Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/336/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200151 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105200151.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B.. B. E., K. C. F.. Č.. XX, K., zast. advokátom JUDr. Martinom Sečanským, Dostojevského rad č. 1, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 6. marca 2012 č. k. 9C 1/2005- 157, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 427,45 eur zastavil, žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako advokát bol od 5. 8. 1998 zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Listom zo 6. 7. 2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila jeho vyčiarknutie z uvedeného zoznamu v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. z dôvodu porušenia jeho povinností ako konkurzného správcu vo veci úpadcu Slovenskej kreditnej banky vedenej pod sp. zn. 1K 118/2000. Na tomto základe Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. 10. 2001 č. k. 1K 118/00- 753 žalobcu zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Najvyšší súd SR však uznesením zo 17. 12. 2001 sp. zn. 7Obo 306/01 uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil z dôvodu, že neboli dané dôležité dôvody v zmysle § 17 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní na to, aby bol žalobca zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave na základe vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu správcov vydala dňa 13. 7. 2001 opatrenie č. 5, ktorým uložila s okamžitou účinnosťou nepovoliť žalobcovi vstup do budovy Justičného paláca za účelom konania v konkurzných veciach, v ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Opatrenie bolo umiestnené vo vstupnej časti budovy na detektore kovov a žalobca bol s ním oboznámený dňa 18. 7. 2001 pri vstupe do budovy. V nekonkurzných veciach mu vstup do budovy bol povolený, ale iba s doprovodom príslušníka ZVJS. Proti rozhodnutiu zo 6. 7. 2001 o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty sa žalobca odvolal listom z 20. 7. 2001. Listom z 21. 8. 2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila, že nie je nárok na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní. Dňa 11. 9. 2001 podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a rozhodnutia o zákaze vstupu do budovy. Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. 11. 2002 č. k. 4S 165/02- 22 konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zastavil s odôvodnením, že rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je iba osvedčovacím aktom a preto ho nie je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva a opatrenie o zákaze vstupu do budovy je zásahom orgánu verejnej správy, a nejde o rozhodnutie, pričom Občiansky súd poriadok súdnu ochranu proti takémuto zásahu neupravuje a tento inštitút bol upravený až zákonom č. 424/2002 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1. 1. 2003 novelizovaný O.s.p. toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach žalobca napadol odvolaním. Najvyšší súd SR uznesením z 19. 9. 2003 sp. zn. 6Sž 103/03 odvolanie žalobcu odmietol, keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Spoločnosť Vinaco Holdings Limited listom z 28. 9. 2001 žalobcovi oznámila, že vzhľadom na to, že ju listom zo 17. 9. 2001 žalobca upozornil na nezákonný postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zákaze vstupu do budovy súdu v konkurzných veciach a v ostatných veciach iba so sprievodom príslušníka ZVJS, nie je možné, aby žalobca túto spoločnosť naďalej zastupoval v konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave v súvislosti s vymáhaním pohľadávok nadobudnutých od Slovenskej konsolidačnej, a. s. Zároveň listom z 1.6. 2004 uvedená spoločnosť žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za správcu konkurznej podstaty v konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3K 200/96, 6K 156/99 a 3K 105/97, ale nemohla ho navrhnúť, keďže nie je zapísaný v zozname správcov konkurznej podstaty. Dňa 2. 12. 2004 bol žalobca opätovne zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty. B.. V. P. v čestnom vyhlásení uviedol, že v konaní sp. zn. 3K 105/97 bol na základe rozhodnutia schôdze veriteľov o zmene správcu ustanovený za správcu konkurznej podstaty a za výkon správy mu bola vyplatená odmena 1975,03 eur. V konaní sp. zn. 6K 156/99 vyúčtoval odmenu 23 558,12 eur a v konaní sp. zn. Z-2-3K 200/96 mu bola vyplatená odmena 66 393,87 eur. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 54Cb 69/98 bola žalobcovi odvolaná plná moc. V uvedenom konaní bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 500 000 Sk a z trov právneho zastúpenia žalobcu 1 606 007,30 Sk (53 309,67 eur). Tento rozsudok krajského súdu Najvyšší súd SR potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 385 642 Sk (12 800, 97 eur). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Škodu vyčíslil ako súčet odmien, ktoré by ako správca konkurznej podstaty dosiahol v konaniach sp. zn. Z-2-3K 200/96, 6K 156/99, 3K 105/97, k čomu pripočítal advokátsku odmenu, ktorú by získal v konaní 54Cb 69/98. Ďalej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16 596,96 eur. Žalobca podaním doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 2. 7. 2004 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaná jeho nárok v 6 - mesačnej lehote neuspokojila. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodnutie zo 6. 7. 2001 o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je administratívnym úkonom - osvedčovacím aktom, nejde teda o rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenie fyzickej osoby a ako také nie je preskúmateľné podľa V. hlavy O.s.p. Nejde preto o nezákonné rozhodnutie v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Rovnako opatrenie predsedníčky Krajského súdu v Bratislave č. 5 z 13. 7. 2001 nie je rozhodnutím, ale ide iba o faktický zásah orgánu verejnej správy. Nebola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi opatrením č. 5 a ušlým ziskom žalobcu v konaní sp. zn. 54Cb 69/98, pretože týmto opatrením nebol žalobcovi znemožnený výkon jeho advokátskej činnosti v nekonkurzných veciach. Za nesprávny úradný postup žalobca označil nekonanie Ministerstva spravodlivosti SR na základe jeho listu z 23. 7. 2001 a nekonanie vo veci jeho sťažnosti z 18. 7. 2001. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že tieto sťažnosti síce neboli vybavené v lehotách vyplývajúcich zo zákona č. 80/1992 Zb., ale v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom žalobcom tvrdenej škody. Zákon č. 58/1969 Zb., podľa ktoré treba predmetnú vec posúdiť, neupravoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a preto ani tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V časti o zaplatenie 427,45 eur žalobca vzal žalobu späť a súd prvého stupňa preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zo zoznamu správcov konkurznej podstaty bol vyčiarknutý v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia predseda konkurzného súdu vyčiarkne zo zoznamu správcov konkurznej podstaty osobu, ktorá stratila oprávnenie pre výkon povolania alebo zamestnania, ktoré bolo predpokladom pre zápis do zoznamu. Porušenie povinností pri výkone funkcie správcu však neznamená, že správca stratil oprávnenie na výkon povolania alebo zamestnania, ktoré bolo predpokladom pre zápis do zoznamu, čím sa rozumie aj povolanie advokáta. Žalobca bol preto zo zoznamu správcov konkurznej podstaty vyčiarknutý nezákonne. Rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Neexistuje žiadne zákonné oprávnenie pre orgány štátnej správy súdov, ktoré by ich oprávňovalo udeliť zákaz vstupu do justičnej budovy. Postup vtedajšej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave je preto zjavnou svojvôľou. Nekonanie Ministerstva spravodlivosti SR vo veci odvolania žalobcu voči nezákonným rozhodnutiam o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a zákazu vstupu do budovy nemožno posúdiť inak ako neprávny úradný postup. Zákonnú podmienku vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím spočívajúcu v zrušení nezákonného rozhodnutia nebolo možné splniť z dôvodu nesprávneho úradného postupu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave (nepredloženie spisu spolu s odvolaním na odvolací orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR) a z dôvodu nesprávneho úradného postupu samotného ministerstva spravodlivosti, ktoré hoci o žalobcom podanom odvolaní bolo informované, a malo vedomosť o tom, že rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov je nezákonné, úmyselne nekonalo. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a poukázal na to, že zák. č. 58/1969 Zb. nevylučuje možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že bývalá predsedníčka Krajského súdu v Bratislave listom zo 6. 7. 2001 č. Spr. 3028/98-386, Spr. 3496/01 žalobcovi oznámila, že ho podľa § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. vyčiarkuje zo zoznamu správcov konkurznej podstaty, ktorý sa vedie na Krajskom súde v Bratislave. Vyčiarknutie zo zoznamu správcov konkurznej podstaty predsedníčka krajského súdu odôvodnila nesprávnym postupom žalobcu v konkurznej veci sp. zn. 1K 118/00. Nesprávny postup žalobcu v uvedenej konkurznej veci mal spočívať v tom, že v čase od vyhlásenia konkurzu do vymazania núteného správcu z obchodného registra nezabezpečil od úpadcu predloženie účtovnej uzávierky a ani neoznámil súdu prekážku v konaní, aby súd vykonal potrebné procesné úkony. Proti vyčiarknutiu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty podal žalobca odvolanie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré bolo ministerstvu doručené dňa 24. 