Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/75/2024 1223200747 25. 03. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:1223200747.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom: Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného: AK Mikolaj s.r.o., Bratislavská 282/2, Bratislava, IČO : 36 855 049, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so sídlom: Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 3.249,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. februára 2024, č. k. B2-52C/9/2023-193, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému, ako poisťovateľovi škodcu z povinného zmluvného poistenia (O. C.), domáha zaplatenia sumy 3.249,06 eur s príslušenstvom, titulom práva na náhradu za poistné plnenie vyplatené jeho poistenej (J. T., predtým I.), ktorej motorové vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 16.04.2021. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 16.04.2021 došlo k škodovej udalosti na ktorej mali účasť ako vodičky p. J. T. (predtým I.) jazdiaca na motorovom vozidle Mazda CX-30 EČV: J.XXX F. a p. O. C. jazdiaca na motorovom vozidle Škoda Fabia EČV: J.. Ďalej mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že J. T. bola v rozhodnom čase poistenkyňa žalobcu, u ktorého mala uzatvorené havarijné poistenie na základe poistnej zmluvy u č. XXXXXXXXXX uzatvorenej na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 12.12.2020, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. MAZDA CX-30, VIN: S. s EČV: J.. Bolo tiež preukázané a nebolo ani sporné, že p. C. bola v rozhodnom čase poistená u žalovaného a to na základe poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXXX, predmetom ktorého bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla motorového vozidla zn. ŠKODA FABIA s EČV: J.. Nebolo tiež sporné, že poistenkyňa žalobcu p. T. si náhradu škody na poškodenom vozidle uplatnila u žalobcu z havarijného poistenia, pričom poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 3.249,06 eur a následne dňa 25.06.2021 poukázané žalobcom na bankový účet určený poistenkyňou žalobcu. Poukázal na to, že medzi stranami sporu bolo sporné, kto spôsobil vznik škodovej udalosti v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla škoda na motorovom vozidle poistenkyne žalobcu, ktorú jej žalobca uhradil titulom poistného plnenia z uzatvoreného havarijného poistenia a ktorej refundácie sa domáhal od žalovaného. V tomto smere poukázal na to, že obidve zúčastnené vodičky odmietajú zavinenie tejto kolízie, pričom nedošlo medzi nimi k dohode o zavinení nehody. Takáto dohoda nebolo žalobcom v spore riadne preukázaná. Žalobca
síce tvrdí, že došlo k dohode o zavinení, keď poukazuje na správu o nehode zo dňa 16.04.2021, ktorú podpísali obidve vodičky a z ktorej vyplýva, že vodička p. C.Á. vinu uznala, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetnú správu o nehode celú vyplnila p. T. a nie p. C., pričom svedkyňa p. C. tvrdí, že túto správu podpísala skoro bianco, nadiktovala iba kontaktné údaje, bydlisko to bolo všetko, nevypisovala ju s tým, že ju ani vo sne nenapadlo, že ona je vinníčka. Naopak vinníčkou je podľa nej p. T., ktorú ako vinníčku označila aj v hlásení o poistnej udalosti pre svoju poisťovňu t.j. žalovaného, kde robila aj nákres, ako to bolo a ktorú spísala v pobočke žalovaného. P. T. zase v písomnom vyjadrení uvádzala iné skutočnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že zavinenie k škodovej udalosti popísali zúčastnené subjekty (vodičky) odlišným spôsobom. Pretože vodička motorového vozidla Škoda Fabia (poistenkyňa žalovaného) výslovne poprela takúto dohodu o zavinení nehody medzi ňou a druhou vodičkou (poistenkyňou žalobcu), keď síce nepoprela podpísanie tejto dohody, ani netvrdila nič o donútení k podpisu, avšak uviedla, že túto vypisovala p. T., nakoľko sa ponáhľala s mamou k lekárovi dala jej len základné údaje o svojej osobe, v spore nebolo preukázané, že podpisom správy o nehode zo dňa 16.04.2021 vodička p. C. prejavila svoju vôľu uznať vinu za vznik dopravnej kolízie a dohodnúť sa v tomto zmysle na zavinení vzniku poistnej udalosti, tak ako je to uvedené v tlačive Správa o nehode zo dňa 16.04.2021 predloženom žalobcom, od ktorého odvodzuje svoj nárok na refundáciu poskytnutého poistného plnenia. V tejto časti je správa o nehode podľa prvoinštančného súdu neplatným právnym úkonom, ale nie z dôvodu tvrdeného donútenia k jej podpisu, ale z dôvodu, že nie je prejavom vôle p. C. takúto dohodu o jej vine s druhou účastníčkou uzavrieť. