Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/576/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227125 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108227125.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ N.. T. X., X. J. B. S. XXX, X/ T. T. X., X. J. B. S. XXX, X/ T. T. X., X. J. B. S. XXX, navrhovateľky 2/, 3/ zastúpené matkou N.. T. X., zastúpenou JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Humenné, Dubová 4, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova 8, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 2. 2013 č.k. 12C 138/2008 - 340, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov; maloletým navrhovateľkám 2/, 3/ oslobodenie od súdnych poplatkov priznal. Svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 138 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozhodoval o návrhu navrhovateliek 1/, 2/, 3/ zo dňa 22. 10. 2012, ktorým navrhovateľky požiadali súd o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní, v ktorom sa na základe návrhu (doručeného prvostupňovému súde ešte dňa 18. 8. 2008) domáhajú voči odporcovi určenia, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla smrťou N.. Y. X. podľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Montrealského dohovoru o náhrade škody na výživnom, resp. nárokov na úrazovú rentu podľa § 93 zákona č. 461/2003 Z.z., náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody na ušlom zisku. Uvedeným uznesením prvostupňový súd priznal maloletým navrhovateľkám oslobodenie od súdnych poplatkov, keď zistil, že tieto sú žiačkami Základnej školy v obci Dlhé nad Cirochou, nemajú žiaden príjem, sú poberateľkami sirotského dôchodku vo výške 293,10 €, žijú so svojou matkou u starých rodičov, nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľných ani hnuteľných vecí. Aktuálny zostatok na ich účtoch v banke predstavuje sumu 794,93 €. Navrhovateľky 2/, 3/ majú výdavky súvisiace s dochádzkou do školy mesačne vo výške 10 €, ďalej na lieky 15 € a iné mesačné výdavky vo výške 70 €. V prípade maloletých navrhovateliek 2/, 3/ prihliadal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, že maloleté navrhovateľky si plnia povinnú školskú dochádzku a nie sú vzhľadom na svoj vek zárobkovočinné. V prípade navrhovateľky 1/ súd prvého stupňa zistil, že táto je v súčasnosti zamestnaná ako špecialista účtovník v spoločnosti NEXIS FIBERS a.s., a to od 1. 11. 2012, dovtedy bola navrhovateľka 1/ nezamestnaná, v evidencii na úrade práce. Príjem navrhovateľky 1/ predstavoval v decembri 2012 sumu 608,12 €, je tiež poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 439,69 € mesačne. Navrhovateľka žije v dome svojich rodičov, ktorí sú tiež jeho vlastníkmi. Na výdavky s bývaním prispieva sumou 400 € mesačne. Navrhovateľka nevlastní žiadne nehnuteľné ani hnuteľné veci. Jej aktuálny zostatok na bankových účtoch činí 23.209,82 €. Má mesačné náklady na dopravu do zamestnania vo výške 36 €, na lieky vo výške 16 € a na návštevu kultúrnych a športových podujatí vo výške cca 60 €. Je vdova, vychováva 2 maloleté deti (navrhovateľky 2/, 3/). Súd prvého stupňa posudzujúc návrh navrhovateľky 1/ na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dospel k záveru, že jej návrh je nedôvodný. Navrhovateľka 1/ je zamestnaná, má príjem a úspory v peňažných ústavoch. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka 1/; jej odvolanie smerovalo proti tomu výroku uznesenia prvostupňového súdu, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V napadnutej časti navrhovala navrhovateľka 1/ uznesenie súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľka 1/ v odvolaní argumentovala tým, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom ku dňu 24. 5. 2012, ust. § 4 ods. 1 písm. k/ je oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľka 1/ je preto názoru, že súdne konanie o náhradu škody (včítane konania o náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom - nakoľko táto je upravená v ust. § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. pod názvom spôsob a rozsah náhrady škody), je v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodené. V tejto súvislosti navrhovateľka 1/ poukazovala aj na dôvodovú správu k zákonu č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka 1/ v odvolaní argumentovala tiež ust. § 4 ods. 2 písm. l/ zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého od poplatku sú oslobodení i/ - navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy (navrhovateľka dodala, že ide o prejednávaný prípad), ktoré boli spôsobené trestným činom (navrhovateľka dodala, že ide rovnako o prejednávaný prípad). Smrť otca a manžela navrhovateliek 1/, 2/, 3/ - neb. B.. N.. Y. X. dňa 19. 1. 2006 pri havárii vojenského dopravného lietadla AN - 24, bola pracovným úrazom, pričom táto smrť bola spôsobená trestným činom. Svedčí o tom jednak výsledok vyšetrovacej správy o havárii vojenského lietadla a hlavne začaté trestné konanie, ktoré bolo zastavené práve z dôvodu smrti osoby, ktorá túto smrť spôsobila trestným činom všeobecného ohrozenia, poukazujúc na uznesenie vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove, ako aj na uznesenie vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne. Skutočnosť, že trestné stíhanie bolo zastavené, nemôže byť na ujmu práv navrhovateľky 1/. Ak by mala navrhovateľka 1/ uhradiť súdny poplatok v súdom určenej výške, zrejme by to ohrozilo a podstatne sťažilo životnú situáciu sirôt, lebo úspory, ktoré majú siroty, sú určené na ich ďalšie štúdium po skončení základnej školy. Navrhovateľka 1/ trvala na vykonaní dokazovania vyžiadaním Správy o výsledkoch šetrenia príčin havárie lietadla, ku ktorej došlo dňa 19. 