Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200151 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1105200151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: B.. B. E., K. C. F.. Č.. XX, K., zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 17. októbra 2014, č. k. 9C/1/2005-384 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu tohto súdu z 3. februára 2015, č. k. 9C/1/2005-417, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania a vec sa tomto r o z s a h u v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšných výrokoch sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur s 8 % úrokami z omeškania od 8. 12. 2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca, ako advokát, bol od 5. 8. 1998 zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty, vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Listom zo 6. 7. 2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila jeho vyčiarknutie z uvedeného zoznamu v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. z dôvodu porušenia jeho povinností ako konkurzného správcu vo veci úpadcu A. C. K. vedenej pod sp. zn. 1K/118/2000. Na tomto základe Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. 10. 2001 č. k. 1K/118/00-753 žalobcu zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Najvyšší súd SR však uznesením zo 17. 12. 2001 sp. zn. 7Obo/306/01 uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil z dôvodu, že neboli dané dôležité dôvody v zmysle § 17 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní na to, aby bol žalobca zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave na základe vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu správcov vydala dňa 13. 7. 2001 opatrenie č. 5, ktorým uložila s okamžitou účinnosťou nepovoliť žalobcovi vstup do budovy Justičného paláca za účelom konania v konkurzných veciach, v ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Opatrenie bolo umiestnené vo vstupnej časti budovy na detektore kovov a žalobca bol s ním oboznámený dňa 18. 7. 2001 pri vstupe do budovy. V nekonkurzných veciach mu vstup do budovy bol povolený, ale iba s doprovodom príslušníka ZVJS. Proti rozhodnutiu zo 6. 7. 2001 o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty sa žalobca odvolal listom z 20. 7. 2001. Listom z 21. 8. 2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila, že nie je nárok na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní. Dňa 11. 9. 2001 podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a rozhodnutia o zákaze vstupu do budovy. Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. 11. 2002 č. k. 4S/165/02-22 konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zastavil s odôvodnením, že rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je iba osvedčovacím aktom, a preto ho nie je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva a opatrenie o zákaze vstupu do budovy je zásahom orgánu verejnej správy, a nejde o rozhodnutie, pričom Občiansky súd poriadok súdnu ochranu proti takémuto zásahu neupravuje a tento inštitút bol upravený až zákonom č. 424/2002 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1. 1. 2003 novelizovaný O. s. p. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach žalobca napadol odvolaním. Najvyšší súd SR uznesením z 19. 9. 2003 sp. zn. 6Sž/103/03 odvolanie žalobcu odmietol, keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Spoločnosť Vinaco Holdings Limited listom z 28. 9. 2001 žalobcovi oznámila, že vzhľadom na to, že ju listom zo 17. 9. 2001 žalobca upozornil na nezákonný postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zákaze vstupu do budovy súdu v konkurzných veciach a v ostatných veciach iba so sprievodom príslušníka ZVJS, nie je možné, aby žalobca túto spoločnosť naďalej zastupoval v konaniach, vedených na Krajskom súde v Bratislave, v súvislosti s vymáhaním pohľadávok nadobudnutých od Slovenskej konsolidačnej, a. s. Zároveň listom z 1. 6. 2004 uvedená spoločnosť žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za správcu konkurznej podstaty v konaniach, vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3K/200/96, 6K/156/99 a 3K/105/97, ale nemohla ho navrhnúť, keďže nie je zapísaný v zozname správcov konkurznej podstaty. Dňa 2. 12. 2004 bol žalobca opätovne zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty. B.. V. P. v čestnom vyhlásení uviedol, že v konaní sp. zn. 3K/105/97 bol na základe rozhodnutia schôdze veriteľov o zmene správcu ustanovený za správcu konkurznej podstaty a za výkon správy mu bola vyplatená odmena 1.975,03 eur. V konaní sp. zn. 6K/156/99 vyúčtoval odmenu 23.558,12 eur a v konaní sp. zn. Z-2-3K/200/96 mu bola vyplatená odmena 66.393,87 eur. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 54Cb/69/98 bola žalobcovi odvolaná plná moc. V uvedenom konaní bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku 500.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia žalobcu 1.606.007,30 Sk (53.309,67 eur). Tento rozsudok krajského súdu Najvyšší súd SR potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 385.642,- Sk (12.800,97 eur). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je sčasti dôvodná. Súd prvého stupňa sa predovšetkým zaoberal posúdením opodstatnenosti námietky premlčania predmetného práva, ktorú uplatnila žalovaná. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že 3-ročná premlčacia doba v zmysle § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb. začala plynúť dňa 26. 4. 2002, kedy sa konala prvá schôdza konkurzných veriteľov, na ktorej mohol byť žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty. V tento deň sa žalobca dozvedel o vzniku škody v podobe ušlého zisku, ktorý mohol dosiahnuť zastupovaním spoločnosti Vinaco Holdings Limited. V prípade ušlého zisku, spočívajúceho v advokátskej odmene vo veci sp. zn. 54Cb/69/98, premlčacia doba začala plynúť dňa 6. 2. 2002, keď B.. Q. Z. doručila súdu plnú moc na zastupovanie spoločnosti Vinaco Holdings Limited v konaní sp. zn. 54Cb/69/98. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 4. 1. 2005, podal ju včas - pred uplynutím 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odvodzoval z nezákonného postupu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, t. j. z listu zo 6. 7. 2001, ktorým mu predsedníčka krajského súdu oznámila vyčiarknutie zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a z opatrenia č. 5 z 13. 7. 2001, ktorým mu predsedníčka krajského súdu zakázala vstup do budovy Justičného paláca v konkurzných veciach. List zo 6. 7. 2001 žalobca prevzal dňa 12. 7. 2001 a s opatrením č. 5 sa oboznámil dňa 18. 7. 2001. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy tak premlčacia doba začala plynúť dňa 12. 7. 2001 a uplynula dňom 12. 7. 2004. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 4. 1. 2005, podal ju oneskorene - po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania, súd prvého stupňa žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.596,96 eur zamietol. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobe v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by nárok v tejto časti nebol premlčaný. Žalobca tvrdil, že v dôsledku zákazu vstupu do budovy Justičného paláca nemohol riadne zastupovať klienta vo veci sp. zn. 54Cb/69/98. Opatrenie č. 5 predsedníčky krajského súdu sa však týkalo iba konania v konkurzných veciach a netýkalo sa teda konania v obchodnoprávnej veci sp. zn. 54Cb/68/98. Vzhľadom na to žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvého stupňa uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Žalobca škodu vyčíslil ako súčet odmien, ktoré by ako správca konkurznej podstaty dosiahol v konaniach sp. zn. Z-2-3K/200/96, 6K/156/99, 3K/105/97, k čomu pripočítal advokátsku odmenu, ktorú by získal v konaní 54Cb/69/98. Žalobca podaním doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 2. 7. 2004 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaná jeho nárok v 6-mesačnej lehote neuspokojila. Zo zápisnice zo schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 28. 2. 2003 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/97 súd prvého stupňa zistil, že veriteľ Vinaco Holdings Limited ako držiteľ 73,9 % hlasov predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Tento návrh prítomní veritelia odsúhlasili a schválili. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. 4. 2003 č. k. 3K/105/97-241 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 5. 2003. Za výkon správy bola správcovi konkurznej podstaty B.. P. schválená a vyplatená odmena vo výške 1.975,03 eur, ako to vyplýva z uznesenia z 30. 3. 2007 č. k. 3K/105/97-374. Zo zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov z 26. 4. 2002 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3K/200/96 súd prvého stupňa zistil, že veriteľ Vinaco Holdings Limited na tejto schôdzi predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty v osobe B.. V. P.. Keďže sa tejto schôdze veriteľov zúčastnili veritelia s pohľadávkami v rozsahu 92,63 % výšky pohľadávky a spoločnosť Vinaco Holdings Limited bola držiteľom prevažnej väčšiny hlasov, do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený B.. V. P.. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. 5. 