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že p. C. pri výpovedi pred súdom jednoznačne tvrdila, že túto škodovú udalosť spôsobila poistenkyňa žalobcu a nie ona, pričom v hlásení o nehode zo dňa 30.04.2021, ktoré predložil žalovaný, uviedla, že nehodu spôsobila poškodená t.j. p. T. (predtým I.). Teda p. C. netvrdí, že nehodu spôsobila p. T., až teraz v súdnom spore, ale už od 30.04.2021, kedy ju v čase krátko po dopravnej kolízii a dávno predtým, než vôbec k súdnemu sporu došlo, uviedla v hlásení o nehode. Preto jej výpoveď súd nepovažoval za účelovú a klamlivú, ako na to poukazoval žalobca. Ako irelevantnú súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalobcu, že p. C. nahlásila poistnú udalosť svojej poisťovni t.j. žalovanému až dňa 30.04.2021 t.j. 14 dní od jej vzniku. Táto skutočnosť je totiž vo vzťahu k riadnemu preukázania nároku žalobcu v tomto spore irelevantná, pretože je vecou vzájomných zmluvných vzťahov medzi poisťovateľom, jeho poistencom, ich poistnej zmluvy a VPP, dokedy má byť nahlásená poistná udalosť poisťovni a vecou týchto subjektov v rámci ich vzájomného zmluvného vzťahu je potom aj prípadná konzekvencia (následok) za nedodržanie zmluvných dojednaní a VPP. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že ak nedošlo k dohode o zavinení medzi účastníkmi dopravnej nehody, majú títo povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu polícii, k čomu v danej veci nedošlo. Aj táto skutočnosť je však vo vzťahu k posudzovaniu preukázania nároku žalobcu irelevantná, pretože je povinnosťou žalobcu preukázať riadne a bez pochybností svoj nárok voči žalovanému na refundáciu poskytnutého poistného plnenia titulom náhrady škody. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalobca v spore nepreukázal zavinenie poistnej udalosti a teda vznik škody na motorovom vozidle jeho poistenkyne v príčinnej súvislosti s konaním (porušením povinnosti) a teda zavinením poistenkyne žalovaného a možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca ponúknutými dôkaznými prostriedkami v spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku. Preto sa už ďalej nezaoberal spornými skutočnosti ohľadom požadovaného príslušenstva nároku t.j. úroku z omeškania a na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, vychádzajúc najmä z ust. § 34, § 37 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 2 a 3, § 797 ods. 2, § 813 ods. 1, § 420, § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 písm. h), § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti, podanú žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uviedol, že napadnutý rozsudok dáva návod pre účastníkov škodových udalostí, aby z pohľadu vinníka uznali svoju vinu a podpísali správu o nehode s tým, že neskôr stačí tvrdiť, že obsah správy nebola ich vôľa a keďže sa podpisom správy o nehode vyhli povinnosti zavolať políciu, poškodený už nepreukáže priebeh škodovej udalosti, a z pohľadu poškodeného, aby sa nikdy neuspokojili so skutočnosťou, že vinník si uznal vinu a podpísal správu o nehode, pretože predmetná správa je pre súd iba bezcenný papier, ktorý napriek uznaniu viny
a podpisu vinníka, nemá s jeho vôľou nič spoločné. Takýmto výkladom súdu sa však správy o nehode stanú absolútne zbytočnými listinami, pretože na ich základe súd neurčí žiadne práva a povinnosti účastníkov škodových udalostí. Ak po podpise dvojstranného právneho úkonu stačí neskôr vyhlásiť, že jeho obsah nie je skutočnou vôľou podpisujúceho, tak sa zo svojvôle účastníka akéhokoľvek zmluvného vzťahu stanú neplatnými všetky zmluvy, uznania záväzkov…atď. Stačí pred súdom tvrdiť: "ja som ten papier podpísal čistý, nie je prejavom mojej vôle". Uviedol, že v spore predložil a má v držbe jediný originál správy o nehode, ktorý je vypísaný v plnom rozsahu a podpísaný oboma účastníčkami škodovej udalosti. V správe poistená žalovaného, p. C., uznala vinu za škodovú udalosť. Táto skutočnosť nie je sporná, podpis správy o nehode na mieste kolízie vozidiel potvrdila poistená žalovaného výpoveďou. Súdu tento dôkaz na priznanie nároku žalobcu nestačil, poistená žalovaného sa zbavila zodpovednosti jednoduchým tvrdením, že listinu údajne podpísala nevypísanú a obsah listiny nie je prejavom jej vôle. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, najmä správu o nehode zo dňa 16.04.2021. Rovnako nesprávne bolo vyhodnotené písomné vyjadrenie poistenej žalobcu (p. T., v čase nehody I.), ako aj výpoveď poistenej žalovaného (p. C.). Kompletne vypísanú a oboma účastníčkami podpísanú správu o nehode, ktorá dokazuje, že kolíziu zavinil vodič vozidla A (t. j. poistená žalovaného, p. C.) súd prvej inštancie odignoroval na základe absurdného tvrdenia p. C., že túto správu podpísala "čistú". Nie je však zrejmé, na základe čoho súd uveril výpovedi p. C., keď jej tvrdenie o podpise "čistej" správy o nehode nie je žiadnym spôsobom preukázané, nepotvrdzuje ho žiaden iný listinný dôkaz ani výpoveď. P. C. má titul Ing. a je primerané u nej predpokladať aspoň základnú právnu gramotnosť, medzi ktoré bezpochyby patrí neposkytovanie osobných údajov a nepodpisovanie prázdnych listín. Súd jeho námietku, že p. C., ako účastník škodovej udalosti môže na pojednávaní vypovedať účelovo vo svoj prospech "vyriešil" v článku 40 odôvodnenia rozsudku nepochopiteľným záverom, že ak p. C. v hlásení pre svoju poisťovňu dňa 30.04.2021 označila za vinníčku poistenkyňu žalobcu, tak jej výpoveď nie je účelová a klamlivá. Súd prevzal ako pravdivé aj tvrdenie p. C., že správu o nehode vypísala p. T.. Článok 38 odôvodnenia rozsudku je nesprávny. Z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva, že predmetnú správu o nehode vyplnila p. T.. Jedná sa opäť iba o nepreukázané tvrdenie p. C.. Súd nemal problém uveriť absurdnému tvrdeniu p. C., že na ulici odovzdala cudzej osobe všetky svoje osobné údaje aj údaje o poistke svojho vozidla, podpísala "čistú" správu o nehode, napriek tomu, že sa necítila byť vinníkom dopravnej kolízie. Výpovedi p. C. chýba elementárna logika - napriek uvedenému súd na tejto výpovedi vystaval výrok rozsudku. Za podstatné považuje úkony realizované bezprostredne po kolízii a hlásenie škodovej udalosti oboma vodičkami smerom k žalobcovi a žalovanému. Pani T. nahlásila škodovú udalosť žalobcovi v deň kolízie vozidiel, t.j. 16.04.2021 o 15:58 hod. Prílohou hlásenia bola kompletne vypísaná a podpísaná správa o nehode a 5 fotografií poškodeného vozidla Mazda CX30. Hlásenie škodovej udalosti je súčasťou súdneho spisu, na doplnenie predkladáme ako dôkaz výpis z elektronického systému žalobcu o dátume a čase evidencie hlásenia. Pani C. nahlásila škodovú udalosť žalovanému až dňa 30.04.2021, t.j. 14 dní po škodovej udalosti. Až v tomto hlásení p. C. za vinníčku škodovej udalosti označila poškodenú. V hlásení pre žalovaného p. C. vôbec nespomenula, že na mieste kolízie vozidiel s poškodenou údajne podpísali "čistú" správu o nehode. K hláseniu p. C. pripojila iba nepodpísanú správu o nehode - čiže listinu bez akejkoľvek právnej relevancie. Zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi si jednoznačne nesplnila p. C. - poistená žalovaného. P. T. - poistená žalobcu, potrebu ani povinnosť volať políciu nemala, pretože disponovala úplne vypísanou správou o nehode, ktorá jednoznačne identifikovala vinníka škodovej udalosti a bola podpísaná účastníčkami škodovej udalosti. Ak poistená žalovaného podpísala správu o nehode, v rámci ktorej priznala svoje zavinenie, je zodpovedná za jej obsah a je nutné ju vyhodnotiť ako vinníčku škodovej udalosti. Nemôže byť predsa na škodu ktorejkoľvek poisťovne, že sa stotožnila s hlásením svojej poistenej a uplatnila si regresný nárok na základe úplne vypísanej a oboma účastníčkami podpísanej správy o nehode. Jeho poistená sa z pojednávania vytýčeného na deň 15.11.2023 ospravedlnila z dôvodu tehotenstva, v konaní nebola vypočutá osobne. Jej písomné vyjadrenie však súd jednoznačne nesprávne právne posúdil. V predmetnom vyjadrení sa vôbec nehovorí o tom, kto správu o nehode vypísal a aká bola dohoda o zavinení škodovej udalosti. Poukázal aj na obsah správy o nehode, ktorú mu predložila p. T. (o túto správu opiera žalobný návrh) a na správu o nehode, ktorú predložila p. C. žalovanému (žalovaný ju predložil súdu spolu s podaním zo dňa 14.04.2023). Predmetné správy sú súčasťou súdneho spisu. Ak odvolací súd predmetné dve správy porovná, aj bez znaleckého dokazovania musí dospieť k záveru, že sa nejedná o kópiu jednej správy. Hlavička tlačiva jednoznačne dokazuje, že sa jedná o rôzne verzie Správy o nehode, rovnako text sa pri viacerých bodoch nachádza v rôznych riadkoch (napr. v bodoch 6 mená účastníkov škodovej udalosti...). Ak by bolo pravdivé tvrdenie poistenej žalovaného (p. C.), že správu o nehode iba rýchlo podpísala a čistú odovzdala jeho poistenej (p. T.), nemohla by p. C. disponovať údajne rukou p. T.
