu nie je namieste opierať sa o abstraktný charakter zmenky. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že námietka premlčania by bola právne významná len v konaní, v ktorom by sa žalobca domáhal zaplatenia kauzálnej pohľadávky, avšak zmenková suma je podľa tvrdenia žalobcu práve nezaplatená suma rovnajúca sa nesplatenej pohľadávke z úverového vzťahu. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj ostatné námietky žalovaného, ktoré podal proti zmenkovému platobnému rozkazu (z 9.5.2011), a preto sa na nich žalovaný odvoláva aj v tomto odvolaní a v plnom rozsahu sa ich pridržiava. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zmenka ako právny inštitút je upravená zákonom č. 191/1950 Zb., pričom ide o abstraktný právny úkon, neprihliada sa na účel ani dôvod jej vystavenia. Tento zákon rozlišuje zmenky cudzie a vlastné, pričom nepozná termín zmenka zabezpečovacia a zmenka platobná. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke bola uzatvorená v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka a zákona č. 191/1950 Zb. (zákon šekový a zmenkový), pričom tento právny predpis nepozná termín platobná a zabezpečovacia zmenka. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, nie je preto možné záručný účinok indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou. V nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X M R. V X/XXXX, ktoré sa zaoberá vzťahom medzi majiteľom zmenky a priamym dlžníkom. Žalovaný je však nepriamym dlžníkom, a jeho záväzok zaplatiť zmenkovú sumu vznikol na základe garančného účinku indosamentu, je preto irelevantné skúmať existenciu či neexistenciu kauzy. Indosament má garančnú funkciu priamo zo zákona, ktorú indosant môže vylúčiť doložkou. Indosant túto garančnú funkciu doložkou nevylúčil bez ohľadu na to, či došlo k tomu úmyselne alebo opomenutím. Zároveň žalobca zdôraznil, že si v tomto konaní neuplatňuje nárok, ktorý vznikol na základe ručiteľského záväzku, preto je argument žalovaného o neručení za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok neopodstatnený a nedôvodný. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal „zlomyseľnosť" či „nedobromyseľnosť" žalobcu. Veriteľ si svoju pohľadávku riadne uplatnil v súdnom konaní voči priamemu dlžníkovi, vzhľadom na to, že nebola uspokojená priamym dlžníkom, využil riadne zákonné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si jeho práv. Ďalej poukázal na ust.§ 14 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon šekový a zmenkový a ust. § 524 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako aj rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 24.9.2008 sp.zn. XX R. 14XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že s prevodom alebo prechodom blankozmenky prechádza na nadobúdateľa bez ďalšieho aj právo ju vyplniť. Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky z čoho vyplýva, že prostredníctvom rubopisu nový majiteľ zmenky nevstupuje do práv predchodcu (remitenta alebo indosanta), ale tým, že sa stal majiteľom zmenky, vstúpil do práv, ktoré sú s vlastníctvom zmenky ako listiny spojené. Vyplňovacie právo k blankozmenke nie je skutočným zmenkovým právom, ale ak je indosovaná blankozmenka, s ktorou vyplňovacie oprávnenie neoddeliteľne súvisí (listina by nebola blankozmenkou, ak by k nej nebolo udelené právo vyplniť ju), prechádza na nového majiteľa aj vyplňovacie právo bez toho, aby remitent alebo indosant osobitnou dohodou toto právo indosatárovi postúpili alebo mu ho osobitne udeľovali. Vyplňovacie právo žalobca realizoval voči priamemu dlžníkovi zo zmenky - vystaviteľovi, ktorý zmenkovému veriteľovi toto oprávnenie udelil, nie voči žalovanému ako prvému majiteľovi zmenky. Právo vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje. Kým existuje