Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/355/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899379 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1103899379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. advokátska kancelária Greško, Hulín a partneri, s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, proti žalovanému 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, 2/ Z. J., Q.. XX.X.XXXX, U. N. XXXXX/XXA, U., zast. opatrovníčkou X. X., Y. W. Okresného Y. U. Z., Q.. U. X. X, U., vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 3.228,61 EUR (97 265,- Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ a zároveň vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/44/2003-221 zo dňa 30.5.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/44/2003-221zo dňa 30.5.2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3091,19 EUR s 13 % ročným úrokom z omeškania od 27.12.2002 do zaplatenia a trovy konania 354,91 EUR na náhradu súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárii Greško, Hulín a partneri, s.r.o. v sume 549,30 EUR a advokátovi JUDr. Jozefovi Grmanovi v sume 972,11 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v čase dopravnej nehody mal právny predchodca žalovaného v 1. rade (ďalej len žalovaný v 1. rade) zo zákona uloženú správu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom sa jednalo o povinné ručenie, ktoré je garantované zákonom, a preto má žalovaný v 1. rade povinnosť skutočnú škodu vyplatiť bez ohľadu na to, či ho jeho poistený na tento úkon splnomocnil, keďže sa nejedná o prípad, kedy poisťovňa nie je povinná nahradiť škodu svojmu poistencovi. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa ustálil, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade na nárokoch poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motocykla patriaceho žalovanému v 2. rade, ktoré si uplatnil a preukázal. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca v konaní preukázal znaleckým posudkom č. XXX/ XXXX dňa 13.12.2000, že poškodenému poistencovi Vinohradnícka spoločnosť Modra vznikla škoda pri dopravnej nehode v hodnote 2.611,03 EUR, ktorú vyplatil, ďalej vyplatil na základe faktúr č. 61675 a č. 61708 dňa 22.12.2000 sumu 126,63 EUR, a na základe faktúry 62032 dňa 10.1.2001 sumu 352,52 EUR. Ďalej uviedol, že žalobca preukázateľne poskytol poistenému poistné plnenie vo výške 3.091,18 EUR, a teda podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. v tejto výške prešlo na neho ako na poistiteľa právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Sumu 137,42 EUR vyčíslenú ako spoluúčasť žalobca poistenému nevyplatil, a preto v tejto sume na neho neprešlo právo na náhradu škody. Žalovaný v 1. rade tak v pôvodnom konaní na pojednávaní dňa 8.3.2006, ako aj na pojednávaní dňa 22.9.2008 vzniesol námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. čo sa týka sumy 2.611,03 EUR a sumy 126,63 EUR z dôvodu, že suma 2.611,03 EUR bola žalobcovi známa zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný 16.10.2000 a suma 126,63 EUR bola žalobcovi známa z faktúry č. 61675 zo dňa 3.10.2000 a z faktúry č. 61708 zo dňa 12.10.2000, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 18.10.2002. Na pojednávaní dňa 21.5.2012 žalovaný v 1. rade opätovne vzniesol námietku premlčania aj ako vedľajší účastník žalovaného 2/. Tieto námietky premlčania žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného 2/ vyhodnotil súd prvého stupňa ako nedôvodné. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode súd prvého stupňa vychádzal z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a o rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde, a nárok na náhradu škody považoval za nedeliteľný celok, a preto začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvedel o celej škode. Súd prvého stupňa preto uviedol, že hoci k dopravnej nehode, a teda k vzniku škody došlo dňa 28.9.2000 a poškodený týmto dňom vedel o škode a kto za ňu zodpovedá, celkové vyčíslenie škody bolo poškodenému známe až dňom vystavenia poslednej faktúry č. 62032 dňa 12.12.2000, kedy poškodený preukázateľne mal vedomosť o celej vzniknutej škode, a teda týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, ktorá skončila dňom 12.12.2002, a preto bola žaloba podaná dňa 18.10.2002 v dvojročnej premlčacej lehote. Ohľadom výšky plnenia uplatneného žalobcom súd prvého stupňa uviedol, že na žalobcu prešlo právo na náhradu škody vo výške, ktoré ako poistiteľ poskytol, teda v sume 3.091 EUR (93.125,- Sk), pričom žalobou si uplatnil sumu 3.228,61 EUR (97.265,- Sk), keď do plnenia započítal aj spoluúčasť vo výške 4.140,- Sk (137,42 EUR), ktorú však nevyplatil, a teda v tejto časti na neho ani neprešlo právo na náhradu škody. Súd prvého stupňa preto posúdil nárok žalobcu za oprávnený len v sume 3.091,- EUR (93.125,- Sk) a vo zvyšnej časti uplatneného nároku vo výške 137,42 EUR (4.140,- Sk) nárok žalobcu ako neoprávnený zamietol. Súd prvého stupňa ohľadom úroku z omeškania uviedol, že žalobca si okrem náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou uplatnil voči žalovaným aj nárok na úroky z omeškania, hoci v konaní nepreukázal, že by ich bol na takéto plnenie vyzval s oznámením o prechode práva na náhradu škody, pričom žalovaní sa o nároku žalobcu dozvedeli až zo samotnej žaloby, ktorá bola žalovanému 1/ doručená dňa 19.12.2002 a žalovanému 2/ podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 26.12.2002, a preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške 13 % zo sumy 3.091,19 EUR odo dňa po doručení žaloby, teda od 27.12.2002, nakoľko od tohto dátumu sa dostali žalovaní do omeškania. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolali žalovaní v 1. rade a vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade, ktorí odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu zamietne a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaných 1/, 2/ alebo v prípade potvrdenia prvostupňového rozhodnutia pripustil možnosť dovolania, nakoľko ide o otázku zásadného právneho významu. V odvolaní opätovne vzniesli námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, nakoľko § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorý priamo uvádza, že poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni s výnimkami uvedenými v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 citovanej vyhlášky, ktoré však v danom prípade nenastali. Zdôraznili, že podľa vyhlášky 423/1991 Zb. má poistený právo a nie povinnosť, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodeným uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody, a preto skutočnosť, že poistený toto svoje právo nevyužije, nezakladá právo poškodeného - žalobcu uplatniť si svoje právo na náhradu škody voči poisťovni - žalovanému v 1. rade. Ďalej odvolatelia namietali uplynutie všeobecnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko sú toho názoru, že žalobca vedel, kto je zodpovedný za škodu už dňa 28.9.2000, a preto k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu k osobe škodcu došlo už dňa 28.9.2002 a keďže sa žalobca o rozsahu škody dozvedel už pri vykonaní ohliadky dňa 30.9.2000 došlo k uplynutiu premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. dňa 30.9.2002, a preto je žaloba podaná na súd 18.10.2002 podaná po premlčacej dobe, a to i po pripustení argumentácie súdu prvého stupňa, že sa žalobca dozvedel o škode 78.660,- Sk zo znaleckého posudku dňa 16.10.2000, k premlčaniu došlo 16.10.2002 a o škode 3.815,- Sk sa dozvedel na základe faktúry č. 61675, a ku škode 1.815,- Sk dňa 3.10.2000, k premlčaniu došlo 3.10.2002 a škode 2.000,- Sk sa dozvedel z faktúry č. 61708 dňa 12.10.2000, k premlčaniu došlo 12.10.2002, teda k celkovému premlčaniu vo vzťahu k výške škody došlo najneskôr 16.10.2002, a preto mal súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľov nárok žalobcu v sume 2.737,63 EUR zamietnuť. Odvolatelia ďalej v odvolaní uviedli, že nárok žalobcu na náhradu 353,51 EUR na základe faktúry č. 62032 považujú za nedôvodný, nakoľko ide o faktúru vystavenú za parkovné, a keďže pri škodovej udalosti došlo k celkovému znehodnoteniu vozidla, nebol daný dôvod takéto vozidlo niekde parkovať a navyše z faktúry ani nie je zrejmé, za aké obdobie bolo parkovné účtované, čím nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy podľa názoru odvolateľov nie je opodstatnený, nakoľko nebola preukázaná dôvodnosť tohto nároku. K odvolaniu žalovaného v 1. rade a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K námietke odvolateľov ohľadom skutočnosti nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/ uviedol, že v danom prípade je pre právne posúdenie rozhodujúca skutočnosť, že ide o zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je garantované zákonom, a preto má žalovaný povinnosť skutočnú škodu vyplatiť bez ohľadu na to, či ho poistený na tento úkon splnomocnil. K opätovne vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že posledná faktúra č. 62032 bola vystavená dňa 12.12.2000, kedy mal žalobca vedomosť o celkovej škode, a preto premlčacia doba začala plynúť od tohto dátumu a uplynula 12.12.2002, čo znamená, že žalobca podal žalobný návrh včas, pred jej uplynutím. Uviedol však, že podstatnejšou skutočnosťou, než je samotné vystavenie faktúry, je preverenie Úsekom likvidácie poistných udalostí, keďže až po tejto kontrole môže byť zrejmá skutočná výška škody, ktorá môže byť odlišná od škody tvrdenej poškodeným. K tomuto prevereniu došlo až dňa 15.12.2000, a preto je žalobca toho názoru, že subjektívna premlčacia doba uplynula 15.12.2002 a nie v októbri 2002, ako nesprávne v odvolaní konštatovali odvolatelia. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd je toho názoru, že prípady, keď poisťovňa nie je povinná nahradiť škodu svojmu poistencovi, ktorý bol poškodený, sú taxatívne vymedzené v § 5 vyhl. č. 423/1991 Zb.. Skutočnosť, že žalovaná v 2. rade nesplnomocnila poisťovňu vysporiadaním nároku poškodeného, nemôže mať právne následky presahujúce rámec poistného vzťahu, ale tieto následky môžu mať, resp. majú len podobu vnútorného postihu poisťovne voči svojmu poistencovi (§ 11 vyhl. č. 423/1991 Zb.). Súd prvého stupňa preto správne a v názorovej zhode s odvolacím súdom konštatoval zodpovednosť poisťovne - žalovaného v 1. rade. K námietke premlčania odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovi bola výška škody známa až dňom 12.12.2000, kedy bola vystavená posledná faktúra č. 62032, kedy mal poškodený preukázateľne vedomosť o celej vzniknutej škode do tej miery, že svoj nárok mohol vyčísliť v žalobnom návrhu. Odvolací súd zohľadňujúc námietku premlčania ohľadom výšky plnenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram uvádza, že pre určenie výšky škody nie sú rozhodujúce jednotlivé faktúry, ale ich vzájomný súčet, a preto aj moment rozhodujúci pre plynutie premlčacej lehoty nemôže byť počítaný jednotlivo, ale od momentu oznámenia poslednej z nich, kedy je známa konečná výška škody. Pre určenie tejto lehoty preto nie je rozhodujúce ani vyjadrenie Úseku likvidácie škodových udalostí, ako tvrdil vo svojom vyjadrení žalobca, nakoľko vyjadrenie daného úseku je interný postoj, ktorý môže likvidačné oddelenie zaujať a ako také nemá súvis s oznámením o výške škody, a teda momentom, kedy sa o výške škody poškodený dozvie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.