Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/285/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111207365 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111207365.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony D.. P. C., Z.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX B., zastúpeného opatrovníkom: Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, v konaní začatom na návrh dcéry X.. A. O., U.O. X, XXX XX B., zastúpenej PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Panská 17, 811 01 Bratislava, za účasti manželky D.. I. C., bytom U. X, XXX XX B., zastúpenej Consilior Iuris, s.r.o. so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, na odvolanie L. X.. A.Z. O. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2012, č.k. 1Ps/5/2011-387 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - obmedzil D.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX B., v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu XXX euro mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, - ustanovil D.. P. C. opatrovníka v osobe jeho manželky Ing. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX B., ktorá je oprávnená a povinná spravovať jeho majetok nad rámec jeho obmedzenia len v bežných veciach, - deklaroval, že právne úkony týkajúce sa správy majetku presahujúceho hodnotu bežnej veci nadobúdajú právne účinky len po ich právoplatnom schválení súdom, - ustanovenej opatrovníčke uložil povinnosť podávať súdu písomnú správu o stave majetku a zdravotnom stave D.. P. C. každoročne k 31.12., - štátu nepriznal náhradu trov konania, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 10 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom rozsiahlom dokazovaní ( najmä záverov znaleckého posudku zo dňa 22.8.2011 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. V. X. a jeho výsluchom ) dospel k záveru, že D.. P. C. trpí začínajúcou demenciou zmiešaného typu, ktorá mu nedovoľuje primerane a adekvátne rozhodovať v náročných životných situáciách a následne vedie k odovzdanosti a apatii ku každému návrhu a rozhodnutiu. Mal za preukázané, že D.. P. C. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná s prognózou jej postupného zhoršovania, v čoho dôsledku nie je čiastočne schopný chrániť svoje záujmy, spravovať svoj majetok a financie - preto ho súd prvého stupňa obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu XXX euro mesačne, ktorá približne korešponduje s výškou jeho mesačného dôchodku. Určenú výškovú hranicu považoval za primeranú v súvislosti so závažnosťou a stupňom zisteného ochorenia, s ohľadom na vek, vzdelanie, doterajší spôsob života a zachovanie dôstojnosti a súkromia Ing. Chrena. Súd prvého stupňa po zvážení zistených skutkových okolností prípadu, so súhlasom kolízneho opatrovníka ustanovil D.. C. za opatrovníčku jeho manželku I. C.. Manželka je osobou, ktorá je s manželom v dennom kontakte, ktorá zabezpečuje jeho opateru, s ktorou po urovnaní vzťahov žijú spoločne a vo vzťahu ku ktorej sám pán C. vyjadril spokojnosť s jej starostlivosťou, v jej prítomnosti sa cíti dobre a je spokojný. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony súd prvého stupňa bol názoru, že týmto je poskytnutá dostatočná ochrana záujmov pána C., pretože na všetky ďalšie právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom vo vlastníctve pána C. bude potrebný súhlas súdu. V rozhodnutí konštatoval, že súd bude v pravidelných intervaloch vykonávať kontrolu výkonu opatrovníckej funkcie stanovenej opatrovníčky a pokiaľ bude v ďalšom období preukázané, že jej výkon odporuje záujmom pána C., môže rozhodnúť o prípadnej zmene osoby opatrovníka. Návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom príbuznej D. X. ktorú navrhla za opatrovníka zamietol, pretože ide o osobu ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine v USA, jej osobu ako aj schopnosti a záujem prevziať funkciu opatrovníka spochybnila D.. C., ktorá uviedla, že X.. X. má svoju rodinu a s manželmi C. sa stýka minimálne. Súd napokon vo vzťahu k osobe ustanovenej opatrovníčky uviedol, že sa pri ustanovení opatrovníka napokon priklonil k osobe manželky pána C. aj z dôvodu, že konanie a zásahy do práv D.. C. v čase jeho ochorenia a v čase podania návrhu na súd zo strany A. O. vyhodnotil za také, ktoré zásadne odporujú záujmom menovaného a nemožno