Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/245/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112238778.8 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci I. J. S. I., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, Krajská cesta 50 53/13, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - D. S. I., H. D. XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o., <http://www.google.sk/url? sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCMQFjAA&url=http%3A %2F%2Fwww.edata.sk%2Fico%2F47240318%2FFons-iuris-s-r-o&ei=aYyKVPXPH4GtUaa- gLgM&usg=AFQjCNEqmNck8Ss6N7i3zEDQJM1aToGNDw&bvm=bv.81828268,d.d24>Bratislava, Kominárska 2, a otec - I.Z. Z. S. I., H. D. T. C. XX V.. XX, V.-XXXXX G. H. S. U. (Z.), U. M., Š. B. U. M., zastúpeného MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, o odvolaní matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P8/284/12-872 zo dňa 03.06.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat I. J. S. I., T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu U.. Súd prvého stupňa štátu ani otcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne posúdil podľa článkov 1, 3, 12, 13, 19 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únoscov detí prijatého v Haagu 25.10.1980, ktoré bolo publikované v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z.. Súd prvého stupňa poukázal na cieľ Dohovoru, ktorým je okamžitý návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Súd prvého stupňa vec posudzoval tiež podľa § 2 zák. č. 97/63 Zb. a Nariadenia rady ( ES č. 2201/03 z 27.11.2003 ) o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého z krajiny obvyklého pobytu na Slovensko, keď bol vydaný rozhodnutím U. súdu z 23.02.2012 matke zákaz opustiť s dieťaťom Taliansku republiku bez súhlasu otca. Otec podal návrh na nariadenie návratu 21.11.2012. Matka sa do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa nevrátila, čím porušila právo otca na starostlivosť o dieťa. Súd prvého stupňa skonštatoval, že boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení jednak zo strany otca, ako aj zo strany ústredných a justičných orgánov v U. republike. Rodinnú situáciu monitoruje príslušný U. súd, ktorý v danom prípade poskytol maloletému i matke primeranú ochranu. Súd prvého stupňa poukázal na účel Dohovoru, podľa ktorého je najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vrátenie dieťaťa do miesta obvyklého pobytu a usporiadaní záležitosti dieťaťa na súde v mieste jeho obvyklého pobytu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že je uzavretá zmluva o prenájme bytu a financovanie nákladov s tým spojených. Tiež za primerané oparenie považoval súd prvého stupňa rozhodnutie U. súdu pre maloletých z 22.04.2013, keď bol maloletému J. a vymenovaný opatrovník Úrad sociálnej starostlivosti mesto G. H. S. U. a tiež nariadil rodinnému poradenskému centru pomáhať dieťaťu a monitorovať jeho rodičov pri výkone starostlivosti o neho. Za primerané opatrenie považoval súd prvého stupňa aj odovzdanie poštovej poukážky matke vo výške X.XXX €, ktorá zodpovedá výživnému pre matku, a to aj napriek tomu, že na toto matka po neoprávnenom premiestnení dieťaťa stratila nárok. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá trvala na tom, že odišla z U. po súhlase otca maloletého, ktorý jej ho udelil po konflikte v auguste 2012. V Taliansku bola zadržiavaná proti svojej vôli preto, aby bol maloletému založený obvyklý pobyt v U.. Vo veci nebol zohľadnený záujem maloletého v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je záväzný a nadradený vnútroštátnym predpisom platným v Slovenskej republike. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého podal na ňu trestné oznámenie v U., je proti nej vedené trestné konanie a nie je vhodné, aby bola odlúčená od dieťaťa. Primerané opatrenia sú neprijateľné a zanedbateľné v súvislosti so stavom a situáciou aká ju v U. momentálne čaká. Nie je možné, aby bola odlúčená od maloletého, keď v súčasnosti na základe rozluky manželstva má maloletý bývať s otcom a ona v dome pre slobodné matky. Podmienky na pobyt v U. sa zhoršujú pre maloletého, ako aj pre ňu. V U. sa nemohla zamestnať v čase, keď tam bola a teraz si to už vôbec nevie predstaviť. Rozhodnutia U. súdov si protirečia, na trestné stíhanie predvolaná nebola, súd konal v jej neprítomnosti pokiaľ ide o rozluku manželstva. Vo veci trestného stíhania má len vedomosť, že na deň 12.12.2014 bolo vytýčené pojednávanie. Otcovi sa snaží umožniť kontakt prostredníctvom aplikácie SKYPE, ako aj osobnými stretnutiami. Poukázala na správu - psychologické vyšetrenie Pracoviskom klinickej psychológie v R., z 29.07.2014 až 06.08.2014, zdôraznila viazanosť maloletého na ňu a pokiaľ sa aj maloletý stretne s otcom a nevidí ju, tak to znáša veľmi zle, bez nej nevie zaspať, musí byť stále pri ňom. Nemá vôbec žiadnu vedomosť o konaní o rozluke manželstva, nebola predvolaná ani jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie. V konaní nemá žiadneho zástupcu, pretože jej talianska advokátka vypovedala plnú moc. V súčasnosti sa nedajú porovnať podmienky v U. a podmienky tu, kde maloletý vyrastá v kľude bez násilia, ktoré sa zo strany otca neustále stupňovalo, čo všetko zdokladovala v spise. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nenariadiť návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu. Otec navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne, keď boli splnené všetky podmienky Haagskeho dohovoru pre návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu. Všetko bolo pripravené pre pokojný návrat maloletého. Žiadal vykonať dokazovanie na sociálnu situáciu v U.. Poukázal na to, že matka bola U. súdom odsúdená za napadnutie otca a bola jej uložená pokuta vo výške XXX € a prebieha trestné konanie pre únos. Matke hrozí nanajvýš podmienečné odsúdenie. Z uvedeného matka ťaží, v čom ju podporujú aj Slovenské súdy. Styk s maloletým nie je až taký ideálny, ako to popisujú súdu, maloletý sa agresívne vyjadruje na jeho adresu. V súvislosti s výkonom rozhodnutia, ktorý prebieha na súde v U. poukazovali na zabezpečenie bývania matky v rodinnom dome pre slobodné matky. Kolízna opatrovníčka poukázala na správu podanú na vyžiadanie odvolacieho súdu a uviedla, že za danej situácie sa dieťa nachádza na Slovensku dlhšiu dobu, po psychickej stránke by nebolo vhodné, aby sa vrátilo do prostredia v U., pričom treba apelovať na obidvoch rodičov, aby vytvorili pre dieťa také podmienky aby vyrastalo v priaznivých pomeroch. Odvolací súd rozhodnutím 11CoP/442/2013-1041, z 26.11.2013 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrat maloletého J., T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu nenariadil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že návrat maloletého za súčasného stavu by bol v rozpore zo záujmom dieťaťa, keď dieťa bolo premiestnené na Slovensko v čase, keď malo 2 roky a nemožno predpokladať, že si vytvorilo v mieste obvyklého pobytu sociálne, či citové väzby, na ktoré si v súčasnosti pamätá alebo ich postráda. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že matke hrozia v krajine obvyklého pobytu reštrikcie a návrat dieťaťa bez matky v tak nízkom veku nie je možný. Na dovolanie otca maloletého Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( 3Cdo/39/2014-1162 ). Odvolací súd opätovne prejednal a preskúmal vec a rozhodnutím z 02.12.2014 nenariadil návrat maloletého J. S. I., T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu. Odvolací súd zisťoval najlepší záujem dieťaťa a opatrenie na ochranu dieťaťa po jeho návrate. Tieto opatrenia odvolací súd posudzoval podľa rozhodnutia o rozluke manželstva, ktoré v tom čase boli aktuálne, z uvedených dôvodov aj zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania na zisťovanie sociálnej situácie v U.. Odvolací súd konštatoval, že dieťa bolo premiestnené v čase, keď malo 2 roky, na miesto obvyklého pobytu nemá citové ani sociálne väzby, neovláda jazyk. Na Slovensku v čase rozhodovania odvolacieho súdu mal 2 roky a za svoj domov považuje Slovensko. Odvolací súd konštatoval, že nie je v záujme dieťaťa, aby bývalo odlúčené od matky, naviac v prostredí, ktoré je pre neho nové a nepozná ho. Citová väzba s matkou v tomto veku je potrebná a prirodzená a je natoľko intenzívna, že oddelenie bývania maloletého do matky by jednoznačne tak maloletému dieťaťu spôsobilo duševnú traumu. Taktiež trestné stíhanie vedené proti matke v U. bolo dôvodom nenariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, pretože nebolo možné uspokojiť sa len s tvrdením, že matke hrozí len podmienečné odsúdenie, keď trestnú zodpovednosť matky odvolací súd nemal v kompetencii posudzovať, ani ovplyvňovať. Odvolací súd skonštatoval, že neboli splnené materiálne podmienky na návrat maloletého a už vôbec nie podmienky citových a sociálnych potrieb maloletého, vyplývajúcich z naviazania na matku a skutočnosť, že dieťa sa začlenilo do sociálneho rodinného prostredia na Slovensku. Odvolací súd konštatoval, že existuje vážne nebezpečenstvo upravené v čl. 13 písm. b/ Dohovoru, keď by návrat maloletého J. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie a v konaní nebolo preukázané dostatočným spôsobom, či pre prípade nariadenia návratu maloletého boli prijaté účinné opatrenia znamenajúce jednak možnosť beztrestného návratu matky spoločne s dieťaťom, ale i zabezpečenia dostatočných sociálnych podmienok pre matku a dieťa, kde by mohli spokojne a dôstojne žiť. Na dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 02.12.2014, č.k. 11CoP/356/2014-2243, Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Zdôraznil účel Haagskeho dohovoru, v ktorom ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave práv pomerov k dieťaťu. Možnosť zohľadnenia fyzickej alebo duševnej ujmy dieťaťa sa zužuje v čl. 11 ods. 4 Nariadenia len na prípad, že orgány v členskom štáte, do ktorého sa má dieťa vrátiť nevykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate. Najvyšší súd SR vytýkal odvolaciemu súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že správy ktoré posudzoval sú vypracované na základe jednostranných informácii poskytnutých matkou na úkor objektívnosti a vyváženosti skutkových podkladov pre svoje rozhodnutie a tieto nekonfrontoval s ďalšími otcom navrhovanými dôkazmi. Odvolací súd riešil otázku primeraných opatrení na ochranu dieťaťa po jeho návrate, bez aktuálnych informácii z U. republiky poskytnutých ústredným orgánom. Odvolací súd dostatočne neskúmal, nevysvetlil v čom sú nepostačujúce opatrenia prijaté v U. republike, ktoré za primerané označil súd prvého stupňa, prípadne ktoré vyplývajú z rozhodnutia o rozluke, najmä zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, s ktorým bude maloletý spoločne bývať a matka bude prispievať na jeho výživu a bude jej zachovaná možnosť navštevovať dieťa. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že za daného stavu nie je možné ustáliť, či je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Odvolací súd po predložení spisu súdom prvého stupňa vo veci vyzval účastníkov na predloženie dôkazov, akceptoval žiadosť navrhovateľa na predĺženie lehoty na predloženie dôkazov a následne po predložení návrhov na vykonanie dokazovania účastníkmi vykonal dopyt na Linku detskej istoty, akým spôsobom sa realizuje styk otca s maloletým, keďže uvedenú skutočnosť otec v odvolaní namietal a tvrdil, že styk s maloletým sa nerealizuje pre odmietavý postoj matky. Odvolací súd v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Cdo/176/2015 zo dňa 27.04.2015 vykonal dopyt na ústredný orgán - Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže za účelom zistenia primeraných opatrení prostredníctvom partnerského orgánu U. - ústredného orgánu. Uvedenú žiadosť prevzalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže v Bratislave 20.07.2015, kde na urgenciu odvolacieho súdu oznámilo odvolaciemu súdu, že uvedenú žiadosť prevzala talianska strana 24.07.2015, pričom na uvedenú žiadosť taliansky ústredný orgán nereagoval, cestou slovenského ústredného orgánu bol ústredný orgán v U. urgovaný na podanie správy dňa 30.09.2015, pričom na žiadosť - urgenciu taliansky ústredný orgán doposiaľ nereagoval. Otec založil do spisu predbežnú zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom nehnuteľností pani G. K. ako prenajímateľom a navrhovateľom ako budúcim nájomcom, podľa ktorého je ročné nájomné X.XXX € a bude sa splácať v mesačných splátkach po XXX €, nájom bol uzavretý a 4 roky a uzavretie nájomnej zmluvy je podmienené návratom pani D. S. I. Z. G. J. S. I. na základe nariadenia vydaného Krajským súdom v Bratislave. Navrhovateľ sa zaviazal, že predmetný byt dá k dispozícii matke maloletého a J., zabezpečí úhradu všetkých nákladov a výdavkov vyplývajúcich z tejto predbežnej