Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210962 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207210962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: U. G., N. N., H. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, Advokátska kancelária Rudnayovo nám.č. 1 Bratislava, proti odporcovi: F. F., N. N., N. XX, H.. Č.. O., C. XX, zastúpenému Mgr. Renátou Zahorákovou, advokátkou, Krasovského 13, Bratislava, o zaplatenie 1.900.000,- Sk ( 63.068,45 Eur ) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/130/2009-132 zo dňa 20.9. 2010, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/130/2009-158 zo dňa 9.1. 2012 v pomere hlasov 3:0 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 18C/130/2009-158 zo dňa 9.1. 2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenia 63.068,45 Eur (1.900.000,- Sk) s 9% úrokom z omeškania od 8. 6. 2000 do zaplatenia titulom nedoplatku na peňažnej pôžičke medzi občanmi. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi bola uzatvorená v zmysle § 657 a nasl. Obč. zákonníka zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 3.000.000,- Sk, suma ktorá bola zo strany navrhovateľa odporcovi vyplatená v hotovosti a na túto sumu bola vystavená aj zmenka; splatnosť dlhu bola dohodnutá v lehote do 7. 6. 2000. Účastníci zmluvy sa dohodli, že pôžička bude úročená úrokom 4% mesačne. Navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že odporca svoj záväzok riadne písomne uznal, odporca naopak tvrdil, že uvedené uznanie dlhu neobsahuje jeho vôľu dlh zaplatiť a preto účinky uznania záväzku nenastali a v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 558; § 100 a § 101 Obč.zák. v dôsledku čoho konštatoval, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právny úkon (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, prísľub dlžníka dlh zaplatiť a uvedenie dôvodu dlhu a výšky pohľadávky. Uznanie záväzku zo dňa 23.1.2001 po obsahovej a formálnej právnej stránke neobsahuje výslovné vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh veriteľovi uhradiť, obsahuje len identifikáciu záväzku, z dôvodu ktorého právny úkon - uznanie dlhu je neplatný pre chýbajúce výslovné vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh veriteľovi uhradiť a preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť v zmysle § 110 Obč.zák. uznaním dlhu k založeniu priebehu novej premlčacej doby v dôsledku jej prerušenia. Keďže uznanie dlhu je neplatné a bola zo strany dlžníka vznesená námietka premlčania, návrh na začatie konania bol podaný (23. 4. 2007) po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a súd prvého stupňa preto námietku premlčania považoval za právne relevantnú a premlčané právo nemohol navrhovateľovi priznať. V závere súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď obranu odporcu (vrátenie 2.000.000,- Sk v novembri 2000, splácanie dlhu prostredníctvom Agentúry HOLLMES, s. r. o.) jednoznačne nevyvrátil a naopak svoje tvrdenia jednoznačne súdu nepreukázal. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.). Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dostatok dôkazov v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že odporca dlh písomne uznal, a to vo výške 2 mil. Sk na základe záväzku plynúceho z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 7.4. 2000. Uznaný dlh sa nepremlčuje, nepodlieha plynutiu premlčacej doby a ak ho odporca uznal, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Taktiež nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že odporca dlh uhradil prostredníctvom tretej osoby a to Agentúry Hollmes s.r.o., pretože v dobe, kedy odporca agentúre uhradil časť dlhu, navrhovateľ už nebol v právnom vzťahu. Touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nezaoberal a nevykonal dôkazy na zistenie pravdivosti tejto skutočnosti. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiadala ho potvrdiť. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa o nepremlčateľnosti uznania dlhu. Uviedol, že uznanie dlhu nemá vplyv na to, že by uznaný dlh bol nepremlčateľný, má len vplyv na dĺžku premlčacej doby. Ohľadom tvrdenia, že navrhovateľ vypovedal plnomocenstvo Agentúre Hollmes, s.r.o. v čase, kedy odporca uhradil časť svojho dlhu jej prostredníctvom žiadnym spôsobom nepreukázal tieto tvrdenia, napriek výzve prvostupňového súdu. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov s odkazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z pomerov navrhovateľa, ktorý je vlastníkom garáže súp. č. 31074 nachádzajúcej sa na parc. č. 21283/118 v kat. úz. Nové Mesto, vlastníkom bytu č. 11, nachádzajúceho sa v bytovom dome na H. X.. Č.. XX S. N., ako aj rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. úz. S. N. a pozemkov o celkovej výmere 1.809 m2 taktiež v kat. úz. S. N.. Okrem toho je navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla zn. Nissan Sunny, ako aj držiteľom ďalších štyroch motorových vozidiel, zastávajúc názor, že navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov pre jeho oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že tlačivo o osobných, majetkových pomeroch nebolo navrhovateľovi súdom doručené. Poukázal na dobré mravy, nakoľko v konaní je zrejmé, že nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Na úhradu poplatku nemá finančné prostriedky aj z dôvodu, že odporca nevrátil finančné prostriedky v tak vysokej čiastke. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa tak proti rozsudku, ako aj proti uzneseniu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V súdenej veci je predmetom konania vo veci samej zaplatenie 63.068,45 Eur (1.900.000,- Sk) s 9% úrokom z omeškania od 8. 6. 2000 do zaplatenia, titulom nedoplatku na peňažnej pôžičke medzi občanmi. Základnou otázkou vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, ktorá bola aj prioritným dôvodom zamietnutia žaloby, je posúdenie, či uznanie záväzku zo dňa 23. 1. 2001 je právne perfektným úkonom, a či v dôsledku tohto uznania došlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby v zmysle § 110 Obč. zák.. Inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku o existenciu dlhu v čase jeho uznania a tým sa v spore posilňuje procesná pozícia navrhovateľa, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu, jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. K platnému uznaniu dlhu podľa cit.ust. je okrem všeobecných náležitostí (§34 a nasl. Obč.zák.) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku. Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených zásad správne postupoval, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre naplnenie účinkov inštitútu uznania dlhu, keďže uznanie záväzku zo dňa 23. 1. 2001 neobsahuje prejav vôle odporcu dlh zaplatiť, prísľub ktorý je podstatnou náležitosťou pre vznik právnych následkov sledovaných ustanovením § 558 Obč.zák. a následne nemohlo dôjsť k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Ak za tejto situácie súd prvého stupňa prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania s poukazom na ust. § 101 Obč. zák. a žalobný návrh ako premlčaný zamietol, neskúmajúc vecnú stránku veci postupoval správne, uplatňujúc zásadu hospodárnosti konania, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku z dôvodu jeho správnosti . Za nedôvodnú je nutné považovať námietku navrhovateľa uplatnenú v odvolaní, že uznaný dlh sa nepremlčuje, nepodlieha plynutiu premlčacej doby, a to nielen z dôvodu absencie skutkového podkladu pre právne posúdenie v danej veci (neexistencia platného uznania dlhu) ale aj z nesprávneho právneho posúdenia. Písomné uznanie dlhu má za následok, že plynutie premlčacej lehoty sa preruší a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, právna úprava ktorá je priamo vyjadrená v ust. § 110 ods. 1 Obč. zák.. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Identicky správne súd prvého stupňa postupoval aj pri skúmaní podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľa. Za bezzákladovú považuje odvolací súd námietku navrhovateľa uplatnenú v odvolaní, že súd prvého stupňa nedoručil navrhovateľovi tlačivo „ Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“, keď z obsahu spisu (č.l. 144) vyplýva, že navrhovateľ výzvu spolu s predloženým tlačivom dňa 21.11. 2011 osobne prevzal. Pokiaľ navrhovateľ v konaní požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov bolo jeho povinnosťou vierohodným spôsobom súdu preukázať celkove osobné, rodinné, zdravotné, majetkové a sociálne pomery, pretože nie je úlohou súdu aby si podklady zadovažoval sám, keďže súd je orgánom prieskumným a nie vyhľadávacím. Iba na základe predložených listinných dôkazov (nie iba v rovine tvrdenia), môže súd vyhodnotiť, či navrhovateľom prezentovaná nepriaznivá finančná situácia je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle a či eventuálnou úhradou súdneho poplatku by došlo k závažnému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by tak efektívne sa v konaní brániť. Z doterajšieho priebehu konania sa javí, že navrhovateľ ignoruje zákonný postup pri uplatnení práva na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Zarážajúci je fakt, že v predmetnom konaní je zastúpený advokátom, danosť ktorá by mala byť garanciou úspešnosti pri realizácii procesných práv; napriek tomu dochádza k obštrukcii riadneho procesného procesu tým, že napriek kvalifikovanej výzve, spolu s poučením súdu ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal, a tak jeho tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácie zostáva v rovine nepodložených tvrdení. Súd prvého stupňa nemal k dispozícii od navrhovateľa žiadne relevantné doklady z ktorých by mohol vychádzať pri posudzovaní uplatneného procesného nároku. Napriek tomu súd prvého stupňa iniciatívne za účelom posúdenia pomerov pre oslobodenie od súdnych poplatkov vyžiadal od Dopravného inšpektorátu, od Geodetického a kartografického ústavu, od Úradu práce soc. vecí a rodiny, od Sociálnej poisťovne podklady pre objektívne posúdenie tohto nároku. Ak na základe výsledkov šetrenia súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov je nutné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne v dôsledku čoho uznesenie súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne právne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.