KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/227/2011 z 6. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2013, sp. zn. 1S/227/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011201875.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/227/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201875
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201875.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: C.
C., bytom H. č. XXX, t.č. S. nK., I. XX/XXX, M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, v konaní pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a .

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.11.2011 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP. V návrhu poukázal na to,
že došlo k porušeniu viacerých zákonov ohľadom ochrany životného prostredia, nakoľko druhostupňový
správny orgán rozhodnutím č. 2 HP/2011/01215 zo dňa 29.6.2011 zasiahol do jeho práv a právom
chránených záujmov.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 227/2011-7 zo dňa 9.12.2011 bol navrhovateľ vyzvaný,
aby v lehote 30 dní pod následkom zastavenia konania si ustanovil právneho zástupcu a doplnil svoj
návrh o nasledujúce skutočnosti:

- bližšie špecifikoval, či sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, alebo
sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

V prípade, ak sa navrhovateľ domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, musí
v doplnenej žalobe uviesť, čoho konkrétne sa domáha voči odporcovi a akým spôsobom sa vykonal
nezákonný zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Ďalej,
či zásah do práv a právom chránených záujmov bol zameraný priamo proti navrhovateľovi, alebo v jeho
dôsledku bol proti nemu priamo vykonaný, či ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím, či účinky zásahu na
navrhovateľa priamo dopadajú, či dôsledky zásahu trvajú, alebo objektívne hrozí ich opakovanie.

Predmetné uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 12.1.2012 a reagoval naň podaním doručeným
Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.1.2012, ktorým však vytýkané vady podania zo dňa 30.11.2011
neodstránil. Následne Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žaloba obsahuje závažné nedostatky,
ktoré bránia jej vecnému prejednaniu a tieto nedostatky ani na konkrétnu a podrobnú výzvu súdu neboli



odstránené. Súd postupoval podľa ust. § 250d ods. 3 OSP a vo veci konanie zastavil z dôvodu, že
žalobca neodstránil vady návrhu, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
návrhu a tiež z dôvodu, že navrhovateľ nie je zastúpený podľa ust. § 250a advokátom.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O odvolaní bolo
rozhodnuté uznesením NSSR č. 6Sžz 4/2012 zo dňa 30.1.2013 tak, že Najvyšší súd SR uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 227/2011-13 zo dňa 2.2.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia uznesenia NSSR vyplýva... „v ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu
opakovane vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu, posúdiť jeho žiadosť o ustanovenie právneho
zástupcu, resp. vysporiadať sa s jeho návrhom v tomto smere vzneseným v rámci odvolania a len
následne o opodstatnenosti návrhu navrhovateľa rozhodnúť“.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) na konanie o návrhu
navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP po
nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa ust. § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej, alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky
trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol,
alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom, o ňom
dozvedela, najneskôr však do 1 roka, kedy k nemu došlo.

Podľa ust. § 250v ods. 4 OSP súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom, ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný, alebo návrh nie je prípustný.

Krajský súd v Bratislave ustálil, že v predmetnej veci sa nejednalo o nezákonný zásah.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu
súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť
ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba domáhať sa
súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti OSP.

Ustanovenie § 250v OSP pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov
verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah
nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným
právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho
činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv
(napríklad porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva obydlia a
podobne), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky, alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu
verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní
dotknutého práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázal, aby obnovil stav pred
zásahom.



Súd v danej veci preto musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný
zásah s vyššie citovaným ustanovením § 250v vymedzený:

- zásah nie je rozhodnutie

- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe

- zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie

Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis a aby takýto návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, keď k nemu došlo. Rovnako, že navrhovateľ
sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je, alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane
pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach
a právom chránených záujmoch.