7. 2001. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. 10. 2001 č. k. 1K 118/00- 753 z tých istých dôvodov ako predsedníčka krajského súdu zbavil žalobcu funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo 17. 12. 2001 sp. zn. 7 Obo 306/01 zrušil uvedené uznesenie a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že účtovnú uzávierku bol povinný predložiť správcovi úpadca, pričom správcovi a súdu zákon ukladá povinnosť na splnenie tejto povinnosti úpadcu vyzvať. Túto zákonnú povinnosť žalobca splnil. Najvyšší súd SR preto uzavrel, že pre zbavenie žalobcu funkcie správcu konkurznej podstaty vo veci sp. zn. 1K 118/00 neboli dané dôležité dôvody v zmysle § 17 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní. Dňa 13. 7. 2001 vydala predsedníčka Krajského súdu v Bratislave opatrenie č. 5, ktorým uložila nepovoliť žalobcovi vstup do budovy Krajského súdu v Bratislave za účelom konania v konkurzných veciach, v ktorých bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave odvolanie proti vyčiarknutiu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a proti opatreniu č. 5 a toto odvolanie bolo krajskému súdu doručené dňa 29. 7. 2001. Žalobca podal návrh na preskúmanie zákonnosti jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a opatrenia č. 5. Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. 11. 2002 č. k. 4 S 165/02- 22 konanie zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia Krajský súd v Košiciach uviedol, že zápis osoby do zoznamu správcov má charakter osvedčenia splnenia zákonných podmienok, s ktorými je spojený vznik práva byť zapísaný v zozname správcov a rovnaký charakter má aj vyčiarknutie osoby zo zoznamu správcov. Rozhodnutie o vyčiarknutí osoby zo zoznamu správcov preto nemožno preskúmavať v rámci správneho súdnictva. Pokiaľ ide o opatrenie č. 5, Krajský súd v Košiciach zaujal stanovisko, že predstavuje faktický zásah orgánu verejnej správy a nejde teda o rozhodnutie. Ochrana pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je upravená zákonom č. 424/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p. Najvyšší súd SR uznesením z 19. 9. 2003 sp. zn. 6 Sž 9/03, 6 Sž 103/03 odvolanie žalobcu proti spomenutému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach odmietol. Z toho je zrejmé, že ani rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a ani opatrenie č. 5 nemajú charakter rozhodnutí a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach vyššie spomenutým uznesením z 27. 11. 2002 č. k. 4 S 165/02- 22 právoplatne zastavil konanie o návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a opatrenia č. 5 práve z dôvodu, že ani v jednom prípade sa nejedná o rozhodnutie. Z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach odvolací súd vychádzal. Je pravda, že záver o tom, že sa nejedná o rozhodnutia, nevyjadril Krajský súd v Košiciach vo výroku svojho uznesenia, ale toto uznesenie treba chápať ako celok v spojení s jeho odôvodnením. Aj keby išlo o rozhodnutia, žalobcovi by nevznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ani vyčiarknutie zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a ani opatrenie č. 5 totiž neboli zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.). Je teda správny názor súdu prvého stupňa, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Vzhľadom na to však bolo treba skúmať, či postup bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup v zmysle § 18 zák. č. 58/1969 Zb. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave vyčiarkla žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia by však bolo možné vyčiarknuť žalobcu zo zoznamu v prípade, ak by stratil oprávnenie pre výkon povolania alebo zamestnania, ktoré bolo predpokladom pre zápis do zoznamu, t. j. ak by prestal byť advokátom. Nie je preto možné podľa tohto ustanovenia sankcionovať správcu pre porušenie jeho povinností pri výkone funkcie správcu. Komisia na vykonanie previerky obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave, ktorá sa uskutočnila v roku 2004, v záverečnej správe konštatovala, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty v rozpore s § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. Tento záver možno vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 17. 12. 2001 sp. zn. 7 Obo 306/01. Z týchto dôvodov sa odvolaciemu súdu javí, že vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty predstavuje nesprávny úradný postup bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Predsedníčka bývalého Krajského súdu v Bratislave odôvodnila opatrenie č. 5 z 13. 