Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201943 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201943.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ pána S. B., bytom A.Á. XX, I., (pri podaní návrhu zastúpeného Z. B. B., bytom ako navrhovateľ 1/), 2/ pani B. B., bytom A. XX, I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNESRS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom primaciálne nám. 1, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 18.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo dňa 7.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade nepriznáva právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 19.10.2012 bol konajúcemu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len súd) doručený návrh - opravný prostriedok z 18.10.2012, ktorým sa navrhovatelia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu Číslo: MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo dňa 7.9.2012 z dôvodov, uvedených v návrhu. Uviedli v ňom, že navrhovateľ v 1/ rade je, nevidomou, slepou osobou, teda osobou so zníženou možnosťou pohybu a orientácie v dôsledku čoho má nárok na bytovú náhradu - nájomný byt spĺňajúci požiadavky na stavby užívané osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Uviedli, že je známou osobnosťou a že je známe jeho zrakové postihnutie. Namietali, že odporca v konaní nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), keď nepoučil navrhovateľku v 2/ rade pri spísaní žiadosti o bytovú náhradu v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) o tom, že osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie môže žiadať o poskytnutie bytovej náhrady, ktorá spĺňa požiadavky na stavby užívané osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V ďalšom namietal nedostatočné zistenie stavu veci, skutočnosť, že navrhovatelia sa nemohli oboznámiť s obsahom spisu odporcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia. K návrhu pripojili o. i. písomnosti, preukazujúce zrakové postihnutie navrhovateľa v 1/ rade. Dňa 10.1.2013 doručila navrhovateľka v 2/ rade súdu uplatnenie nároku na náhradu trov zastúpenia v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ako aj ich vyčíslenie (v celkovej výške 358,50 eur) a súčasne súdu oznámila, že odporca 3.12.2012 vydal rozhodnutie Číslo: MAGS- SNM-39131/2012-446544/16/SB, Číslo konania: 16/SB z 3.12.2012, ktorým pôvodné rozhodnutie zo 7.9.2012 zrušil v rámci autoremedúry a súčasne navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami, ktorý spĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Odporca k návrhu na náhradu trov konania listom z 18.3.2013 uviedol, že konanie o bytovej náhrade podľa zákona sa začalo až podaním žiadostí, že v administratívnom spise sa okrem listín predložených žiadateľmi (navrhovateľmi) nenachádzajú žiadne iné. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v žiadosti a ani v inej listine niet zmienky o tom, že navrhovateľ je osobou so zdravotným postihnutím v dôsledku čo by mu mala byť priznaná náhrada, spĺňajúca osobitné technické požiadavky. Poukázal na skutočnosť, že až po vydaní napadnutého rozhodnutia navrhovatelia uviedli, že požadujú priznať bytovú náhradu, spĺňajúcu osobitné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, teda že navrhovatelia pochybili, ak pridelenia práve takej bytovej náhrady nežiadali, hoci s nimi odporca komunikoval písomne a aj ústne. Súd si zabezpečil pripojenie kompletného administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že navrhovateľka v 2/ rade 23.3.2012 doručila odporcovi písomnosti: rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov, evidenčný list, zápis o odovzdaní a prevzatí bytu a výpoveď z nájmu bytu. Tiež žiadosti o bytovú náhradu navrhovateľa v 1/ a navrhovateľky v 2/ rade z ktorých je zrejmé, že navrhovateľ v 1/ rade žiadosť podpísal. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú doklady, deklarujúce a identifikujúce majetok navrhovateľov, originál rozhodnutia odporcu zo 7.9.2012 s doručenkami (prevzatie zásielky s rozhodnutím adresovanej navrhovateľovi v 1/ rade podpísal tento navrhovateľ) . Dňa 28.9.2012 doručili navrhovatelia odporcovi výzvu na vydanie nového rozhodnutia v ktorej poukázali (a prílohami preukazovali), že navrhovateľ v 1/ rade je zrakovo postihnutý slepotou a z tohto dôvodu navrhli odporcovi vydať rozhodnutie nové, zohľadňujúce túto skutočnosť. V spise odporcu sa nachádza podaný opravný prostriedok a právoplatné rozhodnutie odporcu Číslo: MAGS-SNM-39131/2012-446544/16/SB, Číslo konania: 16/SB z 3.12.2012 v ktorom odporca pri priznaní bytovej náhrady zohľadnil zdravotné postihnutie navrhovateľa v 1/ rade . Podľa ust. § 250l ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ust. ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a. Podľa ust. § 250o O.s.p. ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví. Podľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa ust. § 146 O.sp. (1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. (2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Pretože z vyššie zisteného a opísaného stavu je zrejmé, že odporca po podaní opravného prostriedku voči svojmu pôvodnému rozhodnutiu (Číslo: MAGS SNM-39131/2012-386238, Číslo konania: 16/SK zo dňa 7.9.2012) potom, ako sa dozvedel o zdravotnom postihnutí navrhovateľa v 1/ rade vydal v rámci autoremedúry rozhodnutie nové (Číslo: MAGS-SNM-39131/2012-446544/16/SB, Číslo konania: 16/SB z 3.12.2012), ktorým podanému opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovel, súd za použitia cit. ust. § 250o O.s.p. konanie v ktorom sa preskúmavalo pôvodné rozhodnutie zastavil. Navrhovateľka 2/ si v súvislosti s vydaním nového- právoplatného rozhodnutia odporcu z 3.12.2012 uplatnila náhradu trov zastúpenia, ktoré vyčíslila sumou 358,50 eur a to s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru súdu pre postup podľa tohto zákonného ustanovenia niet dôvodu: a/ Je faktom, že konanie podľa zákona je konaním návrhovým, ktoré sa začína podaním žiadosti (ust. § 9 ods. 1 zákona). Preto obsah a údaje podanej žiadosti záležia výlučne na žiadateľovi. Pokiaľ si navrhovatelia v súčasnosti obývaný byt prispôsobili zdravotnému postihnutiu navrhovateľa v 1/ rade (ako to uvádzajú v podanom návrhu), logicky mali túto skutočnosť akcentovať pri podaní žiadosti o bytovú náhradu. Takúto požiadavku však neuplatnili. b/ Žiaden z navrhovateľov odporcovi neprezentoval zdravotný stav - postihnutie navrhovateľa v 1/ rade, teda odporca nemal objektívne žiadnu vedomosť o tomto postihnutí. Naviac navrhovateľ v 1/ rade sám žiadosť o bytovú náhradu podpísal, podobne ako sám podpisoval do administratívneho spisu odporcu zakladané písomnosti, sám prevzal napadnuté rozhodnutie. Teda ani z takéhoto správania sa navrhovateľa v 1/ rade odporca nemohol vyvodzovať jeho závažné zrakové postihnutie. c/ Poučovacia povinnosť odporcu v zmysle ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku podľa názoru súdu súvisí s procesnými právami, resp. povinnosťami účastníka konania. Poučovacia povinnosť, zakotvená v citovanom zákonnom ustanovení nezahŕňa postup správneho orgánu, ktorý by mal spočívať v tom, aké dôvody a aké skutočnosti má účastník konania uvádzať, aby mu v konaní následne vydaným rozhodnutím bolo vyhovené. Teda podľa názoru súdu poučovacia povinnosť hmotnoprávneho charakteru nie je povinnosťou správneho orgánu (odporcu). d/ S poukazom na uvedené preto skutočnosť, že až na základe podkladov (informácií) predložených odporcovi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade po vydaní pôvodného rozhodnutia došlo (po podaní opravného prostriedku) v rámci autoremedúry k zrušeniu pôvodného a k vydaniu aktuálne právoplatného rozhodnutia v ktorom bol zohľadnený zdravotný stav navrhovateľa v 1/ rade nie je podľa názoru skutočnosťou, ktorú by zapríčinil odporca. Preto zrušenie pôvodného a vydanie nového rozhodnutia odporcom, dôsledkom čoho súd musel zastaviť prebiehajúce súdne konanie, nie je zavinením odporcu v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z navrhovateľov, teda ani navrhovateľke v 2/ rade právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).