Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202779 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514202779.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, 900 41 Rovinka č. 578, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 1.830,25 eur s príslušenstvom a odmenou 6,10 eur zo zmenky a o návrhu odporcu na prerušenie konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/328/2014-120 zo dňa 24.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/328/2014-120 zo dňa 24.3.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 2Obdo/19/2014 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3CoZm/21/2014. V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm/116/2014-19, ktorý bol vydaný dňa 3.6.2014, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 1.830,25 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 6,10 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 324,49 eur. Odporca podal v zákonnej lehote námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm/328/2014. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.2.2015, odporca navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3CoZm/21/2014. Návrh odôvodnil tým, že na súdoch vyššieho stupňa prebiehajú konania, v ktorých sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Na základe jeho dovolania zo dňa 19.12.2013, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoZm/3/2013-166, prebieha na Najvyššom súde SR dovolacie konanie sp. zn. 2Obdo/19/2014. Tam prejednávaná vec sa týka zmenkového sporu medzi ním a navrhovateľom a založená je na totožnom skutkovom a právnom základe, ako predmetné konanie. Najvyšší súd SR sa v dovolacom konaní zaoberá otázkou, či v konaniach pred súdmi nižšieho stupňa nedošlo k vadám zmätočnosti, keď sa súdy nižšieho stupňa vôbec nevysporiadali s 1.) námietkou výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, 2.) kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a 3.) námietkou výšky zmenkovej sumy, čo malo za následok aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšej skutkovo a právne totožnej právnej veci medzi ním a navrhovateľom už najvyšší súd na základe jeho dovolania z 10.12.2012 uznesením č. k. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014 zrušil iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3CoZm/6/2012-156 zo dňa 30.10.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní namietal nevysporiadanie sa s 1.) námietkou uplatňovania práva navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným stykom a šikanózny výkon práva, 2.) kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a 3.) námietkou výšky zmenkovej sumy, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd považoval tieto námietky za zásadné a relevantné, s ktorými sa odvolací súd nevysporiadal. Týmito námietkami sa bude Krajský súd v Košiciach znovu zaoberať. V tomto konaní sa rovnakými námietkami bude zaoberať aj tunajší súd. Odporca mal za to, že v uvedenom dovolacom a odvolacom konaní sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam aj v tomto konaní, v ktorom súd posudzuje jeho identické námietky za identických skutkových a právnych okolností medzi identickými účastníkmi konania. Ak by tunajší súd dospel k iným právnym záverom, než o pár mesiacov či týždňov zaujmú súdy vyššieho stupňa v uvedených konaniach, viedlo by to nielen k stavu právnej neistoty účastníkov konania, ale vytvoril by sa chaotický stav vyžadujúci hromadné revízie veľkého množstva súdnych rozhodnutí, čo by bolo nehospodárne. Súd prvého stupňa uviedol, že prerušenie konania je namieste najmä vtedy, kedy súd určitú otázku, významnú pre jeho rozhodnutie (predbežnú otázku), je síce oprávnený posúdiť aj sám, ale vzhľadom na to, že rovnaká otázka sa už rieši v inom konaní, nie je účelné v konaní pokračovať, najmä v záujme hospodárnosti, aby sa predišlo duplicitnému dokazovaniu tých istých skutočností. Ak bude príslušným orgánom o takejto otázke vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nie je podľa neho možné pre účely prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamieňať s právnym posúdením (ne)dôvodnosti námietok, ku ktorému dospeje iný súd, a to ani v prípade, ak odporca námietky v obdobných veciach odôvodňuje vždy tými istými skutočnosťami. Súd prvého stupňa poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Uviedol, že nie je viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho alebo dovolacieho súdu v inej veci, než ktorej sa ich rozhodnutia týkajú. Ak by dovolací súd vo veci sp. zn. 2Obdo/19/2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, právny názor dovolacieho súdu by bol v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. záväzný len pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Rovnako to podľa súdu platí aj v prípade uznesenia č. k. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014, v ktorom prípade bol navyše rozsudok odvolacieho súdu zrušený nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, ale preto, že odôvodnenie rozsudku považoval dovolací súd za nepreskúmateľné. Dôvodom pre prerušenie konania nie je ani predpoklad odporcu, že Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 3CoZm/21/2014 dospeje po zrušení rozsudku dovolacím súdom k názoru, že jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu sú dôvodné. Prípady, v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných orgánov, sú uvedené v § 135 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci k nim nepatrí. Preto ani skutočnosť, že je odporca pripravený v prípade iného výsledku konania, než predpokladá v dvoch uvedených veciach, vyvolať „hromadné revízie“ veľkého množstva súdnych rozhodnutí, neoprávňuje súd, aby konanie prerušil. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že Krajský súd v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3CoZm/21/2014 a Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 riešia v konaniach, ktoré sa z hľadiska procesných štádií nachádzajú podstatne ďalej (už v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, zatiaľ čo v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prebehlo len prvé pojednávanie), rovnaké otázky, ako bude musieť riešiť v tomto konaní Okresný súd Bratislava V, a preto by nepochybne bolo účelné, najmä v záujme hospodárnosti konania, aby Okresný súd Bratislava V toto konanie prerušil, kým nebudú právoplatne skončené veci vedené pred Krajským súdom v Košiciach a pred Najvyšším súdom SR. Odporca má za to, že uvedené dve konania sú konaniami, v ktorých sa rieši otázka (a nie jedna), ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Podľa neho by bolo nehospodárne, aby tieto otázky riešil duplicitne Okresný súd Bratislava V, ak sa nimi už dlhšie zaoberajú súdy vyššieho stupňa. Odporca poukázal na to, že v obidvoch uvedených konaniach sa súdy zaoberajú napr. jeho kauzálnou námietkou spochybňujúcou existenciu kauzy zmenky uplatnenej navrhovateľom. Táto námietka je hlavnou námietkou odporcu aj v tomto konaní na prvostupňovom súde. Nakoľko táto kauzálna námietka je založená na vzťahoch odporcu k predchádzajúcim majiteľom zmenky, v súlade s § 17 Zákona zmenkového a šekového musia súdy ako predbežnú otázku posúdiť, či sa navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu. Zmenku uplatnenú navrhovateľom v tomto konaní pritom navrhovateľ nadobudol súčasne so zmenkami, ktorých sa týkajú konania vedené na Krajskom súde v Košiciach a na Najvyššom súde SR, teda skutkové okolnosti nadobudnutia týchto zmeniek navrhovateľom boli identické. Odporca zdôraznil, že jeho návrh sa nezakladá len na tom, že by viaceré súdy naraz posudzovali dôvodnosť totožných námietok, ale aj na tom, že Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR ako predbežnú otázku budú musieť posúdiť naplnenie podmienky vedomého konania na škodu dlžníka, pričom táto predbežná otázka má význam aj pre rozhodnutie prvostupňového súdu. Podľa odporcu nemožno vylúčiť, že ak by prvostupňový súd v konaní pokračoval, dospel by k iným právnym záverom (napr. inak by posúdil predbežnú otázku, či navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu odporcu) než o pár mesiacov či týždňov v uvedených dvoch veciach zaujmú súdy vyššieho stupňa. Mohlo by tak dôjsť k narušeniu právnej istoty účastníkov konania, pričom toto narušenie by bolo možné odstrániť len nehospodárnym iniciovaním veľkého množstva revízií, čomu by bolo možné predísť, ak by súd prvého stupňa vyčkal do rozhodnutia súdov vyššieho stupňa. Odporca tiež uviedol, že sudcovská nezávislosť pri rozhodovaní o veciach ako znak právneho štátu nemôže byť absolutizovaná, svojvoľná a neohraničená, naopak, v záujme dosiahnutia reálneho (a nielen formálneho) právneho štátu musí byť limitovaná ostatnými znakmi právneho štátu, vrátane požiadavky právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Odporca netvrdí, že by mal Okresný súd Bratislava V automaticky v pomere jedna ku jednej prevziať rozhodnutie a záver, k akému dospejú Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR v uvedených konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch, pretože medzi predchádzajúcimi konaniami medzi odporcom a navrhovateľom a konaniami vedenými v súčasnosti na prvostupňovom súde môže byť rozdiel v kvalite námietok, právnej argumentácie či v rozsahu navrhovaného a vykonaného dokazovania. Odporca poukázal na to, že len považuje za hospodárne a účelné, aby Okresný súd Bratislava V v rámci ním prejednávanej veci mal možnosť oboznámiť sa s odôvodnením rozhodnutí týchto súdov vyššieho stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, aby