Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300899165 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1300899165.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I. K. S. s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: 31 641 857, práv. zást. Mgr. Richard Karkó, advokát, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti žalovanému: EURO - BUILDING, a. s., Družstevná 2, Bratislava, IČO: 35 683 066, práv. zást. JUDr. Marián Mikáči, advokát, Dunajská 3, Bratislava, o zaplatenie 23.723,98 eur (714.708,60 Sk) s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 30.307,48 eur (913.043,- Sk) a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 18Cb/147/2000 - 482 zo dňa 07.09.2010 v znení doplňujúceho rozsudku č. k. 18Cb/147/2000 - 523 zo dňa 27.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 18Cb/147/2000 - 482 zo dňa 07.09.2010 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 23.763,02 eur z titulu zmluvnej pokuty. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na náhradu trov žalovaného sumu 2.609,64 eur z titulu súdneho poplatku za odpor a odvolanie a na náhradu trov právneho zastúpenia sumu 9.137,11 eur. Doplňujúcim rozsudkom rozhodol tak, že vzájomný návrh žalovaného v časti zmluvnej pokuty 6.544,46 eur zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia 714.708,60 Sk z titulu ceny diela „vykonanie hydroizolačného súvrstvia na objekte GARÁŽE, Pečnianska ul. Bratislava“ podľa zmluvy o dielo, ktorú účastníci uzavreli dňa 01.10.1998. Rozsah diela je špecifikovaný v cenovej ponuke zo dňa 05.08.1998 a tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo (ďalej len zmluva). V zmluve účastníci dohodli cenu diela 2.226.661,70 Sk a platenie ceny diela postupne podľa čiastkových mesačných faktúr, ktoré mali byť vystavené po doložení súpisom prác a dodávok odsúhlasených zástupcami zmluvných strán a splatnosť faktúr bude 14 dní od ich vystavenia. Lehota plnenia bola dohodnutá v čl. III. bod 3.2 zmluvy tak, že ukončenie prác a odovzdanie diela bude dohodnuté pri preberaní staveniska a zapísané v protokole o prevzatí staveniska a podľa čl. III. bod 3.6 zmluvy bude sekcia C a sekcia B zhotovená vždy v lehote 3 kalendárnych týždňov od úspešného prevzatia pracoviska žalobcom s vylúčením plnenia v zimných mesiacoch, ak to neumožnia poveternostné podmienky. V čl. VII. bod 7.1. zmluvy účastníci dohodli, že za omeškanie so splnením povinnosti dodať predmet plnenia v dohodnutej lehote, žalovaný môže požadovať penále vo výške 0,05 % z nedodanej časti predmetu plnenia za každý deň omeškania a v bode 7.2 bola stanovená tá istá sankcia pre žalovaného v prípade oneskoreného zaplatenia faktúry a v prípade, ak nebude zaplatená ani v lehote nasledujúcich 30 dní, môže žalobca (zhotoviteľ) požadovať zaplatenie úroku z omeškania 0,2 % z nezaplatenej zvýšenej čiastky za každý deň omeškania. Bolo zhodným tvrdením účastníkov, že žalovaný nezaplatil časť ceny za dielo, ktorej zaplatenie bolo žiadané žalobcom podľa faktúr Č.. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX B. XXXXXX v celkovej výške 714.708,60 Sk, keď splatnosť jednotlivých faktúr bola 21.05.1999 (265.428,70 Sk), 25.06.1999 (216.387,90 Sk), 15.07.1999 (119.768,40 Sk) a 06.10.1999 (113.123,60 Sk), a preto súd si túto skutočnosť v súlade s § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil ako skutkové zistenie. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa plnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca nepreukázal, že si svoj zmluvný záväzok riadne plnil, a preto sa nedomáhal oprávnene plnenia záväzku žalovaného (§ 325 Obch. zák.). Námietky žalovaného, že žalobcovi nevzniklo právo fakturovať cenu diela a nemohol vyhotovovať čiastkové faktúry, súd preto vyhodnotil, v súvislosti s uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/299/2008 - 387 a vo svetle nových skutočností zistených výsluchom svedkov C. a X., ako oprávnené, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že práce vyfakturované horeuvedenými faktúrami boli riadne vykonané a odovzdané. Súd v novom konaní na tieto