7. 2001 Spr. 3496/01, Spr. 3877/00 tým, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty podľa § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. s tým, že v opatrení sa uvádza, že žalobca bol zo zoznamu vyčiarknutý dňa 6. 7. 2001. Je teda zjavné, že opatrenie č. 5 nadväzovalo na nesprávne vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty realizované rozhodnutím, resp. listom zo 6. 7. 2001 č. Spr. 3028/98- 386, Spr. 3496/01. Keďže vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je zrejme nesprávnym úradným postupom, nesprávnym úradným postupom je i nepovolenie vstupu žalobcovi do budovy Krajského súdu v Bratislave v konkurzných veciach, v ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Nekonanie Ministerstva spravodlivosti SR vo veci odvolania žalobcu a vo veci jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude treba vykonať dokazovanie na zistenie výšky škody. Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené zákonom č. 58/1969 Zb. Občianskym zákonníkom (§ 20 zák. č. 58/1969 Zb.). Škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha, možno definovať ako ušlý zisk, teda ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Nepostačuje pritom púha pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že nebyť škodnej udalosti by sa majetkový stav poškodeného zvýšil. Ušlý zisk však nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru, ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnutými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým ziskom je v zmysle § 442 Obč. zák. totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Vedľa dojednania, ktoré poškodenému zaručuje určitú odmenu za dojednanú činnosť, musí tu byť i „pravidelný beh vecí“, teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že dojednanie sa už začalo alebo aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že výsledok by sa dostavil. Žalobca tvrdí, že nebyť nesprávneho úradného postupu predsedníčky krajského súdu, bol by ustanovený na správcu konkurznej podstaty v konaniach, kde ho veritelia mali záujem ustanoviť za správcu konkurznej podstaty (sp. zn. Z-2-3 K 200/96, sp. zn. 6K 156/99, sp. zn. 3K 105/97). Škoda podľa neho pozostáva z odmeny konkurzného správcu, ktorú by obdržal v týchto konaniach. Odvolací súd je toho názoru, že list konkurzného veriteľa spoločnosti Vinaco Holdings Limited z 1. 6. 2004 (č. l. 66) nepostačuje pre záver, že vo vyššie uvedených konkurzných veciach by bol žalobca ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty nebyť nesprávneho úradného postupu bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. To, či by žalobca bol ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty, by totiž záviselo na výsledku hlasovania všetkých konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi konkurzných veriteľov (§ 10 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb.). Inými slovami, spoločnosť Vinaco Holdings Limited síce mohla navrhnúť žalobcu za nového správcu konkurznej podstaty vo vyššie uvedených veciach, ale to samo osebe neznamená, že by žalobca v týchto konkurzných veciach bol aj skutočne ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty. Pokiaľ ide o vec Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 54 Cb 69/98, ide o obchodnoprávnu vec, nie teda o konkurznú vec. Zákaz vstupu žalobcovi do budovy Krajského súdu v Bratislave na základe opatrenia č. 5 bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave sa týkal iba konania v konkurzných veciach, v ktorých bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Tento zákaz sa teda netýkal veci sp. zn. 54 Cb 69/98 a v súvislosti s touto vecou preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda vo forme ušlého zisku. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú sumu 500 000 Sk (16 596,95 eur), zo žaloby a z vyjadrení žalobcu v priebehu konania nie je celkom jasné, či žalobca požaduje jej zaplatenie z titulu ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. alebo z titulu náhrady škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zák. č. 58/1969 Zb., ktorý sa vzťahuje na prejednávanú vec, na rozdiel od zákona č. 514/2003 Z.z. neupravuje možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto žalobcovi tento nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno priznať. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku z 31. 5. 2007 sp. zn. 4 Cdo 177/2005 Z.z. v prejednávanej veci nemožno použiť. Tento právny názor najvyššieho súdu sa totiž týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade nároku na odškodnenie väzby podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie v časti 427,45 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.