Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/38/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202779 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514202779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. advokátom JUDr. Jozef Boledovič, Úzka 578/4, Rovinka 900 41, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní o zaplatenie 1.830,25 Eur s príslušenstvom a odmenou 6,10 Eur zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.1.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.01.2017 vo výroku, ktorým zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.1.2017 ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/116/2014-19 zo dňa 3.6.2014 v platnosti. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 4.12.2014, žalobca žiadal, aby bol žalovaný zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.830,25 Eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 6,10 Eur a náhradu trov konania. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný úver W. J., ktorý dlžník riadne a včas nesplácal. Následne žalovaný svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital ,a.s., ktorá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring s.r.o., tá ju následne postúpila žalobcovi. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň, ktorý právo vykonal. Žalobca zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky a ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, preto proti nemu žalobca uplatňuje postih. Súd z prvopisu zmenky zistil, že W. J. v Košiciach dňa 28.06.2005 sa zaviazal zaplatiť bez protestu na rad žalovaného v Košiciach, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Košice, dňa 06.08.2013, zmenkovú sumu 1.830,25,- eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané tri indosamenty, prvý z 26.09.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý z 26.09.2006 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z 18.12.2008 na rad žalobcu. Súd poukázal na prvú vetu čl. I § 16 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona a čl. I. § 47 ods. 1, ods. 2. Žalobca predložením prvopisu zmenky, ktorá bola rubopisom prevedená na jeho rad, preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky. Preto má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. Žalovaný zmenku indosoval, a zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil príslušnou doložkou, ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal. Výber dlžníka, od ktorého plnenie bude žiadať, ponecháva zmenkový zákon čl. I. § 47 ods. 2 len na vôľu majiteľa zmenky. V zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ je povinný dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 07.08.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky, upovedomenie mu bolo doručené dňa 12.08.2013. Vzhľadom nato, že žalobca predložil v prvopise zmenku, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1, 3 zmenkového zákona a o pravosti, ktorej niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 O.s.p. návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm/116/2014-19 zo dňa 03.04.2014 žalovaného zaviazal na zaplatenie. Žalovaný namietol neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 26.09.2006 spoločnosti BBF capital, a.s., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi, ani jeho predchodcom. V čl. VII. bod 1 zmluvy sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t.j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov a v čl. VII ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mal zato, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, nakoľko mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z najmä z bodu 5.6 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením, ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu žalobcu zmenky indosoval, je preto jednoznačné, že žalobca vedel, že on za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Žalobca zmenky nadobudol bez toho, aby si uvedomil, že spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky. Hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca od neho získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca žalobcu. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka. Žalovaný namietol neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Ďalej namietol, že zmenka ho nezaväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi. Žalovaný by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní. Žalovaný len všeobecne poukázal nato, že žalobca mohol vykonať právo na vyplnenie blankozmenky už v čase postúpenia pohľadávky a teda 3-ročná premlčacia doba už uplynula a žalobca zmenku vyplnil až po jej uplynutí. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné. Ďalej žalovaný namietol výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný mal zato, že nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec žalovaný namietol zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie, pretože žalobca nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. Žalobca uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo sa realizovalo voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom nemá vplyv na zmenkový záväzok preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka. Žalovaný garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom. Súd uviedol, že v čase rozhodovania o námietkach bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zák. č. 438/2015 Z.z. ust. § 175 O.s.p. vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol žalovanému doručený do dňa účinnosti uvedeného zákona a preto postupoval podľa prvej vety § 372y ods. 2 O.s.p. podľa doterajších predpisov. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom účastníkov súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej pod č.k. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol dňa 18.11.2014 vypočutý svedok JUDr. H. Q., ktorý je štatutárnym zástupcom BBF capital, a.s. a tiež LICITOR factoring, s.r.o. a dňa 02.02.2015 bol vypočutý žalobca - konateľ Ing. E. S.. Žalovaný tiež navrhol vypočuť ako svedka vystaviteľa zmenky a však nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca. Žalovaný namietol, že oprávnenie nemal a preto v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, a aj keď oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Žalovaný vedel, že zmenka je neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto počítať s tým, že majiteľ doplní chýbajúce údaje. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, zákon nepredpisuje. Rovnako žiadny predpis neurčuje s akou presnosťou má byť blankozmenka v dohode o jej vyplnení identifikovaná. Nie je preto nevyhnutné vždy podpísať všetky údaje, ktoré listina obsahuje, ak nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej listine majú byť chýbajúce údaje vyplnené. Zmenkový dlžník vystavil zmenku v prospech zmenkového veriteľa, ktoré neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Napriek tomu, že účastníci dohody neidentifikovali blankozmenku údajmi o dátume a mieste vystavenia, platobným miestom a domicilom, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu, nie je možné považovať popis blankozmenky za neurčitý. Treba podľa súdu prihliadnuť nato kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Súd mal zato, že žalovaný dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom používal opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný bol preto záver, že dohodu on koncipoval a v tom čase považoval identifikáciu blankozmenky v dohode za dostatočne určitú. Súd poukázal na § 100 ods. 1, ods. 2 OZ a § 388 ods. 1 ObZ. Okresný súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.01.2017 ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/116/2014-19 zo dňa 03.06.2014 v platnosti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Žalovaný považuje za nesprávny právny názor súdu, ktorý vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné. Na základe vykonaných dôkazov dospel podľa žalovaného súd k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vedomého konania žalobcu na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky. Rozsudok vo veci posúdenia kauzálnej námietky súd podľa žalovaného odôvodnil nedostatočne. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Z tohto dôvodu má žalovaný zato, že kauzálne námietky sú prípustné. Žalovaný namieta, že zmenka uplatnená žalobcom voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, pričom žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči žalobcovi právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa žalovaného preukázané v Zmluve o postúpení pohľadávok žalovaného so spoločnosťou BBF capital, a.s. zo dňa 26.09.2006, pričom súčasne s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal žalobca úplnú vedomosť. Žalovaný uviedol, že z rozhodovacej praxe NS SR tiež vyplýva skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Je preto prirodzené, že z indosamentu samotného ,,vedomé konanie na škodu dlžníka" nebude zrejmé a rovnako je samozrejmé, že tak indosant (LICTOR factoring, s.r.o.) ako aj indosatár (žalobca) pokiaľ majú jasný cieľ byť úspešní v súdnych konaniach vedených proti žalovanému, tak uvedenú zásadnú skutočnosť nepriznajú. Súd preto podľa žalovaného postupoval nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky či už v listinných dôkazov alebo vo výpovedi konateľa žalobcu Ing. S. či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. JUDr. Q.. Žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR č.k. 29Cdo/799/2011 zo dňa 29. apríla 2013. Súd podľa žalovaného neposúdil dodatočne vierohodnosť výpovede konateľa žalobcu Ing. S. či konateľa LICITOR factoring, s.r.o. JUDr. Q.. Má zato, že výpoveď svedka JUDr. Q. v konaní č.k. 1CbZm/39/2014 preukázala, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek, sa dopustil vedomého konania na škodu dlžníka. JUDr. Q. vo svojej výpovedi potvrdil, že skôr ako žalobca od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. nadobudol zmenky a pohľadávky, štandardným spôsobom si preveril celú reťaz postúpenia úverových pohľadávok spätne až k žalovanému ako pôvodnému veriteľovi. Svedok JUDr. Q. viacnásobne potvrdil, že žalobca v tejto súvislosti oboznámený aj so Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi žalovaným a spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., v ktorej žalovaný jednoznačne vylúčil akúkoľvek svoju zodpovednosť za vymožiteľnosť úverových pohľadávok. Táto skutočnosť vyplýva aj zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca nadobudol úverové pohľadávky od LICITOR factoring s.r.o. a v ktorej v čl. 5.6 žalobca potvrdil, že sa so stavom a pôvodom pohľadávok ako aj ich zabezpečením oboznámil. Zmluva o postúpení zo dňa 18.12.2008 bola uzatvorená v rovnaký deň ako žalobca nadobudol indosamentom aj zmenu, t.j. zo zmluvy možno správne vyvodiť aj všetky okolnosti, za ktorých žalobca nadobudol zmenku. Žalovaný má zato, že žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Žalobca rovnako ako LICITOR factoring, s.r.o. a BBF capital, a.s. má v predmete podnikania faktoring a forfaiting, podľa svojej webovej stránky sa špecializuje na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek a aj preto žalovaný predpokladá, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel. Žalovaný ďalej uviedol, že v praxi sú časté účelové viacnásobné indosamenty zmeniek, ktoré robia len preto, aby sa čo najviac oslabili kauzálne námietky zmenečne zaviazaných osôb. Práve proti takýmto praktikám však § 17 ZZŠ poskytuje ochranu dlžníka. Ostatne aj zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi je evidentné, že žalobca má sám pochybnosti o svojom nároku z tejto zmenky, čo vyplýva tiež z čl. 4.