Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/418/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112238778.9 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci maloletého dieťaťa: J. Di I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, Krajinská cesta 50 53/13, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - V.. D. Di I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o., Bratislava, Kominárska 2, 4, a otec - I. Z. Di I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. C. XX int. XX, I-XXXXX G. H. S. U. (AP), U. republika, štátny občan U. republiky, zastúpený MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/284/12-1752 zo dňa 29.04.2016, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie návrat maloletého J. Di I., nar. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu - U. republika nenariadil. Súd prvej inštancie štátu náhradu trov konania nepriznal, žiadnemu z účastníkov nepriznal súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázané, že dieťa bolo neoprávnene premiestnené na územie Slovenskej republiky 13.08.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že rodičia maloletého nežili v harmonickom zväzku a nevytvárali vhodné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa. Otec jednoznačne pochybil, keď bez vedomia matky v jeho útlom veku vzal dieťa od matky bez jej súhlasu na neznáme miesto. Najdôležitejšou zásadou, ktorou sa riadi Dohovor a Nariadenie, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu, je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie sú založené na zásade, že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vyžaduje okrem výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 Dohovoru vždy návrat dieťaťa. V súvislosti s posúdením najlepšieho záujmu dieťaťa vo vzťahu k článku 13 Haagskeho dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia poukázal súd na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze pod č.k. IV.ÚS 100/2014-94 zo dňa 23.05.2014, v ktorom Ústavný súd SR poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v návratových veciach, predovšetkým rozsudok ESĽP č. 27853/09 z 26.11.2013 vo veci X v. W. a v ňom citovanú ďalšiu judikatúru. Európsky súd pre ľudské práva v označenom rozhodnutí najskôr vo všeobecnosti konštatoval, že dohovor o ochrane práv dieťaťa a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie usúdil aj vzhľadom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, že separácia maloletého od matky bezprostredne po návrate by maloletého bezpochyby vzhľadom na jeho prirodzenú väzbu k matke priviedla do neznesiteľnej situácie, s priamym rizikom vzniku psychickej ujmy, pre elimináciu ktorej primerané opatrenia v konaní preukázané neboli. Odlúčenie maloletého od matky po návrate a postoj otca maloletého k tejto otázke vyhodnotil súd síce za absolútne legitímny, avšak spôsobilý privodiť maloletému návratom psychickú ujmu, následkom ktorej by sa ocitol v neznesiteľnej situácii. Je potrebné si uvedomiť, že bez ohľadu na všetky okolnosti týkajúce sa konania matky, ktorá bezpochyby dieťa neoprávnene premiestnila a zasiahla tak neoprávneným spôsobom do práv otca, zdôrazňujúc pritom súčasné štádium konania, kedy je dieťa de facto štyri roky výlučne v prítomnosti matky za absencie otca, s ktorým sa len sporadicky počas tohto obdobia stretávalo a s poukazom aj na judikatúru ESĽP zohľadnenú aj v náleze Ústavného súdu SR nemožno z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaní návrat maloletého do U. republiky nariadiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrat maloletého do U. vzhľadom na jeho prirodzenú naviazanosť na matku, ktorá je pre dieťa nositeľom jeho pocitu istoty a bezpečia, by maloletého priviedol do neznesiteľnej situácie, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že po návrate by maloletý na základe rozhodnutia U. súdu o rozluke manželstva bol zverený do opatery sociálnych služieb mesta G. H. del U. s tým, že bude žiť u otca v byte manželov, pričom matke bolo priznané právo neobmedzených návštev. Súd prvej inštancie usúdil, že separácia maloletého od matky bezprostredne po návrate by maloletého bezpochyby vzhľadom na jeho prirodzenú väzbu k matke priviedla do neznesiteľnej situácie, s priamym rizikom vzniku psychickej ujmy, pre elimináciu ktorej primerané opatrenia v konaní preukázané neboli. Odlúčenie maloletého od matky po návrate a postoj otca maloletého k tejto otázke súd síce vyhodnotil za legitímny, avšak spôsobilý privodiť maloletému návratom psychickú ujmu, následkom ktorej by sa ocitol v neznesiteľnej situácii. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 148 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Súd prvej inštancie vychádzal z charakteru prejednávanej veci, pričom konanie o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu je potrebné posudzovať podľa ust. § 176 ods. 2 O.s.p., pričom v tomto konaní je potrebné postupovať analogicky. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď mu vytýkal, že tento nedostatočne vyhodnotil zisťovanie názoru maloletého, kde vyjadrenia maloletého sú zjavne manipulované matkou a matka neprípustným spôsobom manipuluje s maloletým. Matka v odvolaní označovaná ako odporkyňa znemožňuje kontakt maloletého s navrhovateľom. Naposledy boli dohodnuté stretnutia 25.,26. júna 2016, na ktoré sa navrhovateľ dostavil, pričom odporkyňa oznámila pani Y. pracovníčke Detskej linky UNICEF, že maloletého neprivedie. Súd prvej inštancie sa vo svojom uznesení nijak nevyporiadal s otázkou pravidelného kontaktu osobných stretnutí navrhovateľa so synom zo strany odporkyne. Súd nijako nezohľadnil vhodnosť prostredia, v ktorom sa maloletý na Slovensku nachádza, pritom nestačí odôvodniť zotrvanie v tomto výchovnom prostredí len tým, že maloletý má prirodzenú väzbu na matku - odporkyňu. Uvedená skutočnosť je zhoršená aj tým, že otec je zo strany odporkyne u dieťaťa vyobrazený ako zlý, ktorý ho chce obrať o matku, faktom však je, že cielene matka oberá maloletého o otca. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa je potrebné rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov a udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi okrem prípadov, že by toto bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Súd prvej inštancie nezohľadnil záujem maloletého dieťaťa, zaoberal sa výlučne otázkou vzťahu maloletého dieťaťa k matke. Duševnú traumu maloletému spôsobila odporkyňa tým, že sa dopustila medzinárodného únosu dieťaťa a maloletému neumožňuje styk s otcom. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil záujem maloletého byť oddelený od svojho otca. Poukázal na súčasnú judikatúru ESĽP, pričom navrhovateľ navrhuje obrátiť sa na Súdny dvor Európskeho spoločenstva vo veci výkladu a platnosti práva Európskej únie v prejudiciálnom konaní vo vzťahu k tomuto sporu. Samotný súd prvej inštancie po vypočutí maloletého uviedol, že zo správania maloletého je zjavná manipulácia zo strany matky, ako aj starých rodičov, kde cituje, že matka má šťastie, že súd nerozhoduje o opatrovníckom práve k maloletému, z čoho možno usúdiť, že by v takomto prípade prihliadol na manipuláciu maloletého zo strany matky. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že matka bráni otcovi v kontakte s maloletým. Uvádza, že v konaní o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu sú súdy povinné skúmať celú rodinnú situáciu vo vzťahu k maloletému, tiež sociálne pomery, citové väzby medzi rodičmi, ich rodinnými príslušníkmi, vek detí a stupeň ich vyspelosti, zdravotný stav, ako aj faktory psychologickej povahy a je to potrebné pre zistenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Je potrebné skúmať najlepší záujem dieťaťa aj vo vzťahu dieťaťa k otcovi, pričom súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil najlepší záujem dieťaťa zotrvať na Slovensku a v konaní nebola preukázaná vážna ujma, ktorá by maloletému hrozila v prípade návratu do U.. Vo veci únosu rodič nemôže ťažiť zo skutočností, že odvedením dieťaťa založí právomoc súdu, ktorý je pre neho výhodnejší a že súdy štátu, kde bolo dieťa odvedené poskytnú ochranu neoprávnenému odvedeniu dieťaťa pokiaľ sú zabezpečené primerané opatrenia pre bezpečný návrat dieťaťa. Súdy takto poskytujú páchateľke únosu, ktorá ťaží zo situácie a tým, že celé konanie trvá dlho, ochranu, dieťa si vytvára väzby na Slovensku a takto rozhodnutie je v rozpore so záujmami maloletého. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu nariadiť. 4. Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Ako za dôležité považovala zdôrazniť, že v U. bola uznaná vinnou zo spáchania dvoch trestných činov, a to napriek tomu, že súdy v U. opakovane a sústavne nedoručujú rozhodnutia, návrh žaloby ani iné písomnosti, v súlade s platnými právnymi predpismi, legislatívou a nedovoľujú tak účastníkom konania, hlavne v trestnom konaní, sa relevantne brániť. O tejto skutočnosti sa dozvedela len náhodou, a to z médií z krátkej správy, ktorá hovorí o treste odňatia slobody na 3 roky za údajné spáchanie jedného trestného činu, pravdepodobne únosu dieťaťa a na 9 mesiacov podmienečne za ohováranie, keď sa mala matka snažiť opísať skutočnosti v televízii, keď otec bez vedomosti matky vzal syna do T., odmietal sa s ním vrátiť. Pritom otec, resp. právny zástupca otca na pojednávaní tvrdil, že v prípade predmetných stíhaní sa neukladá trest odňatia slobody, ale len podmienečný trest. Naviac tieto rozhodnutia jej neboli nikdy doručené a preto nemôžu byť ani právoplatné a vykonateľné. Snažila sa s otcom opakovane dohodnúť, napriek jej snaženiu otec s dohodou nesúhlasil, čo len preukazuje skutočnosť, že nemá záujem vec riešiť. Konania, ktoré v U. otec inicioval, najmä trestné konanie nie sú v súlade so záujmom maloletého. V prípade návratu hrozí nebezpečenstvo, že maloletý bude odlúčený od nej, otec sa o maloletého postarať