1. 2006 zo spisu Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov č. OPv 34/06. Ďalej vyžiadaním Rozkazu veliteľa VÚ - 1201 na prípravu, plánovanie, zabezpečenie prepravného letu lietadla An-24,26 dňa 19. 1. 2006 č.p. VÚ - 427/8-6-35-12/2006 od odporcu. Navrhnutý dôkaz s týka rozhodných skutočností, preto je súd povinný takýto dôkaz vykonať. Týka sa tiež rozhodnej skutočnosti, či v danom prípade bola bezplatná preprava vojenským lietadlom AN - 24 vykonávaná vojenským Leteckým dopravným podnikom resp. prevádzkovateľom a ako treba vykladať pojem resp. právny inštitút Letecký dopravný podnik a pojem prevádzkovateľ - a či prevádzkovateľ tohto vojenského dopravného lietadla AN - 24, v danom prípade vykonával alebo nevykonával leteckú dopravu ako svoju hlavnú činnosť. Týmito navrhnutým dôkazmi zo strany navrhovateliek majú byť a budú preukázané také skutočnosti, ktoré sú z hľadiska posudzovania nároku právne významné. Navrhovateľky totiž v danom prípade tvrdia, že odporca vykonával leteckú dopravu ako svoju hlavnú činnosť ako dopravca a zodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ako prevádzateľ lietadla v zmysle § 427 ods. 2 Obč. zák. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že v prejednávanej veci je takýmto rozhodujúcim argumentom skutočnosť, či na danú vec možno aplikovať montrealský dohovor. Navrhovateľky z tohto dôvodu v rámci dokazovania žiadajú zo strany súdu zabezpečiť doklady o registrácii lietadla AN - 24, ktoré havarovalo dňa 19. 1. 2006 na území Maďarskej republiky a doklady o vydaní prevádzkovej licencie k tomuto lietadlu. V odvolaní navrhovateľka 1/ ďalej uviedla, že ďalším rozhodujúcim argumentom je, či na danú vec možno uplatniť Nariadenie Rady (ES) 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd z 9. 10. 1997, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. 5. 2002, Rozhodnutie Rady z 5. 4. 2001 o uzavretí dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (Montrealský dohovor ) z 28. 5. 1999. Ďalej čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. 4. 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel, tiež čl. 3 bod 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 zo dňa 13. 5. 2002. Navrhovateľka 1/ v tejto súvislosti poukázala na to, že vojenské lietadlo AN - 24, registračné č. 5605, nebolo poistené i keď podľa vyššie uvedených predpisov poistené malo byť. Dodala, že v danom prípade prevádzkovateľom vojenského dopravného lietadla AN - 24 registračné č. 5605, ktorého dopravcom boli Vzdušné sily OZ SR a ktoré havarovalo dňa 19. 1. 2006, bol vojenský útvar s právnou subjektivitou Samostatná dopravná letka VÚ 1201 Kuchyňa. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (t.j. vo výroku týkajúcom sa nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke 1/), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolaniu navrhovateľky 1/ nemožno priznať úspech. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Z citovaného zákonného ustanovenia vychodí, že účastníkovi možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov iba za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú také majetkové a sociálne pomery účastníka, ktoré mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, keď zo skutkových tvrdení žiadateľa o priznanie oslobodenia (bez potreby vykonania dokazovania) je nepochybné, že vo veci mu nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva. Pokiaľ ide o posúdenie priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva, z tohto hľadiska je potrebné žiadosť účastníka zvažovať veľmi starostlivo, pretože so sebou spája určitú prejudíciu výsledku sporu. Navrhovateľka vo svojom odvolaní argumentovala tým, že jej svedčí oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. k/, tiež písm. l/ zák.č. 71/1992 Zb. Samotná skutočnosť, že účastníkovi prípadne svedčí oslobodenie od poplatkovej povinnosti v zmysle zák.č. 71/1992 Zb. - či už osobné (§ 4 ods. 2 cit. zák.) alebo vecné oslobodenie (§ 4 ods. 1 cit. zák.), ešte nevylučuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnutím súdu podľa § 138 O.s.p. Je totiž nutné odlišovať medzi oslobodením podľa zák.č. 71/1992 Zb. (o jeho priznanie nemusí účastník žiadať) a oslobodením podľa ust. § 138 O.s.p. (ktoré je možné priznať len na návrh). Oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p. má totiž širší dosah, než oslobodenie podľa zák.č. 71/1992 Zb. (porovnaj napr. položku 26 Sadzobníka súdnych poplatkov, ďalej to, že účastníkovi nemožno uložiť povinnosť zaplatiť preddavok na znalca, má právo, aby mu bol ustanovený zástupca), samozrejme len v prípade splnenia zákonných predpokladov pre priznanie takéhoto oslobodenia, ako sú už uvedené vyššie. V danom prípade navrhovatelia 1/, 2/, 3/ požiadali aj o priznanie im oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Je nutné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľke 1/ nemožno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko nespĺňa jednu z podmienok na jeho priznanie, a síce, že to neodôvodňujú jej pomery, keďže má pravidelný príjem z pracovného pomeru, ako aj finančné prostriedky v peňažných ústavoch vo výške cca 23.000 €. Navrhovateľku 1/ tak nemožno označiť za nemajetnú. Ani prípadné splnenie poplatkovej povinnosti by tak pre ňu neznamenalo ohrozenie zabezpečenia životných potrieb svojich aj jej detí. Argumenty, uvádzané navrhovateľkou 1/ v jej odvolaní budú predmetom skúmania v konaní vo veci samej, týmito sa odvolací súd v rámci rozhodovania o procesnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nezaoberal. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.