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a LICITOR factoring s.r.o. Žalobca si je podľa žalovaného v kontexte kauzálnych námietok žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť, pričom tieto obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. Uvedené zmluvné dojednanie súčasne vyvracia vierohodnosť odpovede svedka JUDr. Q. na otázku právnej zástupkyne žalobcu, keď uviedol, že podľa neho žalobca uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok dodaním zmeniek nepodmieňoval a zároveň hlavným objektom obchodu medzi spoločnosťami LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli zmenky a nie úverové pohľadávky. Žalovaný z uvedeného dôvodu považuje za zrejmé, že účelom indosovania zmeniek na žalobcu, dojednaných medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom bolo pokúsiť sa uplatniť zmenky voči žalovanému v nádeji oslabenia jeho kauzálnych námietok, čomu súd prvej inštancie nezákonne poskytol ochranu svojim rozsudkom. Žalovaný poukázal nato, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008, keď z neho nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli len zmenky. Podľa názoru žalovaného ak by žalobca v prebiehajúcom konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti kauzálnej námietky žalovaného, žalobca by mal právo na základe čl. 4.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky samy o sebe bez zmeniek sú pre žalobcu bezcenné. To preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o. a preto touto úlohou poveril žalobcu. Žalovaný má zato, že súd nepostupoval v súlade s § 132 O.s.p. keď ustanovenie vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou Ing. S., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného titulu, preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Súd taktiež neprihliadol na skutočnosť, že LICITOR factoring, s.r.o. sa nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky aj zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil význam účasti JUDr. Q. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Žalovaný zastáva názor, že súd dôkazy vrátane svedeckých výpovedí vyhodnotil v rozpore s § 132 O.s.p. len izolovane jednotlivo a formálne a nie aj v ich vzájomnej súvislosti a v hlbšom kontexte. Žalovaný považuje za nesprávny právny názor súdu, podľa ktorého na zmenkovo - právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa súdu ZZŠ ako lex specialis obsahu už v ust. § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa súdu vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako lex generalis. Žalovaný odmieta názor súdu, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis § 3 OZ. Žalovaný poukázal na nálezy Ústavného súdu SR IV. ÚS 1735/07, III. ÚS 72/2010, III. ÚS 341/07 a na nález Ústavného súdu ČR č.k. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 a uviedol, že zmenka nie je právnym inštitútom vytrhnutým z kontextu právneho poriadku požívajúcim privilégium presahovať hranice dobrých mravov v súkromnoprávnych vzťahoch. Žalovaný uviedol, že súd svojim rozsudkom legalizoval také podnikanie, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26% ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100% nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch ,,nezávislých" titulov. Súd svojím rozsudkom odmietol poskytnúť ochranu nielen žalovanému, ale aj úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi, ktorý na šikanózne zneužitie zmenky zo strany žalobcu môže najviac doplatiť. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval rozhodnutie NS SR č.k. 2Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 09. 2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti žalovanému. Žalovaný má zato, že súd sa spotrebiteľskou zmluvou nezaoberal a je jeho povinnosťou ex offo skúmať, či sa v konaní nejedná o spotrebiteľský vzťah, pričom v prípade pozitívneho zistenia treba aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Žalovaný poukázal ďalej nato, že súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného vo veci premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietku premlčania práva na zaplatenie zmenky. Žalovaný má zato, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody o vyplňovacom práve k zmenke ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p., došlo k novelizácií § 17 zmenkového a šekového zákona, pričom táto novelizácia platí aj pre už prebiehajúce zmenkové spory, nakoľko uvedená novelizácia nemá žiadne prechodné ustanovenia a teda je priamo aplikovateľná od jej účinnosti t.j. od 23.12.2015. Preto podľa žalovaného musí súd prihliadnuť v tomto konaní na platné a účinné ustanovenie § 17 zmenkového a šekového zákona. Žalovaný ďalej navrhol odvolaciemu súdu, aby vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä v nižšie vymedzenom rozsahu a najmä na odlišný právny názor NS SR v uznesení č.k. 2Obdo/19/2014: - keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 Zmenkového zákona, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka. - Či je vylúčená aplikácia ust. § 3 OZ na zmenky s ohľadom na ust. § 17 ZZŠ. - Či sa aplikuje koncentračná zásada podľa ust. § 175 ods. 2 O.s.p. na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom. - Či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania. - Či sú prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou teda, vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy, a to aj v konaniach, kde už bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Na záver žalovaný namieta formálnu nesprávnosť rozsudku nakoľko súd nevyslovil, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti, pričom sa jedná o procesné pochybenie súdu a porušenie ústavného práva strán súdneho sporu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok č.k. 