Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/263/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205231885 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205231885.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: LEVEN, a. s., Miletičova č. 24, Bratislava, IČO: 36 540 005, zast. Krechňák & Associates, s. r. o., ul. Sv. Vincenta 2, Bratislava, IČO: 36 861 286, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie M. Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie neplatnosti vypovedania zmluvy o dodávke plynu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 23Cb/259/2005-551 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 23Cb/259/2005-551 m e n í tak, že určuje, že výpoveď zmluvy o dodávke plynu uzavretej dňa 31. 12. 2002 daná listom odporcu zo dňa 27. 06. 2005 č. 511/OA/2005 doručeným navrhovateľovi dňa 30. 06. 2005 je n e p l a t n á .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.170,93 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 656,22 Eur. V odôvodnení uviedol, že predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil neplatnosť výpovede zmluvy o dodávke plynu zo dňa 31. 12. 2002, ktorú dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 27. 06. 2005 č. 511/OA/2005 doručeným navrhovateľovi dňa 30. 06. 2005. Poukázal na to, že navrhovateľ ako odberateľ uzatvoril s odporcom ako dodávateľom plynu dňa 31. 12. 2002 zmluvu o dodávke plynu pre odberné miesto č. 03 10757 s účinnosťou od 01. 01. 2003, predmetom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľovi služby súvisiace s rozvodom plynu a umožniť navrhovateľovi odobrať zemný plyn pre jedno odberné miesto a záväzok odporcu odobrať zmluvne dohodnuté množstvo plynu a zaplatiť za odobratý plyn kúpnu cenu (ďalej len „zmluva o dodávke plynu“). Zmluvu o dodávke plynu uzavreli účastníci na dobu neurčitú bez možnosti vypovedania. V článku 7.1 zmluvy o dodávke plynu si jej účastníci dohodli právo odporcu upraviť ceny zemného plynu dňom predloženia návrhu na úpravu taríf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) v prípade zmeny podmienok ovplyvňujúcich cenu zemného plynu. Navrhovateľ bol povinný písomným oznámením prijať alebo zamietnuť navrhovanú cenu do 10 dní od doručenia návrhu na úpravu ceny. Úpravu ceny si účastníci mali dohodnúť formou dodatku k zmluve o dodávke plynu. Ak by sa účastníci zmluvy o dodávke plynu nedohodli na dodatku k zmluve, ktorým by medzi sebou upravili ceny zemného plynu, dohodli v článku 7.2 zmluvy o dodávke plynu uplatnenie postupov na stanovenie výšky ceny v zmysle platných pravidiel regulácie. V roku 2004 sa navrhovateľ a odporca nedohodli na cene zemného plynu dodatkom. Podľa regulačného rozhodnutia ÚRSO na rok 2004 bola cena plynu dodávaného navrhovateľovi, ktorý bol
zaradený v kategórii odberateľov plynu s ročným odberom nad 15 mil. m3, ponechaná na dohodu dodávateľa a odberateľa a pre prípad absencie dohody bol odporca povinný účtovať cenu plynu ako pre kategóriu odberateľov V2. V roku 2005 neprišlo medzi účastníkmi konania k dohode o cene zemného plynu a regulátor vo svojom rozhodnutí č. 0002/2005/P neurčil postup pre prípad absencie dohody odberateľa a dodávateľa plynu o jeho cene. Počnúc dňom 01. 01. 2005 došlo k deregulácii ceny plynu pre všetky kategórie s výnimkou domácností. Odporca účtoval v roku 2005 navrhovateľovi cenu zemného plynu podľa tarify V2 cenníka odporcu platného v čase dodávky zemného plynu. Navrhovateľ takto účtovanú cenu zemného plynu odporcovi neuhradil a dňa 30. 06. 2005 bola navrhovateľovi doručená výpoveď odporcu z tejto zmluvy o dodávke plynu a výpovedná doba mala uplynúť dňa 30. 09. 2005. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede zmluvy o dodávke plynu odôvodnil súd prvého stupňa z prípadného ohrozenia podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ak by súd nerozhodol o platnosti ukončenia zmluvy o dodávke plynu výpoveďou danou odporcom.
Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za nesporné a za nesporné považovali aj účastníci konania skutočnosť, že odporca vypovedal zmluvu o dodávke plynu listom zo dňa 27. 06. 2005 doručeným navrhovateľovi dňa 30. 06. 2005, bez uvedenia dôvodu v súlade s ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ namietal absolútnu neplatnosť výpovede danej odporcom zo zmluvy o dodávke plynu, pretože táto obchádza zákon o energetike, odporca zneužil svoje dominantné postavenie v dodávke plynu na trhu, výpoveď sa prieči dobrým mravom, prejav vôle bol urobený neoprávnenou osobou a išlo o objektívnu nemožnosť právneho úkonu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na posúdení subsidiárnosti úpravy ukončenia záväzkového vzťahu výpoveďou v súlade s ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje aj na obchodnoprávne záväzkové vzťahy, keďže Obchodný zákonník pri ustanoveniach upravujúcich kúpnu zmluvu, ani zákon o energetike alebo zákon o regulácii v sieťových odvetviach možnosť ukončiť výpoveďou záväzkový vzťah zo zmluvy o dodávke plynu neupravuje. Dokazovaním vykonaným písomným plnomocenstvom udeleným dvomi členmi predstavenstva odporcu konajúcej osobe, výpisom z obchodného registra odporcu a svedeckou výpoveďou Ing. O. V. mal súd prvého stupňa za preukázané, že výpoveď podpísala osoba oprávnená k takémuto právnemu úkonu, a to aj v dôsledku oprávnenia vyplývajúceho konajúcej osobe priamo z organizačných predpisov. Súd prvého stupňa posúdil výpoveď zmluvy o dodávke plynu ako výpoveď danú navrhovateľovi odporcom v súlade so zákonom o energetike. Odporca ako dodávateľ plynu bol povinný uzavrieť zmluvu na dodávku plynu. Podmienkou pre uzatvorenie takejto zmluvy bolo plnenie obchodných podmienok dodávateľa plynu, medzi iným aj dojednanie ceny plynu. Pretože medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k dohode o cene plynu na rok 2005, neboli splnené obchodné podmienky dodávateľa podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona o energetike, teda odporca vypovedal zmluvu o dodávke plynu v súlade so zákonom o energetike. Iný výklad by bol podľa súdu prvého stupňa v zjavnom rozpore so zásadami a úpravou podnikateľských a obchodnoprávnych vzťahov a v rozpore so základnými princípmi fungovania trhu. Súd prvého stupňa sa zneužitím dominantného postavenia na trhu konaním odporcu nezaoberal, pretože takéto posúdenie a rozhodovanie patrí do právomoci Protimonopolného úradu SR. Z dôvodu, že úkon výpovede zmluvy nie je plnením a nie je možné posudzovať nemožnosť neexistujúceho plnenia, súd prvého stupňa ani tento dôvod nepovažoval za dôvod zakladajúci neplatnosť výpovede zmluvy o dodávke plynu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, ust. § 37 ods. 2, § 39, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktorých špecifikáciu a výšku uviedol v odôvodnení rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, z dôvodov nepreskúmateľnosti rozsudku a odňatia možnosti konať pred súdom, odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré navrhol a rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa prvostupňový súd nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa o zneužití dominantného postavenia odporcu na trhu ako dôvodu neplatnosti výpovede zmluvy o dodávke plynu, ktorú otázku mohol posúdiť predbežne sám. Poukázal na rozpor výpovede s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Odporca vypovedal zmluvu o dodávke plynu z dôvodu neplatenia ceny plynu navrhovateľom po 01. 01. 2005 vo
výške vyúčtovanej navrhovateľovi odporcom. Odporca si vynucoval zaplatenie jednostranne stanovenej ceny aj prostredníctvom ukončenia zmluvy o dodávke plynu výpoveďou, napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. 12. 2008 č. k. 15Cob/194/2008-493, podľa ktorého odporca uplatňuje cenu za dodávku plynu v nesprávnej výške. Poukázal aj na skutočnosť, že uhrádzal určené preddavky na cenu plynu a ponúkal odporcovi zabezpečenie zvyšnej časti záväzku. Obchádzanie zákona videl navrhovateľ v porušení svojho práva na výber dodávateľa plynu. Vypovedanie zmluvy o dodávke plynu odporcom bez legitímneho dôvodu považoval navrhovateľ za obchádzanie zákonnej povinnosti odporcu uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o dodávke plynu a zabezpečiť mu tak bezpečné a spoľahlivé dodávky plynu. V protiklade s názorom súdu prvého stupňa nepovažoval navrhovateľ odmietnutie návrhu odporcu na zmenu ceny za nesplnenie obchodných podmienok. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že konanie tretej osoby na základe plnej moci za odporcu z právneho úkonu nevyplýva, a preto považuje tento úkon za absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že jeho konanie spočívajúce v ukončení zmluvného vzťahu výpoveďou nie je možné posúdiť ako zneužívanie dominantného postavenia na trhu, pretože postupoval výlučne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a po zvážení všetkých okolností prípadu a následkov zotrvania v právnom vzťahu s navrhovateľom. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nejavil ochotu dohodnúť sa s odporcom na novej cene plynu napriek tomu, že v roku 2005 regulácia ceny plynu v jeho kategórii skončila a osobitný mechanizmus jej úpravy nebol daný. Upozorňuje na svoju aktivitu za účelom dosiahnutia konsenzu s navrhovateľom o cene plynu a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že pri neplnení finančných povinností je možné dodávky plynu odmietnuť. Odporca nie je oprávnený predávať plyn iným dodávateľom, distribútorom a odberateľom v rovnakej kategórii ako je navrhovateľ za rozličné ceny, preto zotrvával na návrhu ceny plynu. Odporca ani vo výpovedi zmluvy ani v rámci súdneho konania nikdy neuviedol ako dôvod ukončenia zmluvného vzťahu s navrhovateľom absenciu dohody o cene plynu. Spor o výšku ceny plynu považuje odporca vo svojom skutkovom základe za odlišný od predmetu tohto konania a poukázal na neplatenie ceny plynu navrhovateľom aspoň vo výške, v ktorej ju tento považoval za nespornú. V záujme ochrany vlastných práv ukončil odporca zmluvný vzťah s navrhovateľom výpoveďou. Predpokladom vzniku povinnosti dodávať plyn je podľa odporcu existencia a plnenie podmienok dohodnutých v zmluve. Navrhovateľovi malo vzniknúť právo na dodávku plynu korelujúce s povinnosťou odporcu tento plyn dodávať až v momente, keď sú dohodnuté a splnené technické a obchodné podmienky dopravy plynu v prepravnej a distribučnej sieti. Pokiaľ ide o oprávnenie osoby konať za odporcu na základe plnomocenstva, postavenie tejto osoby bolo navrhovateľovi známe. Plnomocenstvo tejto osoby bolo navrhovateľovi zaslané spolu s výpoveďou, ktorá zároveň bola za odporcu podpísaná osobami oprávnenými konať v mene odporcu v čase udelenia tejto plnej moci.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec na odvolacom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1, písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.
V konaní pred odvolacím súdom účastníci zopakovali a potvrdili svoje predchádzajúce stanoviská a vyjadrenia.
Odvolací súd na odvolacom pojednávaní v súlade s ust. § 211 ods. 2, § 100 ods. 1, veta tretia O.s.p. a ust. § 213 O.s.p. uviedol prítomným právnym zástupcom účastníkov konania, že posúdenie neplatnosti výpovede odporcu z hľadiska jej rozporu s dobrými mravmi, tak ako bolo posúdené súdom prvého stupňa, nie je správne. Právny zástupca navrhovateľa sa s takýmto názorom stotožnil, právny zástupca odporcu uviedol, že odporca postupoval v súlade s dobrými mravmi a s platným právom. Odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to zmluvy o dodávke plynu uzavretej dňa 31. 12. 2002, výpoveďou odporcu zo dňa 27. 06. 2005, oznámením odporcu o prerušení dodávky plynu zo dňa 27. 09. 2005 a výzvou - skončenie dodávky plynu zo dňa 30. 09. 2005. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a z vyjadrení účastníkov konania mal odvolací súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 31. 12. 2002 uzavretá na dobu neurčitú písomná zmluva o dodávke plynu s účinnosťou od 01. 01. 2003, ktorú bolo možné meniť a dopĺňať iba formou písomných dodatkov po odsúhlasení obidvomi účastníkmi konania (čl. 7.4 zmluvy). Podľa tejto zmluvy bol odporca ako dodávateľ plynu povinný dodať navrhovateľovi zemný plyn a navrhovateľ sa zaviazal zemný plyn
