Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/398/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212119 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206212119.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: V. B., bytom N. U.. Č.. X, Z., proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MGA IURIS, spol. s r. o., Pri Starej prachárni č. 10, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. júna 2012 č. k. 6C/119/2006- 546, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 29. 3. 2006, ktorým sa mal skončiť k tomuto dňu pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo 4. 9. 1986, je neplatné. Ďalej súd prvého stupňa vyslovil, že o výške náhrady mzdy a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako mzdová účtovníčka. V dňoch 15.3. až 22.3.2006 žalovaný vykonal kontrolu mzdovej agendy, za ktorú zodpovedala žalobkyňa a na základe tejto kontroly boli zistené viaceré nedostatky. Žalovaný listom z 28.3.2006 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jednotlivé skutky, ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru špecifikoval takto: 1/ u celkom 80 zamestnancov nebolo zo strany zamestnanca podpísané vyhlásenie na zdaňovacie obdobie rok 2006 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a u 10 zamestnancov sa toto tlačivo nenachádzalo v mzdovej agende, 2/ u 14 zamestnancov neboli podpísané vyhlásenia na zdaňovacie obdobie rok 2005 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a žalobkyňa bez podpísania týchto vyhlásení u týchto zamestnancov uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane a daňové bonusy na vyživované deti v roku 2005 a v mesiacoch január a február 2006, 3/ u 20 zamestnancov chýbajú doklady (rodné listy detí, doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku), ktoré sú nevyhnutným podkladom k vykonaniu ročného zúčtovania daní za rok 2005 a k uplatňovaniu daňových bonusov, 4/ žalobkyňa bez uplatnenia daňového bonusu zo strany zamestnanca od 1.1.2006 vyplatila daňový bonus na dieťa zamestnancovi W. Q. - N., 5/ zamestnancovi V. Q. pozastavila vyplácanie daňového bonusu, pričom na základe dokladov mu tento daňový bonus prináležal a zamestnanec o jeho zrušenie nepožiadal, 6/ v dokladoch sa nachádzal originál dokladu o ošetrovaní člena rodiny u zamestnankyne W. Z. na obdobie od 6.6. do 10.6.2005, ktorý žalobkyňa neodovzdala Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu táto zamestnankyňa nemala vyplatenú OČR za toto obdobie, 7/ mzdová agenda nebola riadne zakladaná do mzdových spisov zamestnancov, mzdové spisy boli neúplné, osobné doklady zamestnancov, rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, podklady k výplatám a pod. neboli založené v mzdových spisoch zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 29.3. 2006, kedy sa jej pracovný pomer u žalovaného skončil. Žalobkyňa listom z 30. 3. 2006 oznámila žalobcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a požiadala ho, aby jej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvého stupňa nedostatky v práci žalobkyne, pre ktoré s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer, nie sú zvlášť hrubým porušením pracovnej disciplíny. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel „zhodnotením všetkých preukázaných skutočností, za ktorých k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo a tiež výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní.“ Ďalej súd prvého stupňa poukázal na osobu žalobkyne, , ktorá bola u žalovaného zamestnaná 20 rokov a až do februára 2006 jej žalovaný nevytýkal žiadne nedostatky v práci. V konaní tiež nebolo preukázané, že by sa zamestnanci žalovaného na žalobkyňu sťažovali. U žalovaného neexistoval žiadny interný predpis, ktorý by určoval pracovné postupy, spôsob vedenia evidencie a pod. pokiaľ ide o chýbajúce doklady v mzdovej agende, ktoré mala žalobkyňa viesť pre jednotlivých zamestnancov, súd prvého stupňa poukázal na to, že hoci tieto doklady majú svoj význam z hľadiska personálnej agendy, žalovaný nepreukázal, že by v dôsledku chýbajúcich dokladov došlo k takej situácii, ktorá by žalovanému závažne sťažila ďalšie vedenie personálnej agendy, resp. že by bol z tohto dôvodu sankcionovaný zo strany príslušných štátnych orgánov. Okrem toho, žalovanému v súvislosti so zistenými nedostatkami nevznikla žiadna škoda. Žalovaný nepreukázal, že by sa snažil zistené nedostatky odstrániť v kooperácii so žalobkyňou a neumožnil jej sa vyjadriť k tejto veci. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že hoci to z odôvodnenia napadnutého rozsudku priamo nevyplýva, súd prvého stupňa zrejme dospel k skutkovému zisteniu, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu spôsobom, uvádzaným v okamžitom skončení pracovného pomeru (s výnimkou riadneho nevedenia mzdovej agendy). V opačnom prípade by totiž súd prvého stupňa nemal dôvod posudzovať, či porušenie pracovnej disciplíny vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru dosahuje stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny nezohľadnil situáciu, za ktorej žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, rozsah porušenia pracovnej disciplíny, skutočnosť, že pracovnú disciplínu porušila v mimoriadne citlivej oblasti, ktorou odmeňovanie zamestnancov a zrážanie a odvod daní nepochybne je a to, aké následky z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny žalobcovi hrozili. V dôsledku porušenia pracovných povinností žalobkyňou žalovaný vyberal a odvádzal príslušnému správcovi dane preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti v nesprávnej výške, lebo vychádzal z nesprávnej zdaniteľnej mzdy. Za takéto konanie žalobkyne žalovanému hrozil postih zo strany správcu dane vo forme sankčného úroku. Ďalej žalovaný v odvolaní popísal jednotlivé skutky, ktoré predstavujú porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na ich charakter poukázal na to, že ide o závažné porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Žalobkyňa v podaní z 13.8.2010 (č. l. 431) namietla zaujatosť predsedu senátu odvolacieho súdu a súčasne zákonného sudcu JUDr. Martina Murgaša. Vzhľadom na to odvolací súd v prvom rade skúmal, či je JUDr. Martin Murgaš vylúčený v prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z obsahu námietky zaujatosti vyplýva, že žalobkyňa ju odôvodnila okolnosťami, ktoré spočívajú v postupe sudcu JUDr. Martina Murgaša v konaní o prejednávanej veci. Takéto okolnosti však nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 14 ods. 3 v spojení s § 15a ods.5 O.s.p.). Súd prvého stupňa odôvodnil napadnuté rozhodnutie zmätočne a pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nie sú právne relevantné. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom a dať mu možnosť vyjadriť sa k nedostatkom v jeho práci, ktoré ho viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Nie je pre rozhodnutie veci právne významné, či sa zamestnanci žalovaného na prácu žalobkyne sťažovali. Žalovaný nebol povinný upraviť pracovné povinnosti žalovanej žiadnym interným predpisom, keďže na jej prácu sa vzťahuje priamo zákon č. 595/2003 Z.z. Nie je taktiež právne významné, či sa žalovaný snažil v kooperácii so žalobkyňou odstrániť zistené nedostatky. Súd prvého stupňa si dostatočne neuvedomil charakter okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že zamestnanca nemožno ponechať v pracovnom pomere ani do skončenia výpovednej lehoty, a teda výpoveď z pracovného pomeru neprichádza do úvahy. Z toho je zrejmé, že ak zamestnávateľ okamžite skončí pracovný pomer so zamestnancom, nie je povinný to s ním vopred prerokovať a ani mu dať možnosť odstrániť nedostatky v jeho práci. Nie je tiež predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru to, že zamestnanec sa v minulosti dopustil porušenia pracovnej disciplíny. K jednotlivým skutkom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne nevyplýva, ktoré zo skutkov súd prvého stupňa považoval za preukázané. Odvolací súd je toho názoru, že ak žalobkyňa skutočne u 80 zamestnancov nezabezpečila podpísanie vyhlásenia na zdaňovacie obdobie roku 2006 na predpísanom tlačive, tak od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby takúto zamestnankyňu naďalej zamestnával. Inými slovami, už samotný tento skutok podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaný oprávnene okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Žalobkyňa celkom iste ako dlhoročná zamestnankyňa žalovaného mala vedomosť o tom, že v zmysle zák. č. 595/2003 Z.z. bola povinná zabezpečiť podpísanie týchto vyhlásení na rok 2006 do 31.1.2006. Rovnako za závažné porušenie pracovnej disciplíny umožňujúce žalovanému okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou odvolací súd považuje nezabezpečenie podpísania vyššie spomenutého tlačiva na zdaňovacie obdobie roku 2005 u 14 zamestnancov. Taktiež skutok spočívajúci v tom, že v prípade 20 zamestnancov chýbali doklady (rodné listy detí, doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku ), ktoré sú nevyhnutné na vykonanie ročného zúčtovania daní za rok 2005 a na uplatnenie daňových bonusov, je podľa názoru odvolacieho súdu sám osebe závažným porušením pracovnej disciplíny odôvodňujúcim okamžité zrušenie pracovného pomeru. Záver o tom, že každý z týchto skutkov je závažným porušením pracovnej disciplíny, odvolací súd vyvodil z charakteru týchto skutkov, z toho, že ide o porušenia pracovnej disciplíny značného rozsahu, resp. týkajúce sa značného počtu zamestnancov žalovaného trvajúce po dlhšiu dobu a z miery zavinenia žalobkyne. Nebol to totiž nikto iný ako žalobkyňa, ktorá bola povinná zabezpečiť riadne vedenie mzdovej agendy u žalovaného. Okrem toho, odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že odmeňovanie zamestnancov, zrážanie daní a odvodov, resp. ich preddavkov, je citlivou oblasťou. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou žalovanému hrozilo, že mu správca dane vyrúbi sankčný úrok. To, že k tomu nedošlo, bolo spôsobené tým, že príslušný správca dane v inkriminovanom čase nevykonal daňovú kontrolu a že nedostatky v mzdovej agende boli po odchode žalobkyne odstránené. Nejednalo by sa o závažné porušenie pracovnej disciplíny v prípade, ak by sa v práci žalobkyni vyskytol nedostatok iba ojedinele týkajúci sa jednotlivého zamestnanca. Ak sa však takýto nedostatok týka desiatok zamestnancov žalovaného, potom nemožno urobiť iný záver ako ten, že žalobkyňa pristupovala k plneniu pracovných povinností nezodpovedne a že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Skutky týkajúce sa zamestnancov žalovaného W. Q. - N., V. Q. F. W. Z. sú podľa názoru odvolacieho súdu každý samostatne menej závažným porušením pracovnej disciplíny a žalovaný ich mohol sankcionovať výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Skutok spočívajúci v tom, že žalobkyňa riadne neviedla mzdovú agendu ( skutok 7/ ), žalovaný riadne nešpecifikoval a tento skutok je formulovaný iba vo všeobecnej rovine a nevyplýva z neho konkrétne porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Preto k tomuto skutku nemožno prihliadnuť. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť jednoznačne zistiť a uviesť v odôvodnení rozsudku, ktorý zo skutkov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou považuje za preukázaný. Ako je to uvedené vyššie, každý zo skutkov uvedených pod bodmi 1/, 2/, 3/ je závažným porušením pracovnej disciplíny odôvodňujúcom okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd dôrazne pripomína súdu prvého stupňa, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení, je pre súd prvého stupňa záväzný (§ 226 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.