Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/442/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112238778.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci maloletého: J. S. I., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - D. S. I., bytom D. XX, R., zast. Doc. Adriánou Švecovou, s.r.o., AK Kominárska 2,4, Bratislava, a otec - I. Z. S. I., bytom D. T. C. XX V.. XX, V.-XXXXX G. H. S. U. (Z.), U. M., zast. MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., Michalská 7, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 284/2012-872 zo dňa 03.06.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa návrat maloletého J. S. I., T.. XX.XX.XXXX nenariaďuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat maloletého J. S. I., T.. XX.XX.XXXX, do krajiny jeho obvyklého pobytu - U.. Súd prvého stupňa štátu náhradu trov nepriznal, otcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne posúdil podľa čl. 1, 3, 12, 13, 19 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z.. Vychádzal z cieľu Dohovoru ktorého účelom je okamžitý návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Vec právne posúdil podľa § 2 zák. č. 97/1963 a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/03 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého z krajiny obvyklého pobytu na Slovensko, keď matka disponovala rozhodnutím U. súdu z 23.02.2012, z ktorého vyplýva výslovný zákaz opustiť s dieťaťom U. republiku bez súhlasu otca a tiež vedela, že dieťa je zapísané do zoznamu hraničnej polície od 01.03.2013. Otec neodkladne podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu návratu dieťaťa dňa 21.11.2012, keď podal návrh na vydanie rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa. Matka sa do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa nevrátila, čím porušila právo otca na starostlivosť o dieťa. Súd prvého stupňa zisťoval aj primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení, jednak zo strany otca, ako aj zo strany ústredných a justičných orgánov v U. republike. Poukázal na to, že rodinnú situáciu niekoľkokrát vyhodnotil príslušný U. súd, ktorý v danom prípade poskytol maloletému i matke primeranú ochranu. Otec maloletého preukázal uzavretie zmluvy o prenájme bytu a financovaní nákladov s tým spojených. Za primerané opatrenie považoval súd prvého stupňa aj rozhodnutie U. súdu pre maloletých v Z. zo dňa 22.04.2013, ktorý za J. opatrovníka vymenoval Úrad sociálnej starostlivosti mesta G. H. S. U. a taktiež nariadil miestnemu Rodinnému poradenskému centru, aby pomáhal dieťaťu a monitoroval jeho rodičov pri výkone starostlivosti o dieťa. Taktiež za primerané opatrenie považoval súd aj odovzdanie poštovej poukážky matke vo výške X.XXX €, ktorá zodpovedá výživnému pre matku, a to aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia súdu matka po neoprávnenom premiestnení dieťaťa stratila tento nárok. Súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na prebiehajúce konanie Štátnej prokuratúry pri súde v Z. C. voči matke maloletého, pretože v danom prípade ide postup štátnych orgánov pre skutok matky, a to nedodržanie opatrenie súdu v Z. C. Č.. M..K..XXXX/XX zo dňa 24.02.2012, týkajúceho sa zákazu vycestovania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletého, pričom poukázal na účel Dohovoru, podľa ktorého je najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu a usporiadanie si záležitostí dieťaťa na súde v mieste jeho obvyklého pobytu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom otcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa, uviedla, že odišla po súhlase otca maloletého, ktorý jej ho udelil po konflikte v auguste 2012. Uviedla, že bola zadržiavaná proti svojej vôli v U. preto, aby bol maloletému založený obvyklý pobyt v U.. Otec využil všetky dostupné prostriedky, fyzické zadržiavanie, klamanie o termíne odchodu späť na Slovensko, začatie súdnych konaní, ako jej zabrániť odísť z územia U.. Táto situácia bola z jeho strany dôkladne premyslená a naplánovaná. Vo veci nebol zohľadnený záujem maloletého v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je záväzný a nadradený vnútroštátnym predpisom platným v Slovenskej republike. Súd nezahrnul ani nespomenul tento Dohovor do rozhodnutia, rovnako sa ním ani nezaoberal, pri rozhodovaní v danej veci a neaplikoval tak ustanovenia o Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletého podal na ňu trestné oznámenie, v U. je proti nej vedené trestné konanie. Podľa jej názoru nie je vhodné, aby sa dieťa vrátilo do miesta obvyklého pobytu do U. a ona bola vydaná orgánom v Talianskej republike na trestné stíhanie. Ona sama podávala trestné oznámenia za násilie, ktoré otec voči nej páchal, fyzicky napadol aj jej matku. Maloletý od narodenia žije s ňou, aj súd v U. určil, že dieťa má žiť s matkou. Primerané opatrenia sú absolútne neprijateľné a zanedbateľné v súvislosti so stavom a situáciou aká v U. pre matku momentálne existuje. Nie je možné, aby sa vrátila do krajiny, kde ju čaká odlúčenie od maloletého už na