2002 č. k. Z-2-3K/200/96-260 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V.Q. P.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 7. 2003. Za výkon správy bola B.. V. P. vyplatená odmena vo výške 66.393,87 eur. Zo zápisnice zo schôdze konkurzných veriteľov z 9. 7. 2002 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/156/99 súd prvého stupňa zistil, že veriteľ Vinaco Holdings Limited ako držiteľ 93,43 % hlasov predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty v osobe B.. V. P.. Prítomní veritelia tento návrh schválili. Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. 7. 2002 č. k. 6K/156/99-506 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 7. 2002. Správca konkurznej podstaty B.. V. P. podal konečnú správu o speňažení majetku úpadcu a vyúčtoval si odmenu vo výške 23.558,12 eur. Táto odmena mu doposiaľ nebola schválená. Z týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil, že bola splnená podmienka v zmysle § 10 ods. 6 zák. č. 328/1991 Zb., a to že spoločnosť Vinaco Holdings Limited, ako konkurzný veriteľ, disponovala takým súčtom pohľadávok, ktoré ju oprávňovali jednak podať návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a jednak disponovala aj potrebnou dvojtretinovou väčšinou hlasov, potrebných na schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty. Žalobca podľa názoru súdu prvého stupňa uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že nebyť nesprávneho úradného postupu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, bol by ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v konkurzných veciach sp. zn. Z-2-3K/200/96, 6K/156/99 a 3K/105/97. Ušlý zisk žalobcu teda predstavuje odmenu vo výške 68.368,90 eur, ktorá by mu ako správcovi konkurznej podstaty bola vyplatená v konaniach sp. zn. 3K/105/97 a Z-2-3K/200/96 (1.975,03 + 66.393,87 = 68.368,90 eur). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur z titulu ušlého zisku a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol; zamietol ju teda v časti ušlého zisku, pozostávajúceho z odmeny správcu konkurznej podstaty vo veci sp. zn. 6K/156/99. Keďže žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, súd jej uložil v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. i povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Počiatok omeškania súd prvého stupňa stanovil dňom 8. 12. 2008 a v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vzhľadom k plynutiu premlčacej lehoty navrhovateľ upravil nárok na úroky z omeškania od 8. 12. 2008, t. j. odo dňa doručenia návrhu na zmenu konania súdu.“ O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol (§ 151 ods. 3 O. s. p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietol, že výška odmeny správcu konkurznej podstaty je stanovená právnymi predpismi a je nárokovateľná. Výška odmeny je známa už po ukončení speňažovania a je možné ju zistiť z konečnej správy o speňažení majetku úpadcu. Túto konečnú správu B.. P. predložil konkurznému súdu dňa 20. 7. 2005. Preto mal súd prvého stupňa žalobcovi priznať z titulu ušlého zisku aj odmenu, ktorú by ako správca konkurznej podstaty zinkasoval vo veci sp. zn. 6K/156/99. Pokiaľ ide o škodu pozostávajúcu z ušlého zisku - z advokátskej odmeny vo veci sp. zn. 54Cb/69/98, žalobca namietol, že súd prvého stupňa v tejto časti napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Súd prvého stupňa sa nevyjadril k jeho tvrdeniu, že vyčiarknutie zo zoznamu správcov a zákaz vstupu do budovy Justičného paláca bolo pochopiteľným dôvodom, pre ktorý s ním spoločnosť Vinaco Holdings Limited ukončila spoluprácu. Uvedená spoločnosť nemala záujem nechať sa zastupovať v spore, ktorého predmetom bola suma 90.000.000,- Sk a v ktorom v pozícii žalovaného vystupoval štát, advokátom, ktorý je v nemilosti predsedníčky krajského súdu. Okrem toho, opatrenie č. 5 bolo realizované tak, že v nekonkurzných veciach sa mohol po budove Justičného paláca pohybovať iba v sprievode justičnej stráže. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil námietku premlčania nároku uplatnenú žalovanou. V tomto ohľade žalobca uviedol, že ak sa opatrenie č. 5 posúdi ako opatrenie a nie rozhodnutie, ide o trvajúci protiprávny stav, ktorý bol ukončený jeho opätovným zápisom do zoznamu správcov konkurznej podstaty dňa 2. 12. 2004. Až týmto dňom mohla začať plynúť premlčacia doba. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie i žalovaná a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázala na to, že ušlý zisk je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru, ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Vedľa dojednania, ktoré poškodenému zaručuje určitú odmenu za dojednanú činnosť, musí tu byť i „pravidelný beh vecí,“ teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že dojednanie sa už začalo alebo aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že výsledok by sa dostavil. Vzhľadom na to, ak žalobca nebol v čase vyčiarknutia zo zoznamu správcov konkurznej podstaty už ustanovený za správcu v predmetných konkurzných konaniach, nemožno hovoriť o pravidelnom behu vecí, teda, že by tu existovala taká skladba okolností, ktoré by svedčili o tom, že dojednanie sa už začalo alebo malo začať napĺňať. Napokon žalovaná v odvolaní namietla, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V konaní nebolo preukázané, že vôľa vlastníkov spoločnosti Vinaco Holdings Limited v rokoch 2002 a 2003, teda v čase prebiehajúcich konkurzných konaní, bola identická s ich vôľou v roku 2004, teda v čase, keď táto spoločnosť listom z 1. 6. 2004 žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za nového správcu konkurznej podstaty. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že dôvodné je odvolanie žalovanej. Účastníci konania v odvolaniach nenamietli záver súdu prvého stupňa, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to vyššie popísaným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Preto dovolací súd považoval základ nároku za nesporný. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 20. 6. 2013 č. k. 6Co/336/2012-218 okrem iného uviedol: „Škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha, možno definovať ako ušlý zisk, teda ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Nepostačuje pritom púha pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že nebyť škodnej udalosti by sa majetkový stav poškodeného zvýšil. Ušlý zisk však nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru, ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnutými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým ziskom je v zmysle § 442 Obč. zák. totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Vedľa dojednania, ktoré poškodenému zaručuje určitú odmenu za dojednanú činnosť, musí tu byť i „pravidelný beh vecí,“ teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že dojednanie sa už začalo alebo aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že výsledok by sa dostavil.“ Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s týmto právnym názorom odvolacieho súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa iba konštatoval, že v konkurzných konaniach sp. zn. Z-2-3K/200/96, 6K/156/99 a 3K/105/97 bol na návrh spoločnosti Vinaco Holdings Limited ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty advokát B.. V. P.. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť dôkazom o tom, že nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by bol ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v spomenutých konkurzných konaniach. List spoločnosti Vinaco Holdings Limited z 1. 6. 2004 nemôže byť v tomto smere dôkazom a to z dôvodov, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovanou v tom, že požiadavka pravidelného behu veci by bola naplnená iba za predpokladu, že by žalobca bol už v čase, keď bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty, ustanovený za správcu v predmetných konkurzných konaniach. Iba v takom prípade by bolo možné urobiť záver, že škodná udalosť (nesprávny úradný postup) zasiahla do deja, vedúceho k dosiahnutiu zisku v podobe odmeny správcu konkurznej podstaty. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur. Preto dovolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil tento výrok napadnutého rozsudku a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť posúdiť otázku vzniku ušlého zisku v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva záver, že by v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku vo vyhovujúcom výroku, musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť i vo výroku o trovách konania. V zrušujúcom uznesení z 20. 6. 2013 č. k. 6Co/336/2012-218 odvolací súd uviedol: „Pokiaľ ide o vec Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 54Cb/69/98, ide o obchodnoprávnu vec, nie teda o konkurznú vec. Zákaz vstupu žalobcovi do budovy Krajského súdu v Bratislave na základe opatrenia č. 5 bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave sa týkal iba konania v konkurzných veciach, v ktorých bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Tento zákaz sa teda netýkal veci sp. zn. 54/ Cb/69/98 a v súvislosti s touto vecou, preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda vo forme ušlého zisku.