blankozmenka, musí existovať aj právo doplniť chýbajúce údaje na zmenke. Oprávnenie blankozmenku vyplniť nie je typickým majetkovým právom. Bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, nositeľom práva je len jej vlastník, je od blankozmenky závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Pokiaľ toto právo nebolo v zmluve obmedzené len na určitý čas, musí trvať dovtedy, kým je listina blankozmenkou. K námietke týkajúcej sa správnosti spôsobu výpočtu zmenkovej sumy, žalobca uviedol, že suma na zmenke, či spôsob jej výpočtu sa nepreukazuje, keďže žalovaný nenamietol zmenkovú sumu, námietky zmenečne zaviazanej osoby sú nedôvodné. Žalobca súdu ako dôkaz predložil Protokol vystavený R. O., a. s., že v deň splatnosti zmenky sa riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa ale nedostavil priamy dlžník. V súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový bola správa o nezaplatení zmenky podaná dlžníkovi ako aj indosantovi. Prezentátom domicilovanej zmenky je ale domicitiát (umiestenec). Preto ak žalobca zmenku predložil na platenie banke ako umiestencovi, nemohol prezentačnú lehotu zmeškať, ani podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratiť práva proti žalovanému. Nemal ani povinnosť zmenku znovu predkladať na platenie dlžníkovi, lebo už len tým, že zmenku umiestenec po predložení nepreplatil, čo sa považuje za odmietnutie platenia riadne predloženej zmenky, vznikli žalobcovi postihové práva. Žalovaný k odvolaniu doložil analýzu zmenky vypracovanú obchodnou spoločnosťou W. s.r.o., XXX XX W. nad W. XX, Česká republika. Žalobca citujúc ust. § 175 ods. 1, 4, § 120 ods. 4, § 213 ods. 4 O.s.p. uviedol, že keďže súd prvého stupňa vykonal v konaní všetky potrebné dôkazy, ktoré žalovaný, ako aj žalobca v príslušných štádiách konania navrhovali, súd z tohto dôvodu na takto predložené dôkazy a skutočnosti v odvolacom konaní neprihliada. Listina, ktorú predložil žalovaný neprispieva k zisteniu stavu veci, ide o právne posúdenie veci, z čoho je zrejmé, že len príslušný súd je oprávnený posúdiť vec po právnej stránke na základe vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že táto listina neprispieva k zisteniu stavu veci, súd by na ňu nemal prihliadať ako na dôkaz, nakoľko ide o právne posúdenie komerčného subjektu, ktorý nie je účastníkom konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 125, § 127 ods. 1, 4 a § 153 ods. 1 O.s.p. Čo sa týka hmotnoprávnej argumentácie žalovaného, žalobca má za to, že analýza bola vypracovaná so zadaním a za odplatu žalovaného, pričom v celom texte je označovaný ako objednávateľ. Zhotoviteľom je súkromná obchodná spoločnosť, vykonávajúca svoju činnosť s účelom dosiahnutia zisku. Analýza vychádza zo skutkových a právnych reálií Českej republiky, pričom však opomína právnu vedu, prax a judikatúru Slovenskej republiky zásadnú pre posúdenie veci (napr. rozsudok NS SR zo dňa 24.9.2008, sp. zn. XX R. XXXX/XXXX. o prechode práva vyplniť blankozmenku bez ďalšieho) a zároveň opomína i zásadnú judikatúru Českej republiky (napr. rozsudok B. súdu v V. zo dňa 18.10.2004, sp. zn. X D. XXX/XXXX o nepremlčateľnosti práva na vyplnenie blankozmenky). Text analýzy používa neurčité, nepresvedčivé a tendenčné vyjadrenia, z ktorých je zrejmé (účelové) zamieňanie právnych pojmov, ako postúpenie, cesia a indosovanie, pričom sa nezaoberá otázkou (ne)prípustnosti a rozlišovania kauzálnych námietok v prípadoch vystavenia zmenky a indosovania zmenky. Zároveň analýza spochybňuje (ignoruje) uhradzovaciu funkciu zabezpečovacích inštitútov, ktorú žalobca považuje za „učebnicovú notorietu". Text ďalej obsahuje absurdné tvrdenia o účele indosovania zmenky, o údajnej nevedomosti účinkov indosovania zmenky, vo svojich častiach sa snaží vyvolať dojem o nekalom a nepoctivom konaní