Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010188 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1609010188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného Y. P. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 99/2009 zo dňa 31.10.2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2012 takto r o z h o d o l : rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaný Y. P., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P. D., E. XXX j e v i n n ý, ž e spoločne s inou osobou dňa 22.03.2005 v čase o 20,25 hod. v obci Q. D. na N. ulici za hlavnou križovatkou smere na vlakovú stanicu dobehli poškodeného P. U., postavili sa pred neho a chceli od neho mobilný telefón pod zámienkou zatelefonovať si, keď poškodený odmietol, sácali ho do pŕs a keď sa poškodenému podarilo utiecť za budovu V - drogérie k hasičskej zbrojnici, dobehli ho, zhodili na zem, kde ho kopali po celom tele, päsťami udierali do oblasti tváre, hrudníka a chrbta, pričom na neho kričali "daj mi ten telefón", vliekli ho niekoľko metrov a stále ho bili päsťami. Následne druhý z páchateľov povedal poškodenému "daj mi ten telefón, lebo vytiahnem nôž“ a od svojho konania upustili až po príchode náhodných okoloidúcich, pričom týmto konaním spôsobili poškodenému P. U. zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie s práceneschopnosťou v trvaní o od 22.03.2005 do 02.04.2005, t e d a spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci č í m s p á c h a l trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 99/2009 zo dňa 31.10.2011 bol obžalovaný Y. P. uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že spoločne s inou osobou dňa 22.03.2005 v čase o 20,25 hod. v obci Q. D. na N. ulici za hlavnou križovatkou smere na vlakovú stanicu dobehli poškodeného P. U., postavili sa pred neho a chceli od neho mobilný telefón pod zámienkou zatelefonovať si, keď poškodený odmietol, sácali ho do pŕs a keď sa poškodenému podarilo utiecť za budovu V - drogérie k hasičskej zbrojnici, dobehli ho, zhodili na zem, kde ho kopali po celom tele, päsťami udierali do oblasti tváre, hrudníka a chrbta, pričom na neho kričali "daj mi ten telefón", vliekli ho niekoľko metrov a stále ho bili päsťami, následne S. T. povedal poškodenému "daj mi ten telefón, lebo vytiahnem nôž“ a od svojho konania upustili až po príchode náhodných okoloidúcich, pričom týmto konaním spôsobili poškodenému P. U. zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie s práceneschopnosťou v trvaní o od 22.03.2005 do 02.04.2005 Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.11.2007 sp. zn. 3T 261/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný Y. P.. Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o vine i treste a nebolo ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní a ani osobitným podaním odôvodnené. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný prehlásil, že poškodeného napadol, ale nie je pravda, že by ho chcel okradnúť. Nemal takýto úmysel a nemal s druhým páchateľom takúto dohodu. On sám bol napadnutý a chcel o tom súdu predložiť dôkaz. Išlo o fotografiu na občianskom preukaze, ktorá bola zhotovená krátko po skutku a nachádza sa na Okresnom riaditeľstve PZ v Malackách. Žiadal odvolací súd, aby bol oslobodený spod obžaloby pre trestný čin lúpeže. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že okresný súd pri svojom rozhodnutí porušil ustanovenia Trestného zákona. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V označenej trestnej veci obžalovaného Y. P. už odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 3To 83/2010 tak, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 19.04.2010 sp. zn. 1T 99/2009 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby v nej znovu konal a rozhodol. Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného uznesenia, odvolací súd v tejto veci už raz konštatoval, že dokazovanie vo vzťahu k žalovanému skutku bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a súd prvého stupňa dospel tiež k správnemu záveru i v otázke viny. Vo vzťahu k žalovanému skutku vykonal súd dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom v tejto časti je dostatočne podrobné aj odôvodnenie prvostupňového rozsudku. Súd takisto dospel k správnemu záveru pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. V tejto časti nebolo preto možné akceptovať odvolacie námietky obžalovaného. Pri uznaní viny súd prvého stupňa správne vychádzal najmä z výpovede poškodeného P. U., svedkov P. D., U. M., F. X., P. W., D. M. a P. Q., ktorí sa náhodne ocitli na mieste činu v priebehu incidentu, ktorý sa odohral medzi obžalovaným, poškodeným a ďalším mužom. Obžalovaný Y. P. uvádza ako dôvod vzniku konfliktu to, že ho v stave opitosti napadlo spolu s kamarátom, vypýtať si od poškodeného cigaretu. Poškodený