Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/418/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711204103 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1711204103.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XX, C. P. Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnyhc vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: otec - E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.B. XX, V., a matka - U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XX, C. P. Y.; o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 28P 89/2011-72 zo dňa 04.10.2011, č.k. 28P 89/2011-79, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril maloletého F. M., narodeného XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo, v týždňových intervaloch s tým, že striedavú starostlivosť o maloletého začne zabezpečovať matka tak, že maloletého prevezme v Základnej škole U..E.. Š. X. C. P. Y. v najbližší párny týždeň v piatok po skončení vyučovania. Súd určil, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať majetok. Otcovi maloletého určil vyživovaciu povinnosť vo výške XX,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky od XX.XX.XXXX. Trvalé bydlisko maloletého určil E. XXXX/XX, V. - Y.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 2, § 26, § 35, § 43, § 62 ods. 6 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, keď vzhľadom na návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa v rámci vykonaného dokazovania zaoberal vhodnosťou režimu striedavej osobnej starostlivosti v danej konkrétnej veci. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obidvaja rodičia sa o maloletého Samuela dokážu riadne postarať. Sú zamestnaní, majú riadne bývanie - vedia sa teda postarať o stravu, ubytovanie, ošatenie a ďalšie biologické potreby maloletého Samuela. Súd mal preukázané, že Samuel má k obidvom rodičom vytvorený veľmi dobrý vzťah, obidvaja ho ľúbia a dokážu sa teda postarať riadne o jeho psychologické a citové potreby, taktiež mal preukázané, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti bude maloletý navštevovať tú istú školu a jeho sociálne prostredie teda nebude žiadnym spôsobom ohrozené. Pri rozhodovaní o nariadení striedavej osobnej starostlivosti vychádzal aj zo skutočnosti, že rodičia maloletého F. striedavú starostlivosť už aplikovali v čase od decembra XXXX do mája XXXX bez negatívnych následkov na maloletého, a negatívne následky aplikácie striedavej osobnej starostlivosti u maloletého F. neboli potvrdené ani správou zo školy, ani pri pohovore, ktorý s maloletým F. vykonali zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nesúhlas matky s nariadením striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru súdu prvého stupňa nemal racionálny základ, dôvody, ktoré matka uviedla ako dôvody pre ktoré by súd nemal striedavú osobnú starostlivosť nariadiť (údajne vyhrážky otca, údajný neskorý príchod maloletého do školy, pretože s otcom zaspali) z hľadiska zákonných predpokladov nariadenia striedavej osobnej starostlivosti vyhodnotil irelevantné. V prípade maloletého Samuela boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a súd preto striedavú osobnú starostlivosť nariadil. Súd nariadil týždennú frekvenciu striedavej osobnej starostlivosti kvôli tomu, že takáto frekvencia striedavej osobnej starostlivosti bola aplikovaná u maloletého F. od decembra 11CoP 418/2011-100 XXXX do mája XXXX s pozitívnymi výsledkami. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, nakoľko skutočnosť, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti nezakladá obmedzenie alebo zánik rodičovských práv žiadneho z rodičov. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške XX, - eur mesačne od XX.XX.XXXX aj napriek nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko otcov príjem je vyšší ako príjem matky, avšak vzhľadom na to, že otec maloletého na neho doteraz riadne prispieval, nebolo nevyhnutné určiť vyživovaciu povinnosť spätne. Ďalej súd určil maloletému F. bydlisko v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa kvôli tomu, že rodičia sa na určení miesta trvalého bydliska nevedeli dohodnúť, pri zohľadnení, že pobyt matky nie je v súčasnosti istý - matka býva u svojho priateľa v nehnuteľnosti, ku ktorej nemá žiadny právny vzťah a na adrese trvalého bydliska matky sa nachádza rodičovský dom, v ktorom bývajú tretie osoby a rodičia matky maloletého, ktorí uvažujú o rozvodovom konaní. Vzhľadom na uvedené je určenie trvalého pobytu maloletého na adrese otca podľa názoru súdu prvého stupňa stabilnejšie. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého F. domáhajúc sa zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti správy jeho osobného majetku, uloženia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého vo výške XXX,- eur bežného výživného a vo výške XX,- eur mesačne na tvorbu úspor vždy k 15. dňu daného mesiaca na účet matky, súčasne žiadala otcovi upraviť styk s maloletým tak, aby mal otec možnosť stretávať sa s maloletým Samuelom každý nepárny týždeň v roku od stredy, kedy ho vezme zo školy až do pondelka párneho týždňa, kedy ho privezie do školy v čase o X.XX hod.. Ako trvalé bydlisko maloletého žiadala určiť na adrese P. P. XX, XXX XX C. P. Y.. Matka maloletého so striedavou osobnou starostlivosťou prejavila svoj nesúhlas dôvodiac, že nie je vhodná pre dieťa vo veku X rokov, pretože práve v tomto veku je dôležitá osoba matky a v neskoršom veku deti potrebujú cítiť silu, odvahu mužskej autority akou je otec. Uviedla, že otec maloletého nie je schopný zabezpečiť výchovu maloletého F. v takom rozsahu. Medzi ďalšie dôvody radila, že sa stále otcovi F. musí prispôsobovať, tento si určuje pravidlá, je nezodpovedný, nenavštevuje s maloletým detského lekára ani logopedičku, otec maloletého sa nevie ovládať voči jej osobe, a to ani v prítomnosti maloletého, a vzhľadom na uvedené má za to, že takáto osoba nie je vhodná na výchovu syna, keď ho nevedie k prejavom úcty. Ďalej uviedla, že otec maloletého nechce rešpektovať súdne rozhodnutie, a to predbežné opatrenie, a tak vzniká konflikt medzi rodičmi maloletého aj napriek tomu, že vychádza otcovi maloletého v ústrety. Vytýkala súdu, že nebral na vedomie rozhodnutie maloletého F. v zmysle rozhovoru zo dňa XX.XX.XXXX na ÚPSVaR Pezinok, pracovisko F., v ktorom uviedol, že mu to takto vyhovuje, t.j. od štvrtka nepárneho týždňa do pondelka párneho týždňa a nechce aby sa na tom niečo zmenilo. Nesúhlasila ani s výškou určeného výživného v sume XX,- eur dôvodiac, že uvedená suma nepostačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa, pričom ako výdavky na maloletého uviedla položky v hodnote cca XXX,- eur, avšak dodala, že finančne ju podporuje priateľ. Vo svojom odvolaní tiež vyjadrila nesúhlas so zmenou trvalého bydliska maloletého, nakoľko otec nepredložil žiadny dôkaz, prečo by sa mala zmena uskutočniť a zároveň uviedla, že bydlisko otca tiež nie je stabilné, nakoľko býva v byte svojich rodičov, ktorí v minulosti uvažovali o jeho predaji. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky v plnom rozsahu zotrval na vyjadrení, ktoré predniesol na súdnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, odporúčajúc rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého podaním zo dňa XX.XX.XXXX domáhajúc sa potvrdenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podaní vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami matky F., ktorá označila striedavú osobnú starostlivosť o dieťa ako nevhodnú k veku maloletého syna, rovnako tvrdenia, že nie je schopný zabezpečiť výchovu a starostlivosť o maloletého syna a ďalšie dôvody uvedené matkou maloletého ohľadom nerešpektovania pravidiel predbežného opatrenia označil za nepravdivé a irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že všetky boli v rovnakej miere ako sú obsiahnuté v odvolaní matky prednesené a vyvrátené na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a detailne obsiahnuté v súdnom spise. Taktiež uviedol, že matka správne podotkla, že t.č. prebieha rozvodové konanie na Okresnom súde Bratislava IV, v rámci ktorého na doporučenie kolíznej opatrovníčky menovaný súd určil pre účely ďalšieho dokazovania súdneho 11CoP 418/2011-101 psychológa, avšak nie pre potreby posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ale na základe jeho návrhu k novovzniknutým skutočnostiam ako nedobrovoľná a náhla zmena trvalého pobytu maloletého z dôvodu zlých rodinných pomerov u rodičov matky, neisté vyjadrenie maloletého k pobytu v novom cudzom prostredí, ktoré maloletý uviedol pri vyjadrení zamestnancom ÚPSVaR, pracovisko F. dňa XX.XX.XXXX. Ako ďalšie nepravdivé tvrdenie matky uviedol, že maloletý syn sa vyjadril o potrebe stretávať sa s rodičmi v súlade s predbežným opatrením. V časti určenia trvalého bydliska maloletého vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a to v mieste jeho trvalého bydliska, ktoré možno považovať na rozdiel od bydliska matky za stabilné. Prejavil nesúhlas s tvrdeniami matky v časti výživného, ktoré uviedla v odvolaní, nakoľko aj na pojednávaniach tvrdila, že reálne výdavky na maloletého syna sa pohybujú v sume cca XXX,- eur mesačne, a nie XXX,- eur ako uviedla v odvolaní, keď naviac sa tiež podieľa na výdavkoch maloletého syna, či už dobrovoľným prispievaním vo výške XXX,- eur do rúk matky v rozmedzí september XXXX až máj XXXX, alebo riadnym plnením vyživovacej povinnosti za obdobie od mája XXXX do septembra XXXX nariadením predbežného opatrenia rovnako sumou XXX,- eur mesačne, od októbra XXXX bola suma zmenená rozhodnutím Okresného súdu Pezinok na sumu XX,- eur. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní riadne a načas, v značnej miere sa podieľa aj na výdavkoch na maloletého, a to nákupom oblečenia, hygienických potrieb, školských potrieb, hračiek, tiež sa podieľa na športových mimoškolských aktivitách maloletého, na ktorých sa však matka nepodieľa. Tvrdenia matky ohľadom účelového znižovania jeho príjmu otec poprel a označil ich za tendenčné a účelové. V neposlednom rade poukázal aj na zamestnanie matky, ktorá má nestabilný pracovný čas a každý druhý deň je v zamestnaní do cca XX.XX hod, taktiež musí nečakane zastupovať a to aj v období mimo pracovnej doby, kedy nemá dostatok času na výchovu a starostlivosť o maloletého syna. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd upriamuje pozornosť rodičov na tú skutočnosť, že v záujme maloletého dieťaťa je vždy priaznivejšie uzavretie dohody o výkone rodičovských práv a povinností ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumu dieťaťa, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín ako H., F., O. a Č. republika ukazuje podľa zákonodarcu ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Vzhľadom na to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené predpoklady na striedavú osobnú starostlivosť, ktorými sú záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť lepšieho a kvalitnejšieho zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, sa aj odvolací súd v danom prípade priklonil k zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 24 ods. 2 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, nakoľko v plnom rozsahu korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý dňa 20.11.1989 a v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň čl. 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným 11CoP 418/2011-102 zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako ako Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, avšak starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona. Vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, z nich následne vyvodené závery a správne vyhodnotený skutkový stav podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázali, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Keďže obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého a majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, pričom otec navrhol striedajú osobnú starostlivosť, bolo povinnosťou súdu vyjadriť súhlas s aplikáciou tohto inštitútu v danej situácii, a to v neposlednom rade aj z toho dôvodu, že to bolo v záujme maloletého. V tomto konaní nebolo preukázané, že by práve záujem maloletého F. bránil zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nakoľko obidvaja majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov, hmotného zabezpečenia dieťaťa a svojim doterajším vedením spôsobu života dávajú záruku jeho riadnej výchovy. Možno konštatovať, že citová väzba medzi maloletým a jeho rodičmi je hlboká a obojstranná, čoho dôkazom bol nielen výsluch účastníkov, ale aj správa zo školy, či pohovor, ktorý s maloletým F. vykonali zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Naviac prvostupňový súd pri rozhodovaní o nariadení striedavej osobnej starostlivosti vychádzal aj zo skutočnosti, že rodičia maloletého F. striedavú starostlivosť už aplikovali v čase od decembra XXXX do mája XXXX bez negatívnych následkov na maloletého, čoho dôkazom je aj to, že žiadne negatívne následky aplikácie tohto inštitútu neboli potvrdené ani správou zo školy, ani pohovorom, ktorý s maloletým absolvovali zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň je maloletý zvyknutý na to, že ho budú striedavo vyberať v piatok zo školy rodičia. Nesúhlas matky s výrokom o striedavej starostlivosti o maloletého F. predstavoval jedinú prekážku v aplikácii tohto inštitútu, avšak dôvody, ktoré matka maloletého uviedla, t.j. že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre dieťa vo veku X rokov, pretože práve v tomto veku je dôležitá osoba matky a v neskoršom veku deti potrebujú cítiť silu, odvahu mužskej autority, akou je otec, ako aj ďalšie dôvody smerujúce k spochybňovaniu osoby otca ako osoby vhodnej zabezpečiť výchovu maloletého odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako irelevantné, naviac v konaní nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmov dieťaťa, čo v danom konaní preukázané nebolo. Poukazujúc na uvedené závery, odvolací súd dbal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, pretože obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Čo sa týka bydliska maloletého F. v mieste trvalého bydliska otca, aj odvolací súd túto možnosť považoval za stabilnejšiu, nakoľko pobyt matky nie je istý, pretože býva v nehnuteľnosti s priateľom, ku ktorej nemá žiadny právny vzťah, miesto trvalého bydliska matky taktiež nie je isté, nakoľko v ňom bývajú tretie osoby a rodičia matky maloletého, ktorí uvažujú o rozvodovom konaní. Za vecne správne považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o výživnom, keďže výšku výživného určil súd prvého stupňa s prihliadnutím na režim striedavej osobnej starostlivosti pri zohľadnení otcovho vyššieho príjmu a skutočnosti, že sa otec v značnej miere podieľa na výdavkoch maloletého. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, zvážení jednotlivých skutkových zistení súdom prvého stupňa, vyhodnotiac tvrdenia matky i otca jednotlivo i navzájom, porovnávajúc životnú úroveň v oboch rodinách, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. 11CoP 418/2011-103 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.