Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204714 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána J. J. B. J., štátneho príslušníka C., F. C. M. Q. A., G. S.-P., L. Č. J. T., E. L. X, C., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: Š. XX, Q., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, zapísanou v SAK pod č.: 5117, pracovisko: Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012 odporca podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil doplnkovú ochranu, nakoľko nesplnil podmienky podľa § 13a zákona o azyle. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto mu podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle nepredĺžil doplnkovú ochranu, čím mu podľa § 15a ods. 1 písm. e) zákona o azyle zanikla doplnková ochrana. Odporca v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany preskúmal navrhovateľove dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, posúdil jeho bezpečnostný profil, zaoberal sa vzťahom navrhovateľa k jeho dcére a jej matke, ktoré žijú na Slovensku, preskúmal aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Líbyi a nakoniec posúdil možné hrozby v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu. Odporca dospel k záveru, že bezpečnostná situácia sa v Líbyi po zmene autoritárskeho režimu zlepšila, do Líbye sa vracajú ľudia, ktorí krajinu opustili zo strachu pred vtedajším režimom. V prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie. Pokiaľ ide o bezpečnostný profil navrhovateľa, odporca na jeho základe usúdil, že navrhovateľ nie je úplne bezproblémovou osobou, nakoľko mal problémy s políciou ako v krajine pôvodu, tak aj na Slovensku. A nakoniec vzťah navrhovateľa k jeho dcére a jej matke (obe žijúce na Slovensku) odporca vyhodnotil pre účely poskytnutia doplnkovej ochrany ako právne irelevantný. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu odporcu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Navrhovateľ sa domnieval, že odporca mal počas správneho konania preskúmať podmienky vo väzniciach v krajine jeho pôvodu, nakoľko v prípade jeho návratu do Líbye bude súdený a zrejme mu bude uložený trest odňatia slobody až do 5 rokov. Tiež uviedol, že sa mal zaoberať informáciami o množstve ozbrojených civilistov, či ozbrojených zločincov prepustených z tamojších väzníc, ako aj informáciami o následkoch nelegálneho vycestovania z Líbye a požiadania o azyl v zahraničí (s ohľadom na zmenu režimu v Líbyi). Navrhovateľ ďalej namieta, že odporca neposudzoval správy o bezpečnostnej situácii v Líbyi komplexne, účelovo bral do úvahy len pozitívne správy o krajine a negatívne správy úplne ignoroval. Navrhovateľ sa taktiež domnieval, že vzhľadom na to, že išlo o konanie o nepredĺženie doplnkovej ochrany, povinnosťou odporcu bolo preukázať takú zmenu pomerov, ktorá by preukázala, že navrhovateľ by v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil hrozbe vážneho bezprávia. Pokiaľ ide o navrhovateľov bezpečnostný profil, navrhovateľ podotkol, že jeho problémy s políciou (na území Slovenskej republiky) boli vyriešené v jeho prospech. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, nakoľko sa nepreukázalo, že spáchal trestný čin ublíženia na zdraví. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporca má za to, že bezpečnostnú situáciu v Líbyi preskúmal dôkladne a zaoberal sa aj osudom navrátilcov a neúspešných žiadateľov o azyl. Podotkol, že povinnosť uniesť bremeno dôkazu v správnom konaní bolo na strane navrhovateľa, avšak tento nepredložil žiadne správy, ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo nebezpečenstvo vážneho bezprávia. Pokiaľ ide o skúmanie podmienok v líbyjských väzniciach, odporca tieto neskúmal, nakoľko navrhovateľ počas azylového konania netvrdil, že by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozil trest odňatia slobody alebo, že by sa takého trestu obával. Navrhovateľ len uviedol, že má strach z prípadnej pomsty zo strany rodiny dievčaťa, s ktorým mal mimomanželský pomer. Odporca vzhľadom na to, že navrhovateľ žil v Líbyi ešte pol roka od incidentu s príslušníkmi rodiny dievčaťa, s ktorým mal pomer, a nemal problémy s tamojšou políciou, sa domnieva, že tento čin nebol oznámený tamojším príslušným orgánom, a teda navrhovateľovi hrozí trest odňatia slobody. Navyše vzhľadom na časový odstup (6 rokov) je nanajvýš nepravdepodobné, že by bolo voči navrhovateľovi zahájené trestné stíhanie pre daný skutok. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní predložila súdu dve správy z januára 2013 o Líbyi, podľa ktorých táto krajina uzatvorila svoje hranice so štyrmi okolitými krajinami (Čad, Niger, Sudán, Alžírsko) z dôvodu zvýšeného prílivu imigrantov v dôsledku situácie v Mali a na juhu Líbye vyhlásila výnimočný stav kontrolovaný armádou. Z druhej správy vyplýva, že zahraničné ropné spoločnosti po tom, ako prepukli v Líbyi nepokoje, začali evakuovať svojich zamestnancov. Odporca založil do spisu informácie PPZ - úradu boja proti organizovanej kriminalite: - informáciu o tom, že navrhovateľ býva v apartmánovom dome Residence Harlequin na Šustekovej 51, Bratislava, že od 12.7.2012 podniká ako fyzická osoba a je zapísaný v živnostenskom registri, že je zamestnancom líbyjského veľvyslanectva a má tri motorové vozidlá; - 4 fotografie, na ktorých je vyfotografovaný navrhovateľ s ďalšími osobami pri porciovaní mäsa. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci na žiadosť zástupkyne navrhovateľa doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že na Slovensku podniká - má mäsiarstvo a predáva potraviny, že nie je pracovníkom líbyjského veľvyslanectva, že niekedy sa stretáva s jeho pracovníkmi (napr. počas moslimského sviatku „bajram“ dodal tomuto veľvyslanectvu jahňacie mäso, robil vodiča a tlmočníka líbyjským vojakom, ktorí prišli na Slovenska a zabezpečoval ich ubytovanie), že dodáva mäso aj pre súkromné účely líbyjského veľvyslanca s ktorý sa sporadicky stretáva, že fotografie, ktoré predložil odporca počas pojednávania boli vyhotovené počas predaja jahňacieho mäsa (v súvislosti so sviatkom „bajram“) a je na nich okrem neho a jeho zamestnanec, líbyjský veľvyslanec a ľudia z Tuniska, ktorí jahňacinu tiež kupovali. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňových správnych spisov ČAS: MU-369/PO-Ž-2011, ČAS: MU-488/PO-Ž-2010 a ČAS: MU-859/ PO-Ž-2007. Z obsahu spisu ČAS: MU-859/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ dňa 16.4.2007 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko sa mu rodina jeho bývalej priateľky vyhrážala zabitím, keďže z náboženského hľadiska pošpinil ich rodinu. Tieto dôvody uviedol aj na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 28.6.2007. Naviac uviedol, že rodina jeho bývalej priateľky na neho strieľala, avšak ho nezasiahla. Po zhodnotení všetkých skutočností vydal odporca rozhodnutie ČAS: MU-859/PO-Ž-2007 zo dňa 5.7.2007, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl, neposkytol mu doplnkovú ochranu a skonštatoval, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 9Saz/226/2007-76 zo dňa 20.3.2009 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu potvrdil, avšak v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany a v časti neexistencie prekážok pre administratívne vyhostenie do krajiny pôvodu predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie. Súd vo svojom rozhodnutí vyjadril právny názor, že odporca má v ďalšom konaní posúdiť, aké nebezpečenstvo zo strany štátu hrozí navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku požiadal o udelenie azylu. V intenciách predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave odporca opätovne posúdil navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a vydal rozhodnutie ČAS: MU-859-71/PO-Ž-2007 zo dňa 22.10.2009, ktorým poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu v trvaní 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu nelegálne, existuje dôvodná obava, že by bol po svojom návrate do Líbye vystavený riziku svojvoľného zadržania a mučenia zo strany štátnych orgánov. Z obsahu spisu ČAS: MU-488/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ včas požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Odporca rozhodnutím ČAS: MU-488-12/PO-Ž-2010 zo dňa 2.11.2010 rozhodol o predĺžení doplnkovej ochrany na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle v navrhovateľovom prípade stále pretrvávajú. Z obsahu spisu ČAS: MU-369/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ opäť včas požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol pretrvávajúce dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany, ktoré uviedol na prvom vstupnom pohovore. Okrem toho na pohovore konanom dňa 14.10.2011 doplnil, že v súčasnosti sú v Líbyi ozbrojení aj bežní civilisti, preto tam hrozí navrhovateľovi ešte väčšie nebezpečenstvo. Rozhodnutím ČAS: MU-369-13/PO-Ž-2011 zo dňa 3.11.2011 odporca rozhodol o zrušení doplnkovej ochrany. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bolo potrebné rozhodnúť o zrušení doplnkovej ochrany. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 9Saz/47/2011-29 zo dňa 8.2.2012 tak, že napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd vo svojom rozhodnutí vyjadril právny názor, že odporca v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodol o predmete začatého konania, čím došlo v konaní a postupe odporcu k vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd uložil odporcovi v ďalšom konaní riadne prejednať navrhovateľov návrh o predĺženie jemu poskytnutej doplnkovej ochrany, spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a vydať náležité rozhodnutie. Odporca v intenciách predmetného rozsudku a za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci vykonal dňa 13.8.2012 doplňujúci pohovor s navrhovateľom, ktorý na ňom uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva pomsty zo strany rodiny jeho bývalej priateľky. O obavách pred jeho zatknutím a väznením pre trestný čin smilstva, resp. mimomanželského pomeru navrhovateľ nehovoril. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012, ktorého preskúmanie zákonnosti je predmetom tohto konania. V spise sú založené aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní § 46 rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ svoje námietky konkretizoval do dvoch oblastí - jednak vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Líbyi a jednak vo vzťahu k bezpečnostným rizikám návratu navrhovateľa ako osoby, ktorá svojvoľne opustila Líbyu a v zahraničí požiadala o azyl. Odporca zistený stav veci opísal objektívne a s poukazom na vyhľadané a do spisu založené správy. Skutočnosť, že takto zistenú bezpečnostnú situáciu nevyhodnotil exaktne ako situáciu, ktorá by bránila prípadnému návratu navrhovateľa podľa názoru súdu nie je možné hodnotiť ako rozpor s obsahom spisu - osobitne ak situácia v Líbyi skutočne nenasvedčuje o trvaní vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. I keď podľa týchto správ situácia v Líbyi nie je stabilná, celkovo po zvrhnutí režimu bývalého prezidenta Kaddáfího došlo k jej upokojeniu a prípadné lokálne konflikty medzi vládnymi silami a ozbrojenými skupinami (či jednotlivcami) nedosahujú úroveň vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Pokiaľ ide o druhý namietaný dôvod (bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa ako osoby, ktorá svojvoľne opustila Líbyu a v zahraničí požiadala o azyl) súd opätovne poukazuje na obsah vyhľadaných a založených správ, ktorých obsah odporca uviedol v rozhodnutí. Námietka, že existuje rozpor medzi tvrdením odporcu o možnosti bezpečného návratu navrhovateľa a medzi jeho zistením, že informácie o existencii bezpečnostného rizika návrtu (z uvedeného dôvodu) sa nepodarilo zistiť podľa názoru súdu neobstojí. Ak totižto odporca (čo je nepochybné) vyhľadával správy o ev. existencii tohto druhu rizika, pričom o existencii tohto druhu rizika nebol správy zistené, táto skutočnosť svedčí o tom, že takéto riziko nejestvuje. Ak by totižto návraty osôb, ktoré za režimu Kaddáfiho Líbyu opustili a v zahraničí požiadali o azyl, boli aktuálne spájané so zlým zaobchádzaním takýchto repatriantov, nepochybne by o tom existovali dôkazy, ktoré by boli medializované vládnymi či mimovládnymi organizáciami a teda by boli obsahom správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Neexistencia takýchto správ teda skutočne znamená, že návraty označených osôb, ktoré v zahraničí požiadali o azyl, sú bezproblémové. O tejto skutočnosti svedčí aj pôsobenie IOM pri návratoch líbyjských repatriantov, ktorá organizácia začiatkom roka 2012 zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie nepodporovať takéto návraty. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Navrhovateľ predovšetkým v spojitosti s touto námietkou dôvodil, že odporca sa vyhol zisťovaniu pomerov v líbyjských väzniciach. Podľa názoru súdu dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné, pretože ako to vyplynulo z vyhľadaných správ (viď tiež odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku) navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí uväznenie, nakoľko prístup aktuálnej líbyjskej vlády k tejto skupine repatriantov je diametrálne odlišný od prístupu režimu bývalého prezidenta Kaddáfiho. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zistenej bezpečnostnej situácie v Líbyi, resp. o námietku vzťahujúcu sa na návraty občanov Líbye, ktorí v minulosti opustili túto krajinu a aktuálne sa do nej vracajú, súd poukazuje na jej neopodstatnenosť - odporca zistil dostatočným spôsobom aktuálnu situáciu, túto v napadnutom rozhodnutí aj opísal - viď tiež odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku. Pokiaľ sa jeho právny názor v tomto smere nezhoduje s názorom navrhovateľa, takýto stav nie je možné považovať za nedostatočné zistenie stavu veci. Nad rámec vznesených námietok súd posúdil tiež prípadné vážne bezprávie vo vzťahu k navrhovateľom prezentovanému (v pôvodnom azylovom konaní) príbehu a to vo vzťahu k jeho údajnému vzťahu so ženou. Dospel však k názoru, že ani tento nemôže byť zdrojom vážneho bezprávia voči navrhovateľovi v prípade jeho návratu. Jednak preto, lebo tento (mimomanželský) vzťah nebol nahlásený a ani riešený políciou, nebola zaň potrestaná ani žena s ktorou mal mať navrhovateľ tento vzťah (jej potrestanie by bolo aj zo strany jej rodiny prioritným, ako to vyplýva zo správ založených v pôvodnom spise), jednak preto, lebo navrhovateľ nebol nijako ohrozený ani po následnom návrate do Líbye a aj vzhľadom na značný časový odstup. Pretože odporca v konaní vykonal dokazovanie, ktoré je svojím obsahom dostatočným zistením stavu veci a pretože rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom spisu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré boli súdu predložené v priebehu pojednávania súd konštatuje, že tieto pri rozhodovaní o vznesených námietkach nemohol zohľadniť z dôvodu, že tieto neboli predmetom zisťovania či zistenia skutkového stavu veci v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).