nemusel duplicitne posudzovať všetky otázky a aby sa vylúčilo narušenie princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Odporca považuje za vhodné, aby súd prvého stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, mal možnosť vedieť, či súdy vyššieho stupňa neodhalili vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka už v samotnom texte zmlúv o postúpení pohľadávok, a aby ho tak nemusel ďalej hľadať prvostupňový súd aj vo výpovediach svedkov. Zachovanie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia za daného stavu (desiatky paralelne prebiehajúcich totožných konaní medzi odporcom a navrhovateľom) podľa odporcu vyžaduje, aby mal súd prvého stupňa možnosť vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe dostatočne precíznych argumentov aj s otázkou komparácie svojho rozhodnutia s rozhodnutiami súdov vyšších stupňov, ktoré sa týkajú skutkovo a právne totožnej veci. Odporca sa domnieva, že ním uvedené dôvody (hospodárnosť, právna istota) odôvodňujú aplikáciu fakultatívneho prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Odporca tiež odmietol akékoľvek zľahčovanie významu uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.4.2014. Keďže dovolaním napádal potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, nemal možnosť napadnúť dovolaním toto druhostupňové rozhodnutie priamo z dôvodu vecnej nesprávnosti. Zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti však neznamená, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vecne správne, naopak, znamená to, že toto rozhodnutie bolo výsledkom protiústavného postupu, keď súd rozhodol bez toho, aby sa riadne zaoberal kľúčovou argumentáciou odporcu, v dôsledku čoho mohol dospieť aj k nesprávnym záverom v odôvodnení a vecne nesprávnemu rozhodnutiu vo výroku. Už zo samotnej skutočnosti, že Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil z dôvodu, že tento súd nezohľadnil pri rozhodovaní zásadnú argumentáciu odporcu, možno podľa odporcu vyvodiť záver, že námietky odporcu môžu obstáť ako dôvodné, že riadne zohľadnenie tejto argumentácie môže viesť aj k zmene rozhodnutia odvolacieho súdu. Odporca v závere odvolania uviedol, že dňa 12.3.2015 mu bol doručený nový rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoZm/21/2014-216 zo dňa 29.1.2015, ktorý je však podľa neho v podstate len zopakovaním pôvodného a odvolací súd sa so zásadnými námietkami odporcu v odôvodnení opäť dostatočne ústavno-konformným spôsobom nevysporiadal. Aj toto nové rozhodnutie odvolacieho súdu bude preto opäť napadnuté dovolaním odporcu. Nakoľko v čase koncipovania odvolania ešte dovolanie nie je podané, žiadal odporca nateraz prerušiť konanie len vo vzťahu k už prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu na Najvyššom súde SR. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie preruší do právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za relevantné, dostatočne presvedčivé, a v plnom rozsahu naň odkazuje. Odporca v podanom odvolaní netvrdí, že by súd prvého stupňa nebol oprávnený sám posudzovať otázky riešené v konaniach prebiehajúcich na uvedených súdoch vyššieho stupňa. Odporca v tomto smere argumentoval len hospodárnosťou konania a princípom právnej istoty účastníkov spočívajúcim v predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd prvého stupňa však správne poukázal na princíp nezávislosti sudcov pri výkone svojej funkcie. Tento princíp nemôže byť prevýšený odporcom uvádzanou hospodárnosťou konania. Pokiaľ ide o princíp právnej istoty a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní prezentuje len svoje úvahy o možnosti nekonzistentného rozhodnutia súdu prvého stupňa s rozhodnutiami súdov vyššieho stupňa v uvádzaných konaniach. Rozhodnutia súdov vyššieho stupňa doposiaľ neboli vydané (resp. bol vydaný nový rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3CoZm/21/2014-216 zo dňa 29.1.2015, avšak aj tento mieni odporca napadnúť dovolaním), nie je dôvod na ne čakať a nekonať v tejto veci, keďže konzistentnosť rozhodovania v skutkovo a právne totožných alebo obdobných veciach sa vzťahuje na už existujúce a právoplatné rozhodnutia, ktoré v odporcom uvedených prípadoch neboli vydané (resp. v jednom bolo vydané, ale bude opäť odporcom napadnuté dovolaním). Argumenty odporcu v tomto smere preto nemôžu odôvodňovať prerušenie konania. Práve nedôvodné prerušenie konania by vytvorilo pre účastníkov stav právnej neistoty a spôsobilo by porušenie práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prerušenie súdneho konania by malo do úvahy prichádzať len v nevyhnutných prípadoch. Aj podľa odvolacieho súdu teda nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie neukladá súdu povinnosť, ale možnosť prerušiť konanie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.