okolnosti, t. j. zistiť skutočný mechanizmus odovzdávania a odsúhlasovania prác, vykonal dokazovanie výsluchom svedka C. (majstra na stavbe) a svedka X., ktorý v čase výkonu sporných prác zastával funkciu výrobného riaditeľa žalovaného a zistil, že svedok C. kontroloval práce a na predmetných faktúrach je jeho podpis, čo znamená, že práce boli vykonané. Svedok P.. X. bol u žalovaného zodpovedný za riadenie výstavby a výroby. Vyjadroval sa k tomu, čo bolo náplňou práce p. C. a bol jeho nadriadeným a jedným z členov najvyššieho manažmentu. Vypovedal, že p. C. nemohol preberať práce, pretože to nevyplývalo z jeho funkcie majstra. Spoločnosť žalovaného získala certifikát IS0 XXXX, kde boli stanovené pravidlá činnosti jednotlivých pracovníkov. Z týchto pravidiel vyplýva, že majster nemohol preberať práce od subdodávateľov. Po nahliadnutí do jednotlivých faktúr a súpisov prác uviedol, že podpis p. C. na súpise prác neznamená nič pre žalovaného, je to, akoby to podpísal niekto z ulice. Uviedol, že práce na stavbe bol oprávnený preberať len on a pán K.. Uviedol, že oprávnenie preberať práce nemožno subsumovať pod pojem „technický dozor“. Pokiaľ sa týka návrhu vzneseného žalovaným na pojednávaní dňa 09.12.2005 v spojení s podaním zo dňa 11.04.2008, ktorým žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty (vzájomný návrh) v sume 913.043,- Sk na započítanie voči pohľadávke žalobcu, súd zistil, že žalovaný si zmluvnú pokutu uplatnil z hodnoty nedodanej časti predmetu plnenia (2.266.661,70 Sk - 1.550.776,70 Sk), t. j. zo sumy 23.763,03 eur a za čas od 11.06.2003 do 07.09.2010, čo predstavuje sumu 946.035,42 Sk, t. j. 31.402,62 eur. Túto sumu súd v súlade s § 301 Obč. zák. znížil na 715.885,- Sk, t. j. 23.763,02 eur, čo predstavuje výšku prác, ktoré žalobca nevykonal, a teda aj výšku škody, ktorá vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nie je dôvodná, pretože začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné počítať od dátumu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda od 11.06.2003. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. S týmto rozhodnutím (okrem výroku v doplňujúcom rozsudku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného vo výške 6.544,46 eur) sa neuspokojil žalobca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí žaloby, uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému 23.763,02 eur z titulu zmluvnej pokuty a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie, protinávrh žalovaného v celom rozsahu zamietne a prizná žalobcovi náhradu trov konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej nepodanie návrhu na začatie konania (zmluvná pokuta), hoci podľa zákona bol potrebný a to, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním, dikciou zákona, ustálenou súdnou praxou ako aj elementárnou logikou. Zdôraznil, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie riadneho vykonania a odsúhlasenia prác podľa zmluvy o dielo, za ktoré si nárokuje zaplatenie ceny a to z dôvodu, že žalovaným písomne poverený zamestnanec p. C. mal byť neoprávnená osoba na odsúhlasenie prác. Namietal, že žalovanému v zmysle zmluvy nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a súd naviac žalovanému priznal zmluvnú pokutu napriek tomu, že žalovaný si ju riadnym spôsobom neuplatnil a súd o nej konal bez riadneho návrhu žalovaného. Žalovaný v konaní 10 rokov tvrdil, že p. C. ako jeho zamestnanec súpisy prác neprevzal, a preto 10 rokov v konaní žiadal jeho výsluch. Potom ako sa podarilo p. C. súdom predvolať, tento jednoznačne potvrdil, že dielo bolo vykonané a podpisy na súpisoch prác a faktúrach sú jeho podpismi. V ďalšom poukázal na to, že p. C. bol v zmluve poverený vykonávaním technického dozoru, čiže v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák. bol splnomocneným zástupcom žalovaného na stavbe, preberal súpisy prác a faktúry a žalovaný ich i platil. Je nepochopiteľné, že súd prvého stupňa po 12 rokoch konania uveril žalovanému - jeho opačnému tvrdeniu. K tomuto navyše poukázal na znenie § 13 až 15 Obch. zák. a komentár