Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/422/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107214199 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107214199.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: W. N.. N. V..Q.., E. XX, G., zastúpenom advokátom JUDr. Radovanom Ulehlom, so sídlom Winterova 62, Piešťany, proti odporcom v 1.rade: Z.. M. S., Y. XXX, K., zastúpenom JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, v 2.rade: H. K., M..N.. I. F. A., N. N.O. Š. X, G., F.: XX XXX XXX, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného N. G. F., L. O. XX.Z. XXXX, Č..H.. XC XX/XXXX-XXX , jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu voči odporcovi v 2.rade p o t v r d z u j e . Odporcovi v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . V časti zamietnutia návrhu voči odporcovi v 1.rade rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy XXX.XXX,XX Sk spolu s úrokom z omeškaniam titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú mu odporcom v 1.rade pri výkone advokácie, keď s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii dospel k záveru, že návrh voči odporcovi v 1.rade nie je dôvodný, poukazujúc na to, že protiprávny úkon odporcu v 1.rade v podobe porušenia jeho právnej povinnosti v žalobnom návrhu absentuje, v dôsledku čoho neexistuje základný predpoklad vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že odporca v 1.rade porušil svoje povinnosti pri poskytovaní právnych služieb len v súvislosti s vypracovaním odvolania zo dňa XX. XX. XXXX v tom, že odvolanie neobsahovalo odôvodnenie, avšak nemožno ho robiť zodpovedným za to, že v prvotnom konaní vedenom na Okresnom N. Y. pod spisovou značkou XXCb XX/XX nepožiadal o pripustenie zmeny návrhu z uplatňovaného úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona číslo 273/ 1994 Zb., pretože súd prvého stupňa zamietol návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, teda nepreukázania, že v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v konaní boli obvyklými úrokmi uplatnené úroky z omeškania 0,1 % za každý deň omeškania. Napokon dodal, že odporca v 1.rade ako advokát nezodpovedá za výsledok v spore a v tejto súvislosti skonštatoval, že penalizačná faktúra nebola správne vystavená, znela na úrok z omeškania a túto predložil odporcovi v 1.rade navrhovateľ. Vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, s ktorým mal odporca v 1.rade uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti; návrh zamietol v dôsledku nedostatku jeho pasívnej legitimácie, s poukazom na ustanovenie § 822 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záväzok poistiteľa nahradiť škodu poškodenému, nie je záväzkom voči navrhovateľovi, ale voči poistenému, teda odporcovi v 1.rade. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi v 1.rade priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a odporcovi v 2.rade, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, túto nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na argumentácii pred súdom prvého stupňa, že za škodu, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a v pohľadávke evidovanej v účtovníctve z titulu poplatku z omeškania, zodpovedá odporca v 1.rade, ktorý ju spôsobil neznalosťou príslušných právnych noriem, jeho nesprávnym právnym názorom, ako aj nesprávnym procesným postupom, keď nepodal kvalifikované odôvodnené odvolanie a spôsobil tak nemožnosť prejednávania veci súdom druhého stupňa. Zdôraznil, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Y., platné právne normy jednoznačne pomenovávali nárok, ktorý mal byť uplatnený voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona číslo 273/1994 Z.z., a nie ako úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, pričom táto skutočnosť mala byť odporcovi v 1.rade známa v momente prevzatia právneho zastúpenia, ako aj v čase, keď mu oznámil, aký text má obsahovať vystavená faktúra. Podľa neho teda odporca v 1.rade podal návrh na vydanie platobného rozkazu nekvalifikovane, v priamom rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou a podaním odvolania v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, mu spôsobil nemožnosť preskúmania jeho nároku odvolacím súdom a týmto mu spôsobil premlčanie jeho nároku, čím mu vznikla v tomto konaní uplatňovaná škoda. Odporca v 1.rade svojou neznalosťou konal v rozpore s odbornou starostlivosťou a nesprávne aplikovanie inej právnej normy na konkrétny právny prípad, ako i nesprávne vyhotovenie odvolania, spôsobili premlčanie jeho práva. Zdôraznil, že išlo o poskytnutie právnej rady a právneho zastupovania v priamom rozpore s obsahom zákonného ustanovenia, ktoré je jednoznačné a v čase uplatnenia nároku nepredstavovalo iný výklad, prameniace z jeho neznalosti zákona, čo je jednoznačne porušením povinnosti advokáta. Penalizačnú faktúru číslo XXXXXX vystavil na pokyn odporcu v 1.rade, s textom, ktorý mu odporučil a následne na to mu udelil pre zastupovanie vo veci plnomocenstvo. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní sa nevyporiadal s dôvodnosťou jeho nároku na zaplatenie poplatku z omeškania voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tým, že táto v pôvodnom konaní jeho nárok v celom rozsahu uznala. Záverom opakovane zdôraznil, že na zaplatenie uplatňovanej sumy existoval zákonný právny nárok, dlžník tento nárok uznával a bol schopný a ochotný ho zaplatiť, v pôvodnom konaní nevzniesol žiadnu námietku a súdy v obdobných prípadoch rozhodovali ustáleným spôsobom, nešlo o vec, ktorá by bola právne nejasná alebo komplikovaná. Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ho považuje za účelové a nesprávne, súd prvého stupňa podľa neho správne vec právne posúdil a správne zistil všetky okolnosti prípadu, jeho rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov súdneho konania. Odporca v 2.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa v plnej miere stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý správne uviedol, že navrhovateľ v predmetnom spore neuniesol dôkazné bremeno a nevedel v priebehu pojednávania preukázať škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávne podaného odvolania zo strany odporcu v 1.rade. Navrhovateľ v pôvodnom konaní nevedel preukázať úspešnosť v odvolacom konaní proti rozhodnutiu okresného súdu, a preto nevedel dostatočne preukázať ani vznik škody. Otázka vystavenia penalizačnej faktúry predstavovala len snahu navrhovateľa preniesť zodpovednosť za jej vystavenie a následný neúspech v konaní na Okresnom N. I. Y. na odporcu v 1.rade. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Z uvedených ustanovení vyplýva, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu. Poisťovňa nie je zodpovedná za spôsobenú škodu, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak", vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa však poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. S poukazom na uvedené potom možno jednoznačne dospieť k záveru, že v prípade nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu voči odporcovi v 2.rade nedostatkom jeho pasívnej legitimácie, rozhodol o návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 2.rade v súlade s uvedenou právnou úpravou, jeho rozhodnutie v tejto časti tak spočíva na správnom právnom posúdení veci, a preto odvolací súd v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov tejto časti odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi v 2.rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., keď mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Podľa § 18 ods. 1,2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v znení účinnom do 31.08.2008, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa § 26 ods. 1,4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v znení účinnom do XX.XX.XXXX, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej služby, ktorá má všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona o advokácii, ktoré upravujú práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi, predstavujú osobitnú právnu normu (lex specialis) voči tým ustanoveniam Obchodného zákonníka či Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka a ktoré majú povahu všeobecnej právnej úpravy (lex generalis). Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Advokát sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže (dôkazné bremeno leží na ňom), že škode nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať. Pri posudzovaní v poradí prvého predpokladu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého sa za výkon advokácie považuje zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. ide najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom, ktoré povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej služby. Možno dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Treba však zdôrazniť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Uvedené závery vyplývajú z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov ( napr. rozhodnutia J. N. N. N..L.. X S. U. XX/ XXXX, X U. XX/XXXX XX). Odvolací súd tiež poznamenáva, že je povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o nároku klienta na náhradu škody proti jeho advokátovi, vyriešiť si ako predbežnú otázku (§ 135 ods. 2 O.s.p.), či by pri riadnom postupe advokáta v súdnom konaní, v ktorom svojho klienta zastupoval, navrhovateľ (klient) v spore uspel a nemusel by tak uspokojiť proti nemu uplatnenú pohľadávku. Súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, keď sa náležite nezaoberal tvrdeniami navrhovateľa o porušení povinností odporcu v 1.rade, ktoré mu zákon v súvislosti s výkonom advokácie v § 18 ods. 1,2 ukladá, a teda chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné, dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti neopodstatnene vytýka navrhovateľovi, že v jeho žalobnom návrhu absentuje označenie protiprávneho úkonu odporcu v 1.rade v podobe porušenia jeho právnej povinnosti. Navrhovateľ dostatočne vymedzil svoj nárok na náhradu škody tým, keď poukázal na to, že odporca v 1.rade konal v rozpore so zákonom o advokácii, resp. s povinnosťami uloženými mu týmto zákonom, keď namiesto poplatku z omeškania, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z., odporca v 1.rade uplatňoval žalobným návrhom zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 Obch. zákonníka, ďalej tým, že pokiaľ aj v konaní následne tento nárok prekvalifikoval na poplatok z omeškania, neurobil tak procesne prípustným spôsobom, a teda návrhom na zmenu žalobného návrhu a napokon tým, že podal odvolanie bez odôvodnenia, ktoré bolo následne odvolacím súdom odmietnuté. Vo vzťahu k týmto vytýkaným pochybeniam mal preto súd prvého stupňa vyhodnotiť, či došlo zo strany odporcu v 1.rade k porušeniu povinností uložených mu v ust. § 18 ods. 1,2 zákona o advokácii a či v príčinnej súvislosti s ich porušením vznikla navrhovateľovi škoda nevymožením jeho pohľadávky. Hoci súd prvého stupňa správne poukazuje na to, že odporca v 1.rade nie je zodpovedný za výsledok sporu, avšak v súvislosti s posudzovaním jeho zodpovednosti za náhradu škody je potrebné sa zaoberať tým, či by bol navrhovateľ, nebyť porušenia povinností odporcu v 1.rade, v konečnom dôsledku v pôvodnom konaní úspešným, a to najmä vzhľadom na uznanie jeho nároku na zaplatenie poplatku z omeškania odporcom (dlžníkom) v pôvodnom konaní, ako aj so zreteľom na následné zamietnutie navrhovateľom v súdnom konaní uplatneného nároku na zaplatenie poplatku z omeškania z dôvodu jeho premlčania. Pre záver o zodpovednosti odporcu v 1.rade za škodu musí byť splnená podmienka vzťahu príčinnej súvislosti medzi okolnosťou, že nesprávne žaloval úrok z omeškania a tým, že podal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa nekvalifikované odvolanie a vznikom škody, teda tým, že navrhovateľ nebol úspešný s uplatnením svojho nároku v súdnom konaní. Záver o príčinnej súvislosti v uvedenom zmysle je možné urobiť len vtedy, ak možno dospieť k záveru, že ak by nebolo uvedeného postupu odporcu v 1.rade, mohol by byť navrhovateľ v danom konaní úspešný. S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o nesplnení predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu v 1.rade za škodu spôsobenú navrhovateľovi pri poskytovaní právnych služieb založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom podstatnou stránkou veci, z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku na náhradu škody, nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto zamietajúcej časti návrhu voči odporcovi v 2.rade zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľa posúdením jednotlivých pochybení odporcu v 1.rade vo vzťahu k riadnemu si plneniu povinností v zmysle zákona o advokácie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.