vypísanou druhou správou o nehode bez vypísania rozhodujúcich údajov v spodnej časti správy ako aj bez podpisov účastníčok škodovej udalosti. To by p. T. na mieste nehody musela vypisovať dve rôzne správy o nehode. Vzniká otázka, odkiaľ p. C. vôbec zobrala vypísanú, ale nepodpísanú správu o nehode, keď tvrdí, že po podpise "bianko" správy ihneď odišla s matkou do nemocnice. Rozpor v písomnom vyjadrení p. T. a ústnej výpovedi p. C., by bolo možné odstrániť spoločnou výpoveďou oboch účastníčok škodovej udalosti v zmysle § 199 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný takýto dôkaz vykonať nenavrhol, žalobca ho navrhovať nemal dôvod - predložil perfektný právny úkon, úplne vypísanú a podpísanú správu o nehode. Napriek uvedenému sa súd bez opory vo vykonanom dokazovaní priklonil na stranu žalovaného a žalobu zamietol. Ako dôvod k zamietnutiu žaloby súdu stačilo jednostranné, nepreukázané a podľa žalobcu klamlivé vyjadrenie p. C., že podpísaná správa o nehode nie je prejavom jej vôle. Je možné dôvodne sa domnievať, že so správou o nehode účelovo manipulovala práve p. C., keď 14 dní po nehode, dňa 30.04.2021 hlásila škodovú udalosť žalovanému a ako prílohu predložila údajne p. T. vypísanou, ale v bodoch 13 až 16 nevypísanou a nepodpísanou správou o nehode. V predmetnom hlásení zo dňa 30.04.2021 p. C. svojej poisťovni nenahlásila, že by p. T. odovzdala podpísanú, ale nevypísanú správu o nehode. S "príbehom" o podpise "čistej" správy o nehode p. C. prišla až počas výpovede na pojednávaní konanom dňa 02.02.2024, teda 3 roky po škodovej udalosti. V tomto kontexte podľa žalobcu treba ako nesprávny hodnotiť záver súdu prvej inštancie uvedený v odseku 40 odôvodnenia rozsudku, keď poukázal na tvrdenie p. C., že nehodu zavinila p. T.. Nie je zrejmé, na základe akého hodnotenia dôkazov prišiel súd k záveru, že p. C. 14 dní po nehode neklamala v hlásení poskytnutom žalovanému ako svojej poisťovni, keď žiaden iný dôkaz tvrdenie p. C. nepodporuje a motív na klamanie bezpochyby mala. P. C. pritom potvrdila, že poskytla p. T.T. všetky údaje potrebné k vypísaniu správy a že správu o nehode priamo na mieste nehody podpísala. Ťažko možno uveriť tvrdeniu p. C., že správu o nehode podpísala čistú a hneď odišla, keď o 14 dní žalovanému predložila správu vypísanú tou istou osobou (údajne p. T.), len bez podpisov a bez vyplnenia bodov 13 až 16 správy o nehode. Pri hodnotení výpovede p. C. by súd mal v prvom rade vychádzať z pravidla, že nikto spôsobilý na právne úkony nepodpisuje na ulici prázdne listiny. A ak účastník škodovej udalosti 14 dní po podpise správy o nehode, príde s novým tvrdením, a následne o 3 roky na pojednávaní s ďalším absurdným tvrdením, že správu podpísal "čistú", mal by súd pri pojednávaní vychádzať najmä z obsahu listiny, ktorú účastníci škodovej udalosti podpísali bezprostredne po kolízií vozidiel. Opačný výklad súdu likviduje judikatúru v obdobných veciach, keď sa súdy pri rozhodovaní prioritne opierajú práve o Správy o nehode podpísané bezprostredne po kolízií vozidiel. Následne zmeny vo výpovediach naznačujú účelovú snahu účastníkov škodových udalostí zlepšiť svoje postavenie pred svojimi poisťovňami, zachovať si poistný malus (zľavu na poistení), prípadne sa vyhnúť zvýšeniu poistky. Žalovaného (ako poisťovňu p. C.) nemôže súd zbaviť povinnosti zaplatiť mu uplatnený regresný nárok osvojením si špekulatívneho a vykonaným dokazovaním nepreukázaného tvrdenia prezentovaného 3 roky po nehode, že došlo iba k podpisu "čistého tlačiva" bez prejavenia skutočnej vôle. Keďže v konaní Správou o nehode riadne preukázal vinu poistenej žalovaného za škodovú udalosť zo dňa 16.04.2021 a nie je sporná skutočnosť, že vyplatil poistné plnenie v sume 3.249,06 eura, považuje uplatnený regresný nárok za dôvodný a odvolaniu žiadal vyhovieť. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže je vecne ako aj právne správne a obsahuje všetky obsahové, ako aj formálne náležitosti uložené zákonom, pričom súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky podstatné skutočnosti ako aj všetky dôvody, pre ktoré mal za to, že žaloba je nedôvodná a z akého dôvodu nemal za preukázané zavinenie škodovej udalosti jeho poistenou, správne popísal skutkový stav a náležite sa vysporiadal aj so všetkými skutočnosťami, pre ktoré žalobca rozhodnutie v označených výrokoch odvolaním napáda. Zistenia prvoinštančného súdu majú podľa žalovaného vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní opätovne poukazuje na tie skutočnosti, na ktoré poukazoval počas súdneho konania a skutočnosť, že dôvody, ktoré žalobca uvádzal vyhodnotil súd mimo jeho predstáv a žalobu zamietol podľa žalovaného neznamená, že sú naplnené dôvody pre podanie odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolanie sa z väčšej časti zakladá na jeho ničím nepodložených domnienkach. V nadväznosti na námietku žalobcu, podľa ktorej nie je zrejmé, na základe čoho súd uveril výpovedi p. C., keď jej tvrdenie o podpise "čistej" správy o nehode nie je žiadnym spôsobom preukázané, nepotvrdzuje ho žiaden iný listinný dôkaz ani výpoveď, poukázal na to, že to potvrdzuje aj písomná výpoveď p. T., kde konštatuje, že "autá odstavili a dosť arogantne sa správala
ešte ona, nechcela ostať na mieste, lebo sa s mamou ponáhľala do nemocnice vraj, tak ju donútila podpísať poistný papier s tým že sa jej ozve s poisťováčkou. Občiansky preukaz si odfotila a vypýtala telefónne číslo. Taktiež z písomnej výpovede p. T. vyplýva, že si správu o nehode ponechala práve p. T.Á., ktorá ju aj vypĺňala, nakoľko p. C. sa ponáhľala so svojou matkou k lekárovi. K tvrdeniu žalobcu, prečo p. C. podpísala "čistú" správu o nehode, napriek tomu, že sa necítila byť vinníkom dopravnej kolízie, konštatoval, že správu o nehode podpisuje aj účastník škodovej udalosti, ktorý nie je zodpovedný za škodovú udalosť, teda v danom prípade p. C.. Irelevantná je v tejto súvislosti námietka žalobcu, že v hlásení pre žalovaného p. C. vôbec nespomenula, že na mieste kolízie vozidiel s poškodenou údajne podpísali "čistú" správu o nehode, nakoľko z výpovedí účastníkov škodovej udalosti podpísanie čistej správy o nehode zo strany p. C. vyplýva. Poukázal tiež na to, že pani C. v žiadnom prípade nepriznala svoje zavinenie v správe o nehode. Podpísala čistú správu o nehode a v ústnej výpovedí pre súdom uviedla "ani by ma nenapadlo, že to bude z mojej viny". Pani C. kontinuálne v Hlásení škodovej udalosti poistený - PZP zo dňa 30.04.2021 a v ústnej výpovedí pred súdom označovala za vinníčku p. T.. Správa o nehode je preto neplatný právny úkon v zmysle § 37 v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko p. C. nemala prejav vôle takú dohodu o jej vine s p. T. uzavrieť. Pokiaľ žalobca vyslovil názor, že pri hodnotení výpovede p. C. by súd mal v prvom rade vychádzať z pravidla, že nikto spôsobilý na právne úkony nepodpisuje na ulici prázdne listiny a ak účastník škodovej udalosti 14 dní po podpise správy o nehode, príde s novým tvrdením, a následne o 3 roky na pojednávaní s ďalším absurdným tvrdením, že správu podpísal "čistú", mal by súd pri pojednávaní vychádzať najmä z obsahu listiny, ktorú účastníci škodovej udalosti podpísali bezprostredne po kolízií vozidiel, opätovne zdôraznil, že podpísanie čistej správy o nehode zo strany p. C. sa zhoduje s výpoveďami oboch účastníkov nehody. Pani T. uviedla, že nechcela ostať na mieste, lebo sa s mamou ponáhľala do nemocnice, tak ju donútila podpísať poistný papier s tým že sa jej ozve s poisťováčkou, občiansky preukaz si odfotila a vypýtala telefónne číslo. Pani C. uviedla, že správu o nehode podpísala skoro bianco, nadiktovala jej iba kontaktné údaje a bydlisko, to bolo všetko, pričom na jeho otázku, či sa keď podpisovala "polobianco" správu o nehode bavili o zavinení dopravnej nehody p. C. odpovedala, že nie. Súd teda nemôže vychádzať zo správy o nehode, ktorá je neplatným právnym úkonom. Napokon za účelovú a zavádzajúcu označil argumentáciu žalobcu, podľa ktorej ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, bude to "návod" pre všetkých vinníkov škodových udalostí uznať si vinu v Správe o nehode a následne sa zbaviť zodpovednosti tvrdením o podpise "čistého tlačiva", pretože takého tvrdenia nereflektujú skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu. 5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na podanom odvolaní a na argumentácii v ňom uvedenej. Opätovne zdôraznil, že hodnotenie dôkazov, ako ho prezentoval súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 23.02.2024 stavia písomnú Správu o nehode do pozície listiny bez právneho významu, pretože na jej základe súd neurčí žiadne práva a povinnosti účastníkov škodovej udalosti, pretože vinníkovi škodovej udalosti stačí pred súdom tvrdiť, že papier podpísal čistý a nie je prejavom jeho vôle. Poukázal na to, že listinná výpoveď poistenej žalobcu (ďalej p. T.) a ústna výpoveď poistenej žalovaného (ďalej