ich považovať za vykonané v záujme jeho ochrany ( i keď bežná starostlivosť o D.. C. v konaní spochybnená nebola). O trovách štátu rozhodol podľa § 191 ods.1, prvá veta O.s.p. a o trovách konania podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti výroku rozsudku, v ktorom bola D.. C. ustanovená za opatrovníka jeho manželka D.. I. C. podala v zákonnej lehote odvolanie X.. A. O. navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolateľka mala zato, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. Poukázala na to, že D.. I. C. ( jej matka) ju vyhodila z domu v r. 2001 a následne musel odísť na jar roku 2002 aj otec. Matka počas rokov 2001 až 2010 permanentne verejne znevažovala otca, posielala mnohé listy na rôzne inštitúcie, v ktorých ho hrubým a nepravdivým spôsobom znevažovala. Jej správanie sa voči otcovi radikálnym spôsobom zmenilo potom, čo sa dozvedela o chorobe otca a po zistení, aké následky táto choroba so sebou nesie. D.. I. C. zneužíva zdravotný stav otca v prípade predaja nehnuteľností v B., tým, že si nechala vyplácať jeho dôchodok na svoj účet, ktorého je majiteľom a jediným disponentom a tým, ako si bez súhlasu otca nechala vyplatiť na svoj účet poistku od Č.. Súd prvého stupňa sa s úkonmi Ing. Chrenovej nepovažoval za potrebné vyporiadať a naviac nezohľadnil ani skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I a Piešťany sú vedené po dva spory D.. C. proti D.. C.. Jej otec má právo na to, aby súdy konštatovali, že bola zneužitá jeho neurologická choroba a že úkony, ktoré vykonal sú neplatné. Súd nepomyslel na to, že aj osoba, ktorá je v spôsobilosti obmedzená má právo, aby úkony, pri ktorých bola zneužitá, boli vyhlásené za neplatné. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dôkazmi preukazujúcimi nespôsobilosť D.. I. C.vej zastávať funkciu opatrovníka a za opatrovníka ustanovil osobu, ktorá má k otcovi negatívny, až nenávistný vzťah. Ak by súd rozhodol o ustanovení inej osoby, ktorá je schopná spoľahlivo a bez rizika pre otca túto funkciu plniť, nemala by voči tomu žiadne námietky. Schopnosti konkrétnej osoby vykonávať funkciu opatrovníka sú dané objektívne a nie na základe vyjadrenia D.. C.. D. X. je krstnou dcérou otca, ktorá má s otcom výborný vzťah a je zárukou korektného vzťahu tak k matke, ako aj k nej. Tvrdenie, že je dlhodobo odcestovaná v USA je relatívne, keďže sa jednalo len o polročný študijný pobyt jej dcéry, ktorý sa mal skončiť dňa 08.07.2012.. V následných písomných podaniach zo dňa 20.10.2012 X.. A. O. poukázala na to, že sa zopakovali situácie, kedy D.. C. nebola doma. Matka, keď je v Bratislave dá spravidla otcovi raňajky, potom na celý deň odchádza a otec ju čaká až do neskorého poobedia . Až keď je veľmi hladný nechá sa presvedčiť a príde k nej domov najesť sa. Bežnú starostlivosť o neho zabezpečuje ona, hradí za neho všetky hotové výdavky ako je inkaso bytového domu, stravu, lieky, vreckové. Dôchodok otca pritom kompletne poberá matka. V tomto období sa potvrdzuje i fakt, že otec a mama spolu nežijú. Odvolateľka žiadala vziať v úvahu skutočnosť, že ustanovením jej matky za opatrovníka otca dochádza k jeho ponižovaniu, častému hladovaniu a k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. D.. C. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. V konaní mala za preukázané, že tak manželka, ako aj navrhovateľka poskytujú D.. C. potrebnú starostlivosť. Ďalej bolo nesporne preukázané, že medzi navrhovateľkou a D.. C. sú zlé vzťahy, ktoré vyúsťujú až do fyzických inzultácií D.. C.. Z celého priebehu konania a z výsledkov dokazovania vyplýva, že záujem D.. C. je u navrhovateľky až na druhom mieste, na prvom mieste je jej majetkový záujem. D.. C. je dlhodobo pod veľkým vplyvom navrhovateľky, a to vzhľadom na svoj vek, citovú orientáciu a vzhľadom na ochorenie. Navrhovateľka, ktorá podľa svojho tvrdenia poskytuje otcovi dennodennú starostlivosť na druhej strane nevykonala príslušná opatrenia, aby svojho otca, ktorý podľa jej vyjadrení nie je schopný posúdiť určité hlavne majetkové veci, v tejto situácii neochránila a nepodnikla právne kroky smerujúce k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu vydaného po návrhu jej manžela proti otcovi - uvedené znamená, že s jej vedomím sa vedie exekúcia na dôchodok D.. C.. Dôsledkom jej nečinnosti v tomto smere je paradoxne stav, v ktorom D.. C. nemôže disponovať ani sumou, ktorú určil súd ( XXX euro). Úvahy navrhovateľky týkajúce sa vplyvu D.. C. na prebiehajúce súdne konanie je jej konštrukciou nemajúcou racionálny základ. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto v písomnom podaní zo dňa 10.05.2012 informoval súd, že dňa 02.05.2012 sa dostavila dňa D.. I. C. s prosbou o pomoc pri riešení problémov so Sociálnou poisťovňou ohľadne vyplácania dôchodku jej manžela D.. P. C.. Zároveň v ten istý deň telefonovala dcéra X.. A. O. s tým, že sa dožadovala riešenia problému vo veci starostlivosti o jej otca, sťažovala sa na matku v tom, že táto otcovi neposkytuje dostatočnú starostlivosť. Stretnutie medzi zúčastnenými sa uskutočnilo dňa 10.05.2012 na oddelení sociálnych vecí a toto bolo vyše hodiny deštruktívne. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré mesto vyslovil názor, že dcéra D.. A. O. hlboko zasahuje do spolunažívania manželov, nedá im pokoj a hľadá zámienky na vznik roztržiek. Stále sa vracia do minulosti a rozoberá rozvrátené vzťahy v rodine, čo neprospieva ani jednej strane. Odvolateľka nevie spracovať skutočnosť, že súd ju neustanovil za opatrovníka pre otca a nemôže zasahovať do majetkových záležitostí rodiny a znížila sa i k osobnému osočovaniu zamestnancov oddelenia sociálnych vecí. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie X.. A. O. nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa ustanovil D.. P. C. ( osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu XXX euro mesačne) opatrovníka v osobe jeho manželky Ing. I. C., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX B., ktorá je oprávnená a povinná spravovať jeho majetok nad rámec jeho obmedzenia len v bežných veciach, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V nadväznosti na námietky odvolateľky uvedené v odvolaní a následnom písomnom podaní o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie o ustanovení konkrétnej osoby opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané odvolateľkou v odvolaní a jeho doplnení nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním. Pokiaľ ide o námietku o nevykonaní navrhnutého dokazovania výsluchom D. X. je treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu ( § 120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. V súvislosti s označeným dôkazným návrhom je treba sa za danej skutkovej situácie stotožniť s úvahou súdu prvého stupňa o nadbytočnosti označeného navrhnutého dokazovania. K samotnej osobe určenej D.. P.Z. C. za opatrovníka je treba uviesť, že súd prvého stupňa správne vyhodnocoval v jednotlivosti ako aj vo vzájomných súvislostiach skutkové okolnosti prípadu zistené vykonaným rozsiahlym dokazovaním. Z obsahu spisu je bez akejkoľvek pochybnosti, že tradičné a prirodzene dané rodinné väzby v rodine osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony sú už dlhodobo ( minimálne od roku 2000) veľmi vážne narušené a nezodpovedajú tradičnému modelu súdržnej rodiny. Úvaha súdu prvého stupňa pri nezistení inej osoby vhodnej k výkonu funkcie opatrovníka potom logicky smerovala k jednej z osôb z najbližšieho rodinného prostredia D.. P. C.na pri voľbe ktorej bolo viac ako pravdepodobné, že bude namietaná inou osobou z úzkeho rodinného prostredia. Vychádzajúc z veľmi dôsledne zisteného skutkového stavu je i odvolací súd toho názoru, že manželka D.. P. C. je osobou vhodnou k vykonávaniu tejto funkcie, a to i s prihliadnutím k výhradám prezentovaným X.. A. O. v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní. Je treba sa stotožniť s úvahou súdu prvého stupňa v tom, že konanie a zásahy do práv D.. P. C. vykonané v čase jeho ochorenia ( o ktorom mala X.. O. vedomosť ) zo strany dcéry, ktoré sú podrobne uvedené na str. 7 odôvodnenia je treba kvalifikovať za konanie zásadne odporujúce záujmom osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Obrana D.. A. O. o tom, že tieto úkony vykonala v záujme uchránenia majetku patriaceho otcovi neobstojí, keď z možných právnych prostriedkov na prezentovanú ochranu záujmov otca vybrala tie, po ktorých malo dôjsť k zmenšeniu majetku otca ( jednak k prevodu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov na jej osobu a i k zmenšeniu dôchodku otca, ktorého časť je na základe exekúcie odvádzaná v prospech manžela X.. O. ). S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.