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.01.2017 Okresného súdu Bratislava V zmenil a to tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/116/2014-19 zo dňa 03.06.2014 v plnom rozsahu zruší a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca má zato, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Žalobca si prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly v rozhodcovskom konaní, na základe ktorých žalobca následne vymáhaním pohľadávok poveril súdneho exekútora a až následne postupoval v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Žalobca uviedol, že sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal, nakoľko indosovanie zmenky žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca ďalej uvádza, že uvedený spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Strany sporu nie sú spotrebiteľmi ale podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri. Žalobca má z uvedeného dôvodu zato, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi ak by zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval v súvislosti s novelizáciou ust. § 17 zmenkového a šekového zákona. Zároveň uviedol, že zmenka bola vystavená približne o desať rokov skôr za vtedy platných právnych predpisov, zásadne odlišných čo sa týka spotrebiteľa a jeho ochrany. Žalobca poukázal na rozhodnutia č.k. 15CoZm/4/2012, č.k. 15CoZm/5/2012, č.k. 1CoZm/15/2012, 2CoZm/16/2012 a 3CoZm/5/2012. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby Rozsudok č.k. 1CbZm/328/2014-182 zo dňa 30.01.2017 Okresného súdu Bratislava V potvrdil, o návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania rozhodol, tak, že ho zamieta a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti je vecne správne. Vo výroku, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania má odvolací súd zato, že ho je potrebné zrušiť a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Podľa § 471 ods.2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“) konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 471 ods. 2 CSP explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu. Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), bol z Civilného sporového poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom na § 471 ods. 2 CSP starý procesný režim, a to podľa Odvolacieho súdu nie len na inštitút zmenkového platobného rozkazu ale aj na trovy konania v tomto konaní. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie dokonalým, abstraktným, skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd musí konštatovať, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ktorý obsahuje rozsiahle vykonané dokazovanie vo veci, dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný má za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd dospel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú. Pokiaľ ide o žalovaným predložené súdne rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. Preto je odvolací súd názoru, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na charakter zmenky ako zmenky spotrebiteľskej mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a teda nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/116/2014-19 zo dňa 03.06.2014 v platnosti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti svojmu rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v ust. § 238 ods. 3 O.s.p. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak zahrňuje posúdenie právnej otázky relevantné aj pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov, a je spôsobilé ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov. Uvedený predpoklad je splnený predovšetkým v prípadoch týkajúcich sa právnej otázky judikatúrou vyšších súdov doposiaľ neriešenej (resp. riešenej nejednotne) alebo tam, kde odvolací súd posúdil určitú právnu otázku odlišne od konštantnej judikatúry, prípadne ak odvolací súd vzhľadal nutnosť sa od súčasnej judikatúry odchýliť. Odvolací súd konštatuje, že návrh žalovaného na pripustenie dovolania z dôvodov uvedených a z otázok položených v jeho odvolaní nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo je odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov. Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný žalovaným v odvolaní na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom (uvedený pod písm. a)), a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ za okolností, keď podľa žalovaného žalobca vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku nepovažuje ani za právnu otázku, ale len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo úplnosti skutkových zistení, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom smere zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a správne. Pre iné, ako právne otázky pritom nemožno prípustnosť dovolania vysloviť. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o trovách konania v predmetnom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Odvolací súd tak rozhodol z dôvodu, že obchodnoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave sa zjednotilo na tom, že aj trovy konania v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze po účinnosti Civilného sporového poriadku je v zmysle § 471 ods.2 CSP potrebné posudzovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa teda bude musieť opätovne rozhodnúť o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa i trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.