p. C.), v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi nedokazujú, že p. C. nie je vinníčkou škodovej udalosti. Žalovaný vo vyjadrení rovnako ako súd prvej inštancie v rozsudku pritom odignorovali jeho argumentáciu ustanovením § 64 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke podľa ktorého ak sa účastníci škodovej udalosti nevedia dohodnúť na jej zavinení, jedná sa o dopravnú nehodu, pričom povinnosť nahlásiť nehodu si jednoznačne nesplnila p. C., ktorá ak nesúhlasila so svojím zavinením, nemala opustiť miesto nehody, podpisovať akékoľvek listiny a mala povinnosť zavolať políciu. P. T. potrebu ani povinnosť volať políciu nemala, pretože disponovala podpísanou Správou o nehode. Poukázal na to, že žalovaný ani súd prvej inštancie v rozsudku sa vôbec nevenovali existencii dvoch rôznych verzií Správy o nehode, ktoré údajne vypísala p. T., ale iba jedna správa je podpísaná aj s určením vinníka škodovej udalosti. Tieto dve správy jednoznačne vyvracajú tvrdenie p. C., že Správu o nehode iba rýchlo podpísala a čistú odovzdala p. T.. Ak by to bola pravda, nemohla by p. C. disponovať údajne rukou p. T. vypísanou druhou Správou o nehode bez vypísania rozhodujúcich údajov v spodnej časti správy ako aj bez podpisov účastníčok škodovej udalosti. To by p. T. na mieste nehody musela vypisovať dve rôzne tlačivá Správy o nehode, čo z výpovedí nevyplýva. Napriek skutočnosti, že predložil súdu prvej inštancie úplne vypísanú a podpísanú Správu o nehode, súd konštatoval, že neuniesol dôkazne bremeno. Rozpor v písomnom vyjadrení p. T. a ústnej výpovedi p. C. by bolo možné odstrániť spoločnou výpoveďou oboch účastníčok škodovej udalosti v zmysle § 199 ods. 2 C.s.p. Žalovaný však takýto dôkaz vykonať nenavrhol, on ho navrhovať nemal dôvod - predložil perfektný právny úkon, úplne vypísanú a podpísanú Správu o nehode. Súd prvej inštancie neriešil jeho námietku, že p. C. žalovanému nahlásila škodovú udalosť až 14 dní po nehode (30.04.2021) a ako prílohu predložila údajne p. T. vypísanú, ale v bodoch 13 až 16 nevypísanú a nepodpísanou správou o nehode. V predmetnom hlásení
zo dňa 30.04.2021 p. C. svojej poisťovni nenahlásila, že by p. T. odovzdala podpísanú, ale nevypísanú Správu o nehode. Tvrdenie p. C., že správu o nehode podpísala čistú a hneď odišla s matkou do nemocnice, nemôže byť pravdivé, keď o 14 dní žalovanému predložila inú správu vypísanú tou istou osobou (údajne p. T.), len bez podpisov a bez vyplnenia bodov 13 až 16 správy o nehode. Súd prvej inštancie sa s existenciou dvoch rôznych verzií správy o nehode nevysporiadal napriek tvrdeniu p. C., že na mieste nehody sa zdržala len krátko. Kto vypísal druhú verziu Správy o nehode a kto je jej vinníkom, nie je z rozsudku zrejmé. Obe účastníčky škodovej udalosti zhodne vypovedajú, že vo veci vystupovala zástupkyňa poisťovne, ktorá spolupracovala pri riešení škodovej udalosti. Je možné dôvodne sa domnievať, že zástupkyňa poisťovne poznala okolnosti vzniku a zavinenia škodovej udalosti. Ak sa výpovede účastníčok škodovej udalosti o jej zavinení rôznia, súd by mal rozhodovať na základe písomnej Správy o nehode, ktorú účastníčky podpísali bezprostredne po kolízií vozidiel a ktorá v bode 15 obsahuje údaj o tom, kto nehodu zavinil. Žiadal preto odvolaniu vyhovieť. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne a dostatočne vykonaného dokazovania, v rozsahu dôkazných návrhov sporových strán, po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie sporu. Z vykonaných dôkazov v spojení so skutočnosťami, ktoré neboli medzi stranami sporné, správne ustálil, že dňa 16.04.2021 došlo k škodovej udalosti na ktorej mali účasť ako vodičky p. J. T. (predtým I.) jazdiaca na motorovom vozidle Mazda CX-30 EČV: J. a p. O. C. jazdiaca na motorovom vozidle Škoda Fabia EČV: J.. Ďalej mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že J. T.T. bola v rozhodnom čase poistenkyňa žalobcu, u ktorého mala uzatvorené havarijné poistenie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 12.12.2020, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. MAZDA CX-30, VIN: S. s EČV: J.. Bolo tiež preukázané a nebolo ani sporné, že p. C. bola v rozhodnom čase poistená u žalovaného a to na základe poistnej zmluvy č. XX-XXX- XXXXXXXX, predmetom ktorého bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla motorového vozidla zn. ŠKODA FABIA s EČV: J.. Nebolo tiež sporné, že poistenkyňa žalobcu p. T. si náhradu škody na poškodenom vozidle uplatnila u žalobcu z havarijného poistenia, pričom poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 3.249,06 eur a následne dňa 25.06.2021 poukázané žalobcom na bankový účet určený poistenkyňou žalobcu. 