k týmto ustanoveniam. V ďalšej časti odvolania sa zaoberal tým, že žalovanému v konaní nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko bol v omeškaní s platením čiastkových faktúr, a preto podľa dohody v zmluve (bod 3.1.) posúva sa termín plnenia o lehotu, o ktorú sa omešká plnenie (platba). Žalovaný bol v omeškaní s platením čiastkových faktúr žalobcu, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca v celom rozsahu teda uniesol dôkazné bremeno a preukázal riadne vykonanie a odsúhlasenie prác zo strany žalovaného a s poukazom na čl. 5.2 predmetnej zmluvy sa nemohol dostať do omeškania s plnením. Zdôraznil, že súd priznal žalovanému zmluvnú pokutu, ktorú si tento nikdy neuplatnil, súd nárok na zmluvnú pokutu v zmysle napádaného rozhodnutia v konaní nepripustil (preto sa žalobca odvoláva i s poukazom na dovolací dôvod § 221 ods. 1, písm. e/ O.s.p.). Uviedol, že uplatnenie zmluvnej pokuty na pojednávaní dňa 09.12.2005 v spojení s podaním zo dňa 11.04.2008 a následne na súdnom pojednávaní dňa 22.04.2010 sú vyčíslené úplne odlišným spôsobom a na upozornenie žalobcu bol žalovaný súdom vyzvaný, aby súdu písomne oznámil špecifikáciu svojho návrhu, pričom žalovaný toto do dnešného dňa nesplnil. Súd teda rozhodol o nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný nikdy kvalifikovane neuplatnil a naviac súd ani nerozhodol o pripustení zmeny vzájomného návrhu v zmysle § 97 ods. 3 a § 95 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa týmto porušil základné procesné práva žalobcu, keď konal o protinávrhu žalovaného ultra petitum, keď: 1. Priznal zmluvnú pokutu zo sumy, ktorú žalovaný nežiadal, 2. Priznal zmluvnú pokutu za obdobie od 11.06.2003 do 07.09.2010, pričom žalovaný žiadal za obdobie od 30.11.1998 do 28.11.2005 a vo svojom „alternatívnom návrhu“ (ktorý nikdy nebol súdom pripustený) za obdobie od 26.04.1999 do 09.01.2003. Súd i v tomto prípade rozhodol nad rámec uplatneného návrhu, čo je v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. V tejto časti je rozhodnutie súdu i nepreskúmateľné, pretože súd zmluvnú pokutu znížil podľa § 301 Obč. zák., pričom tento bol zrušený s účinnosťou od 01.01.1992. Súd mal toto posúdiť podľa § 301 Obch. zákonníka. V závere odvolania zhrnul priebeh 12 ročného konania (l. č. 506) a žiadal v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku pripustiť dovolanie. Krajský súd v Bratislave vo veci nariadil odvolacie pojednávanie na deň 16.01.2013, na ktorom opakoval výsluch svedka P.. A. X., ktorý v rozhodnom čase vykonával u žalovaného funkciu výrobného riaditeľa a ktorý vypovedal ako svedok i pred súdom prvého stupňa. Pojednávanie uznesením odročil na deň 20. februára 2013 z dôvodu, že právnych zástupcov účastníkov upozornil na možnosť odlišného právneho názoru odvolacieho súdu, pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác s tým, že majú možnosť sa písomne vyjadriť v lehote do 10.02.2013. Zároveň žalovanému uložil, aby k otázke zmluvnej pokuty zaslal vyjadrenie, či námietku započítania vzniesol ako obranu proti návrhu žalobcu, alebo si zmluvnú pokutu uplatňuje ako vzájomný návrh, a to v lehote do 30.01.2013. Zároveň obom účastníkom uložil, aby svoje písomné podania zaslali priamo druhému účastníkovi, a to v záujme urýchlenia a hospodárnosti konania. Na základe písomných vyjadrení účastníkov súd elektronickým podaním zo dňa 14. februára 2013 oznámil právnym zástupcom, že termín nariadený na deň 20. februára 2013 o 13.00 hod. zrušuje, čo účastníci vzali na vedomie. Odvolací súd po takto doplnenom dokazovaní prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok pre nesprávne zistenie a hodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie 714.708,60 Sk (23.723,98 eur) s príslušenstvom z titulu ceny diela „vytvorenie hydroizolačného súvrstvia na objekte GARÁŽE, Pečnianska ul. Bratislava“, ktorú účastníci uzavreli dňa 01.10.1998 (ďalej len zmluva). Uplatnený nárok predstavuje sumu za vykonané práce za mesiace apríl, máj, jún a september 1999, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrami Č.. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX B. XXXXXX. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 16.10.2002 č. k. 18Cb/147/00 - 70 rozhodol tak, že žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V časti požadovaných úrokov prevyšujúcich 17,6 % ročne konanie zastavil. S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil žalovaný a odvolací súd uznesením zo dňa 12.11.2003 č. k. 14Cob/120/03 - 102 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav, keď sa v konaní nezaoberal tým, že podkladom pre vystavenie faktúr mali byť odsúhlasené súpisy vykonaných prác a dodávok pripojené k jednotlivým faktúram v zmysle čl. V. bod 5.1.1 zmluvy a majú byť odsúhlasené zástupcami zmluvných strán. Odvolací súd pritom z fotokópií súpisov založených v spise zistil, že minimálne súpis vykonaných prác pripojený k faktúre č. XXXXXX nie je odsúhlasený odberateľom (žalovaným). Ďalej zistil nepreskúmateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa platnosti odstúpenia od zmluvy, a to pre nedostatočne zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa vo veci v novom konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 9. decembra 2005 č. k. 18Cb/147/00 - 225 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 714.708,60 Sk s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania a vzájomný návrh žalovaného vznesený na pojednávaní dňa 9.12.2005 posúdil len ako obranu proti návrhu, ktorú neuznal. Tento rozsudok na odvolanie žalovaného odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uznesením zo dňa 14.03.2007 č. k. 3Cob/298/2006 - 251. Opätovne uložil súdu prvého stupňa skúmať, či práce vyúčtované faktúrou Č.. XXXXXX boli vykonané, t. j. či súpis vykonaných prác bol odsúhlasený žalovaným ako objednávateľom v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Taktiež sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že jednostranné započítanie zmluvnej pokuty (pokiaľ na ňu vznikol žalovanému nárok) by nebolo možné v zmysle § 359 Obch. zák., pretože žalovaný nevyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa taktiež pochybil, keď riadne nekonal o procesnom návrhu žalovaného, ktorý vzniesol na pojednávaní dňa 9.12.2005 a ktorým si uplatnil zmluvnú pokutu 913.043,- Sk na započítanie voči pohľadávke žalobcu v rozsahu žalovanej sumy. Tým, že súd nevyzval žalovaného ani na predloženie dôkazov, odňal svojím postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 03.06.2008 č. k. 18Cb/147/2000 - 328 vo veci opätovne rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 714.708,60 Sk s úrokom z omeškania 17,6 % ročne a vzájomný návrh žalovaného zamietol. Odvolací súd uznesením zo dňa 21.10.2009 č. k. 3Cob/299/2008 - 387 rozsudok napadnutý žalovaným podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. opätovne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol opätovne nedostatočne zistený skutkový stav vo veci súpisu prác k faktúre č. XXXXXX a taktiež vo veci vzájomného návrhu žalovaného, ktorý súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že nie je možné určiť rozhodný dátum, t. j. začatie prác a preto ani ich ukončenie. Odvolací súd zistil, že z dokladu založeného v spise na l. č. 62 je tento dátum nesporne preukázaný, a preto o návrhu žalovaného súd prvého stupňa rozhodne až po riadnom zistení skutkového stavu. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na horeuvedené prvostupňové a odvolacie rozhodnutia. Odvolací súd po vykonanom pojednávaní, výsluchu svedka P.. X. a písomných podaniach žalobcu a žalovaného zistil, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcich rozhodnutiach, z ktorých vyplýva, že zaplatenie ceny vykonaných prác bolo preukázané, okrem ceny vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXX, pri ktorej nebolo riadne zistené, či oprávnený zástupca žalovaného práce uvedené v súpise vykonaných prác prevzal alebo nie. Oprávneným pracovníkom žalovaného na prevzatie a odsúhlasenie vykonaných prác bol podľa uzavretej zmluvy pracovník poverený vykonávaním technického dozoru P.. U. a p. C.. Preto súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 22.04.2010 vypočul p. Ľ. C. ako svedka, ktorý, ako vyplýva z jeho výpovede (zo zápisnice z pojednávania) uviedol, že jeho podpis na súpise vykonaných prác znamená, že práce boli vykonané, čo konštatoval i súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Zodpovedanie tejto otázky bolo v podstate dôvodom, prečo odvolací súd 3x zrušil napadnutý rozsudok, pretože ostatné súpisy prác k faktúram, ktorých zaplatenie je predmetom žaloby, neboli sporné a boli v konaní preukázané. V celej vymáhanej sume boli rozsudky zrušené len z dôvodu vznesenej námietky započítania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorým zdôvodnil zamietnutie návrhu žalobcu na zaplatenie ceny diela, že s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 3Cob/299/2008 - 387 a vo „svetle nových skutočností“ zistených výsluchom svedkov C. a X. dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že práce vyfakturované faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX B. XXXXXX boli riadne vykonané a odovzdané. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že zo všetkých zrušujúcich uznesení (a teda i uznesenia 3Cob/229/2008 - 387) nepochybne vyplýva, že skutkový stav nebol riadne zistený len v časti vymáhanej istiny vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXX a bolo v každom zrušujúcom uznesení uložené skúmať, či táto faktúra obsahovala odsúhlasený súpis vykonaných prác v zmysle čl. V. bod 5.1. zmluvy. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa v novom konaní vypočul svedka p. C., ktorý, i ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku potvrdil, že práce prevzal ako vykonané. Súd prvého stupňa za spochybnenie odsúhlasenia a prevzatia súpisov prác k ostatným trom faktúram považoval výpoveď svedka P.. X. - bývalého výrobného riaditeľa žalovaného, ktorý uviedol, že odsúhlasovať práce za žalovaného mohli len osoby na to určené, a to svedok ako výrobný riaditeľ a P.. Z. K.. Tento názor súd prvého stupňa vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný získal certifikát ISO XXXX, podľa ktorého musel žalovaný dodržiavať prísne pravidlá činnosti jednotlivých pracovníkov. Bolo by v rozpore s týmito pravidlami, keby práce na stavbe odsúhlasoval majster. Odvolací súd z dôvodu, že tento právny názor súdu prvého stupňa vyvodený z výpovede svedka považoval za nesúladný so zákonom, na odvolacom pojednávaní opätovne vypočul svedka P.. X.. Svedok uviedol, že p. C. ako majster na stavbe nemohol preberať práce v tom zmysle, že žalobcovi by malo byť priznané vykonanie prác na základe jeho podpisu. Uviedol, že žalovanému bol udelený certifikát ISO - Systém riadenia kvality a tento certifikát, ktorý vydávajú odborné firmy, presne určuje, čo kto môže na stavbe vykonávať a od toho sa vlastne odvíjajú právomoci jednotlivých pracovníkov. Certifikát je vlastne systém riadenia firmy a bol udelený žalovanému. Odvolací súd svedeckú výpoveď P.. X. vyhodnotil tak, že na záväzkový vzťah - práva a povinnosti zo zmluvy - uzavretej medzi účastníkmi nemá žiaden relevantný vzťah. Záväzkový vzťah založený zmluvou sa spravuje len ustanoveniami zmluvy a príslušnými zákonnými predpismi. Skutočnosť, že jedna zo zmluvných strán je vlastníkom certifikátu, ktorý prípadne niečo upravuje ináč než zmluva, nemá žiaden vplyv na dohodu v zmluve a ani na práva, resp. povinnosti účastníkov vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi jednoznačne vyplýva, že podľa čl. I. P.. Z. K. bol štatutárny orgán žalovaného, zástupca pre rokovania vo veciach technických a vo veciach zmluvných P.. A. X., teda títo pracovníci podľa zmluvy neboli poverení ako nesprávne tvrdil svedok preberaním vykonaných prác od žalobcu. Podľa čl. X. bod 10.4. zmluvy vykonávaním technického dozoru na stavbe boli poverení P.. U. a p. C.. Je v súlade s obchodnými zvyklosťami a so stavebným zákonom, že technický dozor objednávateľa (žalovaného) vykonáva i preberanie prác na stavbe. Z celého predchádzajúceho dokazovania vyplynulo, že práce na stavbe preberal S.. C.