“ Súd prvého stupňa, riadiac sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu, preto dospel k správnemu záveru, že tu neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody vo forme ušlého zisku. Inými slovami, nič nebránilo žalobcovi, aby aj naďalej zastupoval spoločnosť Vinaco Holdings Limited vo veci sp. zn. 54Cb/69/98, pretože išlo o obchodnoprávnu vec a zákaz vstupu do budovy Justičného paláca sa týkal iba konkurzných vecí. Nie je právne významné, aké pohnútky za týchto okolností viedli spoločnosť Vinaco Holdings Limited k tomu, že nemala záujem na tom, aby ju v uvedenej veci žalobca naďalej právne zastupoval. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu zamietol, pokiaľ ide ušlý zisk 114.768,07 eur, pozostávajúci z advokátskej odmeny, ktorú by žalobca získal v konaní sp. zn. 54Cb/69/98, ak by zastupoval spoločnosť Vinaco Holdings Limited. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 20. 6. 2013 č. k. 6Co/336/2012-218 uviedol: „Zák. č. 58/1969 Zb., ktorý sa vzťahuje na prejednávanú vec, na rozdiel od zákona č. 514/2003 Z. z. neupravuje možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto žalobcovi tento nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno priznať. Právny názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v rozsudku z 31. 5. 2007 sp. zn. 4Cdo/177/2005 Z. z., v prejednávanej veci nemožno použiť. Tento právny názor najvyššieho súdu sa totiž týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade nároku na odškodnenie väzby podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.“ Na tomto právnom názore odvolací súd trvá. Čo sa týka premlčania tohto nároku, 3-ročná subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie začala plynúť dňa 19. 7. 2001, teda začiatok jej plynutia sa viaže na deň 18. 7. 2001, kedy sa žalobca oboznámil s opatrením č. 5 predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Žalobca podal dňa 2. 7. 2004 na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Premlčacia doba sa však nepredĺžila o 6 mesiacov (§ 22 ods. 3 zák. č. 58/19696 Zb.), pretože zák. č. 58/1969 Zb. v § 9 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nevyžadoval predbežné prerokovanie nároku ústredným orgánom. Premlčacia doba tak uplynula dňom 18. 7. 2004. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 4. 1. 2005, teda oneskorene. Súd prvého stupňa teda správne vychádzal z toho, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ak by aj takýto nárok žalobcovi vznikol podľa zák. č. 58/1969 Zb.) je premlčaný. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že o vzniku škody v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch, sa žalobca nedozvedel až dňa 2. 12. 2004, keď bol opätovne zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty. V rozpore s touto argumentáciou žalobcu je samotná skutočnosť, že nárok na náhradu škody vrátane náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur) uplatnil už v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 1. 7. 2004, ktorá bola tomuto ministerstvu doručená dňa 2. 7. 2004. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatňuje iba žalobu, nie však odvolanie, prípadne dovolanie. Táto položka sadzobníka teda nespoplatňuje konanie ako také. Ďalej poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. Keďže konanie sa začalo v roku 2005, treba použiť zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 31. 8. 2012. Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 31. 8. 2012 bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Na pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa vzťahuje ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Neobstojí preto názor žalobcu, že pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatňuje iba žalobu a nie odvolanie. V zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 31. 8. 2012 bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. Zák. č. 71/1992 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 286/2012, ktorým bolo s účinnosťou od 1. 10. 1012 z § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vypustené písm. k/. Tejto novely zákona č. 71/1992 Zb. sa týka prechodné ust. § 18ca. Toto prechodné ustanovenie treba podľa názoru odvolacieho súdu v spojení s § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. vyložiť tak, že na žalobcu by sa vzťahoval zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 31. 9. 2012 iba v prípade, ak by odvolanie podal do 31. 9. 2012. Žalobca však odvolanie podal dňa 9. 12. 2014, teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Preto je žaloba povinný zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.