8. Za správny však treba považovať záver prvoinštančného súdu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že predmetnú dopravnú nehodu spôsobila poistená žalovaného. V tomto smere súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré mal k dispozícii, ktoré vyhodnotil nielen jednotlivo, avšak aj v ich vzájomnej súvislosti. Správne poukázal na to, že dohoda o vine medzi účastníčkami nehody nebola žalobcom v spore riadne preukázaná, keďže na jej preukázanie nepostačuje obsah správy o nehode zo dňa 16.04.2021, ktorú síce podpísali obidve vodičky, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto správu o nehode celú vyplnila p. T., a to až po tom, ako ju p. C. podpísala. Svedkyňa p. C.Á. vo svojej výpovedi opísala, že túto správu podpísala skoro bianco, nadiktovala iba kontaktné údaje, bydlisko to bolo všetko, nevypisovala ju s tým, že ju ani vo sne nenapadlo, že ona je vinníčka, pričom dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že práve viezla matku na vyšetrenie a potrebovala pokračovať v ceste. Na druhej strane, druhá účastníčka nehody p. T. (predtým I.), je síce tiež presvedčená o tom, že nehodu zavinila druhá účastníčka, avšak potvrdila skutočnosti uvádzané p. C. vo výpovedi, že správu menovaná prakticky iba podpísala a jej obsah na základe na mieste nadiktovaných údajov a tiež údajov doplnených na základe neskoršieho telefonického rozhovoru, doplnila p. T. dodatočne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na mieste nehody ani neskôr sa o otázke zavinenia nehody účastníčky nehody nerozprávali (teda ani ústne nedohodli). Neopodstatnene preto žalobca v odvolaní namieta, že nie je zrejmé, na základe čoho súd uveril výpovedi p. C., keď jej tvrdenie o podpise "čistej" správy o nehode nie je žiadnym spôsobom preukázané. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na všetky dôkazy, ktoré boli stranami sporu predložené a navrhnuté, tiež so zreteľom na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, potom súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že obsah správy o nehode zo dňa 16.04.2021 sám a sebe nepreukazuje spôsobenie (zavinenie) nehody žalovaným poistenou p. C.; a neopodstatnená je preto aj odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah správy o nehode zo dňa 16.04.2021. Nakoľko žiadne ďalšie dôkazy
preukazujúce túto skutočnosť k dispozícii nie sú, správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca vznik a existenciu svojho nároku nepreukázal. 9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu, v dôsledku ktorého sa správy o nehode stanú absolútne zbytočnými listinami, pretože vinníkovi stačí pred súdom tvrdiť, že správu podpísal čistú a nie je prejavom jeho vôle a na základe toho súd neurčí žiadne práva a povinnosti účastníkov škodových udalostí, jeho argumentácia je vo vzťahu k preskúmavanej veci neopodstatnená. Je síce pravdou, že vlastnoručný podpis vinníka dopravnej nehody na správe o nehode znamená jeho prejav súhlasu s obsahom správy a teda aj s jeho zavinením, ak je tam takýto údaj uvedený, avšak aj takúto správu je (ako každý iný dôkaz) nevyhnutné podrobiť hodnoteniu, a to nielen samostatne, avšak aj po konfrontácii s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak je obsah správy s ostatnými dôkazmi v rozpore, má to zásadný vplyv na význam tohto dôkazu z hľadiska ustálenia skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie. Ak vyjde z ostatných dôkazov najavo, že podpísanie správy o nehode nepotvrdzuje súhlas vinníka s tým, že nehodu zavinil, a to napríklad aj z dôvodu, že v čase podpisu vyhlásenie o zavinení ešte nebolo vyplnené, teda jeho vôľa jednoducho objektívne nemohla smerovať k uznaniu viny pretože tento údaj bol do správy o nehode doplnený až po podpise správy, nemôže byť takáto správa sama o sebe dôkazom o zavinení nehody. Námietka žalobcu, že spisovanie správy o nehode by bolo celkom zbytočné, ak by vinník nehody mohol kedykoľvek neskôr poprieť svoju vinu, ktorú potvrdil svojim podpisom, je v zásade správna. Žalobca však vo vzťahu k preskúmavanej veci celkom opomína, že v danej veci nielen p. C., avšak aj druhá účastníčka nehody p. T., teda obe účastníčky, zhodne potvrdili, že obsah správa bol doplnený až dodatočne, po tom, ako p. C. správu o nehode na mieste podpísala. Odvolacie námietky žalobcu preto v tomto smere nemôžu obstáť. 