nájomnej zmluvy, ako aj definitívnej nájomnej zmluvy. Predložil vyhlásenie pani V. U. Z. M. S. I. o úhrade nákladov pre matku maloletého vo výške XXX € mesačne po dobu 6 mesiacov v prípade jej návratu do U.. Predložil súdu fotky z posledného stretnutia s maloletým, ktoré sa konalo 27.06.2015 a poukázal na pozitívny vzťah maloletého k nemu. Z obsahu vyjadrenia UNICEF Linka detskej istoty zo dňa 26.07.2015 zistil odvolací súd ako prebieha styk maloletého s otcom, pričom v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa bolo zistené, že pracovníci organizácie pravidelne participujú na stretnutiach maloletého s otcom, ktoré sa realizujú na základe otcom navrhnutých stretnutí, v niekoľko mesačných intervaloch, v závislosti od pracovnej vyťaženosti otca. Stretnutia sa realizujú v R., dieťa reaguje na otca pozitívne, vyhľadáva jeho blízkosť a fyzické dotyky, väčšinu času trávia všetci traja ako rodina spoločne, nakupujú alebo sa hrajú, komunikácia prebieha bez konfliktov, otec hradí účty za jedlo, nákup potravín a darčekov, zakaždým prináša pre dieťa darček. Rodičia stretnutia zvládajú bez problémov kvôli pretrvávajúcej nedôvere však trvajú na prítomnosti pracovníkov. Uvedenú skutočnosť overoval odvolací súd v záujme zabezpečenia styku maloletého s otcom počas konania. Odvolací súd vyzval matku, vzhľadom na nespoluprácu U. ústredného orgánu na predloženie dôkazov o jej trestnom stíhaní v U.. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. Podľa čl. 1 písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z., prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 (ďalej len Dohovor) predmetom tohto dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte. Podľa čl. 3 Dohovoru Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. Podľa čl. 13 Dohovoru Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa čl. 17 preambuly Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie(ES) č. 1347/2000 , v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25.októbra 1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä čl. 11. Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. Odvolací súd naďalej konštatuje, že napriek námietkam matky maloletého ktorým odvolací súd nevyhovel už v predchádzajúcich konaniach, obvyklým pobytom maloletého v čase jeho premiestnenia bolo Taliansko. Maloletý bol premiestnený na Slovensko dňa 11.08.2012. V zmysle Haagskeho dohovoru najlepší záujem dieťaťa vidí Dohovor v urýchlenom návrate maloletého do miesta obvyklého pobytu dieťaťa, z ktorého bolo neoprávnene premiestnené. Striktné ustanovenia Haagskeho dohovoru musia byť interpretované v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 a s Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého je najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odvolací súd usmernil svoju pozornosť. Výnimkou z povinnosti vrátiť maloleté dieťa do štátu obvyklého pobytu, je podľa čl. 13písm. b/ Haagskeho dohovoru existencia vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak ho priviedol do neznesiteľnej situácie. Súd však nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho Dohovoru ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, pričom pri uplatňovaní čl. 12 a 13 Haagskeho Dohovoru sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné. Ako vyplýva z obsahu spisu v danom prípade ide o dieťa útleho veku, ktoré v čase premiestnenia malo 2 roky. Uvedená skutočnosť, aj keď Haagsky dohovor striktne nariaďuje rozhodovať vo veciach návratu neoprávnene premiestneného dieťaťa a ani napriek krátkej lehote stanovenej v Haagskom dohovore, nezbavuje súd povinnosti preskúmať námietky matky maloletého, najmä vzťah maloletého a viazanosť maloletého na ňu, ako aj skutočnosť, že v U. matke hrozia reštrikcie, pre ktoré by mohol byť maloletý od matky odlúčený, čo by nebolo v najlepšom záujme maloletého. Z obsahu celého spisu vyplýva, že maloletý je viazaný na matku a takéto oddelenie od matky by na neho priaznivo nepôsobilo. Odvolaciemu súdu sa nepodarilo zistiť, primerané opatrenia podľa čl. 11 Nariadenia, pretože napriek vykonanému dotazu na ústredný orgán U. v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR tento na žiadosť súdu nereagoval. V danej situácii odvolací súd nemohol vyhodnotiť primerané