Š. - technický dozor žalovaného a podľa zmluvy tento nevykonával len funkciu majstra na stavbe. Skutočnosti, ktoré jasne vyplývajú z uzavretej písomnej zmluvy nie je možné opačne vykladať, resp. vôbec dokazovať svedeckými výpoveďami. Svedeckou výpoveďou malo byť vykonané v intenciách zrušujúcich rozhodnutí len to, či poverený pracovník žalovaného - p. C. odsúhlasil vykonanie prác k jednej spornej faktúre. Táto skutočnosť bola nepochybne preukázaná, a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie vymáhanej istiny vrátane jej príslušenstva. Pokiaľ sa týka vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 23.763,02 eur z titulu zmluvnej pokuty, odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa rozhodol opätovne bez toho, aby sa riadne zaoberal vzájomným návrhom žalovaného, ktorým si uplatnil zmluvnú pokutu na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Súd prvého stupňa bez splnenia procesných podmienok rozhodol o zmluvnej pokute ako o vzájomnej žalobe podľa § 97 ods. 1 O.s.p. (vzájomný návrh). Tým konanie zaťažil vadou, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia. V zmysle § 97 ods. 3 na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a o späťvzatí. Žalovaný podaním zo dňa 11.04.2008 (l. číslo 311 súdneho spisu) uplatnil (upresnil) vzájomným návrhom svoj návrh vznesený na pojednávaní na zaplatenie zmluvnej pokuty 913.043,- Sk. O tomto vzájomnom návrhu však súd nerozhodol v súlade s procesnými predpismi, pretože z citovaného ods. 3 vyplýva, že vzájomný návrh je žalobou podľa § 79 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 216 ods. 1 O.s.p. vzájomný návrh nie je prípustný v odvolacom konaní, a preto odvolací súd o jeho pripustení, resp. vylúčení na samostatné konanie nemohol rozhodnúť. Súd prvého stupňa preto po riadnom zistení, či vzájomný návrh má všetky náležitosti vyžadované § 79 ods. 1 O.s.p., rozhodne o pripustení, resp. nepripustení (vylúčení) tohto návrhu. Súd prvého stupňa riadne nepreskúmal skutkový stav a v súlade s O.s.p. sa nezaoberal ani tým, či vzájomný návrh je len obranou žalovaného (námietkou započítania) voči pohľadávke žalobcu alebo protinávrhom. Treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvého stupňa priznal žalovanému z titulu zmluvnej pokuty sumu, ktorú žalovaný ani nežiadal a to za čas od 11.06.2003 do 07.09.2010, pričom žalovaný žiadal zmluvnú pokutu za čas od 30.11.1998 do 28.11.2005 a v ďalšom alternatívnom návrhu za čas od 26.04.1999 do 09.01.2003. Na pojednávaní odvolací súd uložil žalovanému zaslať vyjadrenie k tomu, či námietku započítania vzniesol ako obranu proti návrhu žalobcu alebo si zmluvnú pokutu uplatňuje ako vzájomný návrh. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 24.01.2013, v ktorom navrhol pre závažné procesné pochybenia súdu prvého stupňa zrušiť rozsudok a odstrániť procesné pochybenie súdu prvého stupňa tým, že vec mu bude vrátená na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 11.02.2013 sa v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vyjadril žalobca a úvodom vyjadrenia namietal, že žalovaný nerešpektoval predmetné uznesenia a vyjadrenie nezaslal i priamo žalobcovi tak, ako mu bolo uložené. Vo vyjadrení poukázal opätovne na to, že S.. C. bol osobou oprávnenou konať za žalovaného a zdôraznil, že v zmluve bol poverený vykonávaním technického dozoru, a preto v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák. bol splnomocneným zástupcom žalovaného. Taktiež uviedol, že je toho názoru, že argumentácia žalovaného poukazovaním na certifikát „ISO“ sa žalobcu vôbec netýka, a preto je vo vzťahu k posúdeniu veci irelevantná. Záverom sa zaoberal domnelým protinárokom žalovaného. V ďalších podrobnostiach vo veci uplatnenej zmluvnej pokuty odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v zrušovacích uzneseniach sp. zn. 3Cob/298/2006 a 3Cob/299/2008. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozsudok zrušil v celej výrokovej časti z dôvodu, že sa jedná o súvisiace výroky, a preto súd prvého stupňa rozhodne opätovne vo veci a o vzájomnom návrhu žalovaného. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.