reagoval odmietavo a pokračoval v chôdzi smerom na stanicu. S kamarátom sa pohľadom dohodli, že sa za ním rozbehnú. Keď ho obžalovaný chytil za bundu, pocítil ranu do tváre a stratil orientáciu. Potom len uvidel, ako kamarát poškodeného bije päsťami a kope ho. Myslel si, že sa kamarát bije kvôli nemu a preto začal poškodeného tiež biť a kopať. Určite poškodeného nenapadol kvôli telefónu, ani ho od neho nežiadal. Bol pod vplyvom alkoholu, najskôr si pýtali cigaretu a potom sa s kamarátom mlčky dohodli, že ho zbijú. Zdal sa im jednoducho nesympatický. Sám utrpel pri tomto konflikte zranenie, pretože keď poškodeného chytil za bundu a on sa otočil, udrel ho náramkom s ostňami, ktorý mal na ruke. Odlišne popísal priebeh napadnutia poškodený P. U.. Dôvodom, prečo ho obžalovaný a ďalší muž zastavili, bol ten, že si od neho jeden z mužov pýtal cigarety. Odpovedal negatívne a oni pokračovali s tým, že potrebujú do neho telefón, lebo si musia zavolať. Povedal im, že nemá kredit. Navrhli, že si vymenia kartu, s čím poškodený nesúhlasil a hovoril, že sa ponáhľa na stanicu. Trvali na tom, že ho chcú, začali do neho strkať, sácať do pŕs. Poškodený sa rozbehol, oni ho dobehli pri drogérii. Obžalovaný do neho zozadu sotil a poškodený spadol na zem. Na zemi ho potom obaja bili a stále na neho kričali „Daj mi ten telefón!“ Keďže im ho stále nechcel dať, vliekli ho niekoľko metrov a stále ho bili. V tom čase prechádzala okolo nich partia ľudí, medzi ktorými bola aj poškodeného kamarátka P.. V rámci konfrontácie s obžalovaným poškodený pripustil, že pri vzájomnom zápase obžalovaného udrel do tváre. Kožený nárokom s ostňami nosieva, ale v ten večer ho na ruke nemal. Verziu poškodeného o priebehu napadnutia potvrdzujú vyššie spomenutí svedkovia, ktorí sa v priebehu incidentu ocitli v jeho blízkosti. Svedok P. D. popisujú, ako bol poškodený naháňaný dvomi mužmi, ktorí mu stále nedali pokoj. Poškodený chcel, aby ho svedok a jeho kamaráti vzali do auta, čo najskôr odmietli, lebo bol špinavý. Keď ho dvaja muži dobehli, kopali ho a bili po celom tele. Svedkovia sa snažili zabrániť mužom v útoku a podarili sa im dostať U. spomedzi nich. P. Q., F. X. a jeden z bratov M. zobrali poškodeného do auta a odviezli ho domov. V aute im mal hovoriť, že ho bili kvôli tomu, lebo chceli od neho najskôr cigarety a potom telefón. U poškodeného bolo vidieť zranenia na tvári. Svedkyňa P. W. uvidela v blízkosti drogérie, ako niekoho bijú a počula, ako jeden z aktérov hovorí niečo o telefóne. Podľa hlasu spoznala S. T., ktorého pozná od malička a počula ako na ňu niekto volá „P., pomôž mi“. Spoznala poškodeného U., ktorého bili P. s T. a kopali ho. Snažila sa mu pomôcť a oddeliť chalanov od poškodeného. Potom prišlo auto s viacerými chalanmi. Neskôr videla poškodeného aj s mamou, ako idú do nemocnice. Svedok P. Q. potvrdil, že poškodený mu v aute hovoril, že P. a ten Róm chceli od neho telefón. Z lekárskeho potvrdenia NsP Malacky vyplýva, že poškodený P. U. bol dňa 22.03.2005 o 2,00 hod ošetrený, potom čo bol napadnutý a zbitý inými osobami. Utrpel odery tváre, hematóm pod pravým okom, bezvedomie a bol hospitalizovaný dva dni. Takto vykonané dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu vedú k jednoznačnému záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Ustálená dôkazná situácia umožňuje konštatovať, že fyzické napadnutie poškodeného zo strany obžalovaného a ďalšej osoby bolo vedené snahou získať od neho cigarety a zmocniť sa jeho mobilného telefónu. Nakoľko poškodený odmietal tieto veci útočníkom vydať, bili ho päsťami, kopali a bol nútený pred nimi utekať. Nie je možné akceptovať obranu obžalovaného, ktorá je obsahom jeho výpovedí i dôvodom odvolania a spočíva v tvrdení, že poškodeného iba bil, pretože sa mu zdal nesympatický a v dôsledku požitého alkoholu reagoval neprimerane. Poškodený od začiatku trestného stíhania zachovával nemenný postoj a trval na tom, že páchatelia od neho požadovali telefón a keď im ho odmietol vydať, bili ho, kopali a naháňali. Obrana obžalovaného je vyvrátená aj svedeckými výpoveďami osôb, ktoré časť incidentu na vlastné oči sledovali a pomohli poškodenému dostať sa do bezpečia. Hneď v aute poškodený týmto svedkom uviedol, že páchatelia od neho žiadali telefón. Takisto svedkyňa Balážová počula, že je počas bitky spomínaný telefón. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo však zistené, že súd prvého stupňa pochybil pri právnom posúdení konania obžalovaného, presnejšie povedané pri voľbe Trestného zákona, podľa ktorého posúdil konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. K spáchaniu žalovaného skutku došlo dňa 22.03.2005, teda za účinnosti zákona č. 140/1961 Zb, ktorý bol účinný do 31.12.2005. Podľa tohto zákona bolo možné za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od dvoch do desiatich rokov. Podľa zákona č. 300/2005 Z.z., účinného od 01.01.2006 je možné za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od troch do ôsmich rokov. Po porovnaní uvedených trestných sadzieb je zrejmé, že použitie zákona účinného v čase spáchania skutku je pre obžalovaného priaznivejšie a preto nebol dôvod pre voľbu neskôr účinného zákona. Vychádzajúc z uloženého trestu, ktorý bol uložený ako trest súhrnný, je zrejmé, že súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní priaznivosti konkrétneho Trestného zákona bral do úvahy aj fakt, že došlo k ukladaniu trestu za dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu a prichádzala do úvahy aplikácia „asperačnej“ zásady. Pri jej použití vyhodnotil novší zákon ako priaznivejší pre obžalovaného, s čím je nutné súhlasiť. Ako už bolo spomenuté, k spáchaniu skutku obžalovaným Y. P. došlo dňa 22.03.2005, teda skôr, než bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 3T 261/07. Trestný rozkaz bol vydaný dňa 02.11.2007 a obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Skúšobná doba plynula obžalovanému do 30.11.2010. V súlade s ustanovením § 50 ods. 5 Tr. zákona bol súd v lehote jedného roka, teda do 30.11.2011, povinný rozhodnúť o osvedčení, prípadne neosvedčení obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V prípade nedodržania tejto lehoty nastupuje zákonná fikcia a na obžalovaného sa hľadí, akoby odsúdený nebol. V takomto prípade sú automaticky vylúčené úvahy súdu o možnosti uloženia súhrnného trestu s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zákona. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku zo dňa 31.10.2011 ešte plynula jednoročná lehota na rozhodnutie o osvedčení a bolo preto pri ukladaní trestu nutné postupovať aj podľa ustanovení o súhrnnom treste. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však bola situácia iná, nakoľko nedošlo do 30.11.2011 k vydaniu rozhodnutia o osvedčení obžalovaného vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 261/07 a nie je možné na toto odsúdenie z dôvodu nastúpenia zákonnej fikcie prihliadať. Vzhľadom k tejto novej skutočnosti, ktorá sa z vyššie uvedených dôvodov dotkla aj právneho posúdenia konania obžalovaného, bolo potrebné postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušiť prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a nanovo vo veci rozhodnúť. Konanie obžalovaného bolo posúdené ako trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005. K spáchaniu tohto skutku došlo spoločným konaním dvoch osôb, u ktorých je prítomný konsenzus v podstatných okolnostiach skutku, ktoré sú určujúce pre naplnene obligatórnych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Pri úvahách o druhu trestu a spôsobe jeho výkonu zohľadnil odvolací súd v súlade s ustanovením § 31 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti tohto činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ohľadom osoby obžalovaného Andreja Meszároša súd zistil, že predchádzajúce dve jeho odsúdenia sú zahladené. Podľa správy Obvodného úradu Malacky obžalovaný nebol prejednávaný pre priestupok. Pokiaľ ide o spôsob spáchania skutku, odvolací súd vzal do úvahy o niečo vyšší stupeň násilia a hrubosti, ktorý obžalovaný voči poškodenému použil, ale zároveň je potrebné zohľadniť, že v dôsledku násilného konania nevznikli u poškodeného žiadne vážnejšie zranenia, išlo prevažne o povrchové zranenia a odreniny. Od spáchania skutku do rozhodnutia o vine uplynula doba viac ako sedem rokov a tiež túto okolnosť bol krajský súd povinný zohľadniť, najmä s prihliadnutím na očakávaný účel trestu, jeho efekt a účinky, ktoré majú nastúpiť s veľmi veľkým časovým odstupom od spáchania skutku. Pri rozpätí trestnej sadzby od dvoch do desiatich rokov bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere dva roky. Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, prihliadajúc predovšetkým na doterajší život obžalovaného, jeho postoj k prejednávanej veci, by podľa názoru súdu nebolo na mieste pôsobiť represívnym trestom v podobe trestu odňatia slobody s izoláciou obžalovaného a pretrhnutím všetkých sociálnych väzieb. Výkon uloženého trestu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky. Ide o dostatočne dlhú dobu, v rámci ktorej možno preveriť výchovný vplyv trestu vo vzťahu k obžalovanému. Po naznačenej zmene prvostupňového rozsudku, prihliadajúc na vyššie uvedené okolnosti prípadu, okolnosti na strane obžalovaného, spôsob spáchania trestného činu, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere dva roky, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby je trestom zákonným, primeraným, ktorý je plne v súlade s účelom trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 a spĺňa podmienky individuálnej i generálnej prevencie. Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.