opatrenia posudzované súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, keď medzičasom sa tieto stali neaktuálne a zmenili sa ďalšími rozhodnutiami U. súdu o rozluke manželstva a následne ďalšími predloženými opatreniami zo strany navrhovateľa. Pre neoznámenie uvedených skutočností zo strany ústredného orgánu U., odvolací súd nemohol posudzovať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, keď v tejto súvislosti nepostačuje, že v členskom štáte pôvodu existujú postupy na ochranu dieťaťa, ale musí sa preukázať, že orgány v členskom štáte pôvodu podnikli na ochranu dotyčného dieťaťa konkrétne opatrenia. Uvedenie toho, či sa v danej krajine prijali ochranné opatrenia a či sa týmito opatreniami dokáže zabezpečiť primeraná ochrana dieťaťa po jeho návrate, bude veľmi dôležitá pomoc zo strany ústredných orgánov členského štátu pôvodu. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť si stanovisko ústredného orgánu štátu pôvodu a uvedené opatrenia vyhodnotiť. Bude potrebné, aby súd prvého stupňa zistil stav trestného stíhania matky v U., pretože domnienky o tom, či a aký matke hrozí trest a hrozí len podmienečný trest sú nedostačujúce. V štádiu konania, keď bola zistená naviazanosť dieťaťa na matku má odvolací súd za to, že odlúčenie maloletého dieťaťa od matky nie je v jeho najlepšom záujme, pričom pri rozhodovaní o nariadení návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je potrebné skúmať celú rodinnú situáciu v kontexte nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 8 ). Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti konštatoval, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí ( Haagsky dohovor ) musia byť interpretované v súlade bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy vo svojich rozhodnutiach aj náležite odôvodniť. Ďalej Európsky súd uviedol, že v prípade potreby by vnútroštátne súdy mali zabezpečiť poskytnutie vhodných opatrení v krajine obvyklého pobytu, najmä v podobe jasných ochranných opatrení v prípade známej hrozby. V neposlednom rade je potrebné zvážiť aj zabezpečenie stanoviska maloletého dieťaťa, ktoré už síce v predchádzajúcom konaní zabezpečoval odvolací súd cestou kolízneho opatrovníka, avšak Nariadením sa posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Toto nebude možné, ak súd prvého stupňa s ohľadom na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa by považoval vyjadrenie dieťaťa za nevhodné. Nariadením nie sú stanovené kritériá na určenie požadovaného veku alebo stupňa vyspelosti ani postupy vypočutia dieťaťa. Treba mať na zreteli, že práva dieťaťa sú veľmi významné z hľadiska konania, ktoré sa ho týka pokiaľ ide o jeho najlepší záujem. Je to fakt, ktorý platí pre deti všetkých vekových kategórií. Dieťa môže vypočuť aj príslušný orgán v súlade s predpismi. V prípade únosu dieťaťa je účelom vypočutia zistenie charakteru námietok dieťaťa voči návratu, odhalenie príčin a ich vzniku a zistenie toho, či by v prípade návratu mohlo byť dieťa ohrozené. Na posúdenie rozumovej schopnosti a vyspelosti dieťaťa nie vylúčené zadovážiť si stanovisko odborníka, napr. pracovníkov Linky detskej istoty, kde sa realizujú stretnutia otca s maloletým. Je teda úlohou súdu prvého stupňa zistiť a posúdiť, či v prípade návratu hrozí dieťaťu vážne nebezpečenstvo fyzickej alebo psychickej ujmy alebo vznik neznesiteľnej situácie, vyhodnotiť všetky námietky účastníkov a zistiť a posúdiť primerané opatrenia na zabezpečenie maloletého po jeho návrate pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa. Napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva nevyžaduje dokazovanie aké sa vykonáva v konaní v opatrovníckom práve, je nevyhnuté, aby vnútroštátne súdy dôkladne preskúmali podmienky na život v krajine obvyklého pobytu dieťaťa, do ktorých sa má dieťa vrátiť a v každom štádiu vnútroštátneho konania preskúmali najlepší záujem dieťaťa s ohľadom na všetky existujúce okolnosti v momente rozhodovania. V neposlednom rade nie je bez významu pokúsiť sa o zmierlivé riešenie veci v najlepšom záujme dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa by mal rodičov presvedčiť o najlepšom riešení pre dieťa. Naznačené dokazovanie je nad rámec odvolacieho konania, preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.