Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212119 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206212119.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: V. B., Z. N. U.. Č.. X, Z., proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni č. 10, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 6. februára 2015 č. k. 6C/119/2006-640, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému k rukám advokátskej kancelárie MGA IURIS, spol. s r. o. trovy odvolacieho konania 360,52 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29. 3. 2006, ako aj určenia, že jej pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mzdy za obdobie od 3. 4. 2006 do dňa vyhlásenia rozsudku. Zároveň súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 6 641,10 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako mzdová účtovníčka. V dňoch 15. 3. až 22. 3. 2006 žalovaný vykonal kontrolu mzdovej agendy, za ktorú zodpovedala žalobkyňa a na základe tejto kontroly boli zistené viaceré nedostatky. Žalovaný listom z 28. 3. 2006 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jednotlivé skutky, ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru špecifikoval takto: 1/ u celkovo 80 zamestnancov nebolo zo strany zamestnanca podpísané vyhlásenie na zdaňovacie obdobie rok 2006 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a u 10 zamestnancov sa toto tlačivo nenachádzalo v mzdovej agende, 2/ u 14 zamestnancov neboli podpísané vyhlásenia na zdaňovacie obdobie rok 2005 na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov“ a žalobkyňa bez podpísania týchto vyhlásení u týchto zamestnancov uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane a daňové bonusy na vyživované deti v roku 2005 a v mesiacoch január a február 2006, 3/ u 20 zamestnancov chýbajú doklady (rodné listy detí, doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku), ktoré sú nevyhnutným podkladom k vykonaniu ročného zúčtovania daní za rok 2005 a k uplatňovaniu daňových bonusov, 4/ žalobkyňa bez uplatnenia daňového bonusu zo strany zamestnanca od 1. 1. 2006 vyplatila daňový bonus na dieťa zamestnancovi W. Q. - N., 5/ zamestnancovi V. Q. pozastavila vyplácanie daňového bonusu, pričom na základe dokladov mu tento daňový bonus prináležal a zamestnanec o jeho zrušenie nepožiadal, 6/ v dokladoch sa nachádzal originál dokladu o ošetrovaní člena rodiny u zamestnankyne W. Z. na obdobie od 6. 6. do 10. 6. 2005, ktorý žalobkyňa neodovzdala Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu táto zamestnankyňa nemala vyplatenú OČR za toto obdobie, 7/ mzdová agenda nebola riadne zakladaná do mzdových spisov zamestnancov, mzdové spisy boli neúplné, osobné doklady zamestnancov, rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, podklady k výplatám a pod. neboli založené v mzdových spisoch zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 29. 3. 2006, kedy sa jej pracovný pomer u žalovaného skončil. Žalobkyňa listom z 30. 3. 2006 oznámila žalobcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a požiadala ho, aby jej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov, za preukázané, že žalobkyňa sa skutočne dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny vyššie špecifikovaného pod bodmi 1/, 2/ a 3/. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na výpovede svedkov majúcich odborné znalosti v oblasti mzdového účtovníctva, ktorí vykonali kontrolu mzdovej agendy ( F. M., E. G., O. U., X. B. ). Títo svedkovia potvrdili existenciu nedostatkov zistených uvedenou kontrolou. Súd prvého stupňa nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné výpovede týchto svedkov spochybniť. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Každý z vyššie spomenutých skutkov podľa súdu prvého stupňa napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže ide o porušenie pracovnej disciplíny značného rozsahu, prípadne týkajúce sa značného počtu zamestnancov a trvajúce po dlhšiu dobu. Porušenie pracovnej disciplíny bolo zo strany žalobkyne zavinené, pretože v rámci svojej pracovnej náplne bola povinná zabezpečiť riadne vedenie mzdovej agendy u žalovaného. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne hrozila žalovanému od správcu dane sankcia, ktorá mu nebola uložená len kvôli tomu, že zistené nedostatky odstránil a medzičasom správca dane kontrolu nevykonal. Okamžité skončenie pracovného pomeru netrpí žiadnymi formálnymi vadami. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytkla súdu prvého stupňa, že napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Súd prvého stupňa sa podľa nej „nezaoberá meritom veci, pretože nerozumie problematike.“ Uviedla, že súd prvého stupňa ignoroval jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru daňovníctvo. Mzdové listy boli podľa žalobkyne vedené v súlade s platnými predpismi. Protokol o vykonaní kontroly vypracovaný svedkyňami G. F. U. je klamstvo. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy výpoveď svedka R.. J., ktorý vypovedal v jej prospech. Ďalej žalobkyňa v odvolaní v podstate argumentovala tým, že k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, keďže mzdovú agendu viedla riadne a preto neexistoval zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Počas svojej 26- ročnej praxe u žalovaného ani raz nedostala napomenutie pre nedostatky vo svojej práci a aj štátne kvalifikované a objektívne kontroly sa k jej práci odvedenej pre žalovaného vyjadrovali kladne. Mzdové listy za roky 2005 a 2006 boli vedené v súlade so zák. č. 595/2003 Z. z. Tieto dokumenty žalobkyňa považovala za exaktný dôkaz toho, že výpočty v odvodoch, odvádzaní daní, výplatách, ktoré boli vyplatené všetkým zamestnancom boli vytvorené a vypočítané podľa zák. č. 595/2003 Z. z., t. j. v danej veci podľa podpísaných vyhlásení do konca januára 2006 a 2005 všetkých zamestnancov vrátane tých, ktorí sú uvedení v okamžitom skončení pracovného pomeru. K týmto vyhláseniam z rokov 2006, 2005 boli zároveň v súlade s právnymi predpismi priložené rodné listy, potvrdenia zo školy a ďalšie potrebné doklady, ktoré mala žalobkyňa založené prehľadne a hlavne tak, aby bola zastupiteľná. O tom podľa jej názoru svedčí skutočnosť, že v čase jej práceneschopnosti od 14. 2. 2006, teda bez jej prítomnosti, jej kolegyne zúčtovali mzdy všetkých zamestnancov (aj 80, 14, 10 a 20) za mesiac február 2006, pričom postupovali na základe podpísaných vyhlásení na rok 2006 a k nim priložených všetkých relevantných dokladov, z ktorých vychádzala pri výpočte miezd za mesiac január 2006 a ktoré nechala kolegyniam k dispozícii po odchode na práceneschopnosť. Mala za to, že ani 20 zamestnancom nechýbal žiaden doklad, pretože by im inak v mesiaci 2/2006 bez prítomnosti žalobkyne nevznikla rovnaká výplata po odpočte bonusov a odpočítateľnej položky ako vypočítala ona. Dodala, že na príkaz W.. V. nechala relevantné doklady (vyhlásenia za rok 2006, 2005) v otvorenej registračke a zásuvkách stola, pretože W.. V. odmietla prevziať jej agendu. Preberanie, resp. dokonca kontrolu jej agendy dňa 15. 3. 2006, po uplynutí mesiaca odo dňa jej nástupu na PN 15. 2. 2006, považovala za účelové s cieľom znížiť počet mzdárok. Svoje pracovné povinnosti si vykonávala v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. i ďalšími súvisiacimi zákonmi platnými v tom ktorom čase a v žiadnom prípade neporušila pracovnú disciplínu, už vôbec nie závažne. Vo vzťahu ku preberaniu/kontrole jej agendy vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal výpoveďou svedka P. Škultétyho ani F.. M. a nevysporiadal sa ani so mzdovými listami za roky 2006 a 2005. Výpočty podľa zák. č. 595/2003 Z. z. a ďalších súvisiacich zákonov a vyplatenie miezd podľa výpočtov na mzdových listoch a s tým súvisiace odvody pritom nezodpovedajú zmanipulovanému zoznamu preberania, pretože po jej odchode na PN 14. 2. 2006 za mesiace február až december 2006 uplatňovanie bonusov na deti a odpočítateľných položiek na zamestnanca uplatňovali všetkým, teda aj 80, 14, 10 a 20 zamestnancom, a to bez opráv. Žalobkyňa vytýkala súdu prvého stupňa aj to, že sa nevysporiadal s ošetrovaním člena rodiny p. Z.. V tejto súvislosti uviedla, že podľa zákona platného v danom období p. Bognárovej nevznikol nárok na náhradu mzdy za ošetrovanie člena rodiny, pretože ošetrovala vnuka. Za správny považovala aj svoj postup v prípade B.. Q. N., keďže si v daňovom vyhlásení uplatnil bonus na dieťa a tento mu aj počas neprítomnosti žalobkyne zúčtovali v mesiaci 2/2006 i po zvyšok roka 2006. Rovnako u B.. Q., ktorého dcéra prestala navštevovať školu, čo potvrdil podpisom na vyhlásení a priloženými dokladmi, zamestnankyne od mesiaca 2/2006 do 31.12.2006 prestali vyplácať bonus. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 25. 4. 2013 č. k. 6Co/398/2012- 568 okrem iného uviedol: „Odvolací súd je toho názoru, že ak žalobkyňa skutočne u 80 zamestnancov nezabezpečila podpísanie vyhlásenia na zdaňovacie obdobie roku 2006 na predpísanom tlačive, tak od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby takúto zamestnankyňu naďalej zamestnával. Inými slovami, už samotný tento skutok podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaný oprávnene okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Žalobkyňa celkom iste ako dlhoročná zamestnankyňa žalovaného mala vedomosť o tom, že v zmysle zák. č. 595/2003 Z.z. bola povinná zabezpečiť podpísanie týchto vyhlásení na rok 2006 do 31. 1. 2006. Rovnako za závažné porušenie pracovnej disciplíny umožňujúce žalovanému okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou odvolací súd považuje nezabezpečenie podpísania vyššie spomenutého tlačiva na zdaňovacie obdobie roku 2005 u 14 zamestnancov. Taktiež skutok spočívajúci v tom, že v prípade 20 zamestnancov chýbali doklady (rodné listy detí, doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku), ktoré sú nevyhnutné na vykonanie ročného zúčtovania daní za rok 2005 a na uplatnenie daňových bonusov, je podľa názoru odvolacieho súdu sám osebe závažným porušením pracovnej disciplíny odôvodňujúcim okamžité zrušenie pracovného pomeru. Záver o tom, že každý z týchto skutkov je závažným porušením pracovnej disciplíny, odvolací súd vyvodil z charakteru týchto skutkov, z toho, že ide o porušenia pracovnej disciplíny značného rozsahu, resp. týkajúce sa značného počtu zamestnancov žalovaného trvajúce po dlhšiu dobu a z miery zavinenia žalobkyne. Nebol to totiž nikto iný ako žalobkyňa, ktorá bola povinná zabezpečiť riadne vedenie mzdovej agendy u žalovaného. Okrem toho, odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že odmeňovanie zamestnancov, zrážanie daní a odvodov, resp. ich preddavkov, je citlivou oblasťou. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou žalovanému hrozilo, že mu správca dane vyrúbi sankčný úrok. To, že k tomu nedošlo, bolo spôsobené tým, že príslušný správca dane v inkriminovanom čase nevykonal daňovú kontrolu a že nedostatky v mzdovej agende boli po odchode žalobkyne odstránené. Nejednalo by sa o závažné porušenie pracovnej disciplíny v prípade, ak by sa v práci žalobkyni vyskytol nedostatok iba ojedinele týkajúci sa jednotlivého zamestnanca. Ak sa však takýto nedostatok týka desiatok zamestnancov žalovaného, potom nemožno urobiť iný záver ako ten, že žalobkyňa pristupovala k plneniu pracovných povinností nezodpovedne a že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Skutky týkajúce sa zamestnancov žalovaného W. Q. - N., V. Q. F. W. Z. sú podľa názoru odvolacieho súdu každý samostatne menej závažným porušením pracovnej disciplíny a žalovaný ich mohol sankcionovať výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Skutok spočívajúci v tom, že žalobkyňa riadne neviedla mzdovú agendu (skutok 7/), žalovaný riadne nešpecifikoval a tento skutok je formulovaný iba vo všeobecnej rovine a nevyplýva z neho konkrétne porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Preto k tomuto skutku nemožno prihliadnuť.“ Súd prvého stupňa sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu riadil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa preukázané, že skutky vyššie uvedené pod bodmi 1/, 2/ a 3/ sa stali a v tomto ohľade teda žalovaný uniesol dôkazné bremeno. Nebol v konaní zistený žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné spochybniť správnosť „Protokolu o prevzatí mzdovej agendy p. V. B.“ vrátane jeho prílohy č. 1 ( č. l. 35 ), v ktorom sú uvedené výsledky kontroly mzdovej agendy vedenej žalobkyňou vykonanej v dňoch 15. až 22. 