základne súdnych rozhodnutí vydaných v jej neprítomnosti. V tejto krajine sa nemá možnosť zamestnať a nemá z čoho žiť. Taktiež nie je zabezpečená riadne výživa maloletého v U.. Z hypotetického výživného XXX Z. XXX € nie je možné v U. vyžiť. Psychické a fyzické násilie na nej, ktorého sa voči nej dopúšťal otec bolo v konaní preukázané. Súd prvého stupňa vo veci nevysvetlil a nezdôvodnil ako dospel k predmetnému rozhodnutiu a na základe čoho rozhodol vo veci samej a na základe akých právnych predpisov rozhodol. Maloletý je občanom Slovenskej republiky od narodenia žije s ňou, je na ňu silne naviazaný, ako aj na jej rodinu. Odtrhnutím od matky by maloletému bola spôsobená ujma. Maloletý má vytvorené podmienky na žitie na Slovensku, kde má trvalý pobyt od narodenia. Maloletý nemá v U. žiadne podmienky na ďalšie existovanie, pretože by mu tam hrozilo odňatie od matky. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrat na maloletého J. sa nenariadi. Kolízny opatrovník žiadal rozhodnúť v záujme dieťaťa. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky rozporoval všetky tvrdenia matky, uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol, matka porušuje jeho právo na starostlivosť o dieťa. Matka má v U. vytvorené všetky podmienky aby sa mohla o dieťa riadne starať, ovláda taliansky jazyk a má možnosť sa zamestnať. Cieľom Haagskeho Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého štátu alebo sú v ňom zadržiavané a súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa v čl. 13 písm. b Haagskeho Dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. Žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť. V danej veci predmetnom, ktorej je nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle právnych predpisov záväzných pre Slovenskú republiku, vrátane nariadenia Rady (ES) č. 2201/03 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností a Dohovoru č. 119/01 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktoré v spojení s ust. čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Súd prvého stupňa správne ustálil, že obvyklým pobytom maloletého J. S. I. bolo U. a pred jeho premiestnením na územie Slovenskej republiky v lete 2012 opatrovnícke právo k dieťaťu vykonávali obaja rodičia spoločne a matka maloletého premiestnila na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca maloletého. Skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní, že k premiestneniu maloletého došlo po súhlase otca preukázané v konaní neboli. Jednoznačne v konaní bolo preukázané násilie voči matke a nepriaznivé pomery, v ktorých sa matka v čase svojho pobytu v U. nachádzala. V zmysle Haagskeho Dohovoru najlepší záujem dieťaťa vidí Dohovor o urýchlenom návrate maloletého do miesta obvyklého pobytu dieťaťa, z ktorého bolo neprávnene premiestnené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie a toto aj správne vyhodnotil, avšak odvolací súd opätovne posudzoval záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že maloletý je dieťaťom útleho veku a zdržuje sa na Slovensku od 13.08.2012. Odvolací súd má za to, že nemožno návrat nariadiť, lebo za súčasného stavu by bol v rozpore so záujmom dieťaťa. Dieťa bolo na Slovensko premiestnené v čase, keď malo nízky vek a nemožno predpokladať, že vo veku 2 rokov si vytvorilo v mieste obvyklého pobytu sociálne, či citové väzby, na ktoré sa v súčasnosti pamätá alebo ich postráda. Matke maloletého hrozia v krajine obvyklého pobytu reštrikcie a návrat dieťaťa bez matky resp. odlúčenie dieťaťa od matky v tak nízkom veku nie je možné. Nízky vek dieťaťa a citová naviazanosť na matku vylučuje oddelenie matky od dieťaťa. Za súčasného stavu sa dieťa integrovalo do prostredia na Slovensku, pričom individuálny záujem musí byť prioritný v ktoromkoľvek štádiu konania. Individuálny záujem prevyšuje záujem rodičov na výkone ich rodičovských práv a povinností a posudzovanie tohto je prioritné. Nemožno nechať bez povšimnutia aj skutočnosť, že otec je prívržencom extrémistického hnutia, pričom výchova maloletého v takomto prostredí nie je v jeho záujme. Odvolací súd po zhodnotení dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a prihliadnuc aj na odvolacie námietky matky dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Návrat by pre maloletého znamenal nebezpečenstvo vystavenia fyzickej alebo duševnej ujme alebo by ho mohol inak priviesť do neznesiteľnej situácie. V konaní pre prípad nariadenia návratu maloletého do U. neboli prijaté účinné opatrenia, ktoré by znamenali možnosť beztrestného návratu matky spoločne s dieťaťom do U.. Taktiež zabezpečenie dostatočných sociálnych podmienok pre matku i dieťa, kde by mohli spokojne na dôstojnej úrovni žiť v U. preukázané v potrebnej miere neboli. Odvolací súd na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd je toho názoru, že dané konanie je síce konaním návrhovým ale je zároveň konaním starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorých treba pri rozhodovaní o trovách konania použiť ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.