odobrať a zaplatiť zaň odporcovi cenu. Cena za dodávku plynu pozostávala z viacerých zložiek, a to fixnej mesačnej sadzby, fixnej sadzby za 1 m3 účtovanej za dohodnutú a pristavenú kapacitu plynu, premenlivej sadzby účtovanej za skutočne odobraté množstvo plynu a ročnej sadzby za výkon. Účastníci konania si dohodli v časti B bod 1.1. a 1.2 zmluvy ročné zmluvné množstvo plynu v členení na kalendárne štvrťroky a denné maximálne množstvo plynu. Tieto parametre boli podľa obsahu zmluvy o dodávke plynu relevantné pri výpočte konečnej ceny, ktorú mal na základe zmluvy o dodávke plynu zaplatiť navrhovateľ odporcovi. Hodnoty uvedené v zmluve o dodávke plynu platili až do dohody účastníkov o zmene zmluvy. Písomným dodatkom č. 1 uzavretým dňa 12. 09. 2003 zmenili účastníci ročné množstvo plynu. V zmluve o dodávke plynu si účastníci konania dohodli podmienky, za ktorých môže prísť k úprave ceny plynu (časť A, článok 7 zmluvy). Zmluvu o dodávke plynu vypovedal odporca listom zo dňa 27. 06. 2005 pod č. 511/OA/2005 doručeným navrhovateľovi dňa 30. 06. 2005. Tieto skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi sporné.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vychádza síce zo správne zisteného skutkového stavu, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pre vecne správne posúdenie platnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa sa predovšetkým nevysporiadal s námietkou navrhovateľa o rozpore právneho úkonu výpovede zmluvy o dodávke plynu s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Pri posúdení úkonu výpovede zmluvy o dodávke plynu dospel odvolací súd k záveru, že tento úkon odporcu sa prieči dobrým mravom a preto je neplatným právnym úkonom tak, ako to namietal navrhovateľ. Účastníci konania si v zmluve o dodávke plynu dohodli mechanizmus zmeny ceny plynu. Tento mechanizmus jednoznačne určoval uzavretie dohody účastníkov vyjadrenej v písomnom dodatku k zmluve o dodávke plynu a na regulácii ceny plynu regulátorom. Počnúc dňom 01. 01. 2005 dereguláciou cien plynu, ÚRSO nevydával rozhodnutia, ktorými by stanovoval výšku ceny plynu. V konaní nebola preukázaná dohoda účastníkov o cene plynu na obdobie roka 2005. Napriek uvedenému odporca vyúčtovával navrhovateľovi cenu plynu, ktorú si jednostranne určil. Navrhovateľ odmietal odporcom určenú výšku ceny plynu vyplývajúcu mu z jednotlivých faktúr odporcu akceptovať uhradením faktúr a naďalej v roku 2005 platil len zálohové faktúry, ktoré mu odporca zasielal a vyúčtovacie faktúry neuhrádzal. Odporca následne ukončil zmluvu o dodávke plynu výpoveďou. Odvolací súd má za to, že medzi účastníkmi konania vznikol v predmetnom období hrubý nepomer v ich vzájomných právach a povinnostiach, ktorého základ bol sčasti daný aj dereguláciou cien zemného plynu. Nová právna úprava deregulácie trhu s plynom mala viesť v podstate k zvýhodneniu obdobných odberateľov plynu ako bol navrhovateľ. Pluralita trhu dodávateľov plynu však v roku 2005 nebola ešte vytvorená, a preto na strane navrhovateľa neexistovala reálna možnosť dohody o dodávkach plynu s iným dodávateľom ako odporcom. Odporca v konaní nepreukázal, že by postupoval v zmysle zmluvy o dodávke plynu, jej článku 7.1., podľa ktorého bol povinný navrhnúť navrhovateľovi zmenu ceny plynu a teda rokovať o písomnom dodatku, ktorého predmetom by bola zmena ceny plynu. Naopak z konania pred súdom prvého stupňa vyplynulo a s týmto záverom prvostupňového súdu súhlasí aj odvolací súd, že odporca fakturoval navrhovateľovi cenu plynu určenú jeho jednostranným rozhodnutím. Navrhovateľ s takouto zmenou ceny plynu od januára 2005 nesúhlasil a faktúry vystavené odporcom mu vrátil. Navrhovateľ v tomto období uhrádzal odporcovi len preddavky na dodávku zemného plynu. S ohľadom na skutkové zistenia urobené súdom prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že odporca si dohodu o ním stanovenej cene plynu a zaplatenie tejto ceny vynucoval ukončením zmluvy o dodávke plynu výpoveďou za situácie, keď navrhovateľ nemal možnosť dohodnúť sa na dodávke plynu s iným dodávateľom, pretože tento neexistoval a nemal ani reálnu možnosť prejsť na iný zdroj tepla. V kontexte konkrétnych okolností tohto prípadu mal odvolací súd za to, že výkon subjektívneho práva odporcu je v tomto prípade potrebné korigovať práve cez posúdenie úkonu výpovede zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že právny úkon výpovede zmluvy o dodávke plynu uskutočnený odporcom sa prieči dobrým mravom. Odporca týmto úkonom porušil aj základné princípy obchodného styku, ktoré sú bežne uznávané, a tento úkon je absolútne neplatný.
Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že právny úkon výpovede zmluvy o dodávke plynu posúdil ako úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, nepovažoval za potrebné posudzovať ďalej, či odporca konal súčasne v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 220 O.s.p.
O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a ust. § 151 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške 1.170,93 Eur. Výšku trov konania súd určil podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, t. j. vo výške 60,07 Eur/úkon v roku 2013 a režijný paušál v roku 2013 vo výške 7,81 Eur/úkon, vo výške 38,31 Eur/úkon v roku 2005 a režijný paušál v roku 2005 vo výške 4,98 Eur/úkon, vo výške 41,82 Eur/úkon v roku 2006 a režijný paušál v roku 2006 vo výške 5,44 Eur/úkon, vo výške 48,63 Eur/úkon v roku 2008 a režijný paušál v roku 2008 vo výške 6,31 Eur/úkon, vo výške 53,49 Eur/úkon v roku 2009 a režijný paušál v roku 2009 vo výške 6,95 Eur/úkon.
Jednotlivé úkony právnej pomoci predstavujú: prevzatie a príprava veci 19. 09. 2005, návrh vo veci samej 28. 12. 2005, účasť na pojednávaniach dňa 12. 12. 2006, 17. 01. 2008, 07. 10. 2008, 26. 03. 2009, 21. 05. 2009 a 21. 03. 2013, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 07. 10. 2008, odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 07. 2009, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 26. 10. 2005, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 27. 10. 2008, vyjadrenie navrhovateľa k návrhu odporcu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15. 12. 2006, vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia zo dňa 07. 05. 2007, vyjadrenie navrhovateľa k zmene návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18. 07. 2007. Na základe uvedeného trovy právneho zastúpenia predstavujú 3 úkony právnej pomoci v roku 2005 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 129,87 Eur, 2 úkony právnej pomoci v roku 2006 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 94,52 Eur, 2 úkony právnej pomoci v roku 2007 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 102,84 Eur, 4 úkony právnej pomoci v roku 2008 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 219,76 Eur, 3 úkony právnej pomoci v roku 2009 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 181,32 Eur a 1 úkon právnej pomoci v roku 2013 spolu s režijným paušálom celkom vo výške 67,88 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 796,19 Eur a sadzba DPH vo výške 20 %, t. j. 159,24 Eur, teda 955,43 Eur.
Ostatné navrhovateľom uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia spočívajúce v úkonoch navrhovateľa vo veci o zastavenie konania, odvolací súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v prípade týchto úkonov právnej pomoci nešlo o účelné uplatnenie a bránenie práva, keďže nesledovali cieľ konania vo veci samej začatého na návrh navrhovateľa a v týchto úkonoch bol navrhovateľ neúspešný. V zmysle ustálenej judikatúry je súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p. Súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej pomoci nad sumu uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
Ako náhradu trov konania priznal odvolací súd navrhovateľovi aj náhradu zaplatených súdnych poplatkov a to za návrh vo veci samej vo výške 99,58 Eur, za odvolanie vo výške 99,50 Eur a súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 16,60 Eur, t. j. spolu 215,50 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.