žalobcu na škodu žalovaného, ktoré však v iných miestach neguje. V otázke konania žalobcu a žalovaného text nijakým spôsobom nereflektuje na skutočnosť, že osobou žalovaného je riadne a dlhodobo fungujúci komerčný bankový dom, ktorého súčasťou organizačnej štruktúry je nepochybne aj právne oddelenie s primeraným odborným a personálnym obsadením, od ktorého je očakávané konanie s primeranou odbornou starostlivosťou. Samotné závery autor charakterizuje iba neutrálne, resp. ako neúčinné, neprejednateľné alebo založené na právnych názoroch, ktoré nie sú vo všeobecnom povedomí a v samotnom texte listiny sú vybielené pasáže, čo ešte viac znižuje dôveryhodnosť, autenticitu uvedeného dokumentu. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby súd v prípade potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že má ísť o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobca má za to, že uvedený návrh je nedôvodný, pretože sám žalovaný uviedol, že na zmenke „opomenul" vyznačiť doložku „bez záväzkov". Takéto opomenutie nemôže byť dôvodom pripustenia dovolania, či vzniku akéhokoľvek iného práva či nároku. Žalovaný mal právo vylúčiť svoju zodpovednosť doložkou, toto právo si neuplatnil. Skúmanie vzťahu medzi nepriamym dlžníkom a majiteľom zmenky na základe kauzálnych námietok je bezpredmetné. Samotná zmenka je abstraktným inštitútom, a existencia kauzy nemá vplyv na vzťah medzi majiteľom zmenky a priamym dlžníkom. Teda nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa zmenky a nepriameho dlžníka, tak ako sa toho žalovaný dovoláva. Zodpovednosť žalovaného vyplynula priamo zo zákona, a teda žalobca má za to, že existencia či neexistencia kauzálnych námietok nemá žiadny vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Pokiaľ by mal takýto vplyv existovať, stratila by abstraktnosť zmenkovo právnych vzťahov zmysel, taktiež garančná funkcia indosamentu a doložka „bez záväzkov". Zákonodarca dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadril svoj zámer a vôľu právom napísať na zmenku doložku. Žalovaný mal právo upraviť v Dohode o vyplňovacom práve k zmenke trvanie práva vyplniť blankozmenku, toto právo si neuplatnil, preto je nedôvodný návrh na pripustenie dovolania v dôsledku pochybenia na strane žalovaného. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. K problematike účinnosti vyplňovacieho práva voči osobe, ktorá ho priamo neudelila, žalobca uviedol, že vyplňovacie právo bolo udelené voči dlžníkovi, zmenka bola indosovaná, čím boli postúpené aj všetky práva s blankozmenkou súvisiace. Argument a contrario, pokiaľ by ktorýkoľvek majiteľ nechcel indosovať spolu so zmenkou aj právo na jej vyplnenie, tak jej samotné indosovanie by bolo zbytočné, nakoľko zmenka, ktorú nie je možné vyplniť, nemá žiadnu funkciu, a teda takéto indosovanie by nemalo zmysel. Žalovaný zmenku indosoval, a tým prejavil vôľu postúpiť zmenku a všetky práva s ňou súvisiace. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa správne posúdil námietku kauzy, výšku zmenkovej sumy, vyplňovacie právo, otázku premlčania aj ostatné námietky, podané proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dôvody, uvádzané žalovaným v odvolaní, sú postavené na teoretizovaní o chápaní zmenky, avšak nezodpovedajú jej reálnej funkcii vyplývajúcej zo zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto smere argumenty žalobcu sú jasné a zrozumiteľné a zodpovedajú zákonu i súdnej praxi. Z uvedených dôvodov, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno tvrdiť, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a preto neprichádza do úvahy pripustenie dovolania. Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, úspešný žalobca si ich náhradu nežiadal (§ 151 ods. 1 prvá veta), a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.