3. 2006. Naviac, správnosť tohto protokolu vyplýva aj z výpovedí svedkýň E. G., O. U. F. X. B. ( viď zápisnica o pojednávaní konanom dňa 1. 3. 2007 na č. l. 94 - 96 ). Ide o zamestnankyne žalovaného, ktoré vykonávali predmetnú kontrolu, resp. boli pri nej prítomné. Súd prvého stupňa nepochybil, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru daňovníctvo. Nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z tohto odboru totiž nebolo potrebné. Posúdenie toho, či 80 zamestnancov žalovaného podpísalo vyhlásenie na zdaňovacie obdobie roku 2006 na predpísanom tlačive, resp. či sa toto tlačivo u 10 zamestnancov nachádzalo v mzdovej agende ( skutok 1/ ), totiž nie je skutočnosťou, na posúdenie ktorej by boli potrebné odborné znalosti ( § 127 ods.1 O.s.p. ). Takouto skutočnosťou nie je ani posúdenie, či 14 zamestnancov podpísalo vyhlásenie na zdaňovacie obdobie roku 2005 na predpísanom tlačive a či žalovaná bez podpísania tohto vyhlásenia u týchto zamestnancov uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane a daňové bonusy na vyživované deti v roku 2005 a v mesiacoch január a február 2006 ( skutok 2/ ). Napokon takouto skutočnosťou nie je ani posúdenie, či u 20 zamestnancov chýbali doklady a to rodné listy detí a doklad o uplatnení nezdaniteľnej časti mzdy na manželku, ktoré sú podkladom na vykonanie ročného zúčtovania daní za rok 2005 a na uplatnenie daňových bonusov (skutok 3/). Vo všetkých týchto prípadoch ide o skutočnosti zistené kontrolou, na posúdenie ktorých znalec nie je potrebný. Tieto skutočnosti totiž buď existujú alebo nie, čo nie je znalecká otázka. Odvolací súd považuje zhodne so súdom prvého stupňa každý z vyššie uvedených troch skutkov za závažné porušenie pracovnej disciplíny a to z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie a na ktoré poukázal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení z 25. 4. 2013 č. k.6Co/398/2012- 568. To znamená, že každý z týchto troch skutkov mohol byť samostatne podkladom pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Vzhľadom na to nebolo potrebné skúmať, či aj ďalšie skutky obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru sa stali a či ich možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný preto oprávnene okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru netrpí žiadnymi formálnymi vadami a žalobkyni bolo riadne doručené. Skutok 7/ žalovaný riadne nešpecifikoval tak, aby z neho bolo bez pochybností zrejmé, o aké konkrétne porušenie pracovnej disciplíny za strany žalobkyne ide. Táto vada však nemôže spôsobiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože - ako je to uvedené vyššie - žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu skutkami pod bodmi 1/, 2/, 3/. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akých dôkazov vychádzal, aký je skutkový stav veci a ako ho po právnej stránke posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Nie je preto opodstatnená odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. V prípade určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, čo je 64,53 eur ( § 11 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ). V prípade náhrady mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru je tarifnou hodnotou veci výška náhrady mzdy za obdobie 9 mesiacov ( minimálna výška náhrady mzdy ), čo predstavuje 10 698,67 eur. Pri tejto tarifnej hodnote veci základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby predstavuje 270,54 eur. Keďže ide o spojenie 2 vecí, uplatní sa ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 270,54 eur sa teda zvyšuje o 1/3 zo sumy 64,53 eur, t. j. o 21,51 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,39 eur advokátska odmena teda predstavuje sumu 300,44 eur ( 270,54 + 21,51 + 8,39 = 300,44 eur). Keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, odmena sa v zmysle § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 60,08 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní tak predstavujú sumu 360,52 eur ( 300,44 + 60,08 =360,52 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.