nevie a nemôže, pričom syn má bývať s otcom. Zdôraznila, že maloletý už dávno nadobudol obvyklý pobyt na Slovensku, keďže sa tu zdržuje už vyše 4 rokov, styku s otcom mu nie bránené. Otec neprispieva na výživu maloletého, súdy v U. rozhodujú na návrh otca bez jej prítomnosti, bez preskúmania akýchkoľvek pomerov a bez dodržiavania základných pravidiel doručovania v zmysle platných právnych predpisov. Dohovor ako aj Nariadenie musí a rešpektuje vnútorné právne poriadky a rovnako je potrebné rešpektovať dvojinštančnosť konania, ako aj možnosť opravných prostriedkov, otec tak v odvolaní namieta právny systém a nie činnosť súdov v konaní. Nebyť rozhodnutia Najvyššieho súdu, ako mimoriadneho opravného prostriedku v predmetnej veci, už dávno by bolo konanie v predmetnej veci ukončené. 5. Otec k vyjadreniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opätovne zopakoval obsah svojich doterajších prednesov a zdôraznil, že matka bráni v kontakte s otcom. Slovenské súdy poskytujú ochranu páchateľke únosu, ktorá ťaží zo situácie. Prispieva pravidelne na výživu maloletého, každý mesiac posiela rozličné oblečenie, obuv, hračky v hodnote v priemere XXX € mesačne. Zakúpil tiež tablet, aby mohol s maloletým komunikovať prostredníctvom SKYPE. Výsledkom konania odporkyne tak v U., ako aj na Slovenku sú mnohé súdne konania, ktoré obe strany neúmerne finančne zaťažujú a ich existenciu práve spôsobila odporkyňa. Opätovne žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a svojmu návrhu vyhovieť. 6. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca maloletého nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci podľa príslušných medzinárodných dohovorov a ustanovení O.s.p. účinného do 30.06.2016 súd prvej inštancie návrat maloletého J. Di I., nar. XX.XX.XXXX nenariadil. 12. Odvolací súd odvolacie námietky otca maloletého vyhodnotil ako nedôvodné, keď otec v odvolaní poukazuje najmä na nemožnosť kontaktu s maloletým a postup matky, ktorá mu bráni v styku s maloletým. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že maloletý bol premiestnený na územie Slovenska neoprávnene, avšak tiež správne vyhodnotil naviazanosť maloletého na matku a správne vyhodnotil aj následky odlúčenia maloletého od matky, ktoré by návratom do U. nesporne nastali. Svedčí o tom skutočnosť týkajúca sa bývania maloletého s otcom, odlúčeného bývania matky od maloletého, hrozba trestných následkov pre matku v U.. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že neboli zabezpečené také primerané opatrenia, aby uvedené skutočnosti eliminovali, záväzok starých rodičov prispievať matke XXX € po dobu 6 mesiacov nemožno vyhodnotiť, ako za primerané opatrenie, keď matka po návrate do U. nemá možnosť zabezpečiť si zamestnanie a nemá možnosť si plniť ani vyživovaciu povinnosť určenú súdom. K dĺžke konania odvolací súd uvádza, že je potrebné rešpektovať právny systém platný v čase rozhodovania súdov na Slovensku, ako aj viac inštančnosť konania na Slovensku. Uvedené skutočnosti ani odvolací súd ani súd prvej inštancie ovplyvniť nemohol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj najlepší záujem maloletého, ktorý je v uvedených konaniach najdôležitejší. Otec v odvolaní namieta najlepší záujem dieťaťa spočívajúci v zotrvaní na Slovensku, avšak nepreukázal v čom spočíva najlepší maloletého v prípade návratu do U.. Tým, že sa rodičia rozišli, zákonite dochádza k odlúčeniu maloletého od jedného z rodičov. Naviazanosť maloletého na matku je prirodzená, zákonitá a zdravá už aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletý žije s matkou od svojho útleho veku. Odlúčením maloletého od matky, ktoré by návratom do U. nastalo, by bola nesporne spôsobená maloletému psychická ujma, v konaní nebolo preukázané, že by otec takúto ujmu dokázal harmonizovať. Najlepší záujem maloletého v návratových konaniach spočíva vždy v urýchlenom návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa na Slovenku zdržuje 4 roky, jeho väzby k pôvodnému prostrediu možno vyhodnotiť ako neexistujúce a z uvedených dôvodov by jeho návrat spôsobil maloletému ujmu, pričom tak, ako konštatuje súd prvej inštancie neboli zabezpečené také primerané opatrenia, ktoré by túto ujmu boli schopné eliminovať. Záujem dobrého psychického stavu maloletého, ako najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa za súčasnej situácie musí prevýšiť striktnú požiadavku dodržania právnej normy. Ak má otec úprimne maloletého rád, sám musí uznať, že jeho premiestnenie do U. za tohto stavu by maloletému neprospelo. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa manipulácie maloletého matkou, keď zisťovanie názoru maloletého bol len podporný dôkaz a názor maloletého nebol hlavným dôvodom pre nenariadenie návratu maloletého. Ostatné námietky uvádzané v odvolaní otca maloletého odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné týkajúce sa konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).