Senát Krajského súdu v Bratislave opakovane preskúmal podaný návrh navrhovateľa zo dňa 24.11.2011
vrátane jeho doplňujúcich podaní a konštatoval, že navrhovateľ sa domáha ochrany proti nezákonnému
zásahu správneho orgánu a domáha sa, aby súd určil žalovanému povinnosť pokračovať v porušovaní
práv žalobcu. Konkrétne navrhovateľ uvádza, že podľa jeho názoru došlo k založeniu ilegálnej skládky
stavebného odpadu, pričom uvádza, že už dňa 19.7.2009 podal udanie, v ktorom upozornil na
nezákonne uložený odpad stavebnej sute dovážaný zo stavebnej činnosti v areáli jabloňového sadu
v k.ú. E., pri bývalých vojenských kasárňach a spochybnil výsledok prešetrenia nelegálnej skládky
stavebnej sute Obvodným úradom životného prostredia v Senci.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.8.2013 uviedol, že krajský úrad vykonal dňa 8.7.2011 v
areáli ovocného sadu k.ú. E. prenajatom p. D. C. štátny dozor vo veci prešetrenia nelegálneho uloženia
stavebnej sute podľa § 73 zákona o odpadoch, pričom krajský úrad vykonaním štátneho dozoru nezistil
porušenie zákona o odpadoch vytváraním nelegálnej skládky zeminy alebo stavebných odpadov, ktoré
by sa navážali do areálu sadu zo stavebnej činnosti. O kontrole bol vypracovaný záznam podľa ust. §
13 ods. 6 zákona. Krajský úrad pri výkone štátneho dozoru zistil umiestnenie stavebného odpadu, ako
opusteného odpadu, ktorého odstránenie je podľa § 18 ods. 7 - 11 zákona o odpadoch príslušný riešiť
Obvodný úrad životného prostredia Senec, preto úrad listom ZPH/2011/1215/1/MAN zo dňa 19.8.2011
postúpil príslušnému orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve podnet na prešetrenie spolu
s vyhotovenou fotodokumentáciou. Ďalej uviedol, že v prípade šetrenia predmetného podnetu p. C.
(navrhovateľ) nie je kontrolovaný subjekt, a preto nebol prizvaný k výkonu štátneho dozoru, preto podľa
názoru krajského úradu nebol ani účastníkom konania podľa ust. § 14 zákona o správnom konaní, ani
podľa zákona o odpadoch.

Krajský úrad životného prostredia v Bratislave vykonaním štátneho dozoru nezistil porušenie zákona
o odpadoch, šetrenie podnetu v predmetnej veci bolo ukončené záznamom. Krajský úrad životného
prostredia ďalej uviedol, že má za to, že neporušil ust. § 3 ods. 2 a 3 správneho tak, ako uvádza v návrhu
žaloby. Miestnou ohliadkou dôsledne a svedomite zistil skutočný stav v ovocnom sade v prítomnosti
kontrolovaného subjektu. Na základe vyššie uvedeného Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave
navrhuje krajskému súdu, aby žalobu, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy zamietol ako nedôvodnú.



Písomným podaním zo dňa 18.9.2013 Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave uviedol, že v
rámci realizácie vládneho programu ESO 2 - efektívna spoľahlivá a otvorená štátna správa, schválila
Národná rada SR č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý s účinnosťou od 1.10.2013 ruší obvodné úrady životného prostredia a obvodné úrady
životného prostredia v sídle kraja. Od 1.10.2013 právnym nástupcom v týchto súdnych sporoch je
Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava. Krajský súd v Bratislave preto s poukazom na ust. § 107
OSP pokračoval v konaní s vyššie uvedeným účastníkom konania na strane odporcu.

III.

Krajský súd opakovane posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorým je
nezákonný zásah vymedzený a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

V predmetnej veci považuje navrhovateľ za nezákonný zásah orgánu verejnej správy nelegálne uloženie
stavebnej sute. Súd konštatoval, že Krajský úrad životného prostredia v Bratislave vykonal vo veci štátny
dozor, pričom nezistil žiadne porušenie zákona o odpadoch, a preto šetrenie podnetu navrhovateľa v
predmetnej veci bolo ukončené záznamom. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s právnym názorom
odporcu, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovení § 3 správneho poriadku tak, ako
navrhovateľ v návrhu uvádza. Ďalej súd konštatoval, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal naplnenie
jednotlivých definičných znakov nezákonného zásahu podľa ust. § 250v OSP, nakoľko skutočnosť
(vytvorenie nelegálnej skládky zeminy, či stavebných odpadov) nie je zásahom zameraným priamo
proti navrhovateľovi alebo proti nemu vykonaný, a preto túto skutočnosť súd nemohol posúdiť ako
ukrátenie navrhovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch, navrhovateľ teda v konaní
nepreukázal žiaden priamy nezákonný zásah odporcu voči jeho osobe, ktorý by trval, resp. by hrozilo
jeho opakovanie.

Rovnako treba uviesť, že návrh nebol podaný podľa ust. § 250v ods. 3, teda do 30 dní, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy k nemu došlo.
Ako vyplynulo z návrhu, žalobca vytvorenie nelegálnej skládky signalizoval udaním dňa 19.7.2009,
to znamená, že tento dátum je možné považovať minimálne za deň, keď sa navrhovateľ o vytváraní
nelegálnej skládky dozvedel, návrh na tunajší súd podal dňa 30.11.2011.

Podľa ust. § 250v ods. 4 veta štvrtá OSP súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný, alebo ak návrh nie je
prípustný. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný podľa
§ 250v ods. 4 veta štvrtá OSP zamietol.

Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250v
ods. 5 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný

(§ 250v ods. 7 OSP).

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)