10. Žalobca tiež v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil správne vykonané dôkazy, keď nezohľadnil, že ak by bolo pravdivé tvrdenie poistenej žalovaného (p. C.), že správu o nehode iba rýchlo podpísala a čistú odovzdala jeho poistenej (p. T.), nemohla by disponovať údajne rukou p. T. vypísanou druhou správou o nehode bez vypísania rozhodujúcich údajov v spodnej časti správy ako aj bez podpisov účastníčok škodovej udalosti a vzniká otázka, odkiaľ p. C. zobrala vypísanú, ale nepodpísanú správu o nehode, keď tvrdí, že po podpise "bianko" správy ihneď odišla s matkou do nemocnice, pričom rozpor v písomnom vyjadrení p. T. a ústnej výpovedi p. C., by bolo možné odstrániť spoločnou výpoveďou oboch účastníčok škodovej udalosti, čo nenavrhol žalovaný a on ho nemal navrhovať nemal dôvod a napriek uvedenému sa súd bez opory vo vykonanom dokazovaní priklonil na stranu žalovaného a žalobu zamietol. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nevzal do úvahy, že dôkazné bremeno v tomto smere nezaťažuje žalovaného, ale jeho. K presunu dôkazného bremena na žalovaného by došlo až v prípade, ak by vykonané dôkazy umožňovali prijať záver, že vinníkom nehody je jeho poistená. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazuje na viaceré skutočnosti, ktoré zostali neobjasnené a (z jeho pohľadu dodatočne podrobne) nevysvetlené, pričom zdôrazňuje nepreukázanie skutočnosti, že predmetnú dopravnú nehodu zavinila jeho poistená p. T., uvedené môže byť v konaní na ťarchu iba samotnému žalobcovi. Jeho totiž zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať, že nehodu spôsobila poistená žalovaného. Táto skutočnosť je totiž nevyhnutným predpokladom vzniku ním uplatneného nároku proti žalovanému. Ak potom za stavu, keď boli vykonané všetky predložené a navrhované dôkazy, nie je možné dospieť ku skutkovému záveru, že nehodu spôsobila (zavinila) poistená žalovaného, správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. 11. Bez právneho významu a nedôvodné sú tiež námietky žalobcu týkajúce sa hodnotenia dôkazov, v rámci ktorých žalobca poukazuje na to, že výpovedi p. C. chýba elementárna logika, že p. C. nahlásila škodovú udalosť žalovanému až dňa 30.04.2021, t.j. 14 dní po škodovej udalosti a až v tomto hlásení p. C. za vinníčku škodovej udalosti označila poškodenú a v hlásení pre žalovaného p. C. vôbec nespomenula, že na mieste kolízie vozidiel s poškodenou údajne podpísali "čistú" správu o nehode, ako aj na to, že súd mal v prvom rade vychádzať z pravidla, že nikto spôsobilý na právne úkony nepodpisuje na ulici prázdne listiny. Žalobca totiž v tomto smere v skutočnosti namieta len to, že dôkazy predložené a navrhnuté žalovaným nevyvracajú jeho tvrdenia o osobe vinníka nehody. Uvažuje však nesprávne, pretože ním predložená správa o nehode (z už vyššie uvedených dôvodov) nepredstavuje dostatočný základ pre konštatovanie o zavinení nehody poistenou žalovaného a za tohto stavu by bez ohľadu na vecnú opodstatnenosť námietok žalobcu ani odstránenie údajných logických rozporov v tvrdeniach p. C., podanie vysvetlenie ohľadom okolností nahlásenia škodovej udalosti žalovanému, no ani podrobnejšie vysvetlenie úvah p. C., ktoré ju viedli k podpisu nevyplneného hlásenia o nehode priamo na mieste
nehody (čo potvrdila aj p. T.Á.) a následne k nahláseniu škodovej udalosti žalovanému až po uplynutí 14 dní, nemohli pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore. Rozhodujúce je totiž primárne to, či svoje tvrdenia preukázal žalobca. To sa mu nepodarilo, a preto, keď podmienkou vzniku nároku žalobcu je zavinenie nehody poistenou žalovaného (a nie nezavinenie nehody poistenou žalobcu) je už vedľajšie, či náležite preukázal svoje tvrdenia žalovaný. Skutkový stav veci bol teda súdom prvej inštancie ustálený správne a pre účely rozhodnutia v spore aj dostatočne, keď pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby predstavuje náležitý skutkový podklad pre právne posúdenie veci. 12. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci dospel aj k správnemu právnemu záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, pretože hmotnoprávnou podmienkou pre vyhovenie tejto žalobe bolo v zmysle ust. § 797 ods. 2 a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. preukázanie skutočnosti, že predmetnú nehodu zavinila poistená žalovaného p. Vargová. 13. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).